Veľký Piatok: Tradície a Jedlá na Slovensku
Veľkonočné sviatky sú oslavou prvého jarného splnu Mesiaca. Nadväzujú na dlho očakávané dni jarného slnovratu a rovnodennosti a sú spojené so začiatkom základných poľnohospodárskych prác, majú pradávne tradície. K nim neodmysliteľne patrí aj dodržiavanie istých zvykov a tradícií.
Pôstne Pravidlá na Veľký Piatok
Veľký piatok je pre veriacich jedným z najvýznamnejších dní roka. Slúži ako pripomienka ukrižovania Ježiša Krista. V kostoloch sa počas tohto dňa nekonajú žiadne omše. S Veľkým piatkom sa spája tiež pokoj a ticho. Ľudia by mali byť doma a tráviť čas s blízkymi. Nemali by sa však zabávať. Ticho spojené s Veľkým piatkom podporuje aj skutočnosť, že kostolné zvony sú od Zeleného štvrtka ticho.
Veľký piatok tento rok pripadá na 29. marca. Je to deň, keď všetci veriaci dodržiavajú prísny pôst. Obmedzenie sa týka množstva zjedených potravín aj konkrétnych produktov. Podľa učenia Katolíckej cirkvi sú veriaci na Veľký piatok povinní dodržiavať kvalitatívny a kvantitatívny pôst.
Na Veľký piatok sa treba zdržať jedenia mäsa a pitia alkoholu. Odporúča sa tiež zdržať sa zákuskov, pretože tento deň má slúžiť na pokánie, nie na potešenie. Treba poznamenať, že Veľký piatok je jedným z dní, keď nemožno získať výnimku z povinnosti zdržiavať sa mäsitých pokrmov. Týka sa to všetkých osôb starších ako 14 rokov.
Ako sme už spomenuli, na Veľký piatok by ste sa mali vyhýbať mäsu a alkoholu. Platí to aj pre polievky, do ktorých sa alkohol dáva, alebo jedlá s mäsom, napr. šaláty. Odporúča sa tiež zdržať sa sladkostí a dezertov.
Pôst sa spravidla spája s jedlom, no naši predkovia ho v minulosti brali oveľa vážnejšie, čo bol dôvod, prečo sa taktiež vyhýbali pitiu alkoholu či ochutených vôd.
Symbolika a Tradície Veľkého PiatkuNa Veľký piatok nejde len o to, čo jeme, ale aj prečo to jeme práve tak. Jedlo má byť skromné, jednoduché, bez prepychu.
Prísny pôst poskytuje príležitosť pripraviť si výborné bezmäsité jedlá. Posledný piatok pred Veľkou nocou sa v kresťanskom svete spája s ukrižovaním Ježiša. Aj v súčasnej dobe je Veľký piatok pôstnym dňom. Naši poverčiví predkovia tiež spájali Veľký piatok so sabatom čarodejníc.
Na Veľký piatok sa nesmelo tancovať, zabávať ani hlasno spievať. Ľudia verili, že v tento deň treba zachovávať pokoru, ticho a pokoj. Aj dnes si mnohí ľudia pripomínajú duchovný význam Veľkého piatku.
Počas tohto sviatku sa domácnostiach jedlo len veľmi striedmo. Často to boli len kaše, mliečne polievky, mrvance či rezance s makom. Na vidieku sa dievčatá aj dospelí zrána umývali pri potoku, aby mali po celý rok krásnu pleť aj kožu. Na Veľký piatok sa nesmelo nič robiť, aby nebola neúroda. Gazdovia prechádzali domy a kropili ich vodou. Mládenci obrali z topoľov púčky a varili si z nich voňavku na veľkonočný pondelok. Devy zasa pre nich zasa maľovali kraslice.
Počas Veľkého piatka však platil prísny zákaz ‘‘hýbať zemou‘‘, pretože by to mohlo privolať neúrodu či dokonca smrť. Ak ste však mali blchy, najlepšie ste sa ich zbavili práve počas tohto piatka - skôr než vyšlo slnko bolo potrebné uvariť cesnak a potom vodou, kde sa varil vykropiť šaty a posteľ, umyť sa v nej alebo vyprášiť z postele a šiat ‘‘hostí bez kostí‘‘ palicou. Vo viacerých oblastiach Slovenska existujú povesti, že počas noci na Veľký piatok sa otvára a zem a vydáva svoje poklady.
Na Veľký piatok, ľudia, ktorí trpeli chorobami a rôznymi neduhmi chodili sa zavčasu ráno umývať do potoka. Voda v potoku vraj mala zázračnú silu a pôsobila na rany. V Liptove a na Horehroní bolo zvykom klásť na hroby vajíčka, prípadne iné potraviny v súvislosti so sviatkom zomrelých. Podľa poverových predstáv sa na Veľký piatok stretávali strigy na sabat čarodejníc.
Dodržiaval sa úplný pôst a pripravovali sa pôstne jedlá, podobne ako na Zelený štvrtok so zámerom vplývať na úrodu. Varili sa strukoviny a zemiakové šúľance s makom. Konzumovali sa údené ryby, zemiaky a voda z kyslej kapusty.
Slovenské jedlo – 10 tradičných jedál, ktoré musíte vyskúšať
Tradičné Jedlá na Veľký Piatok
To, čo budete jesť počas Veľkého piatku, sa odvíja najmä od vašich preferencií. Najlepšie je však zvoliť niečo, čo vás dobre zasýti a pritom bude chutné, skromné a striedme.
Ryby majú na Veľký piatok zvláštne miesto. V symbolike kresťanstva predstavujú Krista a jeho nasledovníkov, a preto sú v tento deň vhodnou náhradou za mäso. Obľúbenou voľbou býva treska pečená so zeleninou, losos s kôprovou omáčkou alebo pstruh na cesnaku a rozmaríne.
Na Veľký piatok často nachádzame na stoloch aj klasiku našich starých mám - jednoduché, no sýte jedlá bez mäsa. Ďalšou obľúbenou voľbou sú zemiakové placky, ktoré môžete podávať s kyslou smotanou alebo zákvasom.
Ak sa chcete inšpirovať veľkonočnou tradíciou, na Veľký piatok môžete pripraviť pokrmy zo surovín "čo dom dal". V domácnostiach by to znamenalo kapusta, špenát, zemiaky, koreňová zeleninau, hrach a ďalšie uskladnené suroviny. Ideálne pre oslavy Veľkého piatku sú tiež ryby.
Pripravili sme pre vás niekoľko jednoduchých pôstnych receptov. Dôležité je, že vám nezaberú príliš veľa času, pretože zmyslom Veľkého piatku nie je sedieť v kuchyni a variť. Niečo však jesť musíte.
Recepty pre Veľký Piatok
- Cícerové Rezné
- Špenátové Palacinky
- Cuketové Placky s Fazuľou a Semienkami
- Sardinková Omáčka na Cestoviny
- Rybie Rezné
- Pôstna Rybacia Polievka
- Šošovicová Polievka s Hubami
- Zemiakové Knedle so Slivkami (bez mäsa)
Ingrediencie: 300 g cíceru z konzervy (alebo vareného) 1 stredne veľká cibuľa 2 strúčiky cesnaku Ovsené vločky Farebná paprika Pažítka alebo petržlenová vňať 2 vajcia Olivový olej Soľ, korenie
Postup: Cícer scedíme z plechovky a preložíme do nádoby vhodnej na mixovanie. Prípadne si môžete cícer pripraviť sami - na tento účel ho namočte na približne 10 hodín, neskôr ho uvarte v tej istej vode so soľou a nakoniec ho nechajte vychladnúť. Pripravte si mixér a cícer rozmixujte. Ošúpte a nakrájajte na kocky jednu stredne veľkú cibuľu; to isté urobte s cesnakom, pričom sa snažte o ešte jemnejšie kúsky. Cibuľu a cesnak pridajte k rozmixovanej cícerovej kaši spolu s ovsenými vločkami, nadrobno nakrájanou farebnou paprikou a pažítkou alebo petržlenovou vňaťou. Do tejto zmesi rozklepnite dve vajcia a všetko dôkladne premiešajte. Vytvarujte približne 10 rezňov. Smažte ich z oboch strán na olivovom oleji, kým nie sú mierne opečené.
Ingrediencie: Múka Mlieko Voda Vajcia Korenie Špenát (čerstvý alebo mrazený) Maslo Soľ, korenie
Postup: Pripravíme si palacinkové cesto zmiešaním múky, mlieka, vody, vajec a korenia. Špenát orestujeme na masle v hrnci. Ak je čerstvý, najprv ho dobre umyjeme. Ak je mrazený, musíme ho samozrejme najprv rozmraziť. Plnku podľa chuti osolíme a okoreníme. Upečieme palacinky a naplníme ich špenátovou plnkou.
Ingrediencie: Cuketa Tekvicové a slnečnicové semienka Fazuľa (varená alebo z konzervy) Múka Ľanové semienka Olej Soľ, korenie
Postup: Cuketu umyjeme pod tečúcou vodou a dôkladne vydrhneme šupku. Pripravte si tekvicové a slnečnicové semienka. Opražte ich bez oleja na predhriatej panvici, pričom dávajte pozor, aby ste ich nespálili. Cuketu osušte od prebytočnej tekutiny pomocou papierovej utierky. Pridajte k nej vychladnuté fazuľky, múku a ľanové semienka. Po niekoľkých minútach by ľanové semienko malo napučať a pripravená zmes by mala zhustnúť. Placky vyprážajte na rozpálenej panvici potretej olejom.
Ingrediencie: Paradajky Cesnak Sardelové filety Kapary Olej Sardinky Soľ, korenie (podľa chuti)
Postup: Paradajky zmiešajte s marinádou s cesnakom a mletými sardelovými filetami, kaparami a olejom. Sardinky nakrájajte nadrobno a pridajte do rozmixovanej paradajkovej omáčky. Podávajte s cestovinami.
Ingrediencie: Rybie filé (treska, losos, pangasius) Žemľa Mlieko Vajcia Olivový olej Soľ, korenie
Postup: Namočte žemľu do vody. Rybie filé pomeľte alebo nakrájajte na drobné kúsky. Pridajte vyžmýkanú žemľu, vajce, soľ a korenie. Vytvarujte rezne, pričom najprv vytvorte guľatý tvar. Rybie rezne vložte na dobre rozohriatu panvicu s olivovým olejom.
Ingrediencie: Cibuľa Mrkva Zeler Zemiaky Rybie filé Petržlenová vňať Korenie Soľ, korenie
Postup: Cibuľu ošúpeme a nakrájame na plátky. Keď cibuľa zmäkne, pridáme mrkvu a zeler nakrájané na kolieska. Po chvíli zeleninu zalejte asi 1 litrom vody, okoreňte dvoma lyžičkami korenia a prikryte. Varte, kým zemiaky nezmäknú, a potom pridajte rybu nakrájanú na väčšie kúsky. Petržlenovú vňať opláchnite, osušte a nasekajte. Dochutíme soľou a korením.
Ingrediencie: Šošovica Huby Cibuľa Múka Mlieko Maslo Cesnak Smotana na varenie Soľ, korenie
Postup: Šošovicu uvaríme v osolenej vode. Huby ošúpeme, nakrájame a orestujeme na masle. Pripravíme omáčku: druhú cibuľu nakrájame nadrobno a spolu s nakrájanými hubami ju osmažíme na zvyšnom masle. Zaprášime múkou a osmažíme. Prilejeme mlieko a šálku šošovicového vývaru, privedieme do varu. Polievku rozmixujeme do hladka, za stáleho miešania pridáme cesnakovú zápražku a potom za stáleho miešania prilejeme smotanu. Smotanu ochutíme soľou a korením.
Ingrediencie: Zemiaky Celozrnná múka Vajcia Maslo Slivky Soľ
Postup: Všetky zemiaky ošúpeme, prekrojíme na polovicu a umyjeme vo vode. Uvaríme ich v hrnci s vodou a štipkou soli. Po uvarení ich scedíme a necháme vychladnúť. Zemiaky, celozrnnú múku, vajcia a maslo dáme do misy. Všetko spolu dobre premiešame. Zľahka si navlhčite prsty a vymieste cesto na slivkové knedle. Cesto rozvaľkajte a potom ho nožom rozdeľte na malé kúsky, ktorých je dosť na obklopenie sliviek. Do každého kúsku cesta zabaľte slivku. Do hrnca nalejte vodu a na miernom ohni ju priveďte do varu. Vložte knedle do vriacej vody a varte ich, kým nevyplávajú na povrch.
Ďalšie Inšpirácie a Tipy
- Oščadnické osušky: Možno ich piecť na Veľký Piatok. Použite 2 hrnčeky hladkej múky a 1 hrnček vody.
- Maces: Maces sa požíva suchý, alebo natrený maslom a posypaný soľou.
- Mrkvové šnicle: Perfektné jedlo na Veľký piatok.
- Fašírky z vajec: Zaujímavá alternatíva bez mäsa.
- Pôstna rascová polievka s ovsenými vločkami: Klasická a sýta polievka.
- Šošovicový prívarok: Klasika, ktorá sa na našich stoloch objavuje pravidelne.
Zvyky Spojené s Veľkým Piatkom
Pred príchodom Veľkého piatku ľudia natierali stajne a ďalšie miesta, kde sa nachádzal dobytok, cesnakom. Veľký piatok bol dňom prísneho odpočinku. Ľudia nemali pracovať, ale oddychovať. Jediné, čo bolo dovolené, bolo strihanie kríkov a stromčekov.
Noc zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok mala špeciálnu moc. Podľa predstáv našich prapredkov patrila zlým silám. Keďže podľa povier mohli uškodiť nielen ľuďom, ale aj zvieratám a úrode - celému hospodárstvu, snažili sa pred nimi brániť očistnými zvykmi. Stajne natierali cesnakom alebo kolomažou. Okrem stríg mali škodiť aj strigôni, ktorí chodili po chotároch a hľadali spôsoby, ako uškodiť.
Hoci sa v tento deň nesmelo nič sadiť ani siať, bol ideálny čas na štepenie mladých stromčekov. Zaujímavou vierou bolo, že v tento deň sa lepšie hoja rany - a to nielen pokiaľ ide o rastliny. Práve preto hospodári dávali dobytku znamenia, napríklad značkovali ovce rôznymi zárezmi do uší.
Veľký Piatok v Kontexte Celého Veľkonočného Týždňa
Veľkonočný týždeň začína Kvetnou nedeľou a končí Veľkonočnou nedeľou. Oslavy zmŕtvychvstania Pána pokračujú až do ďalšieho dňa. S oslavou jari je však spojený aj slnovrat, keď mnohí z nás oslavujú nový život a plodnosť.
Tradičný veľkonočný týždeň začína Zeleným štvrtkom, kedy sa kostolné zvony rozoznejú posledný krát až do Veľkej noci. Na Zelený štvrtok sa podľa ľudových tradícií musel každý umyť rannou rosou, pri východe slnka. Robilo sa tak preto, aby sa predišlo chorobám. Pred východom slnka museli gazdinky pozametať celý dom a smeti vyniesť na križovatku. Táto tradícia mala zabezpečiť čisté domovy bez bĺch. V tento deň sa jedlo veľa zelenej stravy, špenát, šóška alebo kapusta.
Odnedávna je tento deň známy hlavne vypekaním rôznych dobrôt. Na Bielu sobotu bol Ježiš Kristus pochovaný v hrobe. Biela sobota je zrejme preto bielou, lebo na veľkonočnej vigílii prijali krst novo pokrstení, ktorí boli zahalení do bieleho rúcha. Celý deň gazdinky vypekali mazance a baránky, gazdovia plietli korbáče a deti zdobili vajíčka. Podľa tradície si ľudia stavali a zapaľovali vatry. Podvečer, keď vatry dohoreli, na pole kládli kríže z ohorených drievok a popol z posvätného ohňa sypali do lúky.
Vrcholom veľkonočných osláv je Veľkonočná nedeľa. Tento deň je považovaný za najväčší sviatok kresťanského sveta - zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Veľkonočná nedeľa ukončuje aj obdobie 40 dňového pôstu, preto aj rodinné stoly v príbytkoch pripomínali hojnosť štedrovečernej hostiny. Podľa tradícii sa jedlo najskôr posvätilo na rannej svätej omši, neskôr ho gazda rozdelil všetkým stolujúcim a návštevám. Takto posvätené jedlo sa nesmelo vyhadzovať. Zvyšky z neho sa však dávali dobytku, ale aj zakopávali do polí a hádzali do studní, aby bola celý rok bohatá úroda a dobrá voda.
Ukončenie Veľkej noci víta Veľkonočný pondelok. Podľa zvyku chodili tento deň mládenci v skorých ranných hodinách oblievať mladé dievčatá vodou. Táto voda mala zabezpečiť zdravie a krásu. Dievčatá im zase na oplátku pripravili pohostenie v podobe koláčov, vajec a páleného alkoholu. Pri odchode každému mládencovi pripli na košeľu maľované vajíčko.
tags: #jedla #v #den #velkeho #piatku #tradicie
