Jedlo, ktoré Boh poslal Izraelčanom: Manna

Boh Jehova, náš Stvoriteľ, nám dal svoje inšpirované Slovo, Svätú Bibliu. Má slúžiť ako ‚lampa našim nohám a svetlo nášmu chodníku‘. (Žalm 119:105) Božie Slovo nám tiež pomáha, aby sme boli ‚úplne vyzbrojení pre každé dobré dielo‘. (2. Timotejovi 3:16, 17) Jedným zo spôsobov, ktorým nás takto vyzbrojuje, je to, že nám dáva vynikajúce príklady zhovievavosti.

Práve zhovievavosť čiže pomalosť do hnevu by sme tiež očakávali od Boha Jehovu, lebo má nekonečnú moc a múdrosť, je dokonalý v práve a je stelesnením lásky. (5. Mojžišova 32:4; Jób 12:13; Izaiáš 40:26; 1. Jána 4:8) Ovláda svoje vlastnosti a vždy ich udržiava v dokonalej rovnováhe.

Prečo je Jehova zhovievavý? Prečo okamžite netrestá hriešnikov? Nie je to z ľahostajnosti alebo z nedostatku horlivosti pre spravodlivosť. Nie, Jehova má pádne dôvody na to, aby bol pomalý do hnevu a netrestal ľudí okamžite. Jedným dôvodom je to, aby bolo oznámené jeho meno. Iným dôvodom je to, že vyriešenie spornej otázky Božej zvrchovanosti a rýdzosti ľudstva, ktorá vznikla vzburou v Edene, si vyžiadalo čas.

Keď sa Jehova chystal vyslobodiť svoj ľud, Izraelčanov, z egyptského otroctva, znova dokázal, že je zhovievavý. Jehova mohol okamžite zničiť faraóna a jeho vojenské sily. Namiesto toho ich však Boh nejaký čas trpel. Z akých pádnych dôvodov? Postupom času sa faraón stával zatvrdilejším vo svojom odmietaní nechať Izraelčanov odísť z Egypta ako Jehovov slobodný ľud. Tak ukázal, že je ‚nádobou hnevu‘, zasluhujúcou si zničenie pre vzdorovanie Jehovovi. (Rimanom 9:14-24) Ale bol tu aj väčší dôvod na to, prečo bol Boh v tomto prípade zhovievavý. Prostredníctvom Mojžiša povedal faraónovi: „Veď som už mohol vystrieť ruku, aby som postihol teba a tvoj ľud morom, takže by si bol vyhladený zo zeme.

Jehova mal tiež pádne dôvody na prejavenie zhovievavosti, keď boli Izraelčania na púšti. Ako len skúšali Božiu trpezlivosť, keď uctievali zlaté teľa a keď neprejavili vieru pri návrate desiatich vyzvedačov so zlou správou! Boh ich nevyhladil ako svoj ľud, pretože sa to dotýkalo jeho mena a jeho povesti.

Jehova bol zhovievavý kvôli ľuďom už od chvíle, keď Adam ukrivdil celému svojmu budúcemu potomstvu tým, že mu svojím hriechom spôsobil veľkú neprávosť. Boh svojou zhovievavosťou umožnil nápravu tejto krivdy tak, že poskytol čas, aby sa kajúci ľudia s ním zmierili. (Rimanom 5:8-10) Boh Jehova prejavil zhovievavosť voči ľuďom aj v Noachových dňoch. Vtedy „videl Jehova, že zlo človeka na zemi je obzvlášť veľké a že každý sklon myšlienok jeho srdca je po celý čas len zlý.“ (1. Mojžišova 6:5) Hoci Boh mohol vyhladiť ľudský rod, hneď ako videl tento stav, rozhodol, že ukončí túto situáciu o 120 rokov. (1. Mojžišova 6:3) Tento prejav zhovievavosti poskytol Noachovi čas, aby mal troch synov, týmto, aby dospeli a oženili sa, a tejto rodine, aby postavila koráb na záchranu svojich duší a na zachovanie zvieracieho tvorstva.

Iná definícia zhovievavosti sa zvlášť hodí na Božie zaobchádzanie so svojím ľudom. Je to „trpezlivé znášanie zla alebo provokovania, spojené s odmietnutím vzdať sa nádeje na zlepšenie narušeného vzťahu“. (Hlbší pohľad na Písma, zväzok 2, strana 262, angl., vydala Newyorská biblická a traktátna spoločnosť Strážna veža.) Poukazuje to na ďalší dôvod, prečo bol Boh zhovievavý voči Izraelčanom. Opakovane sa odvracali od Jehovu a dostávali sa do područia pohanských národov.

Väčšina izraelských kráľov viedla svojich poddaných k falošnému uctievaniu. Zavrhol Boh tento národ hneď? Nie, nevzdával sa rýchlo nádeje na zlepšenie narušeného vzťahu. Naopak, Jehova bol pomalý do hnevu. Prejavujúc zhovievavosť, Boh im opakovane dával príležitosť kajať sa. V 2. Paralipomenon 36:15, 16 čítame: „A Jehova, Boh ich predkov, im stále posielal výstrahy prostredníctvom svojich poslov, posielal znovu a znovu, pretože pociťoval súcit so svojím ľudom a so svojím bydliskom.

Aj Kresťanské grécke písma poskytujú dôkaz, že Jehova prejavuje zhovievavosť, aby pomohol svojmu ľudu dopúšťajúcemu sa chýb. Napríklad apoštol Pavol sa pýta kresťanov, ktorí sa prehrešovali: „Pohŕdaš bohatstvom jeho láskavosti, trpezlivosti a zhovievavosti, lebo nevieš, že Božia láskavosť sa ťa snaží viesť k pokániu?“ (Rimanom 2:4) Ten istý význam majú aj Petrove slová: „Jehova nie je pomalý v svojich sľuboch, ako to niektorí považujú za pomalosť; ale je k vám trpezlivý, lebo si nepraje, aby bol niekto zničený, ale si praje, aby všetci dospeli k pokániu.“ (2. Petra 3:9) Veľmi vhodne je nám povedané, aby sme ‚považovali trpezlivosť nášho Pána za záchranu‘.

Druhým v poradí, hneď za príkladom zhovievavosti, ktorý dal Boh, je príklad jeho Syna, Mesiáša, Ježiša Krista. Je nádherným príkladom sebakontroly bez unáhleného odplácania napriek provokovaniu.a To, že Mesiáš bude mnoho znášať, predpovedal prorok Izaiáš týmito slovami: „Bol pod ťažkým tlakom a nechával sa trápiť; napriek tomu neotváral svoje ústa. Bol vedený ako ovca na zabitie; a ako bahnica, ktorá onemela pred svojimi strihačmi, neotváral svoje ústa.“ (Izaiáš 53:7) O pravdivosti toho svedčia aj Petrove slová: „Keď mu nadávali, neodpovedal nadávkami. Keď trpel, nevyhrážal sa, ale ďalej sa odovzdával tomu, ktorý súdi spravodlivo.“ (1. Petra 2:23) Ako len museli Ježiša jeho učeníci skúšať opätovnými spormi o tom, kto je najväčší!

Mali by sme nasledovať príklad Ježiša Krista, ktorý dal v prejavovaní zhovievavosti. Pavol napísal: „S vytrvalosťou bežme preteky, ktoré sú nám predložené, hľadiac uprene na Ježiša, Hlavného Sprostredkovateľa a Zdokonaľovateľa našej viery. Pre radosť, ktorá mu bola predložená, zniesol mučenícky kôl, pohrdol pohanou a posadil sa po pravici Božieho trónu.

To, že Ježiš bol zhovievavý a ochotne znášal skúšky, možno vidieť z jeho postoja, ktorý prejavil pri svojom zatknutí. Potom, keď pokáral Petra za to, že vytiahol meč na obranu svojho Majstra, Ježiš povedal: „Myslíš, že sa nemôžem obrátiť na svojho Otca, aby mi poslal v tomto okamihu viac než dvanásť légií anjelov?

Aj nedokonalí, hriešni ľudia môžu prejavovať zhovievavosť. Hebrejské písma obsahujú príklady, ako nedokonalí ľudia trpezlivo znášali zlo. Máme tu napríklad Jozefa, syna hebrejského patriarchu Jakoba. Ako trpezlivo znášal bezprávie od svojich nevlastných bratov a od Putifárovej manželky! (1. Mojžišova 37:18-28; 39:1-20) Jozef nedovolil, aby ho tieto skúšky urobili zatrpknutým.

Dávid je ďalším príkladom verného Jehovovho služobníka, ktorý trpezlivo znášal zlo a prejavoval zhovievavosť. Keď ho žiarlivý kráľ Saul prenasledoval ako psa, Dávid by sa mu bol mohol pri dvoch príležitostiach odplatiť a zabiť ho. (1. Samuelova 24:1-22; 26:1-25) Ale Dávid čakal na Boha, ako možno vidieť z jeho slov Abišajovi: „Sám Jehova ho [Saula] udrie; alebo príde jeho deň a bude musieť zomrieť, alebo pôjde do bitky a istotne ho zmetú. Z Jehovovho hľadiska je nemysliteľné, aby som ja vystrel ruku proti Jehovovmu pomazanému!“ (1. Samuelova 26:10, 11) Áno, bolo v Dávidovej moci ukončiť Saulovo prenasledovanie.

Uvažuj aj o tom, čo sa stalo, keď kráľ Dávid utekal pred svojím zradným synom Abšalómom. Šimei, Benjaminec zo Saulovho domu, hádzal do Dávida kamene a zvolával naňho zlo, kričiac: „Zmizni, zmizni, ty muž s vinou krvi a naničhodník!“ Abišaj chcel, aby bol Šimei zabitý, ale Dávid odmietol odplatiť sa.

V Kresťanských gréckych písmach máme ďalší znamenitý príklad zhovievavosti zo strany nedokonalých ľudí - apoštola Pavla. Prejavoval trpezlivé znášanie, zhovievavosť, tak v súvislosti so svojimi náboženskými nepriateľmi, ako aj s jednotlivcami, ktorí vyznávali, že sú kresťanmi.

Preto mal Pavol pádny dôvod na to, aby povedal Korinťanom: „Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci, vytrvalosťou v mnohom, súženiami, prípadmi núdze, ťažkosťami, bitím, väzeniami, nepokojmi, namáhavými prácami, bezsennými nocami, niekedy nedostatkom jedla, mravnou čistotou, poznaním, zhovievavosťou, láskavosťou, svätým duchom, láskou bez pokrytectva.“ (2. Korinťanom 6:4-6) V podobnom duchu mohol apoštol napísať svojmu spolupracovníkovi Timotejovi: „Ty si... verne nasledoval moje učenie, moju životnú cestu, moje predsavzatie, moju vieru, moju zhovievavosť, moju lásku, moju vytrvalosť, moje prenasledovania, moje utrpenia...

Je zrejmé, že v Písmach je hojnosť znamenitých príkladov zhovievavosti. Hlavnými príkladmi sú Jehova a jeho milovaný Syn. Ale aké je povzbudzujúce všimnúť si, že túto vlastnosť prejavovali aj nedokonalí ľudia ako Jozef, Dávid a apoštol Pavol! a Byť zhovievavý neznamená iba dlho niečo znášať.

Manna: Chlieb z neba

Keď Izraelčania putovali púšťou, Boh im zázračne posielal jedlo nazývané manna. Manna bola drobná, šupinatá a mala chuť medového koláča. Každé ráno sa objavila na zemi a Izraelčania ju zbierali, aby mali čo jesť. Boh im prikázal, aby si nazbierali len toľko manny, koľko potrebujú na jeden deň, okrem piatku, kedy si mali nazbierať dvojnásobné množstvo, aby mali aj na sobotu, deň odpočinku. Ak si niekto nazbieral viac manny, ako potreboval na jeden deň, do rána sa skazila a začala zapáchať. Avšak manna nazbieraná v piatok sa cez noc neskazila.

Manna bola pre Izraelčanov životne dôležitá, pretože im umožnila prežiť v nehostinných podmienkach púšte. Zároveň im pripomínala, že Boh sa o nich stará a že sa na neho môžu spoľahnúť. Manna bola tiež symbolom duchovného pokrmu, ktorý Boh ponúka svojim nasledovníkom. Ježiš Kristus povedal: „Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli mannu na púšti, a zomreli. Toto je chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby ten, kto ho je, nezomrel. Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť naveky.“ (Ján 6:48-51)

Manna bola teda nielen fyzickým pokrmom, ale aj duchovným symbolom, ktorý Izraelčanom pripomínal Božiu lásku, starostlivosť a zasľúbenie večného života.

Zbieranie manny, James Tissot

Tabuľka: Manna - Zhrnutie

Aspekt Popis
Pôvod Zázračne poslaná Bohom
Vzhľad Drobná, šupinatá
Chuť Medový koláč
Zber Každé ráno, okrem soboty
Množstvo Len toľko, koľko potrebujú na jeden deň (dvojnásobok v piatok)
Význam Fyzický pokrm a duchovný symbol Božej starostlivosti

Vlastnými silami však nedokážeme odolať túžbam našej prirodzenosti narušenej hriechom. Satan to vie, a preto útočí na naše slabosti. Ježiš pozná našu situáciu, a preto nám ponúka silu na zvládnutie našich túžob a chutí. Čelil rovnakému pokušeniu ako my. Ježiš prišiel na tento svet, aby dokázal, že aj my môžeme zvíťaziť v skúškach rovnako ako On. Ukázal nám, ako odolať pokušeniu. Používal Božie slovo ako ochranný štít. Ak sa spoľahneme na Božie slovo a odovzdáme sa vierou Bohu, môžeme prekonávať pokušenia. Spoliehajme sa aj my na Božie zasľúbenia a nehľadajme v ťažkých chvíľach výhovorky.

Ilustračný obrázok manny

Manna - What the Heaven was it?

tags: #jedlo #čo #posielal #boh #izraelčanom

Populárne príspevky: