Plemená husí s čierno-bielou farbou operenia

Hus, Anser, je rod z triedy vtáky (Aves), čeľaď kačicovité. Majú veľké krídla, ktoré im umožňujú vytrvalý let na veľké vzdialenosti (lietajú spravidla v klinovitom útvare). Žijú monogamne v trvalých pároch, o mláďatá sa starajú obidvaja rodičia. Sú bylinožravé, cez deň sú aktívne na zemi, v noci prespávajú na vode. Samec sa nazýva gunár. Patrí sem desať druhov, na Slovensku hniezdi len hus divá (Anser anser). Domestikáciou divých husí vznikli v jednotlivých oblastiach mnohé krajové plemená a rázy s rôznym stupňom zošľachtenia.

Plemená husí sa delia podľa typu úžitkovosti na ľahké nosivé (labutia hus, talianska hus), stredne ťažké (slovenská biela hus, česká biela hus, pomoranská hus, rýnska hus, landeská hus) a ťažké typy (toulouska hus, emdenská hus, cholmogorská hus). Na produkciu husacieho mäsa a husacej pečene sa využívajú rýchlorastúce produkčné typy husí (brojlerové a pečeňové hybridy). Produkciu biologicky plnohodnotných násadových vajec zabezpečujú plemenné husi a gunáre, ktoré tvoria rodičovský kŕdeľ.

Charakteristickým znakom znášky je jej cyklickosť (husi znášajú vajcia len v určitom období). Na našom území sa pinzgauské plemeno dostalo z horských oblastí Rakúska. Je to dobytok menšieho, no zároveň pevného vzrastu, vhodný do horských a extrémnych podmienok chovu.

Slovenská biela hus

Slovenská biela hus predstavuje stredne ťažké plemeno, vhodné na produkciu mäsa, pečene a peria. Hmotnosť gunára dosahuje 7 kg, samica má okolo 6 kg. Vyznačuje sa kompaktným, mierne zošikmené držaným telom, ušľachtilého vzhľadu a pevnej konštitúcie. Slovenská biela hus vznikla krížením miestnych husí z Podunajska s husami maďarskými a emdemskými. Do plemena však boli občas živelne skrížené aj niektoré ďalšie plemená, najmä pomoranská hus. Pri slovenskej bielej husi sa kladne hodnotí nenáročnosť jej chovu. Prispieva k tomu aj už spomenutý fakt, že je pri nej zachovaný pud kvokavosti.

Táto prirodzená vlastnosť, ktorá je súčasťou rozmnožovacieho pudu, sa dostavuje po prvej väčšej znáškovej sérii. Životnosť husí je 12 rokov; využiteľnosť na plemenitbu v závislosti od chovných podmienok 6 rokov. Slovenská biela hus dokáže v prvom cykle zniesť 12 až 14 vajec s porcelánovobielou farbou škrupiny. Ak jej zamedzíme kvokaniu, je schopná zniesť v nasledujúcom cykle ešte ďalších 8 až 10 vajec. Aj v oblasti výživy je slovenská biela hus nenáročná.

Rozhodujúca je pastva, doplnená plnohodnotnými kŕmnymi zmesami. Slovenská biela hus sa chová predovšetkým pre produkciu kvalitného mäsa. Pri nútenom dokrme husí, môže dosiahnuť živá hmotnosť vykrmovaných gunárov hranicu 11 až 12 kg. Na území Slovenska sa chovali husi od raného feudalizmu. Boli zaužívaným desiatkovým poplatkom zemskej i cirkevnej vrchnosti. Vtedajšie veľmi rozšírené chovy mali základ v jestvujúcich prírodných podmienkach, pri ktorých boli husi naj-úžitkovejším domácim zvieraťom. Zatrávnené lokality okolo potokov, močiarov a hojné vodné plochy poskytovali im zdroje výživy po väčšiu časť roka. S výnimkou počiatočného odchovu, kedy bolo treba chrániť husi pred dravcami a extrémnou nepohodou, nevyžadovali si žiadnu starostlivosť.

V medzivojnovom období začali roľníci realizovať husi a husacie perie na trhu. Prišlo aj k čiastočným zmenám v úžitko-vosti, a to k zvyšovaniu ich hmotnosti, dosahovaniu rýchlejšieho rastu a lepšej osvalenosti. Dobre predajným artiklom sa stávala husacia pečeň. Prvé pokusy so šľachtením krajového rázu slovenských husí uskutočnil v štyridsiatych rokoch nášho storočia na biskupských a neskôr štátnych majetkoch v Nitre pán Július Godál. Základom, z ktorého pri šľachtení vychádzal, boli miestne krajové populácie husí bielych a sivostraka-tých z okolia Nitry a Levíc.

V chovnom cieli si stanovil získať hus s vyššou živou hmotnosťou, lepšou znáškou a dobrou kvalitou peria. Šľachtenú populáciu najskôr vyselektoval na vyrovnanosť v hmotnosti a získanie jednoznačného bieleho operenia. Do šľachtenia zaradil emdenské husi nemeckého typu, ktoré však okrem zvýšenia znášky spôsobili aj nevyrovnanosť v hmotnosti a v exteréri. Na konsolidovanie zaradil krajové plemená husí dovezených z Maďarska. Okrem väčšej vyrovnanosti v hmotnosti získali týmto krížením hrubé línie hlavy a značne sa narušila kvalita peria. Tieto nežiaduce znaky a vlastnosti sa mu podarilo napraviť až krvou gunárov populačnej línie Szikilaba z okolia Sarvaša.

Šľachtenie narušila kolektivizácia v r. 1948, ktorá so sebou priniesla zničenie prírodných podmienok. Nastal rapídny pokles v stavoch husí, ale i záujmu o chov. Najdlhšie sa zachovali vyšľachtené populácie na dvoroch ŠM v Lukáčovciach a Andači. Oživenie záujmu o slovenskú bielu hus prinieslo vytvorenie Slovenského zväzu chovateľov (vyčlenením z Československého zväzu chovateľov), ktorý si vytýčil ako prvoradú úlohu zachovať a rozšíriť všetky slovenské národné plemená malých zvierat. Prvý rámcový štandard slovenskej bielej husi uverejnil Ing. V. Malík v publikácii „Atlas plemien hydiny" v r. 1966. V r. 1977 vznikol Klub chovateľov vodnej hydiny so sídlom v Suchej nad Parnou. Prevzal na seba úlohu zušľachťovať a rozširovať chovy slovenskej bielej husi.

Slovenská biela hus je svojím rámcom stredne ťažkým plemenom, pevnej konštitúcie. Vyznačuje sa kompaktným, mierne zošikmené držaným telom, ušľachtilého vzhľadu. Je otužilá, dobre zužitkováva pastvu. Má zachovaný pud kvoka-nia, to jest sama si vysedí a odvodí mláďatá; dobrú dispozíciu rjre vykŕm a tvorbu lahôdkových pečení; veľmi kvalitné perie.

ŠTANDARD SLOVENSKEJ BIELEJ HUSI

• Pôvod: Slovensko, okolie Nitry
• Chovný cieľ, vlastnosti a znaky: stredne ťažké plemeno husí ušľachtilého vzhľadu, pevnej konštitúcie. Veľmi dobre zužitkováva pastvu a má zachovaný pud kvokavosti.
• Znáška: 14 až 18 vajec, s priemernou hmotnosťou ľ60 g, bielou farbou škru- piny.
• Zobák: kratší, klinovitý, oranžovočervený, na hrote s výraznejším svetlejším nechtom.
• Krk: vzpriamený, dlhší. V dížke krku sa prejavuje pohlavný dimorfizmus.
• Chrbát: široký, do strán zaoblený, v profilovej línii sa smerom dozadu zvažuje.
• Chvost: uzavretý do polkruhového zovretého vejára.
• Operenie: čisto biele, tvorené veľmi kvalitným perím. Objemový podiel páperia prevyšuje objemový podiel krycieho peria.
• Pôvod: Slovensko, Suchá nad Parnou.
• Vyraďujúce chyby: iný podbrušok ako určuje štandard, biele letky, u husi tmavá farba bez prímesy žltej, hmotnosť u gunára menej ako 6,- kg.

Slovenská biela hus spolu so Suchovskou husou sú dvojicou našich národných plemien husí. Keďže bola vyšľachtená na Slovensku, je prispôsobená našim podmienkam a jej chov je pomerne nenáročný. Chovateľovi sa odmení viacnásobne. Okrem pekného zovňajšku je to najmä mäso, pečeň, ale aj perie. Navyše vám vypasie trávnik okolo domu, pretože veľmi dobre zužitkuje pastvu. Je tiež dobrým strážnikom, niekedy lepším než pes.

Slovenskú bielu hus začal šľachtiť v štyridsiatych rokoch pán Július Godál v Nitre. Základom pri šľachtení boli miestne krajové populácie husí bielych a sivostrakatých z okolia Nitry a Levíc. Do šľachtenia zaradil emdenské husi a krajové plemená husí z Maďarska. V súčasnosti však na Slovensku nájdete len málo chovných jedincov. Ich počet sa pohybuje v desiatkach. Odhadujem do dvesto kusov. Slovenská biela hus je stredne ťažké plemeno, gunár dosahuje približne 7kg, hus okolo 6kg. Je to dlhoveké plemeno hydiny. Dožíva sa v priemere 12 rokov, maximálne 27 rokov. Jej využitie na plemenitbu je 6 rokov.

Samozrejme, to závisí od chovných podmienok. Jatočnú hmotnosť okolo 4kg váhy dosahuje pri extenzívnom chove asi za štyri mesiace, pri intenzívnejšom kŕmení a menšom výbehu asi o jeden mesiac skôr. Na prelome februára a marca znesie 14 až 18 vajec, z ktorých sama vysedí a vyvedie mláďatá, o ktoré sa vzorne stará. Jej chov je nenáročný. Keďže bola vyšľachtená pre podmienky našej krajiny, je pomerne otužilá. Potrebuje však možnosť pastvy, alebo aspoň každodenný prísun nasekaného zeleného krmiva. Najmä v zimnom období je dôležitá vláknina vo forme nasekaného drobného sena, nevymlátenej ovsenej slamy, kapusty, mrkvy či jabĺk. Na večer odporúčam pridávať mimo obdobia znášky jačmeň. V zime a v predjarí ovos. V období znášky husi, ako každá hydina, potrebujú na tvorbu vaječnej škrupiny vápnik. Ten sa dodáva vo forme suchých škrupín, vápenca a minerálov. Vhodné je dodávať im aj kŕmne zmesi.

Veľkou výhodou je, ak má voľný prístup k vode, kde sa môže kúpať, a tak si udržiavať biele perie v potrebnej kvalite a čistote. V menších chovoch môže postačiť aj nádoba s vodou s rozmermi približne 1x1x0,4m. Chovné páry sa zostavujú najneskôr v októbri. Pri odchove húsat treba dbať na to, aby neboli ustajnené na mokrej podstielke a v prievane. Hus je síce odolná, ale to neplatí, keď má na bruchu prachové perie. Na podstielanie je najlepšia slama. Výživa húsat musí byť pestrá. Odporúča sa zmes obilnín, kukurica, ovos, jačmeň a vitamíny.

Husi sú veľmi zvedavé a ostražité. Veľmi radi všetko skúšajú zobákom. Preto treba najmä stromčeky a kríky zabezpečiť proti ohrýzaniu. Aj chovné zariadenie by malo byť z pevnejšieho materiálu. Husi chovám samozrejme aj pre mäso, ktoré je veľmi kvalitné a bohaté na draslík, fosfor a železo.

Na Slovensku sa najčastejšie vyskytuje niekoľko vyšľachtených plemien a krížencov, ktoré sa líšia nielen vzhľadom, ale aj znáškou, hmotnosťou či temperamentom. Medzi najznámejšie patria:

1. Каčica domáca (Anas platyrhynchos domestica)
2. Pekinská kačica
3. Indický bežec

Medzi hrabavú hydinu patrí aj hydina čierna, známa pre svoje nápadné čierne perie a robustnú stavbu tela, je chovaná hlavne pre dvojaký účel: produkciu vysokokvalitných vajec a chutného mäsa. Tieto vtáky sú obzvlášť oceňované pre svoju schopnosť produkovať veľké a výživné vajcia, čo ich robí obľúbenými medzi chovateľmi zameranými na vaječnú produkciu. Ich mäso je tiež cenene pre jeho bohatú chuť a textúru, čo z nich robí vhodný výber pre farmárov hľadajúcich diverzifikáciu svojich produktov. Čierna hrabavá hydina je tiež známa svojou vitalitou a odolnosťou, čo ju predurčuje pre chovy v rozličných prostrediach.

Podmienky chovu

Pre čiernu hrabavú hydinu je dôležité poskytnúť dostatok priestoru na voľný pohyb a prístup k prirodzeným zdrojom potravy. Tento druh vyžaduje bezpečné a suché prostredie s dostatočným prístreškom, aby boli chránené pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami a predátormi. Je potrebné zabezpečiť im kvalitné krmivo a pravidelný prístup k čistej vode. Vhodné podmienky sú kľúčové pre udržanie ich dobrého zdravia a produktivity, vrátane pravidelného čistenia a udržiavania čistoty v ich životnom prostredí.

Odolnosť voči chorobám a klimatické adaptácie

Čierna hrabavá hydina je známa svojou dobrú odolnosťou voči mnohým bežným chorobám hydiny. Ich robustná povaha im umožňuje dobre sa adaptovať na rôzne klimatické podmienky, od miernejších až po chladnejšie teploty.

Správanie a temperament

Čierna hrabavá hydina je známa svojím aktívnym a energickým správaním, čo ich robí vhodnými pre chovy, kde majú dostatok priestoru na pohyb. Sú to sociálne a zvedavé vtáky, ktoré sa dobre prispôsobujú životu v skupine. Tieto vtáky vykazujú priateľský temperament, čo uľahčuje ich začlenenie do existujúcich chovov. Dôležité je zabezpečiť im dostatočné stimulácie a interakcie, aby sa predišlo možnému stresu a udržala sa ich dobrá mentálna a fyzická kondícia.

Ekonomická efektívnosť

Z ekonomického hľadiska je chov čiernej hrabavej hydiny výhodný vďaka ich vysokému potenciálu v produkcií kvalitných vajec a chutného mäsa. Náklady na kŕmenie a starostlivosť sú pri tomto druhu primerané vzhľadom na jeho produktivitu. Stabilný dopyt po ich výrobkoch na trhu zabezpečuje dobrú návratnosť investícií pre farmárov.

Tabuľka: Porovnanie plemien husí

Toulouská hus

Suchovská hus je slovenské národné plemeno husí vyšľachtené v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Je to plemeno kompaktného, pevne stavaného, skoro vodorovne držaného tela. Hmotnosť samca je 6,5 - 7,5 kg, samica váži 5,5 - 6,5 kg. Sfarbenie peria je bledé, žlto-hnedo-sivé. Suchovská hus je nenáročná na chov, je to hus pastevného typu, sedavá a má dobre zachovaný pud kvokavosti.

tags: #hus #cierno #bielo #plemená

Populárne príspevky:

• Hurky, zemiaky a kapusta: Ako na to?
• Tipy na domáce denné menu
• Vianočná griláž so Salkom
• Hydratácia a regenerácia s Avon balzamom
• Recept na tvarohovú žemľovku