Vodné vtáctvo: Život pri tečúcich a stojatých vodách
V tečúcich a stojatých vodách, pri prameňoch potokov a riek, na podmáčaných lúkach, rybníkoch, jazerách a vodných nádržiach žijú rôzne druhy vtákov. Vodné vtáky sú prispôsobené na plávanie a potápanie sa vo vode plávacími blanami na nohách a perím, ktoré sa nezmáča.
Majú mastné perie a kožu, ktoré si mastia tukom z mazovej žľazy pri chvoste. Zobák, krídla a končatiny sú prispôsobené rôznemu spôsobu získavania potravy a pohybu.
Prispôsobenie vodných vtákov
Všetky zúbkozobce patria do jednej čeľade kačicovitých (Anatidae). Zástupcovia tejto čeľade majú pomerne dlhé krky a priamy zobák, ktorý má väčšinou sploštený tvar a po stranách množstvo rohovitých vrúbok. Takto upravený zobák je výborným orgánom pri preceďovaní vody s potravou.
Perie majú tieto vtáky husté, dokonale prilieha k telu a dobre chráni pred chladnou vodou. Nepremáča sa preto, že si ho vtáky mastia tukom, ktorý je produktom trtáčovej žľazy, roztieraním zobákom po celom tele.
Na okraji zobáka majú husi rohovinové zúbky. Nie preto, že by boli dravé, ale na cedenie vody a bahna z ktorého tiež získavajú potravu.
Kačice, husi a labute drobnými zúbkami na okraji zobáka preciedzajú vodu s bahnom a zachytávajú drobné živočíchy a rastliny. Kačice dobre plávajú a potápajú sa. Mláďatá sú nekŕmivé, po vyliahnutí si samy hľadajú potravu.
Druhy vodných vtákov
Kačica divá (Anas platyrhynchos)
Kačica divá dobre pláva aj lieta. Je čiastočne sťahovavá, časť u nás prezimuje, časť jedincov odlieta na jeseň do teplejších oblastí na juh. Kačica sa živí drobnou rastlinnou aj živočíšnou potravou. Samec sa od samice odlišuje sfarbením.
Kačica divá (Anas platyrhynchos) dosahuje veľkosť 60 cm. Je pôvodcom domácich kačíc. Samec v svadobnom šate má lesklú tmavozelenú hlavu, biely obojok, sivý chrbát a krídla, hnedé prsia a belavé brucho. Kačice obývajú vody v Európe, v miernom pásme Ázie a na západe Severnej Ameriky. Stavba a umiestnenie hniezda je podobné ako pri husi divej.
Kačice sa živia rastlinnou alebo živočíšnou potravou, ktorú získavajú z vody. Chochlačka sivá (Aythia ferina) je menšia a zavalitejšia ako kačica divá (45 cm). Potápač malý (Mergus albellus) je tiež menší ako kačica (40 cm).
Interpreting Duck Behavior
Kačica divá (Anas platyrhynchos)
Hus divá (Anser anser)
Hus divá obýva stojaté vody, dobre lieta. Je sťahovavá, na zimu odlieta do teplejších oblastí. Hus divá sa živí prevažne rastlinnou potravou. Hus sa živí rastlinnou potravou vo vode i na zemi. Zhltne takmer všetkým čo nájde a nepohrdne ani drobnými živočíchmi na vegetácii.
Hus divá (Anser anser) je predchodkyňou husí domácich. Dosahuje veľkosť 75-90 cm. Celkové zafarbenie má hnedosivé, v podchvostovej oblasti belavé. Nohy má ružové, zobák ružový alebo pomarančový. Koniec čeľuste je biely. Hus divá žije v stredných šírkach Európy a Ázie. Obýva vnútrozemné stojaté vody. Hniezdo z rastlinného materiálu vystlané páperím stavia samica na zemi.
Hus divá (Anser anser)
Labuť hrbozobá
Labuť hrbozobá sa živí vodnými rastlinami, je čiastočne sťahovavá, v zime časť labutí zostáva na nezamrznutých vodných plochách. Samce labute sú väčšie a ťažšie ako samice. Dosahujú hmotnosť až 22 kg. Na koreni zobáka má labuď čierny „hrb“. Žije na rybníkoch, jazerách a vodných nádržiach.
Najväčším vtákom tejto čeľade je labuť veľká (Cygnus olor). Dospelé vtáky sú čistobiele, nedospelé špinavo sivohnedasté. Zobák majú pri koreni čierny, inde červený alebo ružovosivý. Vyznačujú sa dlhým, esovite prehnutým krkom a klinovitým chvostom. Žijú na jazerách mierneho pásma Európy a Ázie, polodivé vtáky aj v jazierkach priamo v mestách. Hniezda bývajú umiestnené na zemi pri brehoch.
Labuť spevavá (Cygnus cygnus) sa od labuti veľkej odlišuje vzpriameným krkom a žltočiernym zobákom. Oba druhy dosahujú veľkosť 150 cm.
Ďalšie druhy vodných vtákov
- Kaňa močiarna: Dravý vták, ktorý žije pri rybníkoch a vlhkých lúkach. Živí sa hmyzom, žabami, vodnými vtákmi, príležitostne rybami. Dobre lieta.
- Kormorán: Hniezdi v kolóniách, na stromoch. Živí sa najmä rybami.
- Bocian: Patrí medzi vtáky, ktoré sa brodia v plytkej vode. Má dlhé nohy, dlhý krok, dlhý zobák, ktorým si hľadá potravu. Dobre lieta. Mláďatá sú kŕmivé (kŕmi ich samica, alebo samec).
V okolí vôd žije aj množstvo spevavých vtákov.
Etológia husí
Husiam sa podaril husársky kúsok, keď výrazne posunuli jeden vedný odbor o kus vpred. Etológia je náuka, ktorá sa zaoberá správaním zvierat. V minulosti sme oficiálne vnímali zvieratá len ako nejaké bezduché, síce živé, no akoby bezvýznamné stvorenia.
Ľudia si už dávno všimli, že ich mladé si môžu adoptovať a stávajú sa z nich verní spoločníci, a dokonca ochrancovia často oddanejší ako psy. Hus je od prírody nastavená ako oddaný tvor chrániaci svojich kamarátov.
Samozrejme, na to, aby husi posunuli etológiu, potrebovali sprostredkovateľa a verného „kamoša“. Bol ním rakúsky zoológ Konrad Zacharias Lorenz (1903 - 1989). Narodil sa a zomrel vo Viedni. Ešte kým pomohol na svet etológii, bol zoológ a ornitológ. Práve vďaka etológii dostal Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu v roku 1973. Nie za husi, ale za to, že dokázal vysvetliť takzvaný včelí tanec, veľmi zrozumiteľnú a presnú komunikáciu týchto malých tvorčekov.
Lorenzova veta je trefná: „Dlho hľadaným medzičlánkom medzi zvieraťom a skutočne humánnym človekom sme my.“
Správanie husí
Divé husi si potrpia na denný režim. Zvyky od nich prevzali aj naše husi domáce. Divá hus váži 3 až 4 kilogramy. Staré gunáre sa dokážu „vypapať“ až do 5 kilogramov. Rozpätie ich krídel môže mať až 170 centimetrov. Domáce husi majú krídla menšie a sú tučnejšie.
Divé husi si stavajú pohodlné veľké hniezda na kopách tŕstia alebo na starých vŕbach pri vode. Vystielajú ich jemným páperím. Hus znáša koncom marca 3 až 8 vajec. Gunár ďaleko neodchádza a keď treba, spoločne svoj domov bránia údermi krídel a štípaním zobákom.
Husi sú v obrane nebojácne. Dokážu sa postaviť proti komukoľvek a snažia sa ho zahnať. Takto sa bránia i navzájom. Niekedy stačí, aby hus za hlasného gagotu ukázala na niečo alebo niekoho dlhým krkom či zobákom a gunár ani na chvíľu nezaváha, hoci by ho to malo stáť krk.
Potom môže nastať tá smutnejšia časť ich správania. Husi dokážu trúchliť tak, že jedna bez druhej prežívajú len ťažko.
Migrácia husí
Divé husi odlietajú na zimu do teplých krajín. Presne ako v dennom režime majú aj počas diaľkového letu vo všetkom poriadok. A nielen počas neho. Aj keď sa ich presúva len niekoľko na kratšiu vzdialenosť, radia sa do tvaru 1 alebo V.
Šetria tým energiu a využívajú vzdušné prúdenie. Hus na čele sa síce nadrie, no ušetrí tým veľa energie všetkým za ňou. Jedna za všetky a všetky za jednu. Tak trochu pripomínajú cyklistický pelotón.
Na koncoch krídel prvej husi vznikajú malé vzdušné víry. Ju samu brzdia, no ďalšiu hus už nadnášajú a ťahajú nahor. Takýto priestor pre ľahší let sa vytvára za obomi krídlami.
Preto jedna hus na čele umožňuje, aby sa na ňu „zavesili“ hneď dve ďalšie. Tie sa ťahajú vždy do jednej strany preto, aby si nespôsobili problémy s vírením uprostred tvaru.
Najľahšie sa im lieta vtedy, keď sa konce krídel vtákov letiacich v rade za sebou prekrývajú. Okrem toho, čo vidíme, že letia tesne jedna za druhou, sa držia aj mierne jedna nad druhou.
Vodiaci vták vydrží prerážať vzduch len krátky čas, po ktorom sa sťahuje na výhodnejšiu pozíciu. Husi dokážu podržať na lepších pozíciách aj tie, ktoré sú chorľavé alebo menej húževnaté bez toho, aby ich niekto nútil raziť cestu ostatným.
Hydina a zverina
Hydina je zdrojom dôležitých plnohodnotných živočíšnych bielkovín, vitamínov, minerálov. Je chuťovo jemnejšie a krehkejšie. Má špecifickú chuť a vôňu. Mäso z mladých kusov je ľahko stráviteľné, má nižšiu energetickú hodnotu.
Mäso sa delí na svetlé (prsia).
Mäso je charakteristickej farby, chuti a vône. Považuje sa za delikatesu. Pred kuchynskou úpravou je potrebné.
Veľa z nich má dobré mäso, a preto sa stali predmetom intenzívneho lovu. Niektoré z nich si človek zdomácnil.
