Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra: História a vývoj
Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, v. v. i. (JÚĽŠ SAV) je popredná vedecká inštitúcia na Slovensku, ktorá sa zaoberá výskumom slovenského jazyka. Ústav skúma slovenský národný jazyk, jeho územnú a sociálnu diferenciáciu a dejiny. Súčasťou výskumu sú teoretické otázky všeobecnej jazykovedy, jazykovej kultúry, odbornej terminológie a onomastiky.
Pri príležitosti 80. výročia vzniku Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i., sa ponúkajú rôzne zaujímavosti o jazyku, významných osobnostiach slovenskej jazykovedy, ale aj o vzniku pracoviska a o práci jazykovedcov. V nasledujúcom texte si priblížime históriu a vývoj tohto významného ústavu.
Vznik a premeny názvu
Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied vznikol v roku 1943 pod názvom Jazykovedný ústav Slovenskej akadémie vied a umení (SAVU). Z histórie vieme, že s rôznymi premenami sa spájajú nielen rôzne spoločenské udalosti, ale aj organizačno-štruktúrne zmeny, a nebolo to inak ani pri obmenách názvu Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, v. v. i. - súčasný názov po transformácii od roku 2022.
Názvy ústavu sa menili nasledovne:
- 1943 - Jazykovedný ústav Slovenskej akadémie vied a umení
- 1952 - Ústav slovenského jazyka Slovenskej akadémie vied a umení
- 1953 - Ústav slovenského jazyka Slovenskej akadémie vied
- 1967 - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied
Sídlo ústavu
Síce v súčasnosti sídli JÚĽŠ SAV v historickej budove na Panskej ulici číslo 26, nebolo to tak vždy. Jednotlivé oddelenia ústavu boli na viacerých miestach - spočiatku mal ústav sídlo na Štúrovej ulici, neskôr sa presunul na Klemensovu ulicu s výnimkou dialektologického oddelenia, ktoré bolo ako súčasť historicko-dialektologickej časti na Konventnej ulici. Ústav sa presunul so všetkými svojimi oddeleniami do jadra historického centra Bratislavy v 70. rokoch 20. storočia a odvtedy je na Panskej nepretržite.
Podľa historického výskumu stojí historická budova, v ktorej sídli Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, v. v. i. (ďalej JÚĽŠ SAV), na svojom mieste už od 14. storočia. Základy historickej budovy na Panskej ulici číslo 26 sú datované do spomínaného 14. storočia. V stredoveku bola budova vo vlastníctve kapituly, ktorá ju rozšírila na trojkrídlovú dispozíciu a z času na čas ju prenajímala mešťanom.
V neskoršom období, okolo roku 1600, došlo k zásadnej prestavbe budovy na trojkrídlový trojposchodový reprezentačný dom s valcovým arkierom na rohu a centrálnym vstupom do dvora od dnešnej Panskej ulice. Keďže v tomto období bol dostavaný zvyšok budovy, vďaka čomu sa vytvoril vnútorný nekrytý dvor - átrium - možno tvrdiť, že budova získala takmer dnešnú podobu.
Nielen vzhľad historickej budovy na Panskej prešiel viacerými obmenami. Nemožno však zabúdať ani na rôzne zmeny názvu Panskej ulice. Historické pramene dokladujú pomerne veľkú rozmanitosť názvov Panskej ulice a číselného označenia budovy - napríklad v roku 1765 bola ulica s budovou označovaná ako Lange gasse číslo 4, v roku 1780 už mala budova číslo 31 a v roku 1820 zase číslo 110. V roku 1850 došlo opätovne k zmene názvu ulice, ktorá bola s budovou označovaná ako Zichystrasse, Domplatz číslo 103 a neskôr v roku 1880 sa v historických prameňoch opäť spomína Lange gasse, no už s číslom 26/103, Domplatz číslo 5. V období socializmu niesla názov Nálepkova ulica podľa partizánskeho veliteľa Jána Nálepku - s číselným označením budovy 26. Po roku 1989 došlo na Slovensku k zmenám mnohých názvov ulíc, budov a aj námestí, a preto od roku 1991 poznáme túto ulicu ako Panskú a budove Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, v. v. i., prislúcha súpisné číslo 26.
Cesta za zdanlivo nepoškodenou a stáročiami zachovanou krásou historickej budovy bola neľahká a v priebehu storočí prešla náročnými skúškami. Naposledy bola budova ústavu poškodená v roku 2021, keď cudzím zavinením vypukol požiar, ktorý si vyžiadal rekonštrukciu interiéru niekoľkých miestností na druhom poschodí a záchranu viacerých vzácnych dokumentov.
Oddelenie dejín slovenčiny
Oddelenie dejín slovenčiny (historické oddelenie) sa sformovalo na jar r. 1951 ešte v rámci Jazykovedného ústavu Slovenskej akadémie vied a umení. Prvým vedúcim bol Eugen Jóna, ktorý sa venoval dejinám slovenského jazyka (vedúcim oddelenia bol v rokoch 1950 - 1953).
Ďalšími vedúcimi oddelenia boli:
- Ladislav Dvonč (1953 - 1956)
- Katarína Habovštiaková (1956 - 1962)
- Izidor Kotulič (1962 - 1969)
- Vincent Blanár (1969 - 1972)
- Štefan Peciar (1972 - 1981)
- Izidor Kotulič (1981 - 1983)
- Milan Majtán (1984 - 2008)
- Iveta Valentová (2008 - 2009)
- Ľubor Králik (2009 - 2010)
Súčasnou vedúcou od r. 2011 je Iveta Valentová.
Hlavným cieľom oddelenia bolo zostaviť koncepciu dokladového a výkladového slovníka slovenčiny z predspisovného obdobia (11. - 18. stor.), ktorý by poskytoval dobrý a spoľahlivý základ nielen pre správne chápanie a výklad slovenských historických textov, ale aj pre ďalší výskum vývinu slovenskej slovnej zásoby, dejín slovenského jazyka, slovakistiky a slovenskej historicko-porovnávacej jazykovedy. Predmetom lexikografického spracovania bola slovná zásoba utvárajúcej sa písomnej podoby kultúrnej slovenčiny, predstavujúcej vo vývine slovenského jazyka predspisovný, nekodifikovaný, ale kultivovaný jazykový útvar, ktorého variabilnosť ešte odrážala areálovú diferenciáciu jazyka a nerovnakú mieru využívania prevzatých neslovenských, najmä českých jazykových prvkov, vyplývajúcich z nerovnakého vzdelania autora textu, no i z jeho zámeru, ako aj z charakteru písomnosti.
Oddelenie dejín slovenčiny sa od svojho vzniku sústreďovalo na intenzívny archívny výskum starších slovenských jazykových pamiatok zo slovenských a zahraničných archívov, ale systematickejšie začalo pracovať až od r. 1961. Na základe skúseností z prípravy iných slovanských slovníkov, najmä Staročeského slovníka, a s prihliadnutím na špecifické domáce podmienky kolektív autorov v zložení Ján Doruľa, Vladimír Gregor, Eugen Jóna, Elena Krasnovská, Rudolf Kuchar, Milan Majtán, Marie Majtánová a Jana Skladaná, ktorý viedol Vincent Blanár, a členov internej redakcie Kataríny Habovštiakovej a Izidora Kotuliča, pripravil koncepciu historického slovníka tezaurovského typu, ktorú publikoval v r. 1973 v ukážkovom zväzku pod názvom Slovenský historický slovník z predspisovného obdobia.
Od roku 1973 do r. 1980 viedol autorský kolektív Historického slovníka slovenského jazyka (ďalej HSSJ) Š. Peciar, v r. 1981 - 1983 I. Kotulič a od r. 1984 M. Majtán. Prvý zväzok HSSJ (A - J) vyšiel v r. 1991, druhý (K - N) r. 1992, tretí (O - P pochytka) r. 1994, štvrtý (P poihrať sa - pytlovať) r. 1995, piaty (R - Š) r. 2000, šiesty (T - V) r. 2005 a posledný - siedmy zväzok (Z - Ž, dodatky) r. 2008. Všetky zväzky sú digitalizované a piaty zväzok je prístupný aj na internetovej stránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV.
Sedem zväzkov HSSJ má spolu 4 322 strán, spracúva sa v ňom v 47 330 heslových statiach viac ako 70 000 slov (lexikálnych jednotiek), vykladajú sa ich významy, gramatické charakteristiky, genetické, zemepisné a štylistické začlenenie do slovnej zásoby slovenčiny, lexikalizované slovné spojenia a frazémy doložené niekoľkými stovkami tisícov dokladov z rukopisných aj tlačených slovenských jazykových pamiatok spočiatku v minimálnych, neskôr aspoň v pomerne primeraných kontextoch. HSSJ po prvý raz v dejinách slovenčiny podáva pomerne podrobný obraz o rozsahu a členení slovnej zásoby jazyka slovenskej národnosti v predspisovnom období., t. j. od 11. po koniec 18. stor.
Autorský kolektív verí, že sa stane významným a dôležitým príspevkom k poznaniu vývinu slovenčiny a jej slovnej zásoby a prispeje k ďalšiemu riešeniu zložitých otázok formovania a rozvoja slovenského národa a k osvetľovaniu jeho spoločenských a kultúrnych súvislostí. Pre súčasnú slovenskú spoločnosť i pre výchovu budúcich generácií bude mať preto istotne nielen čisto filologický, ale aj kultúrnohistorický a kultúrnopolitický význam.
To, že HSSJ je naozaj jedným z najvýznamnejších diel slovenskej jazykovedy, svedčia aj ocenenia autorského kolektívu prémiou Literárneho fondu za dielo Historický slovník slovenského jazyka 4 (1996), Cenou Slovenskej akadémie vied za vedeckovýskumnú prácu na 7. zväzku Historického slovníka slovenského jazyka (2009) a celého diela Cenou poroty za slovník vydaný ve Slovenské republice (2010).
Slovenská jazykovedná spoločnosť pri Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV, v. v. i.
Slovenská jazykovedná spoločnosť pri Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV, v. v. i., je dobrovoľné, výberové združenie vedeckých a odborných pracovníkov v oblasti slovakistiky, slavistiky, všeobecnej jazykovedy, prípadne iných príbuzných disciplín. Spoločnosť vyvíja svoju činnosť pri Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV, v. v. i. Sídlom Spoločnosti je Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, v. v. i., Panská 26, 811 01 Bratislava. V iných mestách Spoločnosť vykonáva činnosť prostredníctvom svojich pobočiek.
Predmetom činnosti Spoločnosti je:
- rozširovať poznatky získané na poli vedeckého výskumu a získavať vedeckých pracovníkov na aktívnu spoluprácu pre rozvoj jazykovedy na Slovensku;
- prispievať k rozvoju jazykovedy a jej spoločenského využitia;
- prispievať k zvyšovaniu odbornej úrovne svojich členov s osobitným zreteľom na mladých pracovníkov;
- propagovať výsledky vedy na domácich a medzinárodných fórach;
- poskytovať svojim členom pomoc pri ich vedeckej a odbornej práci;
- usporadúvať národné a medzinárodné konferencie, semináre, vedecké sympóziá, prednášky, diskusie a iné vhodné akcie;
- rozvíjať vlastnú edičnú a publikačnú činnosť;
- spolupracovať pri plnení svojich úloh s pracoviskami SAV, vysokými školami, výskumnými pracoviskami, vedeckými ústavmi a podľa potreby aj s ďalšími organizáciami a inštitúciami.
Riadnym členom Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri JÚĽŠ SAV, v. v. i., sa podla § 3, odseku 2 Stanov Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri JÚĽŠ SAV, v. v. i., môže stať „vedecký pracovník v odbore jazykovedy alebo v príbuzných vedeckých disciplínach s ukončeným vysokoškolským vzdelaním, ktorý aktívne pracuje vo vedeckom výskume alebo v pedagogickej praxi v oblasti slovakistiky, slavistiky, všeobecnej jazykovedy, prípadne iných príbuzných disciplín...”
Vyplnenú prihlášku s podpisom a priloženým zoznamom publikačnej činnosti, príp. inej vedecko-organizačnej a odbornej činnosti môžete poslať na uvedenú adresu SJS pri JÚĽŠ SAV, v. v. i., alebo odovzdať v pobočke SJS, ak existuje v mieste vášho pracoviska, resp. bydliska. V čase medzi Valnými zhromaždeniami SJS pri JÚĽŠ SAV, v. v. i., schvaľuje prijatie nových členov Výbor SJS.
V prípade zmeny vo vašich údajoch (napr. Aktualizácia údajov člena SJS pri JÚĽŠ SAV, v. v. i. (DOC) Prihláška za člena SJS pri JÚĽŠ SAV, v. v. i. (DOC)
tags: #jazykovedny #ustav #ludovita #stura #história
