Jedlá oblátka v slovenskej ľudovej tradícii
Štedrý večer je na Slovensku jedným z najvýznamnejších a najkrajších dní v roku. Je to čas, kedy sa stretáva rodina, spoločne sa večeria a oslavuje príchod Vianoc. S týmto dňom sa spája množstvo tradícií a zvykov, ktoré sa v rôznych kútoch Slovenska líšia.
Vianoce sú nielen o rozjímaní, pokoji a stretávaní sa s rodinou, ale tiež sviatkami hojnosti a dobrého jedla. Na Slovenských štedrovečerných stoloch má svoje miesto už od nepamäti kapor, zemiakový šalát či vianočná kapustnica, oblátky s medom alebo prekrojené jabĺčko.
Vedeli ste však, že túto vianočnú klasiku ľudia v jednotlivých kútoch Slovenska zamieňajú napríklad za rezne, pečenú morku či hus, ba dokonca za pirohy alebo bryndzové halušky? V rôznych kútoch Slovenska sú tradičné vianočné jedlá rôzne. Závisí to najmä od rodiny či regiónu, v ktorom žije.
Na stole počas štedrovečernej večere v minulosti nesmeli chýbať suroviny, ktorým ľudová viera pripisovala sily prírody. Boli to jedlá z obilnín, strukovín, ovocia, kapusty a často aj mak či cesnak.
Ryba nebola jedlom chudobných - bolo to pôstne jedlo a jedli ju rovnako bohatí aj chudobní. Každé jedlo počas Štedrého dňa malo svoj prosperitný význam. Štedrú večeru predstavovali úplne bežné jedlá, len boli sústredené do jednej večere symbolizujúcej hojnosť na úrode, zvieratách i ľuďoch.
Na slovenských štedrovečerných stoloch nikdy nechýbala ryba, v akejkoľvek podobe. Na prvý a druhý vianočný sviatok sa pripravovali jedlá, ktoré už nemuseli mať pôstny význam. Boli to mäso či rôzne zabíjačkové špeciality ako klobásy, jaternice či huspenina.
Na silvestrovskú večeru sa obvykle podávali rovnaké jedlá ako na Štedrý večer - polievka z kyslej kapusty, strukovín alebo húb. Často aj opekance s makom i vianočné oblátky. Šťastie však malo priniesť jedenie bravčoviny a šošovica, ktorá symbolizovala dostatok peňazí. Na Nový rok sa mal každý dosýta najesť, aby v nastávajúcom roku netrpel núdzou o jedlo.
Začnime však pekne po poriadku. Po prísnom celodennom pôste sa večerné hodovanie zvyčajne začína predjedlom - jedením oblátok s medom i cesnakom. Tie majú rovnako ako aj cesnak priniesť zdravie. Lúskanie orechov a porciovanie jablka sú spojené s ďalšou tradíciou. Aby ste sa aj o rok stretli všetci pri stole v rovnako dobrej kondícii, tak oriešok by mal byť zdravý a nepoškodený, rovnako ako hviezdica uprostred ovocia.
Čo sa týka prípitku, tak ten záleží skutočne od každej rodiny. Po prípitku zvyčajne nasleduje polievka a tu prichádzajú aj prvé rozdiely.
Kým niektoré rodiny tento chod vynechávajú úplne, na západe Slovenska by ste najčastejšie v tanieroch objavili šošovicovú na kyslo so sušenými slivkami. Pre stredné Slovensko je charakteristická kapustnica so sušenými hríbmi a slivkami, na Orave zas jedia oveľa striedmejšiu kapustnicu so zemiakmi. No a na východe nájdeme azda polievkovú všehochuť. Na štedrovečernom stole tam môžeme nájsť až tri nádoby s polievkami - fazuľová, kapustnica a kyslá hríbová s ryžou.
KAPUSTNICA s mäsom, klobásou a hubami - tradičná sviatočná kapustnica nielen na Vianoce a Silvester
Hlavné jedlo už tradične väčšinou tvorí vyprážaný kapor s majonézovým zemiakovým šalátom, no môže sa miesto neho na tanieri objaviť aj zemiakovo-cibuľový šalát, zemiaková kaša, či opekané zemiaky. Komu kapor nie je pochuti, môže ho nahradiť pstruhom, šťukou, rybím filé či lososom. Niekto má rád vysmážané, niekto si zas tieto pochúťky pripraví na pare, masle či grile.
Výnimkou na východe sú pirohy s bryndzou, cibuľou, zemiakmi a syrom, lokše s makom či zajac. Chodov na štedrovečernom stole býva viac, u niekoho aj päť či šesť. Naozaj netradičný vianočný pokrm večerajú v obci Beňuš. Jedia tam totiž halušky s bryndzou a klobásou, ktorá sa vyvarila s kapustou.
Úplne odlišným spôsobom večerajú podľa starých pôvodných zvyklosti v oblasti Starej Ľubovne. Na stôl sa položí jedenásť druhov rôznych jedál. Ráta sa medzi ne napríklad aj šalát, polievky, ryba. Takou netradičnosťou je špeciálny vianočný puding, ktorý sa bežne na Vianoce konzumuje napríklad v Anglicku. Stolovníci nedostanú taniere, iba lyžičku. Po spoločnej modlitbe potom musia ochutnať z každého jedla.
Už menej Slovákov dodržiava aj tradíciu dezertu. Väčšinou nimi sú bobaľky či opekance - malé guličky z kysnutého cesta.
Regionálne špecifiká v minulosti
Každý región má svoje špecifické jedlá, ktoré sa jedávali v minulosti a zachovali sa i dodnes. Na východnom Slovensku sa konzumovala kyslá obilninová polievka - kyseľ, na Záhorí to zasa bola kyslá šošovicová polievka. V okolí Medzeva sa na Štedrý večer konzumovala riča - fazuľa zmiešaná s koreňovou zeleninou a cesnakom. Obľúbené boli aj krúpy so zemiakmi.
Základom štedrej večere boli kaše. Cícerová bola súčasťou štedrej večere v Cerovej, šusterica (fazuľa zmiešaná s kyslou kapustou) nechýbala na stole v Nimnici. Na východnom Slovensku mali radi koločanku (uvarená fazuľa, pomiešaná s varenými zemiakmi). Ďalším chodom boli múčne jedlá, napríklad na Záhorí to boli opekance s makom, na strednom Slovensku zasa pupáky a na východe bobaľky.
Ryba sa v minulosti podávala varená, pečená so zemiakmi alebo nakladaná na kyslo. Ako príloha bol zemiakový šalát bez majonézy. Prívarky ako šošovicový, fazuľový, hrachová kaša či kukuričná kaša tiež nesmeli chýbať. Ďalším chodom boli pirohy zemiakové, s kapustou, s makom alebo pohánkové.
Koláčom sa na Spiši a Šariši hovorilo vianočný kucheň, na západnom Slovensku to bola calta, na strednom Slovensku zas baba, štedrák či mrváň. Špecialitou bol obradový koláč, ktorý sa piekol na východnom Slovensku a bol to kračúň - biely koláč, do ktorého sa zapekali zrnká obilia.
Vianočné povery a zvyky spojené so štedrým večerom
Štedrý večer bol tiež opradený rúškom tajomstva a vianočných povier. Podľa starých vianočných zvykov sa pod obrus na štedrovečernom stole dávali šupiny z kapra alebo peniaze. To preto, aby rodina mala v budúcom roku dostatok peňazí. Tento zvyk pretrváva v mnohých domácnostiach dodnes.
Predtým, než začala rodina jesť, spoločne sa pomodlila. Gazdiná potom namočila do medu strúčik cesnaku a urobila ním krížik na čelo mužovi a deťom ako požehnanie. Gazda potom rozkrojil jablko a každému členovi rodiny dal kúsok. Ďalej na slávnostnom stole nesmeli chýbať oblátky, med, cesnak, jablko, ktoré sa priečne krájalo na polovicu.
Ak sa po prekrojení z jadrovníka stala hviezda, znamenalo to šťastie a zdravie, ak krížik, rodinu mala navštíviť choroba alebo dokonca smrť. Na stole musel byť prestretý párny počet tanierov, pri nepárnom by si pre posledného stolovníka prišla smrť. V niektorých regiónoch sa tiež uchoval zvyk prestierať o jeden tanier a príbor navyše, pre prípad, ak by počas večere prišiel náhodný hosť.
Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večere odbiehať, čo platilo aj pre gazdinú, aby vinník do roka nezomrel. Preto bolo vždy všetko jedlo na stole, alebo v blízkosti. V období Vianoc si vydajachtivé dievčatá hádzali topánku za hlavu smerom k dverám. Ak sa špička topánky otočila smerom k dverám, bolo to znamenie, že sa dievča do roka vydá. Ak ku dverám smerovala päta topánky, dievča zostalo ešte rok slobodné.
Niekde zas dievčina šla vynášať smeti a od ktorej strany zaštekal pes, odtiaľ vraj mal pochádzať jej nastávajúci.
Regionálne rozdiely v štedrovečerných jedlách
Slovensko je malá krajina, ale má veľa rozličných zvyklostí. Regionálne rozdiely v štedrovečerných jedlách sú výrazné a zaujímavé:
Západné Slovensko
Na západnom Slovensku sa obdobie adventu považuje za čas príprav. Typické je vypekanie vianočného pečiva a koláčov. Samotná štedrá večera je v znamení polievky a rýb. Na úvod nesmú chýbať oblátky, ktoré sa jedia s medom a cesnakom. Čo sa týka polievky, najčastejšie sa pripravuje kapustnica s údeným mäsom a hubami, hubová polievka, alebo rybacia polievka halászle. V okolí Modry a na Záhorí nesmie chýbať šošovicová polievka nakyslo.
Ryba sa najčastejšie vypráža a podľa zvyklostí rodiny je to najčastejšie kapor alebo rybie filé alebo ryba pripravovaná na masle. Neodmysliteľnou prílohou je majonézový zemiakový šalát, alebo zemiakový šalát bez majonézy v sladko-kyslom náleve. V niektorých oblastiach sa stretnete aj s tzv. opekancami - sladké pečivo zaliate mliekom a posypané makom a cukrom.
Z ostatných zvykov sa v niektorých rodinách zachovala rybia šupinka odložená v peňaženke, ako symbol hojnosti, či rozkrojenie jabĺčka pri štedrej večeri. Ak bolo vo vnútri zdravé, zdravím bude po celý rok rodina požehnaná.
Stredné Slovensko
Stredné Slovensko a jeho rázovité oblasti sú tiež bohaté na Vianočné tradície. V mnohých rodinách sa napr. stále dodržiava zvyk jedného taniera navyše pre náhodného hosťa alebo tuláka, či peniaz pod obrusom na zabezpečenie bohatstva a cesnak na stole ako symbol zdravia pre všetkých členov rodiny. Prvou a dôležitou časťou štedrovečerných rituálov je príhovor a modlitba najstaršieho príbuzného za celú rodinu. Potom nasledujú oblátky s medom a cesnakom.
Tradičnou vianočnou polievkou je na strednom slovensku určite kapustnica - opäť na mnoho spôsobov, napr. s hubami (Liptov), rybacia kapustnica (Žilina) alebo hríbová či slivková polievka (Rimavská Sobota). Na Orave je obľúbená kapustnica, ktorá je s hubami a údenou rybou, so smotanou a navrch sa pridáva opražená cibuľka. Zvykne sa podávať aj so zemiakovou kašou. Ako ďalšie prichádza na rad vyprážaná ryba (najčastejšie kapor alebo pstruh) a zemiakový majonézový šalát.
V okolí Martina sa na štedrovečerný stôl dáva pečená hus alebo kačka, dokonca v niektorých oblastiach bryndza a chlieb. V okolí Rimavskej Soboty sa robieva tzv. “slávnostný trojboj” - z kapusty, klobásy a jaterničiek. A tak ako inde, nesmú chýbať sladké makové opekance, podávané ako dezert. Na Orave sa hlavne vo viac generačných rodinách dodnes zachovalo mnoho z pôvodných vianočných zvykov - nohy stola zviazané reťazou, aby bola rodina stále pohromade, zrno na vianočnom stole symbolizuje hojnosť. Hospodárskym zvieratám sa dáva chlieb s medom aby boli zdravé.
Východné Slovensko
Východniari pred Vianocami dodržiavajú pôstny advent, počas ktorého je vhodné vzdať sa akejkoľvek zábavy, vyhýbať sa ťažkým jedlám a venovať sa modlitbe a príprave na príchod malého Ježiška. Aj na štedrý deň je až do večere prísny pôst a dokonca vianočný stromček sa ozdobuje až v tento deň. Pred štedrou večerou sa spoločne modlia a ďakujú za celý rok, za zdravie rodiny, spomínajú na príbuzných ktorí už nie sú medzi nimi. Tanierik na stole je pre chýbajúceho člena rodiny alebo pre toho, kto v tomto roku v rodine zomrel.
Potom nasleduje oblátka s medom a cesnakom, v niektorých častiach chlieb s medom a cesnakom. Vianočná polievka je opäť kapustová - s hubami a klobásou, hubová - nakyslo alebo s ryžou, v okolí Starej Ľubovne aj hrachová, fazuľová či šošovicová polievka. Na Zemplíne nesmie v niektorých rodinách k polievke chýbať tradičný “biely zemplínsky koláč”. Je sladký, ale podáva sa k slaným jedlám.
Vianočné jedlá sú tiež veľmi rozmanité - od rodiny k rodine - jedávajú sa pirohy plnené zemiakmi a tvarohom či bryndzou, hrachová či fazuľová polievka, vyprážaná ryba a zemiakový šalát a v neposlednom rade makové opekance, alebo “bobaľky” - ako sa im na východe hovorí. Nesmú chýbať jablká a orechy, ktoré sú symbolom zdravia a hojnosti. Pred štedrou večerou sa všetci členovia umyjú vo vode, v ktorej je hodená minca, aby boli zdraví a bohatí. Dievčatám sa medom značia na čelo krížiky aby boli dobré a aby ich chlapci ľúbili.
Po štedrej večeri chodia mladí a deti spievať koledy k susedom a rodine a za to dostanú malú odmenu.
V pravoslávnych rodinách na východe Slovenska sa oslavujú Vianoce až 6. Januára. Rodiny oslavujúce pravoslávne Vianoce jedávajú cesnak s oplátkou a medom, pirohy s kapustou, kapustnicu s hubami a fazuľový prívarok so zemiakmi v šupke. Štedrý deň je tiež striktne pôstny.
Moderné trendy v štedrovečernom menu
Z čias detstva si každý z nás určite pamätá na vôňu vyprážaného kapra, ktorý takmer vždy patril na sviatočný stôl. Ku klasike patrila ručne vymiešaná majonéza z domácich vajíčok na prípravu chutného zemiakového šalátu. Dnes už k menu na štedrovečerných stoloch pribúdajú mnohé novinky a trendové pochúťky. Nedá sa však povedať, že sa odkláňame od klasiky. Obľúbené jedlá na sviatočnom stole zostávajú, a k nim pribúdajú nové. Priazeň si získal napríklad losos, ktorý sa vyznačuje delikátnou chuťou, menším množstvom kostí a jemnejšou rybacou arómou. Ryby sa už masovo nepripravujú vyprážaním v klasickom trojobale, ale aj pečením alebo grilovaním.
Recepty na štedrovečerný stôl
Ak si chcete pripraviť modernú večeru, ale radi by ste do nej zakomponovali aspoň tradičné suroviny, vyskúšajte niektorý z nasledujúcich receptov:
- Krémová kapria polievka
- Vianočná hrachová polievka
- Kapor v bylinkovo-citrónovej strúhanke
Vianočné oblátky: Tradičný symbol Vianoc
Vianoce sú sviatky pokoja, lásky a rodinných stretnutí, a s nimi neodmysliteľne spojené tradičné vianočné jedlá. Štedrá večera, ktorá sa koná 24. decembra, je tradičným zvykom a večerom pred príchodom Ježiša Krista. Počas tohto dňa väčšina veriacich dodržiava prísny pôst a striedme stravovanie bez mäsitých pokrmov. Slávnostná štedrá večera pri vianočnom stromčeku pozostáva z viacerých chodov, ktoré sa môžu v rôznych regiónoch Slovenska líšiť rovnako, ako vianočné zvyky. Jedným z tradičných symbolov Vianoc sú aj vianočné oblátky.
Tradičné vianočné oblátky.
História a význam vianočných oblátok
Vianočné oblátky sú tradičným pokrmom, ktorý nechýba azda na žiadnom štedrovečernom stole. S touto pochúťkou sa spája tradícia, že keď pred večerou zjeme oblátku potretú cesnakom a medom, budeme celý rok zdraví a dobrí ako med. Oblátky symbolizujú jednotu a sladkosť života.
Štedrovečerný stôl v minulosti a dnes
Štedrovečernú večeru v minulosti tvorili najmä jedlá, ktoré si vedeli ľudia navariť z ľahko dostupných plodín v ich regióne. Na štedrovečernom stole sa objavovali najmä múčne jedlá, zemiaky, strukoviny, kapusta či sladkovodné ryby. Hlavným znakom štedrej večera bola, rovnako ako dnes, hojnosť.
Ryby a polievky na štedrovečernom stole
Ryby sa podávali varené, pečené, alebo nakladané na kyslo. Tradičnou vianočnou rybou boli pstruh alebo zubáč. Kapor sa stal symbolom štedrej večere až v 50.rokoch. K rybe sa po podával zväčša zemiakový šalát bez majonézy. Na štedrovečernom stole by sme taktiež našli rôzne prívarky, či už šošovicový, fazuľový, alebo hrachovú či kukuričnú kašu.
Vianočné polievky sa veľmi nelíšili od tých dnešných. Vianočné polievky sú rozmanité a líšia sa podľa regiónov. Mliečna hubová polievka je známa vo väčšine slovenských regiónov, len s jemnými obmenami. Niekto do nej pridáva kvôli výraznejšej chuti aj klobásku. Jednoznačne najznámejšou vianočnou polievkou je však kapustnica.
Na západnom Slovenku sa do kapustnice pridáva mäso, smotana aj sušené slivky. Na strede Slovenska do kapustnice zvyknú pridávať aj klobásu. Na Orave sa zasa môže stať, že v kapustnici nájdete aj údené ryby, huby, či zemiaky. Na východe Slovenska sa dokonca do kapustnice pridáva aj rajčinový pretlak a ryža. Kapustnica je na Slovensku iná v každej domácnosti a východ nie je výnimkou. Na Zemplíne v nej môžete napríklad nájsť kyslú smotanu a k nej biely koláč. V širšom okolí staroľubovnianskeho hradu zas je zvykom jedávať inú polievku než kapustnicu a tradičná je hubová, fazuľová alebo šošovicová polievka.
Oblátky a iné tradičné jedlá
Okrem oblátok sa na štedrovečernom stole nachádza aj miska s čerstvým aj sušeným ovocím a orieškami. Niektorí ľudia dávajú na štedrovečerný stôl aj chlieb, pretože chleba sa človek nikdy nepreje.
Vianočné jedlá na východe Slovenska
Štedrá večera na východe si plnohodnotne zaslúži svoje meno. Okrem kapustnice, ktorá je základom tradičnej východniarskej kuchyne, nechýbajú na stole ani iné pokrmy. Napríklad mačanka, pripravovaná z kapustovej šťavy, cesnaku, cibule a húb, zahustená múkou či smotanou.
Ďalšou polievkou je jucha, do ktorej sa pridávajú slivky, klobása a sušený hrach, roztopené maslo aj cestovina. Ak zabudneme na tradičného kapra či filé so šalátom, východniarskou klasikou je zameniť rybu za rezeň tam, kde to viera dovoľovala. Na Gemeri bolo zvykom servírovať aj morčacie mäso s kapustou a lokšami. No na mnohých miestach rybe so šalátom ešte predchádzali pirohy plnené zemiakmi, bryndzou, praženou cibuľkou a syrom.
Samozrejme, aby nechýbalo bohatstvo, patrila k nim aj šošovica a fazuľa v podobe prívarku alebo hrachová polievka. V Prešove môžete ešte stále nájsť domácnosti, kde sa robí slivčanka - sladká smotanová omáčka zo sušených sliviek.
Sladké vianočné dobroty
Vianočné dezerty sú neodmysliteľnou súčasťou sviatočného stola. Medzi tradičné vianočné dezerty patrili opekance alebo bobaľky s maslom, medom a makom, šúľance, rezance s tvarohom a kysnuté koláče s bielej koláčovej múky.
Vysmážaný kapor sa stal už akýmsi symbolom štedrovečernej večere. Táto sladkovodná ryba sa zvykne krájať buď na podkovičky, alebo na plátky, ktoré sa následne obalia s vysmažia na oleji. Zástancovia zdravého stravovania však vysmážanie často menia za pečenie v rúre. Nie každému je však kapor pochuti. Najčastejšie ľuďom vadí veľký počet kostí, kvôli ktorým zvyknú vianočného kapra vymeniť za lososa, alebo rybie filé.
Opekance, známe aj ako bobaľky, sú jedným z najstarších slovenských, vianočných jedál. Sú to malé buchtičky z kysnutého cesta, ktoré pečieme v rúre a po upečení ich podávame z maslom, makom, orechami, či tvarohom. Pre lenivé gazdinky je tu možnosť nakrájať rožok na kolieska, namočiť ich v mlieku z cukrom a dať zapiecť.
Jeden z najtradičnejších vianočných dezertov je pravý vianočný Štedrák. Jedná sa o chutný zákusok tvorený z kysnutého cesta, slivkového lekváru, makovej, orechovej a tvarohovej plnky. K ďalším sladkým bodkám štedrovečernej večere tiež patria medovníčky, linecké kolieska, či orechové sušienky. Po chutnej štedrej večeri, sa v nejednej slovenskej domácnosti nalieva sladký vaječný likér.
Vianočné tradície a zvyky
S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícii a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Už sme si zvykli, že väčšinu vianočných ozdôb povyťahujeme zo skrine, alebo zo skrytých políc v garáži, trochu ich pretriedime a opäť použijeme. Sú medzi nami takí, čo majú ozdoby rôznych farieb a počas vianočných príprav sa rozhodujú, do akej farby v daný rok odejú svoj stromček.
Ozdobený vianočný stromček sa stal na prelome 18. a 19. Vianočné stromčeky s LED osvetlením sú novinkou posledných rokov. Vianočné osvetlenie je zabudované priamo v konároch stromčeka vďaka čomu už nikdy nebudete mať starosť s vešaním svetielok na stromček.
Štedrý deň a magické sily
Štedrý deň, považovaný ľudovou vierou za deň nového počiatku, mal pre ľudí magický význam. Preto sa príprave štedrovečernej hostiny venovala patričná pozornosť. Charakter jedál, jej poradie a počet chodov symbolizovali predovšetkým želanú hojnosť v rodine a hospodárstve. Cirkevné nariadenia zaviedli jej pôstny charakter. Týmto dňom sa končil tridsaťdňový adventný pôst. Väčšina zo štedrovečerných jedál spája v sebe oba tieto princípy.
Na Slovensku k tradičným štedrovečerným jedlám patrila polievka, najčastejšie z kyslej kapusty, šošovice, hrachu, fazule, niekde zo sušených húb alebo ovocia, prípadne kyslá obilninová polievka - kyseľ. Typickými štedrovečernými jedlami boli aj múčne jedlá - rezance s makom alebo plnené varené pirohy, na väčšine územia boli známe opekance. Pripravovali ich z upečených šúľkov cesta, ktoré sa nalámali alebo nakrájali na menšie kúsky, zaliali teplým mliekom alebo cukrovou vodou, posypali makom alebo poliali medom.
Piekli sa koláče a pečivo pre rodinu, koledníkov, pastierov, služobníctvo aj pre dobytok. Vianočné koláče a pečivá mali rôzne tvary a názvy, k najtypickejším patril kračun a štedrák. Pokrmom, ktorý sa do ľudového prostredia dostal prostredníctvom cirkvi, boli vianočné oblátky, ktoré sa na štedrú večeru jedli potreté medom a so strúčikom cesnaku. Súčasťou štedrej večere bývalo ovocie, čerstvé, sušené alebo uvarené. Na stole nesmeli chýbať jablká a orechy.
U rímskych katolíkov sa pod vplyvom cirkvi na štedrú večeru rozšírila konzumácia rýb, ktoré sa ako studenokrvné živočíchy považovali sa pôstne jedlo. Čerstvé ryby sa jedli varené alebo sa kupovali nakladané kyslé ryby. V druhej polovici 20. storočia sa začali kúsky rýb alebo rybie filé vyprážať v oleji a podávať so zemiakmi alebo so zemiakovým šalátom. U evanjelikov a.v. bolo prípustné konzumovať mäso a mäsité pokrmy už na Štedrý večer. Súčasťou štedrej večere boli aj alkoholické nápoje, predovšetkým pálenka, teplá pálenka - hriate alebo víno. Pre deti sa varil odvar zo sušeného ovocia.
Magické účinky prosperitného charakteru sa nepripisovali iba jedlám, ale aj počtu chodov štedrej večere. Skladala sa zvyčajne zo siedmich alebo deviatich chodov, niekde bolo zvykom jesť iba tri sústa z každého jedla. Zvyšky alebo omrvinky štedrovečerných jedál boli považované za posvätné.
Vianoce sú sviatky pokoja, lásky a rodinných stretnutí, a s nimi neodmysliteľne spojené tradičné vianočné jedlá a zvyky. Nech už dodržiavate akékoľvek tradície, prajeme Vám krásne a pokojné Vianoce!
tags: #jedlá #oblátka #ľudová #tradícia
