Ako rozpoznať kvalitu hydinového mäsa a ako ho správne skladovať

Pri nákupe a skladovaní hydinového mäsa je dobré dbať na niekoľko vecí, aby ste sa vyhli pokazeniu mäsa a zdravotným rizikám. Hydinové mäso nakupujte z osvedčených zdrojov, napríklad od miestneho mäsiara alebo v supermarkete.

Pri nákupe čerstvej hydiny dávajte pozor na to, aby bolo mäso čisté, hladké, nemalo žiadne škvrny a ani nepríjemný zápach. Skontrolujte aj dátum spotreby a dávajte pozor, aby koža kuraťa bola hladká a nepoškodená a aby mäso pôsobilo pevne a pružne.

Ako spoznať kvalitu?

Pri nákupe hydinového mäsa je potrebné venovať pozornosť vzhľadu a údajom na etikete. Vyblednutá či dokonca zelenkastá farba, ovisnutá koža, slizký povrch alebo zápach sú jednoznačnými signálmi, ktoré by vás mali od nákupu odradiť.

Etiketa prezradí dôležité informácie o veku a pôvode hydiny, spôsobe chovu a výkrme. Pri morčacích a prsných rezňoch (chladených aj mrazených) musí byť na etikete uvedené, či ide o čistý sval bez prídavných látok (označenie „natur“), či obsahujú soľ (označenie „solené“) alebo či je v nich aj voda a ďalšie stabilizátory (označenie „krehčené“).

Pod značkou METRO Chef nájdete chladené a mrazené kuracie mäso s garantovaným českým pôvodom, ktoré pre METRO spracováva spoločnosť Vodňanská hydina, a.s. Kurčatá pochádzajú výlučne z tuzemských fariem a chovatelia sú o. i. povinní starostlivo kontrolovať a zaznamenávať zloženie krmiva - informácie o konkrétnom farmárovi aj výkrme sú uvedené na etikete.

Všetky produkcie hydiny v Českej republike sa riadia platnými národnými legislatívnymi normami a aj požiadavkami EÚ, ktoré sa týkajú ochrany zvierat v chovoch, pri preprave a porážke.

V sortimente METRO nájdete aj kulinársky najviac cenenú hydinu, ktorá pochádza z francúzskej oblasti Bresse. Ide o jediné plemeno na svete nesúce označenie kontrolovaného pôvodu A.O.C., ktoré sa udeľuje iba vínam, syrom a iným lahôdkam. Mimoriadne chutné, krehké a jemné mäso tieto kurčatá poskytujú vďaka špeciálnym podmienkam chovu: žijú vo voľnom výbehu s trávnatým porastom, každý kus má zaistený minimálny priestor 10 m2 a do kurníkov sa zatvárajú iba v noci. Prírodné krmivo pochádza výlučne z regiónu Bresse. Porážka prebieha priamo u chovateľa, pričom 10 - 15 dní pred ňou sú kurčatá uzatvorené v tme a prikrmujú sa sušeným mliekom.

Vykŕmená domáca kačica “MULARD” ľudovo nazývaná aj ako “huso-kačka”, bola vyšľachtená vo Francúzsku so zámerom získania väčšej pečienky. Je krížencom kačice Barbarie a kačice Pekinskej. Od farmárskej kačice sa líši hlavne tým, že nútenom kŕmení má väčšiu pečienku. Kačice sú posledné dva týždne ručne vykrmované kukuricou. Pečienky z takto vykŕmených kačíc sú ozajstnou delikatesou pre gurmánov známe ako “Foie gras”. Priemerná váha kačíc je 4,50 - 6,00kg. Mäso z týchto kačíc dosahuje vynikajúce chuťové vlastnosti.

Hydinové mäso je nutné po zakúpení rýchlo priniesť domov a ďalej udržiavať v chlade. Dbajte pritom na dátum spotreby, ktorý je uvedený na obale. Hydina by sa pri skladovaní v chladničke mala skonzumovať do tohto dátumu. Zamrazené hydinové mäso možno držať dlhšie.

Ak si chcete hydinu zamraziť, najprv ju dobre zabaľte, aby ste zabránili spáleniu mäsa mrazom. Ideálne je pritom použiť vrecúško alebo nádobu na mrazenie potravín, pričom vytlačte čo najviac okolitého vzduchu. Potom vložte hydinové mäso do mrazničky. Mrazené hydinové mäso môžete skladovať v mrazničke až šesť mesiacov bez toho, aby sa znížila jeho kvalita.

Čerstvé hydinové mäso skladujte v chladničke pri teplote 4 stupňov alebo nižšej a skonzumujte alebo zamrazte ho do 1 až 2 dní. Ak je už mäso uvarené alebo upečené, možno ho uchovávať v chladničke najviac 4 dni. Najlepšie je však skonzumovať mäso čo najskôr, aby ste neriskovali zníženie kvality jedla.

Hydinové mäso sa delí na štyri základné časti:

• horné a spodné stehná
• prsia
• krídla

Prsia tvoria malý a veľký sval, mäso zo stehien sa delí na viacero svalových zväzkov. V pomere k celému telu majú najvyšší podiel mäsa z pŕs prepelice, ďalej morky, perličky, kurčatá, husi a kačky. Z hľadiska podielu mäsa zo stehien vedú kurčatá, nasledujú ich perličky, morky, husi, kačky a prepelice.

V kuchyni sa veľmi často využívajú aj drobky, najmä pečeň a srdce. Samostatný skelet je skvelým základom pre hydinový vývar.

Genetika a šľachtenie hospodárskych zvierat

Genetika živočíchov sa v praxi venuje predovšetkým šľachteniu hospodárskych zvierat. Hospodársky významné zvieratá sú zvieratá, ktoré človeka sprevádzajú od nepamäti a zohrali kľúčovú úlohu pri jeho prechode k usadlejšiemu spôsobu života (proces, ktorý viedol k prispôsobeniu divých zvierat človeku prostredníctvom selektívneho chovu, sa nazýva domestikácia). V zmysle legislatívy sa považujú za zvieratá chované za účelom ich ekonomického zhodnotenia.

Každý jedinec nesie genetickú informáciu v podobe génov, ktoré ovplyvňujú charakteristiky ako produkcia mlieka, rast svaloviny alebo odolnosť voči chorobám. Šľachtenie je preto cielené využívanie týchto genetických princípov. Šľachtitelia vyberajú zvieratá s požadovanými vlastnosťami na základe analýzy ich genotypu (genetickej výbavy) a fenotypu (vonkajších prejavov týchto génov).

Vďaka moderným genetickým metódam, ako je genomická selekcia, môžu chovatelia identifikovať jedince s najlepšími genetickými predpokladmi ešte predtým, než sa tieto znaky prejavia vo výkone alebo produkcii. Táto selekcia zahŕňa aj odstránenie nežiaducich znakov. Šľachtenie teda zahŕňa cielený umelý výber jedincov s požadovanými genetickými vlastnosťami a ich následné kríženie (hybridizáciu). Tento proces vedie k zlepšovaniu existujúcich plemien alebo k vzniku nových plemien, ak sú zmeny dostatočne výrazné a stabilné, aby sa udržali v populácii počas viacerých generácií.

Plemeno predstavuje skupinu zvierat v rámci jedného druhu, ktorá sa odlišuje špecifickými znakmi a vlastnosťami, ako sú napríklad vzhľad, fyziológia alebo správanie. Pri hodnotení plemien sa zohľadňuje hlavne ich úžitkovosť a vyrovnanosť populácie.

Práve vďaka genetike je možné nielen zlepšovať existujúce plemená, ale aj vytvárať úplne nové plemená so špecifickými vlastnosťami, ako je napríklad odolnosť voči chorobám, vyššia mliečna úžitkovosť či lepšia kvalita mäsa.

Plemená sa delia podľa rôznych kritérií, ako napríklad pôvod (primitívne, prechodné, zošľachtené) alebo úžitkové zameranie (špecializované, kombinované).

Drozofila (Drosophila melanogaster) je jedným z najviac študovaných organizmov v genetike a zohrala kľúčovú úlohu pri pochopení základných genetických princípov. Jej genóm bol kompletne zmapovaný, čo umožňuje vedcom detailne študovať génové mutácie, dedičnosť a genetické procesy.

Jedným z najznámejších objavov spojených s drozofilou je výskum T. H. Morgana začiatkom 20. storočia. Morgan objavil, že gény sú umiestnené na chromozómoch, čo bolo prelomové v chápaní genetiky. Pri experimentoch s drozofilou identifikoval pohlavne viazané dedičné znaky a dokázal existenciu génových mutácií, ktoré menia fenotyp organizmu.

Drozofila má iba 4 páry chromozómov, čo zjednodušuje štúdium chromozómových zmien. Okrem toho obsahuje množstvo génov podobných tým u vyšších živočíchov vrátane hospodárskych zvierat.

Môžeme ich rozdeliť do niekoľkých hlavných skupín podľa toho, akým spôsobom prispievajú k ľudskému životu:

• produkčné zvieratá - poskytujú nám potraviny a suroviny (mäso, mlieko, vlna, vajcia)
• pracovné zvieratá - sú využívané na ťahanie, prácu na poli alebo dopravu
• strážne a pomocné zvieratá - pomáhajú pri ochrane majetku, pasení a špeciálnych úlohách, vrátane kontroly škodcov

Okrem tradične vnímaných hospodárskych zvierat sem patrí aj celý rad ďalších živočíchov a skupín, ktoré sú významné svojím špecifickým spôsobom a majú nezastupiteľné miesto v ekosystémoch aj hospodárstve.

Tab. Pri vedeckom pomenovaní hospodárskych zvierat by sa malo správne uvádzať, že ide o poddruhy ich divokých predkov. Zatiaľ čo sa v bežnom použití často používajú názvy ako Canis familiaris pre psa domáceho alebo Bos taurus pre hovädzí dobytok, správnejšie je uvádzať ich ako poddruhy, napríklad Canis lupus familiaris (poddruh vlka dravého) alebo Bos primigenius taurus (poddruh divokého tura Bos primigenius). Týmto spôsobom sa zdôrazňuje, že ide o domestikované formy, ktoré majú svoj jasný pôvod v divokých predkoch, a že v rámci taxonomického zaradenia tvoria samostatné poddruhy.

Do tejto skupiny patria zvieratá, ktoré sú chované najmä pre svoje produkty, ako je mäso, mlieko, vajcia či vlna. Tieto zvieratá sú dôležitou súčasťou poľnohospodárstva a poskytujú ľuďom základné potraviny a suroviny na každodenné použitie.

Predkom dnešného dobytka (Bos primigenius taurus) bol tur divý (Bos primigenius), ktorý bol domestikovaný pred viac ako 10 000 rokmi. Počas tisícročí vznikli rôzne plemená, ktoré sa líšia podľa úžitkového zamerania a prostredia, v ktorom sa chovajú.

Hovädzí dobytok je kľúčovým hospodárskym zvieraťom, využívaným na produkciu mäsa, mlieka a kože, a v niektorých oblastiach aj ako pracovné zviera.

Domestikácia ovce domácej (Ovis aries) prebehla približne pred 10 000 rokmi v oblasti Blízkeho východu, pravdepodobne na území dnešného Turecka a Iránu. Najčastejšie sa spomínajú dva hlavné druhy, z ktorých pravdepodobne pochádza ovca domáca: muflón (Ovis orientalis) a arkal (Ovis ammon).

Ovce sú na Slovensku významným hospodárskym zvieraťom, ktoré sa chová pre produkciu mäsa, mlieka a vlny. Chov oviec má dlhú tradíciu, najmä v horských a podhorských oblastiach, kde sú podmienky vhodné pre pasenie. Na Slovensku sa chovajú rôzne plemená, ktoré sa líšia podľa úžitkovosti - niektoré sú určené na mäso, iné na mlieko alebo vlnu.

Domestikácia kozy domácej (Capra aegagrus hircus) prebehla približne pred 10 000 rokmi, v oblasti úrodného polmesiaca, čo zahŕňa dnešné územia Turecka, Iránu a okolia. Predchodcom kozy domácej je pravdepodobne koza bezoárová (Capra aegagrus).

Kozy sú na Slovensku chované najmä pre produkciu mlieka, pričom jej mlieková úžitkovosť je vysoká. Priemerná dojivosť na Slovensku dosahuje 900-1 000 kg mlieka ročne. V porovnaní s jej hmotnosťou má najvyššiu relatívnu úžitkovosť zo všetkých hospodárskych zvierat. Kozie mlieko je veľmi cenené pre jeho zloženie a vynikajúcu stráviteľnosť, pričom sa spracováva aj na rôzne druhy syrov.

Chov kôz je u nás prevažne v rukách drobnochovateľov, pričom veľkokapacitné mliekarne spracovávajú kozie mlieko len ojedinele.

Sviňa domáca (Sus scrofa domesticus), alebo tiež ošípaná, vznikla domestikáciou svine divej (Sus scrofa) a iných foriem divých ošípaných, pričom najstaršie záznamy o domestikácii pochádzajú z Blízkeho východu (okolo r. 9 400 pred n. l.) a Číny (okolo r. 2 000 pred n. l.).

Sviňa domáca je na Slovensku jedným z najdôležitejších hospodárskych zvierat, chovaným hlavne pre produkciu bravčového mäsa. Bravčové mäso tvorí významnú časť potravy slovenskej populácie, pričom z ošípaných sa získava aj koža a rôzne vedľajšie produkty ako glej z kostí a chrupaviek.

V súvislosti s ošípanými sa spomína niekoľko odborných pomenovaní:

• prasnica, sviňa - samica
• kanec - samec
• ciciak - mláďa v období cicania mlieka - asi do 4.

Domestikácia husi domácej je mierne komplikovaná, pretože existujú dve hlavné línie domestikovaných husí, ktoré prispeli k vzniku moderných plemien:

• európska hus domáca - väčšina husí v Európe pochádza z divokej husi divej (Anser anser), ktorá bola domestikovaná pred približne 3 000 rokmi v Európe a západnej Ázii - je základom pre väčšinu európskych plemien husí
• ázijská hus domáca - na východe Ázie, predovšetkým v Číne, bola domestikovaná hus labutia (Anser cygnoides) - z tejto línie pochádzajú napríklad čínske a africké plemená

Čo sa týka kríženia (hybridizácie), niektoré moderné plemená domácich husí môžu byť hybridmi týchto dvoch línií (Anser anser × Anser cygnoides), čo vedie k vzniku plemien so špecifickými vlastnosťami z oboch druhov.

Kedže si tieto druhy zachovávajú genetickú kompatibilitu aj po domestikácii, existujú aj hybridy medzi divými formami a už domestikovanými.

Hospodársky význam husi spočíva v produkcii mäsa, vajec, peria a tuku. Husi sú známe svojou plodnosťou, niektoré plemená môžu zniesť až 500 vajec ročne.

Väčšina domestikovaných kačíc (Anas platyrhynchos domesticus) pochádza z kačice divej (Anas platyrhynchos), ktorá bola domestikovaná v Číne približne v roku 2 000 pred n. l. Niektoré plemená kačíc pochádzajú aj z kačice pižmovej (Cairina moschata), prípadne z hybridov týchto druhov.

Hospodársky význam kačíc spočíva predovšetkým v produkcii mäsa a vajec. Kačice majú dobré kŕmne návyky a sú schopné efektívne využívať pastvu. V niektorých oblastiach, najmä v juhovýchodnej Ázii, sa praktizuje systém chovu kačíc na ryžových poliach, kde kačice prispievajú k hnojeniu polí a konzumujú škodcov.

Kačice sú odolné voči mnohým vtáčím chorobám, avšak môžu byť náchylné na niektoré parazitárne ochorenia. Domestikované plemená kačíc sa líšia veľkosťou, farbou a produktivitou.

Domestikácia kury domácej (kur domáci, Gallus gallus domesticus) sa uskutočnila približne pred 8 000 až 10 000 rokmi v juhovýchodnej Ázii, konkrétne v oblastiach dnešného Thajska, Vietnamu, Mjanmarska, a Indie. Predpokladá sa, že k domestikácii došlo z kury bankivskej (Gallus gallus), divého predka, ktorý v danej oblasti žije dodnes.

Kura domáca je jedno z najrozšírenejších domácich zvierat na svete, chované predovšetkým pre mäso a vajcia. Kury sú dôležitým hospodárskym vtákom na Slovensku, kde sú plemená chované nielen pre produkciu, ale aj pre ich špecifické vlastnosti, ako je odolnosť voči klimatickým podmienkam a efektívna produkcia (produkcia vajec alebo mäsa s minimálnymi vstupmi a zároveň maximálnym výstupom).

Počet plemien sliepok sa počíta na stovky. V závislosti od účelu sa plemená delia na:

• nosné (tzv. nosnice) - produkujú vysoký počet vajec
• mäsové (tzv.

Značky na vajciach (0, 1, 2, 3) sa vzťahujú na spôsob chovu nosníc, a teda informujú o podmienkach, v ktorých boli sliepky chované, pričom vyššie čísla označujú menej priaznivé podmienky pre zvieratá. Tieto čísla sú legislatívne stanovené v EÚ a sú súčasťou povinného označovania vajec.

• 0 - Ekologický chov (bio): Sliepky sú chované vo voľnom výbehu s prístupom na pastviny a dostávajú organické krmivo. Vnútorné priestory sú priestranné, s maximálne 6 sliepkami na m². Tento spôsob je považovaný za najprirodzenejší a najviac šetrný k zvieratám.
• 1 - Voľný výbeh: Sliepky majú prístup na vonkajšie pastviny počas denného svetla. Vnútorné priestory sú o niečo stiesnenejšie (maximálne 9 sliepok na m²), ale zvieratá majú možnosť pohybu na čerstvom vzduchu.
• 2 - Podstielkový chov: Sliepky sú chované vo vnútri budov bez prístupu na vonkajšie výbehy. Nachádzajú sa v priestranných halách s podlahovou podstielkou, kde sa nachádza minimálne 9 sliepok na m².
• 3 - Klietkový chov: Najmenej priaznivé podmienky, kde sú sliepky chované v klietkach bez prístupu na voľný výbeh. Každá sliepka má obmedzený priestor a nemá možnosť prirodzeného pohybu.

Morka domáca (Meleagris gallopavo domesticus) je domestikovaná forma morky divej (Meleagris gallopavo), pôvodom zo Severnej Ameriky. Morky domáce boli domestikované pred viac ako 2 000 rokmi, pričom sa chovajú hlavne pre mäso. Počas 16. storočia doviezli Španieli morky do Európy, kde sa následne vyvinuli rôzne plemená.

Morčacie mäso je obľúbené pre svoju výživovú hodnotu, vysoký obsah bielkovín a nízky obsah tuku, a je celoročne dostupné v mnohých krajinách.

V tejto kategórii sú zvieratá, ktoré človek využíva na prácu, ako je ťahanie ťažkých nákladov, práca na poli alebo preprava ľudí.

Domestikácia koňa (Equus ferus caballus) prebehla približne pred 5 500 rokmi v oblasti dnešného južného Ruska, Ukrajiny a Kazachstanu, pravdepodobne medzi kmeňmi stepných nomádov. Pôvodným divým predkom domestikovaného koňa je pravdepodobne tarpan (Equus ferus ferus) - divý kôň stepnej Európy a západnej Ázie. Tarpan vyhynul na konci 19. storočia. Bol menšieho vzrastu, s robustnou stavbou tela a jednoduchým zafarbením. Kôň Przewalského (Equus ferus przewalskii) je považovaný za posledného žijúceho divého koňa, no nie je priamym predkom domestikovaného koňa, hoci sú príbuzní.

Kôň je dôležitou súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva a v minulosti zohrával významnú úlohu v spoločnosti. V súčasnosti sa kone u nás chovajú najmä pre jazdecké športy, prácu v lese, poľnohospodárstve a rekreačné jazdenie. Bežné je tiež ich využitie v terapii (hipoterapia).

V súvislosti s koňmi sa spomína niekoľko odborných pomenovaní:

• kobyla - samica
• žrebec - samec
• žriebä - mláďa
• remonta - mladý kôň v zácviku
• valach - kastrovaný samec
• žrebnosť - obdobie medzi oplodnením a pôrodom
• ožrebenie - pôrod

Teplokrvné a chladnokrvné kone sa rozlišujú podľa ich fyziologických vlastností, temperamentu a využitia:

• Teplokrvné kone sú zvyčajne ľahšie, temperamentnejšie, rýchlejšie a sú vyšľachtené hlavne na športové a rekreačné účely. Tieto kone sú veľmi všestranné a vhodné pre disciplíny ako drezúra, parkúrové skákanie či jazdecké súťaže. Patria sem napríklad:
  • Slovenský teplokrvník - populárny v športových disciplínach ako drezúra a parkúr
  • Lipicán - aj keď má pevnejšiu stavbu tela, patrí medzi teplokrvné plemená a často sa používa na reprezentačné a jazdecké účely
  • Anglický plnokrvník - známe svojím výbušným temperamentom, najviac sa využíva na dostihy
• Chladnokrvné kone sú ťažšie, robustnejšie, pomalšie, ale silnejšie a vhodné na ťažkú prácu, napríklad v lesníctve alebo poľnohospodárstve. Majú pokojnejší temperament a sú menej citlivé na stres.

Domestikácia somára domáceho (Equus africanus asinus) začala približne pred 5 000 až 6 000 rokmi v severovýchodnej Afrike, konkrétne v oblasti dnešného Egypta a Sudánu, kde sa somáre, najmä v púštnych oblastiach, používali ako pracovné zvieratá na prepravu nákladov. Veľmi sa cenila ich odolnosť a vytrvalosť.

Somáre majú na Slovensku dlhú históriu ako hospodárske zvieratá, hoci ich význam v posledných desaťročiach poklesol. Tradične sa používali na prepravu nákladov v horských oblastiach. Sú dobre prispôsobené životu v suchých oblastiach a sú známe svojou schopnosťou prežiť na chudobnej pastve.

Okrem sily, ktorou dokážu uniesť až 300 kg, poskytujú aj mlieko, ktoré je bohaté na živiny, a v minulosti sa používali aj ako zdroj mäsa.

Dnes sa ich chov zameriava najmä na udržanie tradičných foriem hospodárenia a na využitie v menších rodinných farmách na rekreačné účely, napríklad v rámci agroturistiky alebo na zábavu pre deti.

Somáre sa krížia s koňmi, no ich krížence sú neplodné. Mulice sú krížence samca somára s kobylou. Keď sa kríži žrebec so somáricou, krížence sa nazývajú muly. Oba krížence zdedia čo do postavy viac z matky, kým povahovo naopak.

Psy a mačky, ktoré sú zaradené v tejto skupine, pomáhajú ľuďom pri rôznych špeciálnych úlohách. Psy pomáhajú pri strážení majetku, pasení dobytka, pri záchranných operáciách. Na tieto úlohy sa špeciálne cvičia a sú veľmi dôležitými pomocníkmi v rôznych oblastiach - od polície a armády až po bežné domáce farmy. V prípade mačiek bolo, a stále je, dôležité ich nasadenie v oblasti kontroly výskytu škodcov, najmä hlodavcov. V neposlednom rade sú to zvieratá, ktoré človek chová ako domácich spoločníkov.

Pes domáci (Canis lupus familiaris) je domestikovaná forma vlka dravého (Canis lupus) a patrí medzi najstaršie a najrozšírenejšie domáce zvieratá na svete. Pes bol domestikovaný pred viac ako 10 000 rokmi a odvtedy sa stal nenahraditeľn....

tags: #hus #dkacica #akcie #analýza

Populárne príspevky:

• Všetko o pestovaní kapusty
• Objavte čiernu mrkvu
• Obľúbené tvarohové pagáčiky
• Recept na žĺtkové rezy
• Recept na parížske rožky