Tradičné slovenské jedlá na oslavy a sviatky

Slovenská kuchyňa je bohatá na tradičné jedlá, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Ak počujete názvy ako máčanka alebo tarkanka, možno si len matne spomeniete na detstvo. Tieto jedlá sú základom našej kuchyne a oplatí sa ich pripomenúť. Dnes sa mnohé z týchto jedál vracajú na stoly v modernejšej podobe.

Tradičná slovenská kuchyňa je jednoduchá, poctivá a zakorenená v tom, čo ponúka naša zem. Je založená na sezónnych surovinách a dostupných plodinách ako zemiaky, kapusta, múka a strukoviny. V minulosti sa z týchto surovín varilo najčastejšie a recepty sa odovzdávali z generácie na generáciu.

Základné suroviny slovenskej kuchyne

Základnými zložkami slovenskej kuchyne boli a stále sú múka, zemiaky, mlieko, mliečne výrobky, strukoviny a kapusta. Práve z týchto surovín vzniklo množstvo jedál, ktoré sú typické pre našu krajinu.

Bryndzové halušky - slovenské národné jedlo

Bryndzové halušky sú považované za slovenské národné jedlo. Nemôžu chýbať v žiadnej reštaurácii, ktorá sa zameriava na lokálne jedlá. Úspech spočíva v správnom pomere zemiakového cesta na halušky. Pravé bryndzové halušky sa pripravujú zo zemiakov, múky, soli, bryndze a slaniny. Je to prácne, ale sýte jedlo, ktoré poteší každého, kto má rád klasické slovenské recepty.

Lokše - placky zo zemiakového cesta

Hoci sa nám dnes lokše spájajú najmä s jesennými kačacími hodmi, v minulosti mali v slovenskej kuchyni výnimočné postavenie. Placky zo zemiakovo-múčneho cesta sa pripravovali na sladko aj na slano, jednoducho aj s bohatou plnkou. Veľmi obľúbené boli lokše plnené makom, slivkovým lekvárom alebo tvarohom, zavinuté ako palacinky, alebo lokše potreté maslom k polievkam.

Príprava lokší

Základnou surovinou sú zemiaky, ktoré treba uvariť tak, aby neboli ani tvrdé, ani príliš mäkké. Gazdinky radia, aby ste lokše pripravovali zo starších zemiakov, ktoré už v sebe nemajú toľko vody, a uvarili ich deň vopred.

Haruľa, zemiakové placky

Haruľa, zemiakové baby alebo zemiakové placky sú jedlá zo strúhaných zemiakov, múky, vajec, s charakteristickou arómou cesnaku a majoránky. Môžu byť smažené na oleji alebo masti, alebo pečené v rúre. V minulosti mali za úlohu svojou sýtosťou nahradiť mäso, ktoré sa na tanieri objavovalo iba sporadicky. Každý región má svoj recept, ktorý považuje za ten najlepší. Niektorí pridávajú viac majoránky, iní si potrpia na cesnak.

Príprava zemiakových placiek

Neuvarené zemiaky nastrúhajte najemno. Pridajte do nich vajcia, soľ, cesnak, všetko korenie a premiešajte. Do zmesi prisypte múku, aby sa cesto zahustilo, a znovu poriadne premiešajte. Na panvicu s rozohriatym olejom vkladajte kúsky cesta a roztľapkajte ich na tenšie kolieska.

Zemiakové pirohy

Zemiakové pirohy s bryndzou, kapustou, s hubami, s tvarohom či so slivkovým lekvárom sú pochúťkou, ktorej odpustíme aj náročnejšiu prípravu. K slaným pirohom sa zvykli podávať kyslé mliečne výrobky ako cmar a kyslá smotana.

Šúľance s makom alebo orechmi

Mnohým z nás sa prázdniny u starej mamy spájajú so spomienkami na makové šúľance. Hotové vyvarené šúľance prelejte rozpusteným maslom a posypte pomletým makom alebo mletými orechmi.

Koložvárska kapusta

Koložvárska kapusta je jedlo, ktoré je nenáročné na suroviny a jeho príprava nie je zložitá.

Polievky a prívarky

Husté polievky a prívarky zo zemiakov a strukovín patria medzi typické slovenské jedlá, ktoré majú v každom regióne svoju špecifickú podobu. Najviac receptov nájdete na kyslú zemiakovú polievku, zemiakový prívarok, červenú šošovicovú polievku aj šošovicový prívarok na kyslo. Stálicou je tiež hrachová kaša, fazuľová polievka s klobásou a koreňovou zeleninou, či biela fazuľová polievka s údeným.

Kapustnica

Varenie tradičnej kapustnice si spájame najmä s obdobím od Vianoc do Troch kráľov. Základom kapustnice sú údeniny, kyslá kapusta, sušené huby - ingrediencie, ktoré čakali v komore medzi zásobami na svoju chvíľu, aby zahviezdili v tej správnej kombinácii. Aj tu platí, že čo región Slovenska, to iný postup prípravy.

Zabíjačkové špeciality

Jednou z tradícii slovenského vidieka bola zabíjačka. Zvyčajne sa naplánovala na koniec novembra, kedy denné teploty už neprekročili 10 °C. Zabíjačkou si rodina zabezpečila väčšie zásoby mäsa na dlhú zimu. Gazdinky a gazdovia dokázali zužitkovať každú časť z brava, a tak vznikli bohaté zásoby jaterníc, klobás, slaniny a tlačenky. Okamžite sa pripravovala zabíjačková kaša, z koží a paprčiek sa zase varila huspenina. Dnes je už domáca zabíjačka skôr raritnou udalosťou.

Ryby v slovenskej kuchyni

V období pôstu a počas niektorých kresťanských sviatkov sa ryby stali náhradou za mäso a takmer neodmysliteľne patria k štedrovečernému stolu. V súčasnosti je výrazne obľúbené kravské, no v minulosti sa mu kozie či ovčie dokázali vyrovnať. Kravské mlieko sa začalo využívať až neskôr, a aby vydržalo čo najdlhšie, začali ho spracovávať do podoby mäkkých či tvrdých syrov, pareníc, oštiepkov, tvarohu, masla či smotany. Spomedzi mliečnych výrobkov špeciálne miesto zastáva i bryndza. Je to mäkký, solený a miesený ovčí syr, ktorý sa vyrába z kravského mlieka a podľa Potravinového kódexu SR z minimálne 50 % ovčieho mlieka.

Sladké pečivo

Aj keď bola chudoba na Slovensku veľká, predsa sa nezriedka našiel kúsok múky nazvyš, aby mama napiekla deťom chutné koláče. Neboli bežným pokrmom, skôr sviatočným - na Vianoce a Veľkú noc. Keď najhoršie časy pominuli, sladké pečivo vo forme závinov a štrúdlí sa stalo súčasťou každodenného jedálnička. Postupne k nim pribúdali kysnuté koláče, pečené a parené buchty, bábovky či žemľovka. Slávnostnejšími druhmi boli mačacie oči, medvedie labky, medovníky, štedrák, šúľance, laskonky, na Troch kráľov k nim pribudli na Záhorí a Myjave fánky a tiež opekance, nazývané aj bobaľky alebo pupáky.

Štrúdľa

Štrúdľa je milovaná azda v celej Európe, no tá ťahaná je slovenskou špecialitou. Vďaka svojej jednoduchosti bola jedlom chudobných. Dostala sa k nám pravdepodobne vo forme tureckého pečiva baklava ešte v roku 1453. Krátko nato ho s malou obmenou receptu nazvali v Rakúsku závinom a plnku v ňom obmieňali. Prvá písomná zmienka o závine už ako štrúdli pochádza z roku 1796 vďaka Márii Terézii. Dnes si môžete štrúdľu upiecť, aj keď ste úplní začiatočníci. Stačí kúpiť lístkové cesto, naplniť ho cukrom a postrúhanými jablkami. Skúsené gazdinky však vedia pripraviť pravú ťahanú štrúdľu z domáceho cesta.

Skalický trdelník

Skalický trdelník je jeden z najobľúbenejších sladkých kysnutých koláčov na Slovensku. Zrodil sa a dodnes sa pečie na Záhorí, konkrétne v oblasti Skalice. Jeho výroba sa datuje do 19. storočia, keď podľa ľudových povedačiek žil v Skalici maďarský básnik a spisovateľ gróf Jozef Gvandániy. Recept na trdelník vlastnil práve jeho osobný kuchár. Na konci storočia sa zo súkromnej kuchyne grófa rozšíril do domácností na Záhorí a začal sa objavovať na miestnych jarmokoch. Výroba sa začala naplno až v polovici 20. storočia. Do Skalice dodnes chodia ľudia za gastronomickým zážitkom - ochutnať mäkký a na povrchu chrumkavý skalický trdelník s orieškami, čokoládou, so škoricou či s makom. Skalický trdelník bol prvý z prihlásených slovenských tradičných výrobkov, ktorý získal ochranné zemepisné označenie v rámci celej Európskej únie registrované Európskou komisiou.

Príprava skalického trdelníka

Dve lyžičky preosiatej múky a jednu lyžičku cukru si odložte na kvások. Zvyšný cukor, múku, soľ a na kocky pokrájané maslo zmiešajte. Hmotu rozdrobte, aby pripomínala posýpku. Pridajte 3 žĺtky. Do odloženej múky a cukru prihoďte droždie a asi deci vlažného mlieka. Pripravte si kvások. Keď vykysne, pridajte ho do misky k rozdrobenej múke a po častiach prilievajte mlieko. Nechajte ho 15 minút stáť, potom cesto vypracujte a opäť nechajte kysnúť aspoň 45 minút. Cesto opäť vypracujte, rozdeľte na 5 bochníkov a po 15 minútach naviňte hada z cesta na vymastené trdlo alebo plechovku. Po ďalšom odstátí potrite trdelníky vyšľahanými bielkami a ozdobte makom, orechmi alebo škoricou.

Stravovanie v minulosti

Z rôznych historických prameňov vyplýva, že v minulosti sa na hygienu dbalo podstatne menej. To však neplatilo o kuchyni. O tom, že v nej muselo byť čisto, svedčí aj nápis kuchárskeho radcu zo 16. Pokrmy na jedálenskom stole odzrkadľovali nielen to, či bola rodina bohatá alebo žila z ruky do úst, ale aj to, či dodržiavala kresťanské zásady a pôsty. V chudobnejších rodinách sa zvyklo jesť dva- až trikrát za deň. Na raňajky sa podávala polievka a chlieb. Obed či večera boli o niečo bohatšie, na tanieri sa objavovali teplé jedlá z mäsa aj zo strukovín, čo platí dodnes. Na pečenie mäsa sa využívalo ohnisko či ražeň. V našich končinách sa dochucovalo hlavne rascou, rozmarínom, cibuľou, cesnakom alebo kôprom. Ostatné koreniny, napríklad klinčeky, sa dovážali zo zahraničia a boli vzácnym tovarom. Ani voda na varenie nebola ľahko dostupná.

Prvá slovenská kuchárska kniha

Obraz o stravovaní našich predkov na Slovensku nám prinášajú kuchárske knihy. Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon. Obsahovala vyše 1 500 receptov rozdelených na kapitoly o omáčkach, mäsových pokrmoch, paštétach, o kvasení a pod. Na knihe s názvom Prvá slovenská kuchárska kniha v slovenskej reči pracoval 20 rokov a publikoval ju v roku 1870.

Chlieb

Na žiadnom stole nesmel chýbať chutný domáci chlieb. Na Slovensku sa začal piecť už v 14. storočí a bol pečený z druhu múky, ktorý bol dostupný, a neskôr zo zemiakov. Ak bolo múky málo, primiešavali sa do cesta korienky rastlín.

Tradičné jedlá na Slovensku

Rebríček najlepších slovenských jedál podľa Taste Atlas

Taste Atlas, renomovaný kulinársky portál, ktorý nás pravidelne zásobuje rebríčkami najlepších jedál z celého sveta, zverejnil svoj najnovší zoznam najlepších slovenských pochúťok a výsledky vás skutočne prekvapia! Dnes sa pozrieme na to, ktoré slovenské jedlá sa dostali na vrchol tohtoročného rebríčka a aké chute by ste rozhodne nemali prehliadnuť.

Na prvej priečke sa umiestnil ikonický ovčí salašnícky údený syr, ktorý je známy svojou jedinečnou chuťou a vôňou. Tento syr je vyrobený z ovčieho mlieka a je tradične údený nad drevom, čo mu dodáva charakteristickú chuť.
Zemiakové placky, sa umiestnili na druhom mieste. Sú populárnym slovenským jedlom, vyrábaným z nastrúhaných zemiakov, ktoré sú vyprážané do zlatej a chrumkavej dokonalosti. Jednoduché jedlá sú tie najlepšie.
Tretie miesto obsadili bryndzové halušky. Tento národný pokrm sa pripravuje z drobných zemiakových halušiek, ktoré sú podávané s tradičnou bryndzou a doplnené slaninou. Bryndzové halušky patria medzi naše...
Lokše, umiestnené na štvrtom mieste, sú tenké zemiakové placky pečené na suchom povrchu. Lokše sú univerzálnym pokrmom, ktorý sa môže podávať na sladko aj na slano. Receptov na domáce lokše je neúrekom a ich dokonalá príprava si vyžaduje malý tréning...
Slovenské šišky, podobné americkým donutom, sa umiestnili na piatom mieste. Fantastické, úžasne mäkké šišky,...
Tradičný slovenský guláš, na šiestom mieste, je hustá a sýta polievka pripravená z mäsa, zemiakov, cibule a korenín.
Okrem bryndzových halušiek si aj klasické halušky našli svoje miesto na rebríčku. Omrzeli vás už tradičné prílohy, alebo si chcete dopriať malú zmenu? Potom si pripravte si tieto...
Kapustnica je hustá kyslá kapustová polievka, ktorá sa umiestnila na ôsmom mieste. Kapustnicu varím podľa receptu, ktorú mám ešte z domu, je výborná a vždy...
Na deviatom mieste sú parené buchty, mäkké a nadýchané pečivo plnené ovocnými náplňami, ako je napríklad slivkový džem či čokoláda.
Slovenská parenica uzatvára prvú desiatku. Tento druh syra sa vyrába z kravského mlieka a je zaužívaný pre svoju nezvyčajnú rolovú formu a jemnú chuť. Aj keď nie moc zdravé, ale veľmi chutné.
Oštiepok je tradičný slovenský syr, ktorý pochádza z horských oblastí.
Vianočka je sladký pletený chlieb, ktorý je tradične pripravený počas Vianoc. Potešte svojich malých aj veľkých dobrotou.
Špekačky sú malé, údené klobásky, ktoré sú obľúbené na grilovanie alebo pečenie. Sú vyrobené z bravčového mäsa a majú mierne pikantnú chuť. Tento jednoduchý šalát obsahuje špekáčiky i kopec chrumkavej zeleniny.
Trdelníky sú sladké pečivo, ktoré sa pripravuje na drevených valcoch a pečú sa nad ohňom. Kto by nemal rád trdelník na jarmoku a hlavne taký na ohni.
Bryndza je mäkký syr vyrobený z ovčieho mlieka.
Oravské korbáčiky sú syrové korbáče, ktoré sú známe svojou slanou chuťou a pružnou textúrou.
Zázrivské vojky sú dlhé syrové nite, ktoré pochádzajú z obce Zázrivá.
Tradičné pirohy s netradičnou bylinkou vás nadchnú!
Krupicová kaša, známa aj ako semolina pudding, je sladká kaša pripravená z krupice a mlieka.
Spišské párky sú jemne údené klobásky z bravčového mäsa.
Zázrivské korbáčiky, podobne ako oravské, sú vyrobené z kravského mlieka a sú známe svojou slanou a jemnou chuťou.
Ovčí hrudkovitý syr je tradičný syr vyrobený z ovčieho mlieka.
Bratislavský rožok je sladké pečivo plnené makom alebo orechmi a je známe svojou unikátnou tvarovanou formou. Obľúbené tradičné rožteky z kysnutého cesta a skvelej makovej plnky.
Vianočné krehké laskonky sú jemné kokosové koláčiky pripravené z bielkového snehu a plnené sladkým krémom. Krehké vianočné pečivo pripravené z nadýchaných bielkov a podľa overeného receptu...

Májové tradície a kuchyňa

Máj, mesiac lásky a prebúdzajúcej sa prírody, je na Slovensku bohatý na tradície, zvyky a kulinárske špeciality. Od starodávnych obradov až po moderné oslavy, máj ponúka pestrú paletu zážitkov pre každého.

Májové tradície a zvyky

V minulosti bol máj časom osláv a obradov, ktoré sa viazali k láske, plodnosti a zabezpečeniu úrody. Niektoré z týchto tradícií pretrvávajú dodnes a sú neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kultúry.

Stavenie májov

Jednou z najznámejších májových tradícií je stavanie májov. V noci z 30. apríla na 1. mája mládenci potajomky stavali pred domy svojich vyvolených vysoké, štíhle stromy ozdobené farebnými stužkami. Máj symbolizoval záujem mládenca o dievča a bol pre ňu prejavom úcty a lásky. Ak chlapec postavil dievčaťu máj, rodičia dievčaťa ho spolu s kamarátmi pozvali do domu, pohostili ich a prípadne im dali aj peniaze, za ktoré mladí pripravili májovú zábavu. Dievča svojmu mládencovi darovalo pierko za klobúk, čím mu opätovalo svoje city. Na konci mája sa máje zvyčajne zvalili, čo opäť sprevádzala zábava.

Sviatok práce a bozkávanie pod čerešňou

Prvý májový deň je na Slovensku Sviatkom práce, dňom pracovného pokoja. Okrem osláv práce sa v tento deň dodržiava aj romantická tradícia bozkávania sa pod rozkvitnutou čerešňou. Verí sa, že ak sa muž pobozká so ženou 1. mája pod čerešňou, bude milovaná počas celého roka.

Deň matiek

V druhú májovú nedeľu sa na Slovensku oslavuje Deň matiek. Tento sviatok, ktorý pôvodne pochádza z USA, sa v Československu začal oslavovať v roku 1923. Po druhej svetovej vojne sa začal preferovať Medzinárodný deň žien, ale po roku 1989 sa Deň matiek začal opäť oslavovať a oslavuje sa až dodnes. Po celej krajine sa konajú rôzne kultúrne podujatia s bohatým programom, ktorý je venovaný všetkým mamám.

Májová kuchyňa

Máj je mesiacom, kedy sa príroda prebúdza a ponúka množstvo čerstvých surovín. Na poliach sa pasú kravy a ovce, čoho výsledkom je najlepšia májová bryndza. V záhradách rastie zelenina a ovocie, ktoré sa stávajú základom pre mnohé tradičné jedlá.

Veľkonočné tradície v Ždiari

Aj keď Veľká noc nepatrí priamo do mája, jej tradície sa často prelínajú s jarnými zvykmi a oslavami. V dedinke Ždiar sa počas Veľkej noci dodržiavajú jedinečné tradície, ktoré dotvárajú atmosféru tohto sviatku.

Stráženie Božieho hrobu

Od Veľkého piatku do Bielej soboty sa v kostole pri Božom hrobe striedajú dvojice mužov v tradičných goralských krojoch, ktorí strážia Ježišov hrob.

Vysvätenie veľkonočného košíka

Na Veľkonočnú nedeľu a pondelok sa vysväcujú veľkonočné košíky, ktoré sú plné tradičných jedál a údenín. Po vysvätení si rodina pobúcha košíkom po hlave, aby si zabezpečila hojnosť a zdravie.

Ždiarska oblievačka

Ždiarska oblievačka je známa používaním ľadovej vody z miestnych potokov.

Veľkonočné jedlá

Veľkú Noc máme pomaly za nami, ale poďme sa ešte pozrieť nato, aké tradičné jedlá sa počas Veľkej noci podávajú. Určite sa Veľkonočné menu nejako líši v každom kraji, môžete mi potom napísať ako je to u Vás, aké ďalšie dobroty si na Veľkú Noc pripravujete a čo nesmie na stole chýbať.

Šunka - neodmysliteľná súčasť veľkonočnej nedeľnej tabule.
Hrudka - je to druh syra, ktorý sa pripravuje z vajec, mlieka a soli alebo cukru. Robí sa na sladko alebo na slano, niekto pridáva aj pažítku.
Klobása - na Veľkonočnú nedeľu sa často podávajú rôzne druhy klobás, ktoré sú typické pre jednotlivé regióny.
Vajcia - symbolizujú nový život a obnovu.
Mazanec - k Vianociam patrí vianočka, k Veľkej noci mazanec.
Paska - veľkonočná paska, alebo pascha je pečivo, ktoré už neodmysliteľne patrí k sviatkom jari. Tradičný obradový koláč je najviac rozšírený na východe Slovenska. Nejedna gazdinka pečie pasku doma. Bolo zvykom, že sa veľkonočná paska piekla v sobotu a nedeľu sa spolu s ostatnými sviatočnými jedlami niesla posvätiť do chrámu. Ako sa paska vydarila, taký mal byť aj celý rok a úroda. Z chrámu sa utekalo s paskou domov, aby aj úroda z poľa bola rýchlo doma.

Na Slovensku je zvyk oblievania a šibania dievčat na Veľkonočný pondelok. Podľa tradície sa muži vyberú na „krátky šibačský výlet“ za dievčatami a oblievajú ich vodou alebo parfumom, aby im priniesli zdravie a krásu. Tento zvyk má korene v starovekých pohanských tradíciách a bol neskôr „kresťanizovaný“, čím sa dostal do súčasnej podoby.

Tradičné slovenské jedlá v reštaurácii

V Reštaurácii Patriot sa snažíme oživiť toto dedičstvo prostredníctvom autentických receptov a lokálnych ingrediencií. Naša ponuka zahŕňa široké spektrum tradičných jedál, od bohatých polievok a robústnych hlavných jedál až po lahodné dezerty. Sústredíme sa na využívanie sezónnych a lokálne dostupných ingrediencií, ktoré nám dodávajú miestni farmári a producenti. Jedným z ikonických jedál, ktoré ponúkame, je tradičný bryndzové halušky. Tento jednoduchý, ale výrazný pokrm kombinuje domáce halušky s bohatou bryndzou a dopĺňa ho porcia chrumkavej slaniny.

Interiér reštaurácie je vo vidieckom štýle, čo podčiarkujú tehlové steny, masívne drevené stoly a lavice, okienka so záclonkami, staré mažiariky, žehličky, svietniky… no prosto ako u babičky na vidieku. Ak máte radi rodinnú atmosféru spojené s vynikajúcim jedlom tak si to tu rozhodne zamilujete. Pripravujeme pre Vás tradičné Slovenksé jedlá naších babičiek, ktoré dnes už nenájdete len tak ľahko.

tags: #jedla #tradičné #slovenské #oslavy