Chov husí domácich (Anser anser domesticus)
Hus domáca (lat. Anser anser domesticus) je domestikovaná forma husi divej (lat. Anser anser). Na rozdiel od divých husí, ktoré dorastajú najviac do hmotnosti 5 kg, môže domáca hus vážiť až 13 kg a poskytuje mnohostranný úžitok - okrem mäsa aj masť a perie, prípadne trus, ktorý sa zvykne používať ako hnojivo. Menej sa využívajú husie vajcia. Niektoré plemená sa chovajú ako okrasné a môžu tiež slúžiť na údržbu krajiny vypásaním. V minulosti sa husi často používali aj na stráženie.
Sú totiž veľmi podozrievavé a hlásia výskyt neznámych osôb či zvierat v ich teritóriu pomocou hlasného kriku. Navyše, husi sú v prípade ohrozenia schopné značnej agresie. A práve vďaka týmto vlastnostiam boli často využívané ako strážcovia na vidieckych dvoroch a farmách.
Radíme chovatelom - Vodna hydina
História a výskyt chovu husí na Slovensku
Existujú rozličné názory na to, kedy boli husi dovezené na územie Slovenska a kedy boli prvýkrát domestikované. Podľa niektorých zdrojov boli husi na Slovensko dovezené už v 11. storočí nášho letopočtu, keď sem prišli prvé uhorské kmene. Avšak konkrétne dôkazy o existencii domácej hydiny, teda aj husí, sú dostupné až z obdobia stredoveku. V tomto období sa husi chovávali najmä v kláštoroch a na panských dvoroch.
Husi divé majú výborné letové schopnosti.
Plemená husí chované na Slovensku
Dnes sa môže Slovensko pochváliť plemenom Slovenská biela hus a susedné Čechy plemenom Suchovská hus.
Slovenská biela hus
Slovenská biela hus je tradičné slovenské plemeno husí, ktoré vzniklo prirodzenou domestikáciou divej husi (Anser anser). Je to stredne ťažké úžitkové plemeno, typické bielym operením, oranžovým zobákom a nohami. Plemeno má pôvod na území dnešného Slovenska, kde sa chovalo už v minulých storočiach. Je výsledkom dlhoročného šľachtenia miestnych populácií husí na účel domáceho chovu. Známa je predovšetkým z južných a západných častí Slovenska.
Charakteristickým znakom je biela farba peria na celej ploche tela a veľká hlava s dlhým krkom, ktorý je zdobený hrdzavými pruhmi. Oči sú tmavé a nohy sú oranžovo-žlté. Slovenská biela hus je plemeno s hmotnosťou samcov okolo 5 kg a samíc okolo 4 kg. Slovenská biela hus patrí medzi mäsové plemená husí a jej mäso sa vyznačuje vysokou kvalitou, chutnosťou a výdatnosťou. Okrem toho sa využíva aj na produkciu veľkých vajec.
Toto plemeno husí sa v minulosti vyskytovalo po celom Slovensku, no v súčasnosti je na pokraji vyhynutia. Je zahrnuté do Národného programu ochrany genofondu hospodárskych zvierat a jeho chov sa snažia zachovať niektorí chovatelia a organizácie.
Slovenské husi sú kľudné, spoločenské a znášanlivé zvieratá. Počas párenia tvoria monogamné páry, ktoré bývajú stabilné aj niekoľko rokov. Samica znesie za sezónu 30 až 50 vajec, v závislosti od výživy a podmienok chovu. Doba inkubácie je 28 až 30 dní. Slovenské husi sú spoľahlivé liahnice, často sa využívajú aj na vysádzanie vajec iných husí.
Slovenská biela hus je vysoko odolná voči klimatickým podmienkam. Dobre znáša chladné zimy aj letné horúčavy, pokiaľ má prístrešok, tienisté miesto a prístup k vode. Pri kvalitnej starostlivosti sa dožíva 12 až 15 rokov, niekedy aj viac. Slovenská biela hus má pokojnú, miernu povahu. Pri častom kontakte si ľahko zvykne na človeka a dokáže byť priateľská a učenlivá.
Suchovská hus
Suchovská hus získala svoje pomenovanie od mena českého chovateľa Josefa Suchovského, ktorý ju vyšľachtil v 50. rokoch 20. storočia krížením niekoľkých starších plemien.
Suchovská hus má stredne veľké telo s dlhým a mohutným krkom. Hlava je pomerne malá, s vysokým čelom a hnedými očami. Charakteristickým znakom plemena je hlavne vysoké postavenie krídel, ktoré sa ťahajú cez chrbát a tvoria tzv. "paket". Farba peria Suchovskej husi sa môže líšiť, no najčastejšie sa vyskytuje strieborno-šedá farba s belším bruchom. Samce a samice sú si veľmi podobné, avšak samice bývajú o niečo menšie a menej mohutné ako samci.
Suchovská hus je považovaná za vynikajúce plemeno hlavne na chov pre mäso a pečeň.
Ďalšie plemená
Medzi najznámejšie druhy chovaných husí patrí hus domáca (Anser anser domesticus), ktorá pochádza z divo žijúcej husi veľkej (Anser anser). Hus bola domestikovaná už pred viac ako 3 000 rokmi v starovekom Egypte a Mezopotámii. Okrem nej existujú aj iné druhy, ako napr. Africká hus (lat. Anser cygnoides domesticus), ktorá je domestikovaný druh, ktorý vznikol z husy labutej (Anser cygnoides), pôvodne pochádzajúcej z Ázie. Od iných husí sa líši najmä výrazným výrastkom (hrbolom) na koreni zobáka, ktorý je typický najmä pre samcov. Africká hus bola vyšľachtená v Číne alebo Juhovýchodnej Ázii a do Európy sa rozšírila cez obchodné trasy. Africké husi majú vďaka svojej robustnej stavbe obmedzenú schopnosť lietania.
Africká hus sa odlišuje hrboľom na zobáku.
Chov husí
Domestikované husi majú obmedzenú schopnosť lietania v dôsledku svojej hmotnosti. Niektoré menšie plemená dokážu preletieť nízko nad zemou, ale väčšinou nelietajú. Husi sú silne sociálne a často tvoria monogamné páry na celý život. V domácich podmienkach má jeden gunár zvyčajne 2 - 4 husy. Samica stavia hniezdo na zemi, vystlané perím. Znesie 8 - 12 vajec, ktoré zahrieva asi 28 - 32 dní. Husi sú dobré matky a mláčatá (húsatá) odchovávajú pod svojim dozorom.
Africké husi sú ostražité a zvedavé. Dokážu si vytvoriť puto k svojmu chovateľovi, ale voči cudzím osobám bývajú ostražité až agresívne - najmä samce.
Ide o monogamné vtáky, ktoré si vytvárajú pevné väzby. Jeden gunár môže žiť v páre so samicou, alebo v menšom hareme s 2-4 samicami. V kŕdli si vytvárajú hierarchiu a sú veľmi spoločenské. Samice znesú 20 - 40 vajec ročne, pričom do jedného znáškového cyklu patrí zvyčajne 5 - 15 vajec. Inkubácia trvá 28 - 32 dní. Samice sú dobré matky, no niekedy sa využíva umelá inkubácia, najmä v intenzívnych chovoch.
Africké husi majú dobrú odolnosť voči chladu, no v silných mrazoch potrebujú suchý a závetrný prístrešok. Pri dobrom zaobchádzaní sa africké husi dožívajú 10 - 15 rokov, niekedy aj viac.
Výživa husí
Husi sú prevažne bylinožravce.
Husi sú veľmi odolné voči chladu, vďaka hustej vrstve peria a tuku. Dokážu prezimovať aj pri mrazoch, pokiaľ majú suchý prístřešok.
Úžitok z chovu husí
Na rozdiel od divých husí, ktoré dorastajú najviac do hmotnosti 5 kg, môže domáca hus vážiť až 13 kg a poskytuje mnohostranný úžitok - okrem mäsa aj masť a perie, prípadne trus, ktorý sa zvykne používať ako hnojivo. Menej sa využívajú husie vajcia.
- Mäso: Husacina je o niečo tvrdšia ako kuracina, vyznačuje sa príjemnou vôňou a špecifickou neporovnateľnou chuťou. Pečeň (foie gras) - u niektorých plemien (napr. Suchovská hus)
- Perie: kvalitné, vhodné na spracovanie (napr. do vankúšov)
- Ozdobné plemená - pre vzhľad a spestrenie dvora
Husacie hody a kulinárske využitie
Pečená husacina je slovenská špecialita, ktorá sa podáva hlavne v jesennom období. A husacie mäso má v slovenskej kuchyni svoje pevné miesto už stáročia. Mne osobne sa pri tomto slovnom spojení ako prvé vybavia husacie hody - pomaly pečená hus s dusenou červenou kapustou, husacia pečienka s jabĺčkami, lokše s paštétou z husacej pečienky, čerstvý chlebík s husacou masťou a cibuľkou...
Na pečienku či do zlatista upečenú hus by sa na Slovensku už nemalo chodiť len do drahých reštaurácií v Slovenskom Grobe.
Tip na prípravu: Pripravte si pomarančovú glazúru z marmelády, džúsu, bieleho vína a potierajte ňou hus počas pečenia.
Husaciu pečeň pripravujem jednoducho a z minima surovín. Je to hlavne preto, aby vynikla delikátna chuť husacej pečene.
Zaujímavosti
Husi sú známe svojou ostražitosťou a často fungujú ako “prírodný alarm” na dvore. Svojich chovateľov si dokážu obľúbiť, sú zvedavé a v niektorých prípadoch aj priateľské. Dokážu si pamätať tváre a reagovať na známych ľudí.
Fráza "ja som s tebou husi nepásol" sa zvykne používať, keď chce niekto niekomu vysvetliť, že kde je jeho miesto.
V starom Ríme kedysi husi upozornili Rimanov, že k mestu sa blíži nepriateľ. Po bitke pri Allii, v ktorej Rimania utrpeli porážku, ustúpili zvyšky obyvateľstva a vojenských síl do Kapitolského vrchu, ktorý bol poslednou baštou mesta. Napriek tomu, že strážne psy neštekali, husi posvätené bohyni Júno, chované v Kapitolskom chráme, spustili veľký rozruch a gáganie. Táto udalosť sa stala symbolom ostražitosti a oddanosti. Na počesť husí boli v Ríme organizované slávnosti Júnonie a husi sa stali súčasťou rímskej mytológie ako ochrankyne mesta.
tags: #hus #domáca #anser #chov
