Je dobrý ako chlieb – Význam prirovnania v slovenskom jazyku a kultúre

Príslovia a porekadlá sú neoddeliteľnou súčasťou slovenského jazyka a kultúry. Tieto frazeologizmy, ustálené slovné spojenia, odrážajú ľudovú múdrosť, životné skúsenosti a pozorovacie schopnosti. Medzi nimi má výnimočné miesto prirovnanie "dobrý ako chlieb", ktoré vyzdvihuje chlieb ako základnú a nenahraditeľnú súčasť života.

Význam chleba v kultúre

Chlieb má v slovenskej kultúre osobitné postavenie. Je symbolom živobytia, hojnosti a pohostinnosti. Už odpradávna bol chlieb považovaný za dar Boží, čo sa odráža v mnohých prísloviach a porekadlách:

Chlieb (a koláč) - chlebíček dar boží.
Chlebíček náš tatíček.
Kto chlieb nosí, i chlieb ho nosí.
Kto si nevie chleba odkrojiť, nevie si naň ani zarobiť.
Domáci chlieb sa najskôr prije.
Chlieb sa nikdy nepreje.
Koláče sa prejedia, chlieb nie.
Z jednej pece chlieb sa prije.

Preto, keď o niekom povieme, že je "dobrý ako chlieb", vyjadrujeme tým jeho dobrotu, spoľahlivosť a nenahraditeľnosť. Poukazujeme na to, že je to človek, na ktorého sa dá spoľahnúť, ktorý je vždy k dispozícii a ktorý je pre nás rovnako dôležitý ako chlieb pre život.

Chlieb ako z pekárne, nafúknutý a chrumkavý. Môžete si ho piecť každý deň. | Viktor Nagy | recepty

Prirovnania a ich použitie

Prirovnania sú jazykové prostriedky, ktoré slúžia na porovnávanie dvoch rôznych vecí na základe spoločnej vlastnosti. Používajú sa na ozvláštnenie jazyka, zvýraznenie významu a vyjadrenie emócií. V slovenskom jazyku existuje množstvo prirovnaní, ktoré sa týkajú rôznych aspektov života, napríklad:

Zdravý ako ryba/repa.
Slobodný ako vták.
Starý ako Matuzalem.
Ruky ako lopaty.
Sprostý ako baran/teľa/drúk/poleno/tĺk.
Opitý ako čík/ pod obraz boží /do nemoty / na mol.
Chudobný ako kostolná myš.
Ľahký ako pierko.
Nahý ako Adam/ ako ho boh stvoril.
Tvrdý ako skala.
Hladný ako vlk.
Usilovný ako včelička.
Má hrošiu kožu.

Prirovnanie "dobrý ako chlieb" patrí medzi tie, ktoré vyjadrujú pozitívny postoj a ocenenie. Používa sa na vyjadrenie vďačnosti, uznania a sympatií k niekomu, kto si to zaslúži.

Príslovia a porekadlá o chlebe

Okrem prirovnania "dobrý ako chlieb" existuje mnoho ďalších prísloví a porekadiel, ktoré sa týkajú chleba a jeho významu:

Chlieb (a koláč) - chlebíček dar boží.
Domáci chlieb sa najskôr prije.
Chlieb sa nikdy nepreje.
Koláče sa prejedia, chlieb nie.
Z jednej pece chlieb sa prije.
Kto nemá chlieb, je chudobný.
Kto nemá rozum, je ešte chudobnejší.
Kto sa rovná s chlebom, rovná sa i s ľuďmi.
Chlieb so soľou a skutok s dobrou vôľou.
Reči sa hovoria, chlieb sa je.

Tieto príslovia a porekadlá zdôrazňujú dôležitosť chleba ako základnej potraviny, ktorá zabezpečuje živobytie a ktorá by sa mala vážiť a rešpektovať.

Chlieb v slovenskom jazyku

Myslíme si, že so slovom "chlieb" sa každý z nás neustále stretáva a používa ho. Už od dávnych čias minulosti ho ľudia poznali ale nie pre každého bol každodennou súčasťou ako v dnešnej dobe. Možno aj preto si ho v súčasnosti ľudia natoľko nevážia ako niekedy. Dôkazom, že chlieb je neodmysliteľnou súčasťou nášho života a je pre nás veľmi dôležitý, je napríklad to, že práve chlebom sa inšpirovali viacerí umelci, a tiež ako všetci vieme že na Slovensku sa hostia vítajú práve chlebom s soľou.

Definícia a príprava chleba

Chlieb patrí k základným potravinám, ktoré sa pripravujú pečením, parením alebo vyprážaním cesta pozostávajúceho minimálne z múky a vody. Vo väčšine prípadov je nutná jedlá soľ a voliteľne aj kvasné činidlo (droždie).

Niektoré druhy chleba obsahujú aj korenie (napr. rascové semeno) a zrná (sezam, mak). Zrná sa používajú aj na dekoračné účely.

Chlieb môže byť konzumovaný samostatne, často s mliečnym maslom, arašidovým maslom alebo s iným orechovým maslom, alebo so sladkou nátierkou, ako sú džemy, zaváraniny, želé, marmelády, med, alebo môže byť použitý ako obal na sendvič (obložený chlebík).

Slovo chlieb

Slovo bread zo starej angličtiny je spoločné v rôznych formách pre mnoho germánskych jazykov; napr. po nemecky Brot, po holandsky brood, po švédsky bröd, a po dánsky brod; bolo odvodené z koreňa slova brew (várka), ale pravdepodobnejšie je spojené s koreňom slova break(lámať), pretože jeho prvé použitie súvisí s broken pieces (zlomenými kúskami), alebo bits (kúsky) chleba, po latinsky crustum, a trvalo až do 12. storočia.

Chlieb v cudzom jazyku

anglickom: bread
nemeckom: Das Brot
španielskom: pan
francúzskom: pain
ruskom: хлеб
talianskom: pane

Chlieb v literatúre

Chlieb sa často vyskytuje v literatúre a umení ako symbol živobytia, obživy a základných potrieb. Mnohí autori a umelci sa inšpirovali chlebom a jeho významom v živote človeka.

Príslovia

Chlieb je často spomínaný v prísloviach, ktoré odrážajú jeho dôležitosť a hodnotu. Niektoré z nich sú:

Koláče sa prejedia, chlieb nie.
Jedz chlieb a pi vodu, neprídeš na chudobu.
Chlieb so soľou a skutok s dobrou vôľou.
Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.
Kto si nevie chleba odkrojiť, nevie si naň ani zarobiť.
Lepšia chudá slanina s chlebom, ako tučná bez chleba.
Tak žime, aby bolo aj chleba aj neba.

Diela inšpirované chlebom a ich autori

Jozef Cíger Hronský - Chlieb
J. G. Tajovský - Na chlieb
J. G. Tajovský - Zuza
J. G. Tajovský - Horký chlieb
Ján Ondruš - Korenie (chlieb zo stola)
Michal Šteinhíbel - Za smidkou chleba
Ján Stacho - zo zbierky Svadobná cesta - O pečení chleba

Sfilmované diela inšpirované chlebom

Zlatý chlieb - Televízna rozprávka na motív Pavla Dopšinského o pyšnej Ľubke, ktorá odmietne poctivý pekársky chlieb a až v zlatej krajine pána Mamona pochopí, že väčšiu hodnotu ako zlato má ľudská láska.

Zvyky a tradície

Pred pečením chleba a jeho rozkrájaním ho prežehnáme.
Babičky si kvások na chlebík pripravili týždeň pred pečením.
Omrvinky z chleba sa zo stola pozbierali a hodili do ohňa.
Cudzincov vítame chlebom a soľou.

Chlieb v gramatike

Slovo "chlieb" je plnovýznamové, jednovýznamové, základné a štylisticky neutrálne slovo.

Príslovia, porekadlá a pranostiky - Zhrnutie

Príslovia a porekadlá sú neoddeliteľnou súčasťou slovenského jazyka a kultúry. Sú to výroky ľudovej múdrosti. Pranostiku ľahko rozoznáme od príslovia a porekadla. Ako je teplo na sv. Beta povie Bete a tá to roznesie po celom svete. Dostať sa z dažďa pod odkvap. Rozoznať príslovie a porekadlo nie je vždy jednoduché.

Prirovnanie od porekadla nie je až také ťažké rozoznať. Prirovnanie prirovnáva a porekadlo opisuje vlastnosť, prípadne jav. Zjednodušene povedané. Prirovnanie je priamejšie, jasnejšie, jednoduchšie. Ale v niektorých cvičeniach a zoznamoch nájdeme prirovnania medzi porekadlami. Ako som spomínala, nie každé ustálené spojenie musí byť príslovím alebo porekadlom. Krížom slamy by nepreložil . Je všetkými masťami mazaný. Prefíkaný ako líška. Trasie sa ako osika . Zarastený ako medveď. Utekal, ako by ho boli všetci čerti naháňali. Spí ako drevo. Leje ako z krhly. Ide ako slepý. Dal by poslednú košeľu. Je všetkými masťami mazaný. Má podrezaný jazyk. Krížom slamy by nepreložil . Sedí ako na ihlách. Ani čerta sa nebojí.

Bez práce a vlastného pričinenia nie je možné dosiahnuť úspech resp. Vychovávať treba, keď je dieťa malé, lebo keď dospeje, už ho nik neprevychová. Charakteristika úprimného a priameho človeka, ktorý sa pocitmi a myšlienkami neuzaviera do seba a povie ich ostatným. Bez rozmyslenia, ľahkovážne sa pustiť do nejakej veci bez zváženia dôsledku, napr. Kto neskoro chodí, sám sebe škodí. Bieda je najlepší majster. Blázon iba na vlastnej škode zmúdrie. Topiaci sa aj slamky / britvy chytá. Kto čo hľadá, nájde. Keď nejde hora k Mohamedovi, musí Mohamed k hore. Dobrí priatelia sa aj s jednou jahodou podelia. Bez jednej ovce bude salaš. Bez jednej lastovičky bude leto. Jedna lastovička nerobí leto. Robota sa nedá cez koleno lámať . Aby mala robota dobré výsledky, treba vynaložiť primerané úsilie, mať potrebné prostriedky.

Komu sa nelení, tomu sa zelení. Kto šetrí, má za tri. Kto šetrí, má toľko čo traja ľudia. Komu nie je zhora dané, v Apatieke nekúpi . Babka k babke budú kapce. Beta povie Bete a tá to roznesie po celom svete. Aká bolesť, taká masť. Dar za dar a zadarmo nič. Čo fígeľ, to groš. Kto je dôvtipný, má z toho úžitok. Kto nemá v hlave má v pätách. Hore hľadel, do jamy spadol. Dva kohúty na jednom smetisku sa neznesú. Ani čerta sa nebojí. Nevie do päť narátať. Tečie mu mlieko po brade. Nosí drevo do hory. Podobajú sa ako vajce vajcu. Strach má veľké oči. Akoby hrach o stenu hádzal. Dostať sa z blata do kaluže. Dostať sa z dažďa pod odkvap. Čuší ako voš pod chrastou. Čušať ako myš v diere. Čušať ako voš v kožuchu. Dal by i poslednú košeľu. Dám nato hlavu. je to celkom isté. Dám na to krk. Hádzať všetkých do jedného vreca tvrdiť, že sú všetci rovnakí - napr. Hľadieť ako hrom do duba / buka. Klobúk dolu pred ním. Jeden boh na nebi, jeden kráľ na zemi. Aby nevznikol chaos, má rozhodovať iba jeden. Mlynárovu sliepku neponúkaj zrnom. Vytrel mu kocúra. Pustiť si hada do rukáva. Aby sa i cap nažral, i kapusta ostala celá. Ani sto volov ma tam nedotiahne. Ťahať niekoho za nos. To je voda na môj mlyn. Vlk v ovčom rúchu. Vlk v ovčej koži. Všetko mu padá/letí z rúk. Zamrzla mu krv v žilách. Hore hľadel, spadol do jamy. Ide hlavou proti múru. Kde i kráľ chodí peši. Koruna by mu z hlavy nespadla. Nespadne mu koruna z hlavy. - Nestratí rešpekt, ak niečo urobí. Liezť niekomu do kapusty. Len by mu oči jedli. Ani vlások na hlave sa mu neskriví. Akoby sa do zeme prepadol. Akoby mu z oka vypadol. Akoby hrom do neho udrel. Spľasol mu hrebienok. Byť do vetra - Byť ľahkovážny, ľahkomyseľný. Mať niečoho/niekoho/čohosi plné zuby. Daroval by poslednú košeľu. Aby sa i cap nažral, i kapusta ostala celá. Aby sa i vlk nažral, i baran ostal celý. Nosiť drevo do hory. Nosiť sovy/olivy do Atén. Liať vodu do Dunaja. Liať vodu do mora. Liať vodu do koša. Nosiť drevo do hory. Nosiť sovy/olivy do Atén. Liať vodu do Dunaja. Liať vodu do mora. Liať vodu do koša. Schoval by sa aj do myšacej diery. Akoby hrach o stenu hádzal.

Mať srdce ako kameň. Byť neprístupný citom. Mať srdce na dlani. Byť úprimný. Na jazyku med a v srdci jed. Nejde mu to od srdca. Srdce mu spadlo do nohavíc. Spadol mu kameň zo srdca Zbavil sa starosti. Stislo mu srdce. Chovať si hada na prsiach. Chodiť ako mačka okolo horúcej kaše. Nijaká kaša sa neje taká horúca, ako sa uvarí. Dostať sa do kaše. Chodiť ako lev v klietke. Robiť z komára somára. Maľovať čerta na stenu Pripomínať niečo nepríjemné. Čierna ovca rodiny. Sedieť ako na ihlách, na tŕní, na žeravom uhlí. Hľadať ihlu v kope sena.

Chlieb - povery a zvyky

Chlebu ako základnej a vzácnej potravine sa v ľudovom prostredí prejavovala vždy veľká úcta. Považoval sa za „boží dar“ a podľa toho sa s ním aj zachádzalo. Pozornosť sa venovala jeho príprave i konzumácii, ktorá sa postupne rozvinula do rozsiahleho komplexu povier a zvykov. Počas prípravy sa zvykol sedemkrát požehnávať.

Prvý raz, keď sa zarábal kvas,
druhý raz, keď sa začalo miesiť cesto,
tretí raz, keď sa cesto zamiesilo,
štvrtý raz, keď sa váľalo do slamienky alebo vahana,
piaty raz na lopate pred pecou,
šiesty raz, keď sa posledný peceň vložil do pece,
siedmy raz, keď sa prvýkrát krájal.

Požehnávanie malo predovšetkým zabezpečiť úspešnú prácu pri pečení chleba a samotný výsledok, teda dobrý chlieb. S prípravou chleba i s chlebom samotným súvisí veľa ďalších poverových predstáv.

Keď napríklad dievča prvýkrát miesilo cesto na chlieb a to pukalo, hovorilo sa, že dostane muža v čižmách (pána), ak nepukalo, mala dostať muža v papučiach (sedliaka).
Keď sa pri pečení chlieb rozpukol, malo prísť nešťastie.
Ak ho gazdiná zabudla v peci, verilo sa, že skoro zomrie. Ak z neho kúsok spadol, zodvihli ho a pobozkali a až potom mohli zjesť.
Ani odrobinky sa nesmeli vyhodiť a odrobinkám zo štedrovečerného chleba pripisovali priam magický význam.

Najznámejším zvykom spojených s chlebom je ponúkanie vzácnych hostí chlebom a soľou, ktorý sa stal symbolom pohostinnosti nielen na Slovensku, ale aj u iných slovanských národov. Chlebu sa v ľudovom prostredí prejavovala veľká úcta. Jeho význam dokladá aj jeho rola v svadobných obyčajach. Nevesta ho nosila do kostola na obrad i domu ženícha, kde ho kládla ako dar na stôl.

tags: #je #dobry #ako #chlieb #prirovnanie #vyznam