Kostol Všetkých Svätých v Humennom: Tradície a Posväcovanie Jedla

Kostol Všetkých Svätých v Humennom je významným duchovným centrom, ktoré zohráva kľúčovú úlohu v živote miestnej komunity. Tento článok sa zameriava na históriu farnosti, jej aktivity a liturgické obdobie Veľkej noci, vrátane posväcovania jedál.

Kostol Všetkých Svätých v Humennom.

História farnosti

Z knihy Skutkov apoštolov vyplýva povaha Cirkvi, ktorá nie je nejakou pevnosťou, ale je stanom schopným rozšíriť svoj priestor a dať prístup všetkým. Cirkev je buď "vychádzajúca" alebo to nie je Cirkev, je buď na ceste rozširujúc neustále svoj priestor, aby všetci mohli vojsť alebo to nie je Cirkev.

Kniha Skutkov apoštolov, o ktorej hovoríme v týchto katechézach, dá sa povedať, že je knihou dlhej cesty Božieho slova: Božie slovo treba ohlasovať, a treba ho hlásať všade. Táto cesta začína po silnom prenasledovaní, ktoré namiesto toho, aby bolo pre evanjelizáciu zdržaním, stáva sa príležitosťou pre rozšírenie poľa, kam rozosiať dobré semiačko Slova. Kresťania sa neľakajú.

Pavol a Barnabáš prichádzajú najprv do Antiochie v Sýrii, kde zostávajú celý rok, aby vyučovali a pomáhali komunite zapustiť korene. Hlásali židovskej komunite, židom. Cirkev je «povolaná byť vždy otvoreným domom Pána. Avšak táto novinka otvorených dverí - pre koho je? Pre pohanov, pretože apoštoli kázali židom, avšak aj pohania prišli klopať na dvere Cirkvi; a táto novinka otvorených dverí pre pohanov rozpúta veľmi oduševnenú kontroverziu.

Sviatosti a sväteniny

Vo farskom kostole sa pravidelne konajú sväté omše a vysluhujú sviatosti. Farské oznamy informujú o možnosti prihlásiť deti na prvé sväté prijímanie a birmovancov na prípravu pred prijatím sviatosti birmovania. Aktuálny rozpis svätých omší je dostupný na farskej webstránke a v sakristii kostola.

• Krst
• Birmovanie: Príprava prebieha v farnosti.
• Eucharistia: Prvé sväté prijímanie je významnou udalosťou pre deti a ich rodiny.

Svätý Otec František vyhlásil Jubilejný alebo Svätý rok, ktorý sa slávi každých 25 rokov. Významným obsahom svätých rokov je výzva k odpusteniu vo všetkých vzťahoch a na všetkých úrovniach, čo súvisí aj s možnosťou získania tzv.

Tým z vás, ktorí nám chcete pomôcť so „zvončekom“, ponúkame naše číslo účtu. Myšlienka Každý človek, ktorý v sebe zabil lásku, je schopný páchať zlo.

Čas vôbec nie je istý spojenec - nikdy nevieme, pre koho pracuje. Rozumný človek nemiluje preto, že je to preň výhodné, ale preto, že v láske samej nachádza šťastie.

Láska k Bohu a k blížnemu je predovšetkým darom milosti a iba potom prikázaním.

Veľká Noc a posväcovanie jedál

Veľká Noc je najvýznamnejším sviatkom kresťanského liturgického roka. Počas Veľkej Noci sa v Kostole Všetkých Svätých konajú slávnostné bohoslužby, ktoré pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Veriaci sa stretávajú na obradoch Veľkého piatku, Veľkonočnej vigílii a slávnostných svätých omšiach.

Jednou z tradičných súčastí Veľkej Noci je posväcovanie jedál, ktoré sa koná na Bielu sobotu alebo Veľkonočnú nedeľu. Veriaci prinášajú košíky naplnené tradičnými jedlami, ako sú šunka, klobása, vajíčka, chlieb a koláče, ktoré kňaz posvätí. Tieto posvätené jedlá sa potom konzumujú počas Veľkonočnej nedele ako symbol Kristovho vzkriesenia a nového života.

Veľká noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok. U kresťanov je Veľká noc najväčším sviatkom. Predchádzalo mu obdobie štyridsaťdňového pôstu, príprava veľkonočných jedál bola preto radostnou udalosťou v každej rodine.

Dbalo sa na to, aby bolo všetko pripravené na Veľkonočnú nedeľu - Vzkriesenie, keď sa na rannú omšu nosili do kostola košíky s jedlom, aby ich kňaz posvätil. Svätili sa koláče, chlieb, šunka, klobásy, slanina, maslo, tvaroh, syr, varené i surové vajíčka, soľ, chren. Posväteným jedlám ľudová viera pripisovala, podobne ako jedlám štedrovečerným, magické vlastnosti.

Používali sa tiež na liečenie. Pestrosť a hojnosť veľkonočných pokrmov na stole mala zabezpečiť blahobyt celej rodiny v priebehu roka. Tradičnými veľkonočnými jedlami, ktoré sa stali symbolom celého sviatku, boli vajíčka, ktoré sa jedli uvarené natvrdo alebo v rôznych jedlách z vajec. Východoslovenskou špecialitou bolo jedlo z mlieka a vajec (syrek, žolta hrudka).

V rodinách sa piekli rôzne koláče, z ktorých najväčšia bývala paska, pascha. K pečivám, ktoré sa rozšírili pod vplyvom kresťanstva, patrili veľkonočné baránky pečené v hlinenej alebo plechovej forme. V skladbe veľkonočných jedál mali dôležité miesto mäsité pokrmy, ktoré boli po dlhom pôste vítanou zmenou v stravovaní, a zároveň symbolom sviatočného jedenia. K starej tradícii patrilo pečenie jahňaťa alebo kozľaťa.

Tento zvyk v prenesenom význame symbolizoval nevinnú obeť Ježiša Krista - Baránka Božieho. Vo vidieckych domácnostiach sa však najviac jedla šunka - šoudra a klobásy zo zásob, ktoré sa na tento účel odkladali zo zabíjačky. U pravoslávneho a gréckokatolíckeho obyvateľstva bývali na veľkonočnom stole aj mliečne produkty, napríklad tvaroh alebo oštiepok, pretože sa nesmeli v ich prísnom pôste konzumovať. K veľkonočnému hodovaniu vždy patrili alkoholické nápoje, pálenka a víno.

Veľká noc alebo pascha je viacdňový kresťanský sviatok pripomínajúci udalosti ukrižovania a vzkriesenia Ježiša Krista, do roku 325 slávený v čase židovského sviatku pésah. Od 4. storočia je sviatkom pohyblivým; určuje sa podľa dátumu, na ktorý pripadne Veľkonočná nedeľa. Tou je podľa lunárneho kalendára prvá nedeľa po prvom splne mesiaca, ktorý nastane po jarnej rovnodennosti.

K sviatkom Veľkej noci sa viazalo veľké množstvo cirkevných obradov, ale i tradičné obyčaje súvisiace s príchodom jari a novej etapy roľníckeho roka, odkazujúce na predkresťanské obrady, praktiky a zákazy. Významnú úlohu v nich hrali voda, oheň, zeleň a vajíčka.

S vodou sa spájala predstava nového života, čistoty a krásy: od Zeleného štvrtka do Bielej soboty bolo zvykom ranné umývanie sa v potokoch, studničkách, brodenie koní, česanie vlasov pod vŕbami. Obyčaje späté s vodou vrcholili počas Veľkonočného pondelka v podobe polievania vodou.

Zeleň je súčasťou Veľkej noci v podobe vŕbových vetvičiek, ktoré kňazi svätili na Kvetnú nedeľu, i korbáčov upletených z čerstvých prútov vŕby. Nimi sa pri šibaní na Veľkonočný pondelok mala preniesť sila prírody na človeka. Očistnú funkciu zohrával hluk: od Zeleného štvrtka do Bielej soboty, keď nezvonili kostolné zvony, sa zlé sily z dediny zaháňali rapkaním rapkáčov.

Očistná úloha sa pripisovala aj ohňu: na Bielu sobotu sa zvykol v domácnostiach nietiť nový oheň, na ktorom sa potom pripravovali veľkonočné jedlá. V poverových predstavách sa veľkonočný čas spájal s aktivitou nečistých síl.

Veľkonočné dni a ich zvyky

• KVETNÁ NEDEĽA je posledná nedeľa pred veľkonočnými sviatkami.
• ZELENÝ ŠTVRTOK podľa kresťanskej veľkonočnej liturgie je dňom konania poslednej večere Krista s apoštolmi. V očakávaní udalostí nasledujúceho Veľkého piatka ako dňa ukrižovania Krista sa prestalo zvoniť kostolnými zvonmi: zaviazali sa; odviezli sa do Ríma. K týmto obradom sa v tradičných obyčajoch na Slovensku pridávali staršie zvyky, vychádzajúce z predstavy o potrebe magickej ochrany ľudí i hospodárstva (napríklad vyvolávaním hluku rapkaním na rapkáčoch) pred nadprirodzenými silami, ktoré sa mali aktivizovať na začiatku jarného obdobia.
• VEĽKÝ PIATOK je kresťanský sviatok pripomínajúci ukrižovanie Ježiša Krista. V tradičných predstavách bol tento deň na Slovensku spojený so zákazom manipulovať so zemou (napríklad orať, sadiť) a s predstavou o vrcholiacej predjarnej aktivite nepriaznivých síl, škodiacich najmä dobytku.
• BIELA SOBOTA je kresťanský sviatok na pamiatku Kristovho vzkriesenia, ktoré pripomínali večerné obrady. V tradičnom zvykosloví deň venovaný vareniu a pečeniu obradových jedál (údená bravčovina, klobásy a huspenina), ktoré sa v rímskokatolíckych oblastiach jedli až počas Veľkonočnej nedele. Masť zo šunky sa odložila na liečenie rán, natieranie volskej šije odretej jarmom alebo nôh, aby pri poľnej práci nepopukali a aby boli chránené pred uštipnutím hadom. V sobotu sa jedla kyslá polievka z vývaru z údeného mäsa, zahustená vajcom, alebo kapustnica s hríbmi, cesnakom a zápražkou.
• VEĽKONOČNÁ NEDEĽA je deň, v ktorom kresťania slávia zmŕtvychvstanie ukrižovaného Krista. V mnohých oblastiach Slovenska bolo v tento deň sviatkov Veľkej noci zaužívané svätenie jedál prinášaných do kostola (na juhozápadnom Slovensku nazývané ako posvácka baránka). Jedlo sa konzumovalo spoločne a rovnako slávnostne ako na Štedrý večer: stôl bol prikrytý bielym obrusom a gazdiná naň pripravila vopred všetko tak, aby počas jedenia nemusela vstávať. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda delil medzi všetkých prítomných.
• VEĽKONOČNÝ PONDELOK je posledný deň kresťanských sviatkov Veľkej noci, spojený s tradičnými obyčajmi oblievania a šibania. Do polovice 20. storočia bolo na západnom Slovensku rozšírené šibanie (šlahačka, šibačka) korbáčom z ôsmich spletených vŕbových prútov, na strednom a východnom Slovensku kúpanie a oblievanie dievčat mládencami (namočenie do potoka, poliatie vodou z vedra či hrnčekom, postriekanie voňavou vodou).

Katechézy a duchovný život

Vo farskom liste farnosti Najsvätejšej Trojice v Udavskom sú pravidelne publikované katechézy, ktoré poskytujú hlbší pohľad na Božie slovo a kresťanskú vieru. Tieto katechézy sa venujú rôznym témam, ako napríklad:

• Úloha Ducha Svätého v misii Cirkvi
• Význam dialógu a počúvania pri riešení konfliktov
• Premena Šavla (sv. Pavla) a jeho obrátenie
• Význam čítania a chápania Svätého písma
• Pokora ako základná čnosť v boji proti pýche

Katechézy povzbudzujú veriacich k aktívnemu zapájaniu sa do života farnosti a k osobnému rastu vo viere. Pavol sa rozhodne s týmto mestom dôverne zoznámiť, a tak začne navštevovať jeho význačné miesta a osoby. Ide do synagógy, symbolu života viery, ide na námestie, symbol občianskeho života, a ide aj do areopágu, symbolu politického a kultúrneho života. Stretá sa so Židmi, s epikurejskými i stoickými filozofmi, a mnohými ďalšími.

Týmto spôsobom Pavol pozoruje kultúru, pozoruje prostredie Atén na základe toho "kontemplatívneho pohľadu", ktorý je "schopný objaviť Boha, ktorý býva v jeho domoch, na jeho uliciach a námestiach". Pavol nehľadí na mesto Atény a na pohanský svet nepriateľsky, ale očami viery. A to nás núti spytovať sa na náš spôsob pohľadu na naše mestá: pozorujeme ich ľahostajne? S pohŕdaním? Alebo s vierou, ktorá spoznáva Božie deti uprostred anonymných davov?

Prosme i my dnes Ducha Svätého, aby nás naučil stavať mosty ku kultúre, k tým, ktorí neveria alebo majú vierovyznanie odlišné od toho nášho. Vždy stavajme mosty, vždy s podanou rukou, bez agresie. Apoštol neváha a odchádza do Macedónie, v istote, že to sám Boh ho takto posiela. A dostáva sa do Filíp, rímskej «kolónie» ležiacej na ceste Via Egnatia, aby ohlasoval Evanjelium. Pavol sa tam zastavuje na niekoľko -dní.

Tradičný veľkonočný košík s posvätenými jedlami.

Takto Duch Svätý koná misiu: od začiatku, počnúc od Turíc, je to on, kto je protagonistom misie. A vedie nás vpred, je treba byť vernými povolaniu, ku ktorému nás Duch Svätý vedie. Vyprosujme si dnes aj my od Ducha. Svätého otvorené srdce. vnímavé. Poprosme Pána, aby vo všetkých kresťanoch, obzvlášť v biskupoch a kňazoch, posilnil túžbu po spoločenstve a zodpovednosť zaň. Šavlov stav nazlostenosti a konfliktnosti - pretože Šavol bol hnevlivý - pozýva každého položiť si otázky: ako žijem môj život viery? Klaniam sa Bohu, alebo sa klaniam dogmatickým formuláciám? Aký je môj náboženský život?

Lukáš rozpráva, že zatiaľ čo Šavol má naplno v úmysle vykoreniť kresťanskú komunitu, Pán mu je v pätách, aby sa dotkol jeho srdca a obrátil ho k sebe. To je Pánova metóda: dotýka sa srdca. Je to nádherný príbeh, ale kto pohol Filipa k tomu, aby šiel do púšte stretnúť sa s týmto mužom? Kto pobádal Filipa, aby sa priblížil k vozu? Je to Duch Svätý. Aj v mučeníctve. Aj z naznačených myšlienok sa môžeme pýtať, kde je hranica medzi pokorou a pýchou? Kedy spoznáme, že môj život sa vyznačuje pokorou?

tags: #humenne #kostol #vsetkych #svatych #posvetenie #jedla

Populárne príspevky:

• Výdatný obed z jedného hrnca
• Recepty na sladký obed
• Macedónsky kulinársky poklad
• Sprievodca kŕmením jahniat mliekom
• Tuky Palmarin, Hera a Cera v pečení – porovnanie