Jedlá, ktoré nechutia na prvý raz: Slovenské delikatesy v rebríčku nechutných jedál

Nie tak dávno sa objavila tabuľka stovky najnechutnejších jedál na svete. Boli tam aj viaceré zo Slovenska. Ale sú tie nechutné jedlá naozaj také zlé?

Stovku nechutných jedál zverejnil portál teasteatlas.com. Ak zabudnete na "šmakocinky" ako sú pečené kravské hlavy, štipľavý syr či sladkosti, ktoré chutia ako voňavka, do tabuľky sa dostali celkom štandardné jedlá a až sa čudujete, prečo niekto zahlasoval za koláč s mandľami, ryžu zabalenú v hroznových listoch alebo hoci aj náš ryžový nákyp. Ale ako sa však hovorí, koľko ľudí, toľko chutí.

Neslávne prvenstvo

Absolútnym víťazom "fuj" rebríčka je nórsky syr Gamalost. Vyrába ho len jedna nórska mliekáreň. Pritom Gamalost (doslova starý syr) poznali už Vikingovia a brali si ho na dlhé výpravy. Drobivý hnedý syr má na kôrke špecifickú pleseň, ktorá mu dodáva výraznú štipľavú chuť, uvádza portál Život. Nóri veria, že tento syr pôsobí ako penicilín a je prevenciou proti infekčným ochoreniam. Tak na zdravie.

Druhé a tretie miesto

Na 2. mieste skončil Hákarl - islandská národná pochúťka zo žraločieho mäsa. To sa tri mesiace fermentuje, potom sa zavesí a suší ďalších 4 - 5 mesiacov. Hákarl získal titul "jedlo odvážnych", pretože obsahuje množstvo amoniaku, z ktorého môže byť ľuďom nevoľno. Degustačná dávka je iba minimalistická, sú tam asi 4 kúsky, a tých pár kociek žraloka je dobré pred konzumáciou namočiť do alkoholu.

Na 3. mieste medzi nechutnými jedlami sveta sa umiestnil ruský rybí šalát Indigirka, ktorý pochádza z Jakutska. Hlavnou ingredienciou je mrazená ryba, ktorá sa kombinuje s cibuľou, olejom, soľou a korením.

Slovenské klasiky na zozname

To vážne? Na nelichotivom zozname sa ocitla úplná klasika zo Slovenska a Česka. Reč je o ryžovom nákype. Skončil na 90. mieste a dostal necelé tri hviezdičky. Odborníci si "zgustli" aj na našej loveckej saláme, ktorá sa ocitla na 96. mieste. K nechutným jedlám pridali aj liptovskú salámu, ktorá je na 75. mieste.

Nepotešili sa ani naši českí susedia. Rybacia polievka, ich tradičný vianočný pokrm, získala 89. miesto. Na zozname sa umiestnila aj poľská chlebová polievka wodzionka (95) a salceson (51), čo je tlačenka.

Ryžový nákyp s broskyňami 🍚| Veronika Bušová | Kuchyňa Lidla

Rebríček najhorších slovenských jedál podľa TasteAtlas

Portál TasteAtlas zostavil rebríček najhorších slovenských jedál, ktorý vyvolal rôzne reakcie. Medzi najhoršie hodnotenými sa ocitli aj obľúbené slovenské pochúťky ako strapačky, ryžový nákyp či rôzne tradičné dezerty.

Kompletný rebríček:

Smotanová nátierka (2.8 boda)
Ryžový nákyp (3.0 boda)
Kokosové ježe (3.4 boda)
Fliačky s kapustou (3.6 boda)
Veka (3.6 boda)
Liptauer (3.6 boda)
Demikát (3.6 boda)
Karbonátky (3.7 boda)
Žemľovka (3.7 boda)
Strapačky (3.7 boda)
Medvedie labky (3.7 boda)
Treska (3.8 boda)
Makovník (3.9 boda)
Bryndzové pirohy (3.9 boda)
Laskonky (3.9 boda)
Bratislavský rožok (3.9 boda)

Subjektívne preferencie a averzie

Chuť je veľmi subjektívna záležitosť a každý má svoje preferencie a averzie. Niektorí ľudia neznášajú huby, ryby, morské plody alebo mastné jedlá. Máte nejaké jedlo, ktoré vyslovene neznášate, resp. nejaké, ktoré ste ani nejedli a už len ta predstava sa Vám hnusí?

Mnohí Slováci sa vyjadrili k jedlám, ktoré im nechutia:

"nemam rad napriklad kura alebo zajaca na smotane. alebo celkovo pecene kura. o, jasne. nelubim šližky. myslim, ze normalne sa to vola sulance. a noky tiez nemam rad. nepride mi teraz na rozum nic take. a pecenu svinu tiez nemusim."
"spomenuté zabíjačkové veci, nejaká miešaná krv a všeobecne také tie živočíšne produkty na ktoré nie som zvyknutý. Od hmyzu až po ovčí syr a kaviár a všetko."
"takto, nemôžem neznášať niečo čo som ešte nejedla.... čo som nechutnala a ani by som nechcela je napríklad kaviar... proste sa mi hnusí myšlienka na to odkial to pochadza potom ešte všelijaké chrobáky čo jedavaju vo východných krajinach.... a také klasické jedlá mám rada všetky ktoré poznam ...asi..."
"Ja by som nikdy nezjedla jaternice, a je mi jedno ako je to chutné, vyzerá to jak črevo, resp. Inak okrem tých exotických chujovín ako vývar z chobotnice, dve pesa, štyri zajacit, a pod."
"treska ta majonezova. nikdy som ju ani neochunala ale je mi jasne, ze takto jedlo nevyzera. A kvasene uhorky, myslim fermentovane, nie nalozene v octe, vyzera to ako penis stiahnuty z koze (to si nie som ista, ako vyzera, ale urcite tak), makky a zeleny."
"Spagety cisto s kecupom a syrom, z toho ma natahuje."
"Cokolvek masove (okrem ryb). Som rad, ze som sa dostal do stadia, ze mi je maso vyslovene odporne a nemusim riesit to, ze ho "iba" nechcem jest."
"jedlo ktoré fakt nemusím je pečeň akákoľvek a na akýkoľvek spôsob ale kebyže nič iné nemám tak to zjem."
"paradajky, ale len surove (cerstve). akonahle ich aspon tepelne zohrejem (napriklad v trube), tak uz mi nevadia. cvikla. a sladke chobotiny - buchty, sisky, osie hniezda, palacinky, dukatove buchticky, ryzovy nakyp (ten ma vystavne postavenie), mliecna ryza, proste..."
"neviem co mate proti tym olomouckym tvarůžkam . Ved to vobec nesmrdi ked su cerstve."
"neznášam cibuľu, keď môžem tak ju vyberám odvšadiaľ."
"držková,vnútornosti,hmyz,pes,mačka,potkan,červíky,človeka..."
"Neznášam halaszle a všetko čo je tepelne zle spracované a čo silne zapácha poprípade keď na vlastné oči vidím, kto resp. Vianočku s hrozienkami, makovo jablkovú štrúdlu a nič čo obsahuje surovú cibuľu."
"kedze nelubim skoro vsetko, je velmi tazke vybrat favoritov, ale tak uz tradicne vedie cibula, v zivote sa jej nedotknem, neochutnam, nic, fuj, nocna mora, radsej sa necham zabit ako sa dotknut tej hnusoby so zelenymi pasikmi. Ale s cibuľou naozaj súhlasím, nechutné..."

Stravovanie detí a averzie k jedlu

Ak deti dlhšiu dobu málo jedia, alebo takmer vôbec nič, hovoríme o nechutenstve. Krátke fázy nechutenstva sú často začiatkom detskej choroby, chrípkovej alebo žalúdočnej črevnej infekcie. Problematickým sa nechutenstvo stáva až vtedy, keď deti nie sú ohrozené chorobou, majú dlhší čas veľmi malú chuť do jedla a pomaly chudnú. Dôležitú úlohu tu zohráva aj ich psychika. Keď dieťa odmieta jesť, rodičia by ho nemali doň nútiť, ale treba zachovať pokoj, nadhľad a obrniť sa trpezlivosťou.

Prvý raz sa s nechutenstvom u detí stretnem pri prechode z mliečnej výživy na pevnú stravu, ktorá je pre neho niečím novým a neznámym. Strava má zrazu iné zloženie, vôňu a podáva sa z fľaše alebo lyžičkou, preto sa môže stať, že ju spočiatku bude odmietať. Vtedy zvyknú rodičia urobiť zásadnú chybu, keď mu pri prvom takomto negatívnom postoji opäť ponúknu mlieko, resp. Tiež si treba uvedomiť, že dieťa rastie nárazovo, nie plynulo, čo znamená, že aj dobrý jedák, keď sa dostane do obdobia spomaleného rastu, zje menej. Tento výpadok si vynahradí a chuť do jedla sa mu vráti počas rýchlejšieho rastu. Tzv. nechutenstvo sa potom objaví v druhom roku veku dieťaťa, kedy prežíva obdobie vzdoru, ale ide len o prechodnú záležitosť.

Odmietanie jedla sa môže vyskytnúť napr. i po nástupe do škôlky, na čom má podiel zmena „kuchyne“, ale aj pravidelná kontrola rodiča či dieťa jedlo, koľko a keď málo, tak mu dohovára. Takýto prístup dieťa nepovzbudí, ale naopak, prestane v škôlke jesť. V detskom veku ide často o zdanlivé nechutenstvo, keď predstava rodičov presahuje skutočné potreby príjmu potravy u dieťaťa. Pri nútení do jedla sa však fyziologické nechutenstvo zmení na patologické, tzv. návykové.

K chorobnému nechutenstvu dochádza vtedy, keď dieťa nerastie, je bledé, unavené, zmení sa farba alebo konzistencia stolice, vracia, odmieta jeden druh stravy a keď má z jedla panický strach. Podľa odborníkov je v 90% prípadov dieťa trpiace nechutenstvom úplne zdravé, s normálnym vzrastom a nie je podvyživené. Všetko je to o psychike. Ak matky na nechutenstvo dieťaťa reagujú nervozitou a rýchlo sa „vytočia“, situáciu iba zhoršia. Preto, keď dieťa nezje ponúknuté porciu, treba ho nechať tak, situáciu nekomentovať, ani dieťa prehovárať a sľubovať mu hory - doly. Však, keď bude hladné, príde si samé vypýtať.

Dajte tiež stop neustálemu chrumkami rôznych drobností, najmä v dojčenskom veku (rožok, piškóty), hoci sa z nich dieťa nenaje, dopomôžu mu k oslabeniu chuti do normálneho jedla. S tým súvisí aj zapíjanie jedla rôznymi sladenými nápojmi, ktoré vďaka cukru dieťa zasýtia a jedlo už nedoje. Pri jedení či kŕmení sa treba vyvarovať odpútavania pozornosti dieťaťa na hračky, ba dokonca ho kŕmiť počas hrania alebo sledovania televízie. Od malička by si malo zvykať na istý rituál pri stolovaní, pričom treba využiť fakt, že dieťa zvykne všetko opakovať po dospelých. Preto by sa pri stole mala zísť (pokiaľ to je možné) celá rodina naraz, aby bolo dieťa motivované.

Zároveň treba dbať na pravidelnosť v stravovaní, aby dieťa jedlo vždy v tú istú hodinu. Ak si dieťa k stolu sadá s plačom, pretože bolo vytrhnuté z hry, určite jesť nebude a radšej to nechajte na neskôr. Chuť do jedla dieťaťa závisí od mnohých aspektov, napr. Chuť podporuje aj počasie, keď je teplo, dieťa podobne ako dospelý, potrebuje viac piť ako jesť. Aj dieťa si dokáže samé regulovať, kedy je hladné a cíti potrebu jesť viac či menej. Dôležité je, aby mu rodič zabezpečil pestrý jedálniček a nezaškodí, keď bude mať stále poruke ovocie a zeleninu, nie sladkosti. (Ne)chuť do jedla ovplyvňuje aj typ dieťaťa. Drobné, čulé deti, s množstvom záujmov, ktoré sú stále v pohybe, jedia síce málo, ale zato s chuťou, dobre prospievajú, sú plné energie, dobre naladené a zdravé. Také deti netreba nútiť, aby jedli viac, pretože môžu k jedlu získať odpor.

Obľúbené a neobľúbené jedlá v školských jedálňach

Palacinky, buchty, žemľovky. To sú najobľúbenejšie jedlá detí v školských jedálňach. Na opačnom konci rebríčka sa umiestnil špenát a jedlá zo zeleniny. Za nechuť k zdravému obedu môže aj nesprávna desiata. Potvrdil to prieskum združenia Výživa detí, do ktorého sa zapojilo 1167 zamestnancov školského stravovania z celého Slovenska.

Až polovica zamestnancov jedální v školách a škôlkach potvrdilo, že sladké a múčne jedlá majú u detí zaručený úspech. Veľmi obľúbené sú aj cestoviny, predovšetkým špagety. Potvrdilo to 47 % respondentov. Mäso majú deti najradšej hydinové, pripravené na šťave alebo dusené. O niečo horšie si vedú rôzne strukovinové prívarky, ktorých obľúbenosť potvrdilo len 16 percent zamestnancov školského stravovania.

Podľa MUDr. Jany Babjakovej zo združenia Výživa detí je to neradostný trend, ktorý má okrem iného vplyv na rast obezity u čoraz mladších detí. „Obľúbené sladké múčne pokrmy by mali aspoň obsahovať vyšší podiel ovocia, tvarohu, orechov, maku, aby boli výživovo hodnotnejšie,“ odporúča odborníčka. Prieskum potvrdil, že zelenina ostáva z pohľadu detí strašiakom na tanieri. Zeleninové jedlá sú obľúbené iba v troch percentách stravovacích zariadení pre deti.

Školáci zvyknú ohrdnúť aj mliečnymi polievkami, šalátmi z hlávkovej kapusty a rybami, čo potvrdila až tretina respondentov. Výnimkou spomedzi rýb je losos, ktorý podľa kuchárok majú deti rady. V pestrej a vyváženej strave našich detí by sa mali ryby objaviť 2-3 krát týždenne. Obsahujú dostatok plnohodnotných bielkovín, bohaté sú taktiež na esenciálne mastné kyseliny s prevahou zdraviu prospešných omega-3 polynenasýtených mastných kyselín, ale sú aj cenným zdrojom minerálnych látok.

Celkovo si polovica respondentov myslí, že stravovacie návyky detí sa zlepšili. Štvrtina je, naopak, presvedčená, že sa zhoršili. Viacero školských kuchárok vníma fakt, že za nechuť detí k obedom v školskej jedálni môžu bohaté kalorické desiate a zlé stravovacie návyky z domu. „Sladkosti, sladené nápoje či nadmerne solené potraviny na desiatu skutočne nie sú vhodnou voľbou,“ tvrdí MUDr. Babjaková. „Správne zloženie desiaty závisí od raňajok dieťaťa. Treba najmä zabezpečiť vyvážený príjem živín počas dňa a použiť kvalitné suroviny.“

Na desiatu je vhodné striedať rôzne druhy ovocia, podľa možnosti lokálneho a sezónneho. Vyhovujúce sú aj celozrnné pekárenské výrobky, 1-2 krajce pečiva natreté tenkou vrstvou nátierky, najlepšie doma pripravenej, s využitím tvarohu, masla, strukovín alebo margarínov (rastlinných tukov) s vyšším obsahom nenasýtených mastných kyselín a minimálnym obsahom transmastných kyselín. Vhodné je doplniť chlieb plátkom tvrdého syra a porciou zeleniny: paprikou, uhorkou, reďkovkou, mrkvou alebo kalerábom. Ideálnym nápojom je pitná voda alebo nesladený čaj.

„Desiata by mala aj pekne vyzerať, príťažlivo voňať, aby ju dieťa mohlo vnímať všetkými zmyslami. Okrem toho by deti mali mať aj dostatok fyzickej aktivity počas prestávok. Stále častejšie sa stretávame s tým, že sa rodičia sťažujú, že ich deti nechcú jesť vybrané potraviny alebo jedlá. Žiadne ochorenia im lekári nediagnostikujú, no napriek tomu, mnohé už od narodenia postupne odmietajú určité druhy zeleniny, ovocia, majú problém s konzistenciou jedla alebo jeho vôňou.

tags: #jedlá #ktoré #nechutia #na #prvý #raz