Hurbanov náučný prírodný chodník: Po stopách Jozefa Miloslava Hurbana
Hurbanov náučný chodník je dôkazom, že Evanjelická cirkev augsburského vyznania mala a má nezastupiteľné miesto v dejinách slovenského národa.
Trasa náučného chodníka
Trasa začína pri Mestskom úrade v Senici a vedie cez:
- Ulicu SNP
- Čerešňovú alej
- Hlbockú magistrálu
- Hlboké
- Košútovec
- Horné Suroviny
- Kaplinské pole
- Späť do Senice cez Agátovú alej
Maximálna nadmorská výška je 280 m n.m.
Jozef Miloslav Hurban a Brezová
Zastavenia na trase
Informácie na jednotlivých zastaveniach náučného chodníka sú spojené s osobnosťou Jozefa Miloslava Hurbana a jeho životom. Chodník kopíruje cestu, ktorou v mladosti často chodieval do obce Kálnica. Časťou svojej trasy je náučný chodník od obce Beckov prepojený s Náučným chodníkom Beckovské Skalice a od obce Kálnica s Prvým slovenským včelárskym náučným chodníkom Jozefa Miloslava Hurbana. Celá trasa kopíruje modrý turistický chodník (2419). Od svojho východiska pokračuje stúpaním do svahov vrchu Skalice (325,0m). Pokračuje zvlneným terénom lesným prostredím a následne klesá do obce Kálnica k hlavnej ceste.
Čerešňová alej
Po zelenej značke ulicou SNP sa dostaneme k čerešňovej aleji. Čerešňová alej má vlastnú informačnú tabuľu. Vznikla z iniciatívy Klubu ochrancov zelene Kozel v Senici.
Hlbocká magistrála a Hlboké
Na konci aleje budeme odbočovať vpravo. Po ľavej strane je stromoradie, po pravej strane sú rozsiahle hlbocké polia. Vyjdeme na asfaltovú cestu, nazývanú aj „Hlbocká magistrála“. Pred Hlbokým odbočím po poľnom chodníku doľava a dostanem sa až k cintorínu, kde je pomník J. M. Hurbana. Je tam informačná tabuľa. Cintorín je starostlivo udržiavaný. Pokračujeme smerom do dediny. Prechádzame okolo oploteného kostola, v ktorom pôsobil J. M. Hurban. Kostol je po rekonštrukcii. Oproti kostolu je fara, v ktorej býval aj so svojou početnou rodinou J. M. Hurban. Na evanjelickej fare začiatkom júla 1843 bol kodifikovaný slovenský jazyk.
Pamätná izba J. M. Hurbana
Pokračujeme k pamätnej izbe J. M. Hurbana. Sprievodkyňa nás previedla po izbe so zaujímavou prednáškou o živote činovníka.
Košútovec a Horné Suroviny
Pokračujeme smerom na Košútovec, mestskú časť Senice. Košútovec je nová moderná štvrť, ktorá sa rozširuje. Prejdeme cez obytnú štvrť a ocitneme sa znovu v poliach. Pokračujeme po čerstvo značenom chodníku cez Horné Suroviny a vchádzame na asfaltovú cestu.
Pomník Martina Bartoňa
Popri asfaltovej ceste vidíme vľavo v poli pamätník popravených povstalcov Slovenského povstania 1849-1849. K pamätníku chodník vyšliapaný nie je. Pokračujeme rovnou asfaltovou cestou až k rušnej hlavnej ceste č. I/51. Pri prechádzaní na druhú stranu treba dávať pozor.
Kaplinské pole a návrat do Senice
Trasa pokračuje na Kaplinské pole. Poľnou cestou pokračujeme a onedlho odbočíme vpravo. Chodníkom sa dostaneme k frekventovanej ceste, cez ktorú prejdeme na druhú stranu. Popri ceste sa dostaneme až ku kruhovej križovatke, pri ktorej je prechod pre chodcov, cez ktorý prejdeme. Dostala som sa na výpadovku v Senici. Za kruhovou križovatkou pokračuje chodník smerom do Senice. Pri kruhovej križovatke je Čerešňová alej na dohľad, trasa nie je prepojená značkami. Podľa mňa však tu tvorí trasa okruh. Pokračujeme dlažbami spevneným chodníkom cez Agátovú aleju do mesta.
Senica a Hlboké: Miesta spojené s J. M. Hurbanom
Senica
Okresné mesto na Záhorí v juhovýchodnom cípe Chvojnickej pahorkatiny po oboch stranách Teplice povyše jej ústia do Myjavy. Prvá písomná zmienka je z roku 1256, v 13. storočí patrila panstvu Abovcov, začiatkom 14. storočia ju získal Matúš Čák Trenčiansky, v roku 1396 získala mestské privilégiá. Od 16. storočia bola strediskom remeselnej výroby (domácka výroba súkna) a obchodu, v 18. storočí patrila medzi tri hospodársky najvyspelejšie mestá v Nitrianskej župe.
V roku 1760 bol severne od historického centra pre generála Hávora vybudovaný zrejme podľa projektu F. A. Hillebrandta neskorobarokový kaštieľ, ktorý patril neskôr Nyáryovcom a v 19. storočí Imrichovi Kálmánovi a jeho manželke rodenej Machatovej, dcére bohatého mlynára z obce Dojč, podľa ktorej kaštieľ dostal prezývku Machatka. V 19. storočí sa stala strediskom slovenského kultúrneho a politického života.
Ďalšími pamiatkami sú:
- Gotický karner sv. Ducha z 1. polovice 15. storočia
- Renesančný rímskokatolícky kostol navštívenia Panny Márie postavený v roku 1631 ako protestantský
- Klasicistický evanjelický a. v. kostol postavený v roku 1784 ako tolerančný bez veže (tú pristavili v roku 1794)
- Eklektický letohrádok veľkostatkára Vagyona z 19. storočia (1838; bývalá Sokolovňa, dnes mestské múzeum)
- Pomníky martýrom popraveným v roku 1848
- Synagóga v orientálnom štýle (1866)
- Hrob hudobného skladateľa a advokáta Štefana Fajnora (1844 - 1909) z roku 1925 a i.
Najvýznamnejšou fabrikou, a to aj z hľadiska rozvoja mesta, bol donedávna fungujúci v roku 1945 vybudovaný Slovenský hodváb, závod na výrobu viskózového a polyesterového hodvábu. Jeho korene siahajú až do roku 1920, kedy tu materská žilinská celulózka využila prázdnu budovu bývalého liehovaru pre novo založenú Továreň na umelé vlákna. Aktuálne sa nevyužívané priestory továrne menia na modernú multifunkčnú mestskú zónu.
V bývalom kaštieli, obkolesenom parkom, sídli od roku 1985 Záhorská galéria Jána Mudrocha, orientovaná najmä na vizuálne umenie 20. a 21. storočia s väzbou na záhorský región, z ktorého pochádzajú o. i. Ján Mudroch, Martin Benka, Ján Želibský, Jozef Kostka, Albín Brunovský.
Časťami mesta sú kedysi samostatné obce Čáčov, Sotina a Kunov a patrí k nemu aj niekoľko usadlostí v okolí.
Hlboké
Obec juhovýchodne od Senice na styku Chvojnickej pahorkatiny a Myjavskej pahorkatiny. V obci pôsobil ako evanjelický farár Jozef Miloslav Hurban (Beckov 1817 - Hlboké 1888) a narodil sa tu jeho syn Svetozár Hurban-Vajanský (Hlboké 1847 - Martin 1916), spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik.
Jozef Miloslav Hurban
J. M. Hurban, spisovateľ, novinár, politik a organizátor kultúrneho života slovenského národného hnutia, evanjelický kňaz a vedúca osobnosť slovenského povstania 1848 - 1849 a prvý predseda Slovenskej národnej rady, sa narodil v rodine evanjelického farára Pavla Hurbana v Beckove. Počas teologických štúdií na evanjelickom lýceu v Bratislave (Prešporku) (1830 - 1840) v ňom Ľudovít Štúr prebudil vlastenecké cítenie. Ďalšie štúdium v Nemecku si z finančných dôvodov nemohol dovoliť. Tri roky (1840 - 1843) pôsobil ako evanjelický kaplán v Brezovej pod Bradlom a od roku 1843 bol farárom v Hlbokom. Tu v roku 1843 prijali s Ľ. Štúrom a M. M. Hodžom rozhodnutie uzákoniť na základe stredoslovenského nárečia novú spisovnú normu, tzv. Štúrovu slovenčinu, ako literárny jazyk Slovákov. V roku 1860 získal na univerzite v Lipsku doktorát teológie. Od roku 1866 bol po smrti Karola Kuzmányho istý čas superintendentom slovenskej evanjelickej patentálnej cirkvi. S manželkou Annou, dcérou Samuela Jurkoviča, mali deväť detí.
V obci je okrem viacerých kultúrnych pamiatok súvisiacich s osobnosťou J. M. Hurbana (fara, pamätné tabule, pomník) aj pamätná izba J. M. Hurbana, ktorej návštevu je potrebné vopred dohodnúť, resp.
Pomník Martina Bartoňa pri Horných Surovinách
Ide o pamätník popravených povstalcov Slovenského povstania 1849 - 1849 v poli medzi Senicou a majerom Horné Suroviny, dnešnou súčasťou Senice. Na popravisku, ktorého miesto bolo údajne zvolené tak, aby ho na výstrahu mohol sledovať aj J. M. Hurban z fary v Hlbokom, boli popravení účastníci povstania rokov meruôsmych: čáčovský richtár M. Bartoň a V. Bemert (Pimert) z Moravy 13. októbra 1848 a koválovecký mlynár P. Svatík a F. Kapitán z Moravy 18. októbra 1848. Ich telá boli pôvodne zakopané pod šibenicou a až v júni 1849 boli ich telesné pozostatky pochované do spoločného hrobu na evanjelickom cintoríne v Senici. Na mieste popravy bol v roku 1948 odhalený pieskovcový pamätník, ktorého autorom je akademický sochár Ladislav Pollák (1912 - 2002). Nad hrobom popravených na senickom cintoríne dala postaviť rodina a priatelia M. Bartoňa náhrobok od ľudového kamenára obsahujúci vytesanú históriu popravy.
Geomorfologické celky
Chvojnická pahorkatina
Neveľký geomorfologický celok na západe Slovenska na sever od rieky Myjavy s pôdorysom trojuholníka s vrcholmi pri Skalici, Čároch a Jablonici, hraničiaci od východu s Bielymi Karpatmi a Myjavskou pahorkatinou, z juhu a západu Borskou nížinou a na severe Dolnomoravským úvalom a asi na 2 km úseku Sudoměřického potoka, tvoriaceho tu česko-slovenskú štátnu hranicu, s Českom. Je to severná menšia časť Záhorskej nížiny. V severnej časti ju preteká od východu k západu Chvojnica, ľavostranný prítok Moravy. Prevažujúci pahorkatinný reliéf so širokými úvalinovitými dolinami a plochými chrbtami sa v oblasti kulminácie celku Zámčiskom (434 m n. m.) v jeho centrálnej časti mení až na podvrchovinný. Geologickú stavbu tvoria prevažne neogénne sedimenty (štrky, íly, pieskovce, zlepence, ílovce), zväčša prikryté staroštvrtohornými sprašami, sprašovými hlinami a naviatymi pieskami (najmä v západnej časti) a pozdĺž Chvojnice štrkmi jej náplavového kužeľa. Vo východnej časti v oblasti Smrdák sa vyskytujú minerálne pramene s mimoriadne vysokým obsahom sírovodíka (680 mg/l) - ide o najkoncentrovanejšiu sírnu vodu na Slovensku a v strednej Európe.
Myjavská pahorkatina
Medzihorský geomorfologický celok na západe Slovenska zhruba medzi Sobotišťom, Osuským, Prašníkom, Bzincami pod Javorinou a Brestovcom medzi Malými Karpatmi na juhu a Bielymi Karpatmi na severe a Považským podolím na východe a Chvojnickou pahorkatinou na západe. Ide o zvlnené nevysoké (zväčša 250 - 400 m n. m.) územie s charakteristickými plošinami oddelenými širšími dolinkami, pri južnom okraji kulminujúce Bradlom (543 m n. m.) s veľmi pestrou a zložitou geologickou stavbou. Okrem paleogénnych flyšových hornín (zlepence, ílovce) sú hojne zastúpené neogénne (zlepence, pieskovce, brekcie) a mezozoické (vápence, pieskovce, sliene, ílovce) horniny včítane bradiel a ich obalu niekde s prekryvom štvrtohorných sedimentov (sprašové hliny, svahové sedimenty, štrkopiesky nív). Miestami - na relatívne odolných horninách, napr. bradlových tvrdošoch (jurské vápence) či masívnych chrbtoch na kriedových pieskovcoch a vápencoch - sa vyskytuje výrazný i skalnatý reliéf (Brančské bradlá) alebo terén s pomerne veľkým prevýšením až vrchovinného rázu - teda nie pahorkatinného, ako by nasvedčoval zaužívaný názov celku -, členený hlbšími dolinami Myjavy, Brezovského potoka, Jablonky, Tŕstia a ich prítokov.
[Poznámka na okraj - vrch Bradlo napriek názvu nie je bradlom v geologickom zmysle.] Pre územie Myjavskej pahorkatiny je charakteristický hojný výskyt historických výmoľov, podmienených kombináciou miestami nízkej odolnosti geologického podložia, veľkej členitosti reliéfu, spôsobu obrábania odlesnenej pôdy v rámci kopaničiarskeho osídlenia od 16. storočia a jeho časového prekryvu s tzv.
tags: #hurbanov #naučný #prírodno
