Škodcovia Jedlí a Šišiek: Komplexný Prehľad

V prírode sa ihličnany rozmnožujú generatívne, t.j. semenom, iba v ojedinelých prípadoch sa rozmnožujú vegetatívne. Pri pestovaní sú oba spôsoby rozmnožovania rovnocenné. V lesníckej praxi sa využíva vo väčšej miere generatívne rozmnožovanie, kým v sadovníckom škôlkarstve má veľký význam vegetatívne rozmnožovanie.

Rozmnožovanie Ihličnanov

Semenom sa rozmnožujú všetky druhy, ktoré vytvárajú dostatok klíčivého semena. Semenné potomstvo sa vyznačuje vyššou vitalitou, odolnosťou a prispôsobivosťou, obyčajne aj mohutnejším vzrastom, ale najmä väčšou variabilitou potomstva. Vegetatívne časťami rastlín sa rozmnožujú dreviny, ktoré nevytvárajú dostatok klíčivého semena, alebo majú nepravidelné semenné roky. Vegetatívne sa rozmnožujú aj všetky vzrastové, farebné a iné kultivary s vlastnosťami, ktoré sa v semennom potomstve nededia, ako aj všetky druhy drevín, pri ktorých je vegetatívne rozmnožovanie z ekonomických a technologických príčin výhodnejšie.

Generatívne Rozmnožovanie

Základom generatívneho rozmnožovania sú dobre vyvinuté, zrelé a zdravé semená, ktoré dozrievajú na stromoch väčšinou v prvom roku. Iba semená borovice, cyprušteka nutkanského, borievky obyčajnej a niektorých ďalších druhov dozrievajú v druhom roku. Prvé dozrievajú rozpadavé šišky jedlí a pasmrekovca (september-október), neskôr na jeseň a v zime šišky cypruštekov, tují, borovíc, smrekov, smrekovcov, duglasky, jedľovcov a pod.

Uzavreté šišky sa zberajú za suchého počasia ihneď po dozretí. Olejnaté semená ihličnanov pri nevhodnom uskladnení rýchlo strácajú klíčivosť, preto sa najlepšie uchovávajú v šiškách vo vzdušných a chladných miestnostiach. Semená sa lúštia tesne pred sejbou, alebo sa vylúštia ihneď po zbere šišiek a uskladňujú sa v jutových vreciach voľne zavesených v suchých vzdušných a chladných miestnostiach alebo v chladiarňach. Dužinaté plody ginka, borievok, tisov, patisov a toreje sa zbierajú ihneď po vyfarbení, zbavujú sa osemenia (nakvasením) a hneď sa stratifikujú. Inak rýchlo strácajú klíčivosť.

Semená borovíc, smrekov, smrekovcov, duglasky a jedlí možno v hermeticky uzavretých nádobách uskladňovať aj niekoľko rokov za predpokladu zníženia obsahu vody v semenách na 5-6 % (pri jedli 7-9 %)‚ pri teplote -4 až - 10°C (jedle - 10 až - 15°C). Semená s dužinatým osemením, ako aj semená niektorých ďalších druhov, napr. borovice limbovej, sa po zbere stratifikujú, t.j. zmiešané s vhodným vlhkým substrátom (piesok, perlit, rašelina, piliny a ich zmes) sa uskladňujú v nádobách pri teplotách približujúcich sa bodu mrazu počas celého zimného obdobia.

Najvhodnejším obdobím na sejbu semien je jar. Chúlostivejšie druhy sa sejú do skleníkov alebo do fóliovníkov do nádob (pri menšom počte semien), prípadne na záhony (jedla grécka, j. kórejská, cédre, cypruštek tupolistý, borievka čínska, chvojníky, smrek čierny, borovica limbová, b. hustokvetá, b. ťažká, tisovce, tisy, tuja riasnatá, jedľovce, araukárie, toreje, patisy atď.). Nestratifikované semená sa sejú už od marca, stratifikované až vtedy, keď začali klíčiť. Väčšinu ihličnatých druhov možno siať do voľnej vyhriatej pôdy na vopred pripravené záhony. Klíčenie trvá v závislosti od druhu 3-6 týždňov. Vzchádzajúce semenáčiky sa musia zatieniť, záhon treba udržiavať v bez burinovom stave, kypriť a podľa potreby zavlažovať.

Semenáčiky sa rozsádzajú až na budúcu jar na záhony vo vzdialenosti 200 x 80 - 100 mm. Po 2-3 rokoch sa škôlkujú. Mladé semenáčiky sa môžu po vzídení rozsadiť do kontajnerov a postupne presádzať do väčších nádob.

Vegetatívne Rozmnožovanie

V záhradníckej a sadovníckej praxi sa viac používa vegetatívne rozmnožovanie. Ihličnany možno rozmnožovať odrezkami a vrúbľovaním. Odrezkami sa rozmnožujú takmer všetci zástupcovia čeľade cyprusovitých (borievky, tuje, cyprušteky, cédrovec, tujovka, mikrobiota, cyprusy), tisy, nízke kultivary smrekov, jedlí, jedľovca, duglasky a borovíc, metasekvoja, toreja, kryptoméria, patisy a ďalšie.

Najvhodnejší termín odrezkovania je koniec leta (júl a august). Vtedy sa rozmnožujú prakticky všetky ihličnany, ale predovšetkým zakrpatené formy smrekov, duglasky, jedle a borovice. V septembri až v októbri možno rozmnožovať borievky, tuje, cyprušteky a tisy až do decembra. Krátko pred pučaním (apríl) sa rozmnožujú niektoré druhy borievok.

Odrezky sa odoberajú z bočných konárikov mladších rastlín. Len pri stĺpovitých tisoch a borievkach sa odoberajú z vrcholových konárikov. Mali by byť dlhé 40-120 mm s päťkou minuloročného dreva, ktorá sa zarovná nožom, alebo sa odrezávajú nožom na konárový krúžok. Pri odrezkoch z terminálových výhonov sa robí dlhší rez, alebo sa na boku odrezáva pásik kôry. Na dolnej časti odrezka sa na dĺžke asi 20 mm odstránia ihlice alebo krátke konáriky.

Pri letnom rozmnožovaní sa odrezky napichajú do pareniska, pri neskoršom termíne sa napichajú do rozmnožovateľského záhona v skleníku alebo do misiek, príp. debničiek. Ako substrát sa používa zmes riečneho piesku a rašeliny alebo perlit. Vrstva substrátu má byť hrubá najmenej 50 mm. Pestovateľská nádoba má mať dobrú drenáž. Pred napichaním možno odrezky stimulovať, aby sa rýchlejšie zakorenili. Po napichaní sa výdatne zalejú a prikryjú fóliou z PVC a udržiava sa teplota vzduchu 15-18°C. Po vytvorení závalu treba začať vetrať. Zakoreňovanie trvá 6-24 týždňov. Najpomalšie sa zakoreňujú tisy, najhoršie kultivary smrekov, jedlí, jedľovcov a borovíc. Pareniská sa na zimu zakrývajú, v skleníkoch sa v januári zníži teplota na 8-10°C.

Prvé zakorenené odrezky začíname črepníkovať koncom mája a v črepníkovaní pokračujeme až do jesene. Črepníky zapustíme do pareniska, alebo rastliny môžeme vysádzať voľne v spone 80 x 80 mm; zakrývame ich oknami. Po zakorenení ich otužujeme vetraním. V parenisku sa pestujú ešte jeden rok a v nasledujúcom roku na jeseň alebo na jar sa vysádzajú na záhony do sponu 150-200 x 300 mm. Po dvoch rokoch sa škôlkujú. Rastliny možno pestovať aj v kontajneroch bez rozsádzania, vysádzania a škôlkovania.

V špecializovaných okrasných škôlkach sa niektoré ihličnany vrúbľujú. Takto sa rozmnožujú všetky kultivary, ktoré nemožno rozmnožovať odrezkami. Vrúbľujú sa predovšetkým stromovité kultivary zástupcov z čeľade borovicovitých (jedla, smrek, borovica, jedľovec, duglaska, smrekovec, céder), niektoré kultivary cyprušteka nutkanského a c. okrúhlolistého, borievok, tují, tujovky, tisov a pod. V škôlkarskej praxi sa často vrúbľujú aj niektoré pôvodné druhy, ktoré pre nedostatok semena nemožno rozmnožovať generatívne. Dôvodom takéhoto rozmnožovania sú často ekonomické záujmy.

Ihličnany sa vrúbľujú v letnom období (august) vonku, alebo v zime už od novembra, ale najmä vo februári a v marci v skleníku. Vždy sa vrúbľujú na dobre zakorenené viacročné semenáče, ktoré musia byť vždy hrubšie ako vrúbeľ. Ako podpník sa používajú väčšinou semenáče pôvodných druhov, ale môžu sa použiť aj semenáče iných druhov, prípadne podpníky rozmnožované odrezkami alebo vlastné korene (dáždnikovec).

Dvoj až štvorročné podpníky hrubé 5-8 mm sa na jar (pre letné vrúbľovanie), alebo koncom leta (pre zimné) vysadia do črepníkov, ktoré sa zapustia do pôdy na záhony alebo do pareniska. Asi mesiac pred vrúbľovaním sa prenesú do poloteplého skleníka, v ktorom začnú pučať. Vrúble sa režú tesne pred vrúbľovaním, alebo sa uskladňujú v chladiarňach. Na vrúbľovanie sa používajú jednoročné koncové konáriky, pri taxónoch s tenkými konárikmi aj dvojročné (duglaska, jedľovce, tisy, tuje, ale aj niektoré taxóny borovice).

Najčastejšími spôsobmi vrúbľovania je bočné plátkovanie pri hrubých vrúbľoch (jedle, borovice, smreky) a vrúbľovanie do boku (za kôru) s klinovým rezom vrúbľa pri tenkých vrúbľoch. Pri štepení sa skracujú len prerastené podpníky. Pred vrúbľovaním je dôležité rastliny výdatne zaliať vodou, pretože vrúbľovance sa dovtedy, kým nezrastú, nezalievajú. Zakladajú sa na záhon do vlhkej rašeliny šikmo tak, aby vrúbeľ stál kolmo. Pri letnom vrúbľovaní sa pareniská tesne uzavrú oknami a niekoľko týždňov sa nevetrá. Pri zimnom vrúbkovaní sa črepníky s vrúbľovancami ukladajú v skleníkoch podobne na stoly alebo na záhony pod fóliové tunely. V lete sa udržuje stála teplota 18-20 °C. V zime sa prvý týždeň udržiava teplota 10-12°C a potom sa zvýši na 12-15 °C. Na vyššiu teplotu sú náročné najmä tisy, ale aj niektoré druhy borievok, duglaska a tuje.

Keď vrúbeľ zrástol s podpníkom (8-10 dní), podpníky sa skrátia asi o 1/3-1/2, uvoľní sa obväzový materiál, črepníky sa postavia kolmo a vrúbľovance sa začnú otužovať. Pri tisoch, borievkach a tujách zrastanie trvá asi o týždeň dlhšie. Hneď po zrastení sa celá časť podpníka nad miestom vrúbľovania odstráni, pri ostatných druhoch sa podpník odstráni až vtedy, keď vrúbeľ začne intenzívne rásť. Vrúbľovance sa v lete vysádzajú na záhony tak, aby miesto vrúbľovania bob v zemi, jednoosové ihličnany sa vyväzujú o kolíky. Zo záhonov sa potom škôlkujú a za 3-5 rokov ich možno predávať.

Jedľa (Abies)

Jedľa (Abies) je jedným z najmajestátnejších ihličnatých stromov, ktoré nájdeme v lesoch a záhradách po celom svete. Je známa svojou krásou, symetrickým tvarom a tmavozelenými ihličkami. Jedlička je obľúbená najmä ako vianočný stromček, no rovnako dobre sa hodí aj ako vynikajúci okrasný strom pre záhrady, parky a dokonca aj pre živé ploty. Existuje mnoho druhov jedlí, ktoré sa líšia svojím vzhľadom, veľkosťou a nárokmi na pestovanie.

• Abies nordmanniana (Jedľa kaukazská) - Tento druh je obľúbený ako vianočný stromček vďaka svojim mäkkým a hustým ihličkám.
• Abies alba (Jedľa biela) - Tento európsky druh dorastá do výšky 30 až 50 metrov a má tmavozelené ihličie so striebornými spodnými stranami.
• Abies koreana (Jedľa kórejská) - Tento druh je obľúbený pre svoje modrofialové šišky, ktoré sa objavujú už na mladých stromoch.
• Abies concolor (Jedľa sivá) - Má nádherné modrozelené ihličie a dorastá do výšky 15 až 25 metrov.
• Abies procera (Jedľa vznešená) - Tento druh má nádherné striebristé ihličie a dorastá do výšky 30 až 40 metrov.

Základné pravidlá pre pestovanie jedlí:

• Slnečné alebo polotienisté miesta: Jedle preferujú slnečné alebo polotienisté stanovištia. Aby dosiahli svoj plný rastový potenciál, vysaďte ich na miesto s dostatkom priestoru.
• Dobre priepustná a mierne kyslá pôda: Jedle najlepšie rastú v mierne kyslej až neutrálnej pôde, ktorá je dobre priepustná.
• Pravidelná zálievka pre mladé jedle: Mladé jedle potrebujú pravidelnú zálievku, najmä v prvých rokoch po výsadbe.
• Odolnosť voči suchu u dospelých stromov: Keď sa jedle zakorenia, stávajú sa pomerne odolnými voči suchu.
• Hnojenie na jar: Jedle nepotrebujú časté hnojenie, ale na jar môžete použiť hnojivo pre ihličnaté stromy, ktoré je bohaté na dusík.
• Minimálna potreba orezávania: Jedle nepotrebujú pravidelné orezávanie, ale ak chcete udržiavať ich tvar alebo odstrániť suché a poškodené vetvy, môžete to urobiť na jar alebo v lete.
• Odolnosť voči škodcom: Jedle sú vo všeobecnosti odolné voči chorobám a škodcom, no môžu byť občas napadnuté voškami, hubovými chorobami alebo inými škodcami.

Ďalšie užitočné informácie:

• Jedle rastú pomerne pomaly, pričom ročný prírastok môže byť okolo 30 až 60 cm v závislosti od druhu a podmienok pestovania.
• Niektoré menšie druhy jedlí, ako napríklad jedľa kórejská (Abies koreana), môžu byť pestované v kvetináči, najmä keď sú mladé.
• Mladé jedle potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas suchých období.
• Najlepší čas na výsadbu jedlí je na jar alebo na jeseň, keď sú teploty mierne.
• Jedle preferujú dobre priepustnú pôdu, ktorá je mierne kyslá až neutrálna.

Jedle sú nádherné a odolné stromy, ktoré dokážu pridať majestátnosť a krásu do vašej záhrady alebo parku. Jedlička je obľúbenou voľbou nielen ako vianočný stromček, ale aj ako dekoratívny strom do okrasných výsadieb. Pri výsadbe mladých jedlí vám pomôže zavlažovací vak, ktorý zabezpečí rovnomerný prísun vody ku koreňom. S týmito tipmi na pestovanie si môžete byť istí, že vaše jedle budú rásť zdravé a robustné.

Gastrodes abietum (Ploštička šišková)

Gastrodes abietum, známa ako ploštička šišková alebo pozemka šišková, je drobná ploštica, ktorá sa vyskytuje predovšetkým na ihličnatých lesoch - najmä na smreku obyčajnom (Picea abies) a jedli bielej (Abies alba). Príležitostne napáda aj iné hostiteľské dreviny, ako napríklad smrekovec opadavý (Larix decidua) a borovice (Pinus).

Tento oligofágny druh je rozšírený naprieč Európou, od Stredomoria po polárny kruh, a na východ až po Sibír. Larvy aj dospelé jedince sa živia saním semien vo vnútri šišiek. Poškodenie spôsobené saním oslabuje schopnosť rozmnožovania stromov, avšak priamo neovplyvňuje ich vitalitu. Šišky s viditeľnými estetickými poškodeniami môžu strácať hodnotu v dekoratívnych alebo semenárskych účeloch. Napadnuté šišky obsahujú stopy sania vo vnútri a ich semená bývajú scvrknuté alebo duté.

Normandská Jedľa (Abies nordmanniana)

Normandská jedľa (Abies nordmanniana), známa aj ako kaukazská jedľa, je obľúbený ihličnatý strom pôvodom z Malej Ázie a Kaukazu. Vyznačuje sa kužeľovitým tvarom, hustým, jemným a krásne voňajúcim ihličím. Pre svoju krásu a dlhú trvanlivosť ihličia je často využívaná ako vianočný stromček.

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pestovanie a starostlivosť o jedľu normandskú, vrátane riešenia bežných problémov.

Charakteristika jedle normandskej

• Vzhľad: Jedľa normandská má krásne zelené, lesklé ihličie na vrchu a dvojitý rad bielych prúžkov na spodnej strane.
• Veľkosť: V bežných podmienkach dorastá do výšky približne 30 metrov, no v domovskom prostredí môže dosiahnuť až 60 metrov. Vo veku 30 rokov dosahuje výšku okolo 10 metrov.
• Šišky: Má červenohnedé šišky dlhé približne 20 cm, ktoré rastú vzpriamene na vetvách.
• Koruna: V mladom veku má ideálny pyramídový tvar s konármi siahajúcimi až k zemi. Aj v dospelosti si zachováva atraktívny kužeľovitý tvar s priemerom 9-10 metrov.
• Kôra: Mladé stromy majú svetlú a hladkú kôru.
• Korene: Koreňový systém je silný a hlboký, hlavne tyčového typu.
• Životnosť: Vyznačuje sa dlhovekosťou.

Pestovanie jedle normandskej

• Stanovisko: Slnečné až polotienisté miesto: Jedľa normandská preferuje slnečné stanovisko, prípadne polotieň. Potrebuje dostatok priestoru pre svoj rast.
• Pôda: Priepustná a vlhká pôda: Vyžaduje priepustnú pôdu, ktorá je mierne kyslá až neutrálna (pH 5,5 - 7,0). Dôležité je, aby pôda nebola príliš suchá.
• Výsadba: Jar alebo jeseň: Najlepší čas na výsadbu je na jar alebo na jeseň, keď sú teploty mierne. Vykopte jamu s rozmermi primeranými koreňovému balu stromčeka. Použite kvalitnú zeminu určenú pre ihličnany. Ak nemáte kvalitnú zeminu, môžete ju vylepšiť pridaním kamienkov a hnojiva pre ihličnany. Po výsadbe stromček dôkladne zalejte.

Starostlivosť

• Zálievka: Mladé jedle potrebujú pravidelnú zálievku, najmä v prvých rokoch po výsadbe a počas suchých období. Staršie stromy sú pomerne odolné voči suchu.
• Hnojenie: Jedle nepotrebujú časté hnojenie, ale na jar môžete použiť hnojivo pre ihličnaté stromy bohaté na dusík. Môžete použiť pomaly rozpustné hnojivá na okrasné dreviny.
• Orezávanie: Jedle nepotrebujú pravidelné orezávanie. Odstráňte len suché alebo poškodené vetvy na jar alebo v lete.
• Ochrana pred škodcami a chorobami: Jedle sú vo všeobecnosti odolné voči chorobám a škodcom, no môžu byť občas napadnuté voškami, hubovými chorobami alebo inými škodcami. Pri výskyte škodcov použite vhodné prípravky.

Pestovanie v kvetináči

Jedľu normandskú je možné pestovať aj v kvetináči, najmä ak ide o menší stromček.

Starostlivosť v kvetináči

• Veľkosť kvetináča: Zvoľte dostatočne veľký kvetináč, minimálne o polovicu väčší ako bol pôvodný.
• Substrát: Použite ľahší substrát s pH medzi 5,5 - 7,0.
• Zálievka: Stromček pravidelne zalievajte, aby substrát nevyschol.
• Umiestnenie: Umiestnite ho na svetlé miesto, ale nie na priame slnko.

Premiestňovanie do interiéru

Ak chcete stromček použiť ako vianočný stromček v interiéri, aklimatizujte ho postupne. Najskôr ho preneste z vonku do chladnejšej miestnosti a až potom do tepla. V interiéri by mal byť stromček čo najďalej od zdroja tepla a nemal by tam byť dlhšie ako 10 dní. Pravidelne ho zavlažujte.

Po Vianociach

Po Vianociach stromček opäť postupne aklimatizujte na chlad a vráťte ho von. Keď pôda rozmrzne, môžete ho presadiť do väčšieho kvetináča alebo do záhrady.

Bežné problémy

• Krútiace sa vetvičky a usychajúce ihličie: Ak ste si všimli, že sa vetvičky s ihličím krútia, niektoré halúzky sú takmer holé a ihličie usychá, môže to byť spôsobené niekoľkými faktormi: stres po presadení, nedostatok vlahy, nevhodná pôda, choroba alebo škodcovia.
• Vysychanie od spodku a stredu stromu: Vysychanie ihličia od spodku a stredu stromu môže byť spôsobené: prirodzený proces, nedostatok svetla, nedostatok vlahy, prehriatie.

Riešenia

• Zálievka: Zabezpečte pravidelnú a dostatočnú zálievku.
• Pôda: Skontrolujte priepustnosť pôdy a v prípade potreby ju vylepšite.
• Hnojivo: Použite vhodné hnojivo pre ihličnany.
• Kontrola: Skontrolujte stromček na prítomnosť chorôb alebo škodcov a v prípade potreby zasiahnite.
• Umiestnenie: Umiestnite stromček na svetlé miesto, ale nie na priame slnko a ďaleko od zdroja tepla.
• Vlhkosť: Zvýšte vlhkosť vzduchu okolo stromčeka rosením ihličia.
• Odstránenie suchých vetiev: Opatrne odstráňte suché vetvy.

Jedľa ako vianočný stromček

Jedľa normandská je obľúbená ako vianočný stromček vďaka svojim hustým vetvám, jemnému ihličiu a dlhej trvanlivosti. Pri výbere stromčeka dbajte na to, aby bol čerstvý a mal zdravé ihličie.

Zber Semien na Obnovu Lesov

Jeseň je obdobím, ktoré sa vyznačuje nielen opadávaním lístia, ale aj dozrievaním a zberom plodov. Tento čas je pre lesníkov a odborníkov z organizačnej zložky Semenoles mimoriadne dôležitý, pretože zber semien na obnovu lesov je kľúčovou činnosťou, ktorá prispieva k ochrane našich ekosystémov. Tento rok sa podarilo nazbierať 35 ton semien jedle bielej z nadpriemerne kvalitných šišiek.

Aktuálne prebieha zber semien najrozšírenejších listnatých drevín na Slovensku, ako sú dub a buk, pričom sa odhaduje, že objem semien buka bude okolo 25 ton a semien duba približne 50 ton. Zber semien sa prispôsobuje biologickým cyklom jednotlivých drevín. Napríklad, šišky jedle bielej je potrebné zbierať rýchlo po dozretí, inak sa rozpadajú a strácajú svoje semeno. Kým jedľa dozrieva v septembri, dub a buk sa zbierajú v októbri a začiatkom novembra. Smrek a borovicu začíname zbierať až v decembri.

Bohaté úrody semien však nie sú každoročné; cyklicky sa objavujú raz za 4 až 7 rokov, pričom počasie a škodcovia môžu úrodu významne ovplyvniť. Po zbere prechádzajú semená spracovaniu v laboratóriu, kde sa testuje ich klíčivosť, energia klíčenia a životnosť. Používajú sa moderné metódy, ako je termoterapia na ošetrenie žaluďov a hmotnostná separácia bukvíc, ktoré zvyšujú kvalitu semien. Z takto spracovaných semien pestujeme v lesných škôlkach sadenice, ktoré sú základom pre nové lesné porasty.

Uplatňujeme dva hlavné spôsoby pestovania: voľnokorenné sadenice, ktoré sa pestujú priamo v pôde po dobu 2 až 5 rokov, a krytokorenné sadenice, ktoré sa vysievajú do kaziet so substrátom. Krytokorenné sadenice majú výhodu v rýchlejšom zakorenení po výsadbe a môžu sa vysádzať počas celého roka, pokiaľ je dostatok vlhkosti. Cieľom umelej výsadby je založiť nový les na plochách, kde chýba prirodzené zmladenie, alebo je nedostatočné, či nevhodnej genetickej štruktúry. Výsledkom je vznik odolného zmiešaného porastu, zloženého z niekoľkých stanovištne vhodných druhov drevín. Tieto zmiešané porasty podporujú biodiverzitu a stabilitu lesných ekosystémov, čo je v čase klimatických zmien mimoriadne dôležité.

Práca organizačnej zložky Semenoles je nevyhnutným krokom k udržateľným lesom, ktoré budú slúžiť budúcim generáciám. Proces od semienka po dospelý strom symbolizuje prepojenie človeka s prírodou. Lesníci sú nielen zberatelia a pestovatelia, ale aj ochrancovia budúcnosti našich lesov.

Tabuľka: Prehľad Zberu Semien Drevín na Slovensku

tags: #škodcovia #jedlí #a #šišiek

Populárne príspevky:

• Recepty na Pudingové Rezy
• Platba Kartou Pizza Karla
• Recepty na obalovaný syr bez vajec
• Tipy na odváženie surovín bez váhy
• Ako Vybrať Kachle na Varenie