Pestovanie jedle Nordmannovej zo semien: Podrobný návod
Medzi ihličnanmi existujú druhy, ktoré sa vďaka svojim vlastnostiam stávajú známymi a obľúbenými. Takou je aj jedľa Nordmannova, často nazývaná aj novoročný strom alebo dánska novoročná jedľa. Vedci ju poznajú ako kaukazskú jedľu, čo odkazuje na jej pôvodný biotop.
Kaukazskú jedľu prvýkrát objavil na Kaukaze (Arménska vysočina) ruský prírodovedec Alexander von Nordmann v 30. rokoch 19. storočia. Na počesť svojho objaviteľa dostal strom svoje meno. Obvykle dorastá do výšky okolo 30 metrov, no výnimočne môže dosiahnuť až 60 metrov. Vo veku 30 rokov dosahuje výšku približne 10 metrov.
Kaukazské jedle sú známe svojou krásou. V mladosti sa ich koruna vyznačuje ideálnym pyramídovým tvarom s konármi siahajúcimi až k zemi. Aj dospelé stromy si zachovávajú atraktívny kužeľovitý tvar s priemerom 9-10 metrov. Z charakteristík jedle Nordmann si zaslúži pozornosť aj jej dlhovekosť.
Mladé stromy majú dekoratívny vzhľad so svetlou a hladkou kôrou. Zaujímavo vyzerajú aj mladé výhonky. Koreňový systém je silný a hlboký, hlavne tyčového typu. Drevo sa vyznačuje absenciou jadra. Púčiky sú hnedastej farby, majú vajcovitý tvar. Ihlice sú tenké, ploché s tupým hrotom, dlhé 2-4 cm a široké 2-2,5 mm. Sú umiestnené veľmi pevne a visia väčšinou dole. Na dotyk sú jemné a nadýchané. Na spodnej strane majú dva biele pruhy. Po trení môžu uvoľňovať citrusovú arómu.
Šišky rastú priamo nahor, dosahujú dĺžku 12-20 cm a hrúbku asi 5 cm. Jedľa Nordmannová je jedným z najdôležitejších druhov pestovaných na vianočné stromčeky. Je obľúbená na vianočné stromčeky, lebo má nádherne lesklé sýtozelené ihličie, ktoré nepichá a neklesá aj keď strom vyschne.
Pestovanie jedle Nordmannovej zo semien je proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť a správne postupy. V nasledujúcich častiach sa pozrieme na to, ako na to.
Generatívne rozmnožovanie ihličnanov
V prírode sa ihličnany rozmnožujú generatívne, t.j. semenom. Iba v ojedinelých prípadoch sa rozmnožujú vegetatívne. Pri pestovaní sú oba spôsoby rozmnožovania rovnocenné. V lesníckej praxi sa využíva vo väčšej miere generatívne rozmnožovanie, kým v sadovníckom škôlkarstve má veľký význam vegetatívne rozmnožovanie.
Základom generatívneho rozmnožovania sú dobre vyvinuté, zrelé a zdravé semená, ktoré dozrievajú na stromoch väčšinou v prvom roku. Iba semená borovice, cyprušteka nutkanského, borievky obyčajnej a niektorých ďalších druhov dozrievajú v druhom roku.
Prvé dozrievajú rozpadavé šišky jedlí a pasmrekovca (september-október), neskôr na jeseň a v zime šišky cypruštekov, tují, borovíc, smrekov, smrekovcov, duglasky, jedľovcov a pod. Uzatvorené šišky sa zberajú za suchého počasia ihneď po dozretí.
Semená sa lúštia tesne pred sejbou, alebo sa vylúštia ihneď po zbere šišiek a uskladňujú sa v jutových vreciach voľne zavesených v suchých vzdušných a chladných miestnostiach alebo v chladiarňach.
Semená s dužinatým osemením, ako aj semená niektorých ďalších druhov, napr. borovice limbovej, sa po zbere stratifikujú, t.j. zmiešané s vhodným vlhkým substrátom (piesok, perlit, rašelina, piliny a ich zmes) sa uskladňujú v nádobách pri teplotách približujúcich sa bodu mrazu počas celého zimného obdobia.
Najvhodnejším obdobím na sejbu semien je jar. Chúlostivejšie druhy sa sejú do skleníkov alebo do fóliovníkov do nádob (pri menšom počte semien), prípadne na záhony (jedla grécka, j. kórejská, cédre, cypruštek tupolistý, borievka čínska, chvojníky, smrek čierny, borovica limbová, b. hustokvetá, b. ťažká, tisovce, tisy, tuja riasnatá, jedľovce, araukárie, toreje, patisy atď.). Nestratifikované semená sa sejú už od marca, stratifikované až vtedy, keď začali klíčiť.
Väčšinu ihličnatých druhov možno siať do voľnej vyhriatej pôdy na vopred pripravené záhony. Klíčenie trvá v závislosti od druhu 3-6 týždňov. Vzchádzajúce semenáčiky sa musia zatieniť, záhon treba udržiavať v bez burinovom stave, kypriť a podľa potreby zavlažovať. Semenáčiky sa rozsádzajú až na budúcu jar na záhony vo vzdialenosti 200 x 80 - 100 mm. Po 2-3 rokoch sa škôlkujú. Mladé semenáčiky sa môžu po vzídení rozsadiť do kontajnerov a postupne presádzať do väčších nádob.
Ako pestovať priesady rajčín zo semienka v parenisku z fólie
Vegetatívne rozmnožovanie ihličnanov
V záhradníckej a sadovníckej praxi sa viac používa vegetatívne rozmnožovanie. Ihličnany možno rozmnožovať odrezkami a vrúbľovaním. Odrezkami sa rozmnožujú takmer všetci zástupcovia čeľade cyprusovitých (borievky, tuje, cyprušteky, cédrovec, tujovka, mikrobiota, cyprusy), tisy, nízke kultivary smrekov, jedlí, jedľovca, duglasky a borovíc, metasekvoja, toreja, kryptoméria, patisy a ďalšie.
Najvhodnejší termín odrezkovania je koniec leta (júl a august). Vtedy sa rozmnožujú prakticky všetky ihličnany, ale predovšetkým zakrpatené formy smrekov, duglasky, jedle a borovice. V septembri až v októbri možno rozmnožovať borievky, tuje, cyprušteky a tisy až do decembra. Krátko pred pučaním (apríl) sa rozmnožujú niektoré druhy borievok.
Odrezky sa odoberajú z bočných konárikov mladších rastlín. Len pri stĺpovitých tisoch a borievkach sa odoberajú z vrcholových konárikov. Mali by byť dlhé 40-120 mm s päťkou minuloročného dreva, ktorá sa zarovná nožom, alebo sa odrezávajú nožom na konárový krúžok. Pri odrezkoch z terminálových výhonov sa robí dlhší rez, alebo sa na boku odrezáva pásik kôry. Na dolnej časti odrezka sa na dĺžke asi 20 mm odstránia ihlice alebo krátke konáriky.
Pri letnom rozmnožovaní sa odrezky napichajú do pareniska, pri neskoršom termíne sa napichajú do rozmnožovateľského záhona v skleníku alebo do misiek, príp. debničiek. Ako substrát sa používa zmes riečneho piesku a rašeliny alebo perlit. Vrstva substrátu má byť hrubá najmenej 50 mm. Pestovateľská nádoba má mať dobrú drenáž.
Pred napichaním možno odrezky stimulovať, aby sa rýchlejšie zakorenili. Po napichaní sa výdatne zalejú a prikryjú fóliou z PVC a udržiava sa teplota vzduchu 15-18°C. Po vytvorení závalu treba začať vetrať. Zakoreňovanie trvá 6-24 týždňov. Najpomalšie sa zakoreňujú tisy, najhoršie kultivary smrekov, jedlí, jedľovcov a borovíc.
Pareniská sa na zimu zakrývajú, v skleníkoch sa v januári zníži teplota na 8-10°C. Prvé zakorenené odrezky začíname črepníkovať koncom mája a v črepníkovaní pokračujeme až do jesene. Črepníky zapustíme do pareniska, alebo rastliny môžeme vysádzať voľne v spone 80 x 80 mm; zakrývame ich oknami. Po zakorenení ich otužujeme vetraním.
V parenisku sa pestujú ešte jeden rok a v nasledujúcom roku na jeseň alebo na jar sa vysádzajú na záhony do sponu 150-200 x 300 mm. Po dvoch rokoch sa škôlkujú. Rastliny možno pestovať aj v kontajneroch bez rozsádzania, vysádzania a škôlkovania.
Vrúbľovanie ihličnanov
V špecializovaných okrasných škôlkach sa niektoré ihličnany vrúbľujú. Takto sa rozmnožujú všetky kultivary, ktoré nemožno rozmnožovať odrezkami. Vrúbľujú sa predovšetkým stromovité kultivary zástupcov z čeľade borovicovitých (jedla, smrek, borovica, jedľovec, duglaska, smrekovec, céder), niektoré kultivary cyprušteka nutkanského a c. okrúhlolistého, borievok, tují, tujovky, tisov a pod.
V škôlkarskej praxi sa často vrúbľujú aj niektoré pôvodné druhy, ktoré pre nedostatok semena nemožno rozmnožovať generatívne. Dôvodom takéhoto rozmnožovania sú často ekonomické záujmy. Ihličnany sa vrúbľujú v letnom období (august) vonku, alebo v zime už od novembra, ale najmä vo februári a v marci v skleníku.
Vždy sa vrúbľujú na dobre zakorenené viacročné semenáče, ktoré musia byť vždy hrubšie ako vrúbeľ. Ako podpník sa používajú väčšinou semenáče pôvodných druhov, ale môžu sa použiť aj semenáče iných druhov, prípadne podpníky rozmnožované odrezkami alebo vlastné korene (dáždnikovec).
Dvoj až štvorročné podpníky hrubé 5-8 mm sa na jar (pre letné vrúbľovanie), alebo koncom leta (pre zimné) vysadia do črepníkov, ktoré sa zapustia do pôdy na záhony alebo do pareniska. Asi mesiac pred vrúbľovaním sa prenesú do poloteplého skleníka, v ktorom začnú pučať. Vrúble sa režú tesne pred vrúbľovaním, alebo sa uskladňujú v chladiarňach.
Na vrúbľovanie sa používajú jednoročné koncové konáriky, pri taxónoch s tenkými konárikmi aj dvojročné (duglaska, jedľovce, tisy, tuje, ale aj niektoré taxóny borovice). Najčastejšími spôsobmi vrúbľovania je bočné plátkovanie pri hrubých vrúbľoch (jedle, borovice, smreky) a vrúbľovanie do boku (za kôru) s klinovým rezom vrúbľa pri tenkých vrúbľoch.
Pred vrúbľovaním je dôležité rastliny výdatne zaliať vodou, pretože vrúbľovance sa dovtedy, kým nezrastú, nezalievajú. Zakladajú sa na záhon do vlhkej rašeliny šikmo tak, aby vrúbeľ stál kolmo. Pri letnom vrúbľovaní sa pareniská tesne uzavrú oknami a niekoľko týždňov sa nevetrá. Pri zimnom vrúbkovaní sa črepníky s vrúbľovancami ukladajú v skleníkoch podobne na stoly alebo na záhony pod fóliové tunely.
V lete sa udržuje stála teplota 18-20 °C. V zime sa prvý týždeň udržiava teplota 10-12°C a potom sa zvýši na 12-15 °C. Na vyššiu teplotu sú náročné najmä tisy, ale aj niektoré druhy borievok, duglaska a tuje. Keď vrúbeľ zrástol s podpníkom (8-10 dní), podpníky sa skrátia asi o 1/3-1/2, uvoľní sa obväzový materiál, črepníky sa postavia kolmo a vrúbľovance sa začnú otužovať.
Pri tisoch, borievkach a tujách zrastanie trvá asi o týždeň dlhšie. Hneď po zrastení sa celá časť podpníka nad miestom vrúbľovania odstráni, pri ostatných druhoch sa podpník odstráni až vtedy, keď vrúbeľ začne intenzívne rásť. Vrúbľovance sa v lete vysádzajú na záhony tak, aby miesto vrúbľovania bob v zemi, jednoosové ihličnany sa vyväzujú o kolíky. Zo záhonov sa potom škôlkujú a za 3-5 rokov ich možno predávať.
Pestovanie jedle Nordmannovej v záhrade
V záhrade vyniknú ako solitéry a niektoré v skupine s inými ihličnanmi. Väčšina z nich je vhodná do väčších záhrad. Uprednostňujú chladnejšiu a vlhkú klímu a prostredie s čistejším vzduchom. Vysádzame ich ideálne na slnečné miesto, do vlhkej, hlbokej, mierne kyslej, stredne výživnej a priepustnej pôdy.
Počítame s tým, že strom môže v dospelosti dosiahnuť značné rozmery, pred kúpou konkrétneho druhu alebo kultivaru si overíme, do akej výšky a šírky dorastá. Druhy s atraktívnymi modrastými šiškami vysádzame vždy na viditeľné, viac reprezentatívne miesto pri dome.
Jedle vysádzame ideálne na jar alebo skoro na jeseň s kompaktným koreňovým balom, ktorý nerozoberáme. Výsadbová jama má byť dostatočne veľká a jej dno skypríme na hĺbku rýľa. Zasypeme kvalitným substrátom, ktorý je určený na pestovanie ihličnanov. Ak vysádzame urastenejšie jedince, upevníme ich o tri oporné koly.
Veľmi dôležitý je pravidelný prísun vlahy - najmä u novovysadených jedincov a tiež v období dlhšie trvajúceho sucha. Prospieva im aj občasné prihnojenie. Ak vedľa seba vyrastú dva vrcholce, jeden z nich odstránime.
Kultivary jedle Nordmannovej
- Jedľa kórejská: Reprezentatívny druh, je obľúbená najmä vďaka vzpriameným modrastým šiškám. Má krátke sýtozelené lesklé a široké ihlice, vyniká hustejším a kompaktným rastom.
- Jedľa srienistá: Pomalšie rastúca a menej náročná s mäkkými a so striebristými ihlicami znesie aj znečistené ovzdušie miest. Upúta vznešeným a kužeľovitým vzrastom.
- Jedľa balzamová 'Nana': Ide o atraktívny zakrpatený a pomalšie rastúci kultivar. Vyznačuje sa kompaktnejším a hustým rastom, má menšie a tuhšie sýtozelené ihlice, nevytvára šišky. Hodí sa do skaliek alebo vegetačných nádob.
- Jedľa španielska 'Glauca': Veľmi atraktívny pomaly alebo stredne rýchlo rastúci kultivar má prekrásne sivasté ihličie. Má široko kužeľovitý pravidelný rast.
- Jedľa Nordmannova: Vyniká atraktívnym pyramidálnym vzrastom a hustým vetvením. Má sýtozelené a veľmi lesklé ihlice. Často sa predáva ako rezaný vianočný stromček. Je známa skôr pod názvom jedľa kaukazská.
Tabuľka: Podmienky vhodné pre rôzne druhy ihličnanov
| Druh | Osvit | Vlhkosť pôdy | pH pôdy | Úrodnosť pôdy | Znečistenie ovzdušia | Mrazuvzdornosť | Tepluvzdornosť | Vetruvzdornosť |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Borievka obyčajná | 3 | 1, 2 | 1, 2, 3 | 2 | 3 | 2 | 3 | 2 |
| Borovica lesná | 3 | 3, 2, 1 | 1, 2, (3) | 1, 2 | 3 | 3 | 2 | 2 |
| Borovica limbová | 3 | 1, 2 | 1, 2 | 1, 2 | 2 | 4 | 2 | 3 |
| Céder libanonský | 3 | 1, 2 | 1, 2, 3 | 2 | 1 | 2 | 3 | 2 |
| Duglaska tisolistá | 2 | 2 | 1, (2) | 3 | 1 | 3 | 2 | 2 |
| Jedľa balzamová | 2 | 2 | 1, 2, (3) | 2 | 1 | 4 | 2 | 1 |
| Jedľa Nordmannova | 1 | 2 | 1, 2, 3 | 3, 2 | 2 | 2 | 1 | 2 |
| Smrek balkánsky | 2 | 2 | 1, 2, 3 | 2 | 3 | 2 | 3 | 1 |
| Smrek obyčajný | 2 | 3, 2 | 1, 2 | 1, 2 | 1 | 4 | 1 | 1 |
| Tis obyčajný | 1 | 2 | 1, 2, 3 | 2 | 3 | 1 | 2 | 2 |
Legenda:
- Osvit: 1 - najmenej náročné na svetlo, 2 - stredne náročné, 3 - najviac náročné
- Vlhkosť pôdy: 1 - suchá, 2 - stredná, 3 - mokrá
- pH pôdy: 1 - kyslá, 2 - neutrálna, 3 - zásaditá
- Úrodnosť pôdy: 1 - nízka, 2 - stredná, 3 - vysoká
- Znečistenie ovzdušia: 1 - znášajú obzvlášť zle, 2 - znášajú stredne, 3 - znášajú obzvlášť dobre
- Mrazuvzdornosť: Stredná (do -23 °C až -29 °C) až veľmi vysoká (do -40 °C až -46 °C)
- Tepluvzdornosť: 1 - nízka, 2 - stredná, 3 - vysoká
- Vetruvzdornosť: 1 - stredná, 2 - vysoká, 3 - veľmi vysoká
Detail ihličia jedle Nordmannovej
tags: #jedľa #nordmannova #pestovanie #zo #semien


