Treska ako výživná a chutná potrava: Od nórskych Lofot až po akvárium
Treska je obľúbená ryba, ktorá sa konzumuje po celom svete. V Nórsku má lov a spracovanie tresky dlhú tradíciu a táto ryba je dôležitou súčasťou tamojšej kultúry a hospodárstva. Okrem toho, treska môže byť aj vhodnou potravou pre dravé ryby v akváriu.
Treska Skrei: Nórska delikatesa
Treska skrei je typickým jedlom najmä v Nórsku. Lovia ju v chladných vodách Barentsovho mora v okolí súostrovia Lofoty. Mäso z nej je veľmi lahodné, pevné a priam až priesvitne biele, navyše, pre vysoký obsah vitamínu D je cenená ako delikátna a zároveň mimoriadne výživná potrava nielen v studených severských krajinách.
"Skrei je mladá, asi štvorročná treska, z ktorej sa dá pripraviť celý rad vynikajúcich jedál. Takmer každá časť tejto ryby - od pečene cez jazyk, ústa až po ikry a hlavu - sa dá spracovať. Je to výzva pre každého kuchára," vysvetľuje Bjoern Juhnke dôvody, prečo sa rozhodol ponúkať v zimnej sezóne práve pochúťky pripravené z ryby, ktorú mimochodom obľubuje aj následník britského trónu princ Charles.
Už od starovekého vikinského obdobia boli lofotské ostrovy epicentrom veľkolepého tradičného rybolovu arktickej tresky. Milióny týchto rýb migrujú každoročne zo severného Barentsovho mora práve sem, k lofotskému pobrežiu. A prečo sa treska vracia na svoje rodné miesto? Dalo by sa povedať, že nasleduje inštinkt, ale vedci hovoria, že práve podmienky tu na Lofotách migrácii pomáhajú. Sú tu ideálna teplota na neresenie, čo je 4 - 6 stupňov Celzia, správna slanosť, vhodná hĺbka, správne prúdy, ako aj dostatočné množstvo potravy pre „novorodencov“.
Na začiatku roka sa rybárska sezóna začína a koncom marca sa končí. Počas sezóny okolo 25 000 rybárov prichádza na pomoc 3 000 rezidenčným rybárom a spoločne nalovia okolo 30 000 ton tresky.
Prečo je treska taká drahá | Také drahé jedlo | Business Insider
Sušenie tresky: Tradícia a chuť
Ťažkých 16 miliónov kilogramov arktickej tresky sa každoročne suší práve tu na Lofotách a obvešané stojany pokrývajú v sezónnej špičke územie s rozlohou približne tridsiatich futbalových ihrísk. Je to zážitok pre zrak i čuch. „Takto voňajú naše peniaze,“ hovoria na pach sušiacich sa rýb Lofoťania.
Sušená treska je zdravá potrava bez konzervačných látok vytvorená, ako hovoria Lofoťania, len „čerstvým vzduchom a láskou“. Hlava a telo sa sušia osobitne a sú vypitvané pred tým, ako sa vešajú na drevené sušiaky. Pečeň sa ďalej zužitkuje na výrobu oleja a ikry tvoria základ nórskeho kaviáru.
Nikde inde na svete sa toľko rýb nesuší, pretože práve tu je vhodná klíma vďaka životodarnému Golfskému prúdu. Slnko, vietor a dážď dodávajú sušeným rybám špecifickú chuť a zároveň ich konzervujú. Nepretržitý morský vánok s trochou soli zabezpečuje najlepší výsledok. Po 2-3 mesiacoch na „sušiči“ je ryba dosť suchá a nasledujú triedenie, balenie a vývoz. Najväčšími dovozcami sú Taliansko, Španielsko a Nigéria.
Všetky živiny čerstvej ryby sa zachovajú aj v sušenej forme. Nutričná hodnota kila sušenej ryby je ekvivalentom 5 kg čerstvej tresky. Pri vhodných skladovacích podmienkach vydrží aj niekoľko rokov. Keď sa znova namočí, nadobudne pôvodnú hmotnosť.
Práve Vikingovia boli tí, ktorí priniesli sušenú tresku do Európy, keď si ju brali so sebou na cesty a vymieňali ju za iný tovar. Už v 12. storočí boli sušené ryby z Lofot najdôležitejším exportným produktom Nórska.
Lofoty: Raj pre rybárov a turistov
Lofoty sú, pochopiteľne, rajom pre rybárov. Počas tohtoročného svetového šampionátu v lovení arktickej tresky v marci ulovil Nór Bjordal fešandu vážiacu 28,3 kg.
V lete sú to najmä turistika, kajakárstvo, bicyklovanie a v zime skialpinizmus a snoubording. Na jednom lofotskom jazere môže rybár cez dieru v ľade na dve udice uloviť tak sladkovodného pstruha, ako aj morského sleďa, keďže má naspodku slanú vodu!
Pre Nusfjord, ako i ostatné rybárske dedinky, sú typické tradičné rybárske domčeky zvané rorbu. Ich historické korene siahajú do roku 1 100, keď slúžili ako jednoduché obydlia pre celú rybársku posádku počas lofotského rybolovu. Dnes ich časť naďalej slúži rybárom a zvyšok poskytuje ubytovanie pre turistov. Na Lofotách nenájdete žiadne vysoké hotely a rezorty. Tradičné ubytovanie v rorbu je síce skromné, ale útulné a romantické. Rorbu sú väčšinou červené, pretože tá bola v minulosti najlacnejšia. Najdrahšia bola biela, takže vlastník statku mal biely dom a domy rybárov a ich lodenice boli a aj dodnes sú červené.
Na Lofotách pozostávajúcich zo siedmich hlavných ostrovov žije okolo 24 000 ľudí. Cesty a mosty medzi ostrovmi sa začali budovať len nedávno. More bolo vždy hlavným spôsobom prepravy. Lofoťania hovoria: „Čo by sme robili bez mora? Prenášali lode?“ Dnes stavbu mostov vystriedalo hĺbenie tunelov, keďže mosty bývajú pre veľké vetry často zatvorené aj niekoľko dní. Cesta sa končí v dedine s najkratším názvom na svete Å.
Treska ako potrava pre dravé ryby v akváriu
Ak chováte dravé ryby v akváriu, je dôležité zabezpečiť im pestrú stravu. Okrem komerčných krmív, ako sú granule, červy a mäso, môžete im občas ponúknuť aj živú potravu.
Starý akvaristi vždy tvrdili, že pre rybu je najprirodzenejšia potrava zase len ryba, čo je pravda len okrajovo, ale to je téma o inom...Pokiaľ mieniš ryby kŕmiť rybou a máš dravé ryby, tak im s kľudom ponúkni hocijakú rybacinu z obchodu / najlepšie treska / a myslím, že im je jedno, že prídu o adrenalínový pôžitok pri love živej rybaciny.
Ak chcete spestriť jedálniček svojim dravým rybám a zároveň im dopriať možnosť lovu, môžete im do akvária pridať živé rybky. Medzi najvhodnejšie druhy patria:
- Živorodky (gupky, mečúne, molynézie)
- Tetra
Je dôležité si uvedomiť, že ak necháte živé rybky v akváriu príliš dlho bez dozoru, môže sa stať, že sa premnožia. Preto je potrebné pravidelne kontrolovať ich populáciu a v prípade potreby ich odloviť.
Ak odchádzate na pár dní preč, nemusíte sa obávať, že vaše ryby budú hladovať. Dravé ryby vydržia bez kŕmenia aj niekoľko dní. Je však možné, že ak im dáte naraz príliš veľa živej potravy, pohlušia viac rýb naraz a zvyšky sa budú rozkladať na dne akvária.
Sleď obyčajný alebo haring (Clupea harengus harengus, angl. atlantic herring) patrí navzdory masívnemu rybolovu medzi najpočetnejších obyvateľov svetových morí. I keď sleď obyčajný atlantický vyzerá na pohľad úplne rovnako ako sleď obyčajný tichomorský, ide o dva rôzne druhy, pretože každý zo sleďov má okrem rozdielneho teritória výskytu aj iný počet stavcov a spôsob trenia. Sleď obyčajný atlantický obýva vody severného Atlantiku od Grónska po sever Bretónska, na západnej strane od Kanady po severné štáty USA a vyskytuje sa aj v priľahlom Severnom, Baltskom a Barentsovom mori. Združuje sa v ohromných húfoch, ktoré pozostávajú až zo 4 miliárd jedincov. Deň trávi blízko morského dna, kde sa živí zooplanktónom, v noci sa zas približuje k hladine. Sleď obyčajný je najväčším zástupcom čeľade sleďovitých - dorastá do dĺžky až 45 cm, ale najčastejšie sa možno stretnúť s exemplármi dlhými 30 cm. Dožíva sa až 25 rokov. Má dlhšie úzke telo, krátku chrbtovú plutvu a hladké žiabrové viečka (skrely) bez kostnatých hrán. Tmavomodrý chrbát prechádza do svetlých, trblietajúcich sa bokov, ktoré sa pod vodou lesknú rôznymi farebnými odtieňmi. Po ulovení má sleď skôr nevýrazné sfarbenie. Slede sa hodia na marinovanie, smaženie na panvici alebo grilovanie, najlepšie v drôtenom koši, pretože pri obracaní majú tendenciu sa rozpadať. Ako matjesy sa označujú surové slede bez vyvinutých ikier či mliečia naložené do soľného konzervačného roztoku, ktorý môže byť podľa lokálnych zvyklostí obohatený napríklad o vínny ocot, víno alebo bylinky. „Plné“ slede - dospelé ryby s vyvinutými ikrami a mliečím pred trením - sa údia či nasoľujú ako haringy. Vyprázdnené slede po trení sa najčastejšie marinujú alebo podávajú ako zavináče.
