Ján Hus: Život, mučenícka smrť a odkaz
V júli pred 608 rokmi, bol upálený Ján Hus. Tak skončil protestantský reformátor a stredoveký český teológ Ján Hus. Okrem neho zomrelo mučeníckou smrťou mnoho ďalších, ktorých učenie nevyhovovalo vrchnosti.
Pamätník Jána Husa na Staromestskom námestí v Prahe
Osobnosť Jána Husa
Ján Hus sa narodil asi v roku 1371 v Husinci u Prachatic. Bol významný stredoveký český teológ, kazateľ a neskôr reformátor. V roku 1393 získal hodnosť bakalára, v roku 1396 majster slobodných umení a od roku 1400 pôsobil ako univerzitný profesor. V roku 1402 bol vysvätený na kňaza a stal sa rektorom. S priateľom, Jakoubkom zo Stříbra, promoval na pražskej univerzite.
Ťažisko Husovho kázania bolo etické. Hus bol viac moralista ako systematický teológ. K sebe i k druhým pristupoval s morálnou prísnosťou. Na cirkvi mu neprekážalo iba učenie, ale predovšetkým mravná skazenosť. Jeho rétorika bola expresívna, nedával si servítku pred ústa, ostro napádal nemravný život „nehodných kňazov“, pápeža neváhal označiť za antikrista.
Od roku 1402 do roku 1410 Hus dvakrát denne po celý týždeň kázal v pražskej Betlehemskej kaplnke. Do kaplnky sa zmestilo okolo 3-tisíc ľudí a „na Husovi“ bolo vždy plno. Kaplnku navštevovalo celé spektrum poslucháčov: prostí ľudia, mešťania, šľachta i intelektuáli.
V roku 1409 dosiahol s ďalšími osobnosťami vydanie Kutnohorského dekrétu, ktorým Česi získali prevahu na univerzite. Študoval teológiu a mal bohatú publikačnú činnosť. Písal česky teologické spisy, ako napríklad Knížky o svätokupectve, Postilla, Výklad viery a Desatera. Latinsky písal diela ako O šiestich bludoch a De ecclesia. Začal písať, keď musel opustiť Betlehemskú kaplnku, v ktorej pôsobil od roku 1402 do roku 1412.
V diele De ecclesia Hus poukazuje na cirkev z hľadiska teoretického a biblického, s tým, že Pán Ježiš Kristus je hlava cirkvi a nie rímsky biskup. Postilla obsahuje nedeľné a sviatočné biblické kázne. V diele O svätokupectve Hus uvádza polemiku vtedajšieho zlého života cirkvi a je proti predaju odpustkov. Tu je viditeľný vplyv Viklefa. Hus sa zaslúžil aj o vývoj českého jazyka. Majster Jan Hus použil češtinu ako prirodzený jazyk, tak sa stala národnostným prostriedkom a usiluje o vzdelanie. Snaží sa uvoľniť človeka od nežiadúcej vonkajšej cirkevnej či štátnej autority.
Obvinenie z kacírstva
Prečo bol Ján Hus považovaný za kacíra a prečo bol ako kacír odsúdený? Prvým dôvodom bol jeho názor na cirkev. Podľa dogmy cirkvi človek nemohol byť spasený, ak nepatril k cirkvi. Mimo cirkvi nebolo spásy. Cirkev bola vtelením viery a jej vôľa zaistiť spásu bola najvyšším mysliteľným cieľom. Husov pojem cirkvi bol považovaný za najhoršie kacírstvo. Jeho poňatie cirkvi vedie ku ďalším vážnym ohrozeniam cirkevnej štruktúry a náuky.
Stačí venovať pozornosť jeho učeniu o pápežovi a pápežskej moci. Pápežstvo bolo považované za vec božského pôvodu, ustanovené samotným Kristom. Akýkoľvek útok proti inštitúcii pápežstva bol považovaný za útok proti podstate cirkvi a jej božskému ustanoveniu. Ján Hus útočil na pápeža Jána XXIII. kvôli sporu s odpustkami, keď napádal jeho vyhlásenie krížovej výpravy proti neapolskému kráľovi Ladislavovi. Bol toho názoru, že pápež môže hrešiť a potom sa stáva antikristom, nemá sa veriť v pápeža, pretože sa má veriť len v Boha, pápežova kliatba, ak je nespravodlivá, nič nezaváži, pápež nie je hlavou cirkvi, ktorou je len Kristus.
Za najspornejšiu vec, ktorú Hus zastával, bola považovaná Wyclifovská zásada, že nikto nie je svetský pán, nikto nie je prelát, nikto nie je biskup, pokiaľ je v smrteľnom hriechu. V súvislosti s týmto článkom došlo na kostnickom súde ku osudovej epizóde. Keď Hus bránil pravosť zásady, že smrteľný hriech odníma nositeľom právomoc, povedal, že ani kráľ v smrteľnom hriechu nie je kráľom. Husovo svedomie i konanie bolo vedené jeho presvedčením, že koná podľa Kristovho zákona, od ktorého sa bál odchýliť, aby neupadol do smrteľného hriechu. Husovo učenie o poslušnosti, spočíva na zásade, že vo veciach, ktoré sa priečia Kristovmu príkazu, nie je dovolené počúvať nadriadených.
Kostnický koncil a upálenie
V roku 1411 bol exkomunikovaný ako kacír. V roku 1414 cisár Žigmund vyzval Husa na koncil v nemeckej Kostnici, aby tu obhájil svoje názory pred cirkevným snemom. Hus trval na svojich postojoch a 6. júla 1415 bol ako kacír upálený. Stále ho tlačili ku tomu, aby na koncile odvolal svoje učenie a Viklefa, čím by si vraj zachránil život. Ale Majster Jan Hus sa nepoddal, viac mu záležalo na princípoch než na živote.
6. júla 1415 ho sedem biskupov odsvätilo. Gestom nasadenia papierovej koruny, ktorú okrem čertov „zdobil“ aj nápis „kacír“ v latinčine, jeho dušu oficiálne odovzdali diablovi. Ríšske knieža Ľudovít mal potom rozhodnúť o jeho tele. Z diaľky už videl hranicu, ktorá stála na lúkach za mestským opevnením.
Svedčí o tom dochovaná správa o Husovej poprave, ktorú dvojmo vyhotovil Petr z Mladoňovíc. Ten bol pisárom Jana Kepku z Chlumu, ktorý sprevádzal Husa na Kostnickom koncile. Majster sa cestou z kostola na popravisko viackrát prihováral účastníkom koncilu, katom aj náhodným zvedavcom. Keď kati podpálili hranicu, Hus začal dokonca spievať náboženskú pieseň.
Popravy kacírov sa vykonávali verejne, obyčajne v sobotu alebo v nedeľu, za prítomnosti zmanipulovaného davu. Aj Husa pohnali na popravisko v sobotu ráno 6. júla. Biskupi ešte nasadili väzňovi vysokú papierovú čapicu s namaľovaným výjavom, ako traja čerti trhajú na kusy hriešnu dušu, a s nápisom „Hic est haeresiarcha“ (Hľa, arcikacír). Ozbrojenci viedli odsúdeného na miesto popravy. Za ním kráčal zástup kňazov, biskupov a obyvateľov mesta. Husa priviazali reťazami k drevenému kolu.
Po upálení rozbili zuhoľnatenú hlavu polenami na kúsky a telo roztrhali ešte kliešťami a spolu s popolom z ohniska hodili do rieky Rýn.
Na Husovu obranu sa postavil Krišťan z Prachatic a právnik Jan z Jesenice, ale neskôr Krišťan nalieha na Husa, aby odvolal svoje myšlienky, zvlášť tézu o hlave cirkvi, čo Majster Jan Hus odmietol, povedal že pápež je len námestník Kristov a cirkev spoločenstvom predurčených ku spaseniu.
Nie je veľa osobností z dejín, ktoré by nechali odkaz: miluj pravdu, braň pravdu. Majster Jan Hus hľadal Krista, miloval Ho, bránil až po smrť!
Pavel Koutský: 42 Jan Hus Dějiny udatného českého národa (2013)
Odkaz Jána Husa
Veľké výročie upálenia Jana Husa (6. júl) si pripomína nielen celá Česká republika, ale aj Slovensko a kresťanská Európa. No ani po 600 rokoch od krutej popravy cirkevného reformátora Vatikán Husovo „kacírstvo" neanuloval.
Informácie o udalostiach v Kostnici sa však mohli šíriť na tie časy pomerne rýchlo, veď Žigmund Luxemburský bol predsa nielen rímsko-nemecký, ale aj uhorský kráľ. Okrem toho, Hus mal na pražskej univerzite početných žiakov z Uhorska, a konkrétne aj zo Slovenska. Samozrejme, hlavnými nositeľmi Husovho učenia a tragického príbehu boli v prvých rokoch a desaťročiach po jeho smrti táboriti, Žižkovi „svätí bojovníci“, ktorí v prvej polovici 15. storočia podnikli niekoľko výprav a vpádov na územie Slovenska.
Po Bielej hore a rekatolizácii Čiech sa na Husa ďalšie dve storočia viac-menej zabúdalo. Až po reformách cisára Jozefa II. (tolerančný patent), a najmä v súvislosti s českým národným obrodením sa táto historická postava dostáva do popredia - ako národný hrdina. Slovenské národné obrodenie si našlo medzi historickými postavami iných hrdinov, v prostredí evanjelikov sa však uctieval aj Hus, ale predovšetkým ako Lutherov predchodca.
Masaryk okrem národného programu v onom zürišskom prejave zhodnotil aj hlbší odkaz Jana Husa: „Jedna otázka stála v popredí. Čo a kto je autorita? - Autorita vnútorná i vonkajšia. Prečo mám poslúchať cudzieho človeka? Z akého dôvodu? Prečo uznávať pápeža, cisára, prečo kráľa, prečo úrady? Na toto ,prečo´ bola naša reformácia odpoveďou.“
V kontexte dnešnej liberálnej demokracie už netreba horieť alebo báť sa o krk. Sokrata, Husa či Mora vystriedali civilnejšie vzory. Slovenské Biele vrany nám tiež pripomínajú, že svedomie nepatrí do šrotu ani na začiatku 21. storočia.
Je zaujímavé, že mnohé tézy, ktoré formuloval Hus, formuluje aj Luther, ktorý dokonca hovoril, že bez toho, aby sme to vedeli, sme všetci husitmi.
O Husovi znie slovo apoštola: aj keď zomrel, stále ešte hovorí, Božie slovo nie je vo väzení.
