Tradičné Veľkonočné Jedlá na Slovensku
Predchádza mu dlhý čas príprav, 40 - dňový pôst, ktorý sa dodržiava už celé stáročia. Nevzťahoval sa len na jedlo, ale na celý spôsob života. Prestali tanečné zábavy, veselé spoločenské večierky, na vidieku sa skončili priadky a páračky. V predveľkonočnom čase pôstu každá žena priadla doma sama, umĺkol spev a ozývali sa len vážne pôstne piesne. Muži odložili fajku a celú dobu sa nedotkli alkoholu.
Predveľkonočný pôst, ktorý vystriedal obdobie vianočného hodovania a fašiangovej nestriedmosti, od základu zmenil stravovanie našich predkov. Ešte na prelome 19. a 20. storočia sa v niektorých oblastiach dôkladne vymyli hrnce, v ktorých sa varili tučné jedlá a dočasne sa vyniesli na povalu. V rodinách dokonca vymenili riad, z ktorého jedli a kovové lyžice nahradili drevenými.
Tradičné veľkonočné jedlá na Slovensku
Pôstne Jedlá
Strava bola veľmi jednoduchá, pozostávala zo zemiakov, strukovín a sušeného ovocia. Ako hlavné jedlo sa podávali kaše (obyčajne večera). Dospelým sa odporúčalo celkovo obmedzovať množstvo stravy počas dňa, až večer sa zjedlo trochu kyslej kapusty alebo ovocie a chlieb. Počas pôstu sa nejedlo mäso z teplokrvných zvierat.
Varili sa jednoduché kaše zo pšena, pohánky, jačmeňa, jačmenných a pšeničných krúp, z hladkej aj hrubej múky, zemiakov, strukovín - bôbu, fazule, cíceru, hrachu, šošovice. Aby sa zabezpečila pestrosť na stole, do kaší sa pridávali ďalšie suroviny ako huby, ovocie, roztopené maslo aj oleje (ľanový, slnečnicový, konopný), opražená cibuľka. Pochúťkou boli aj kaše s bryndzou, tvarohom či ovocným kompótom.
Podľa knihy Tradície na Slovensku od poprednej slovenskej etnologičky, historičky a múzejníčky PhDr. Zory Mintalovej Zubercovej sa napríklad v stredoslovenských obciach varila v tomto období zemiakovo-múčna kaša, na Dolnej Orave to bol tzv. papcúň, na Horehroní fučka, biela kuľaša chamuľa, podbíjanka, spolkiňa, na Liptove fučka a guľaša. Po prvej svetovej napríklad pribudli aj kaše z kukuričnej múky (po „oravsky“ kuľaša kukuričianka) a pšeničnej krupice (grís, gríska, grísna) dochucované rascou, alebo škoricou a medom, po druhej svetovej aj kaše z ryže.
Tradičnými boli aj kyslé polievky z múky, kyslej kapusty (kyseľ, rosoľanka, jucha, varjanka...), zemiakov, strukovín, chleba, tradičnú polievku volali demikát. Varieval sa aj „guláš, ktorý mäso nevidel“ - ako ho poznajú naše staré mamy a dedovia - tzv. slepý guláš. Gazdinky obľubovali aj polievky z koreňovej zeleniny, cibule, cesnaku a krúpkové so zeleninou (známe aj zo Záhoria).
Nijako výnimočné neboli ani polievky z žihľavy, kyslej ďateliny, šťaveľa. Hovorievalo sa „polievka je grunt a mäso špunt, no cez pôst je to bez špuntu“. Po polievke sa jedávali varené, pečené, smažené múčne pokrmy, jedlá z rýb, vajec (ako kde), húb, zeleniny a kyslej kapusty.
Rezance („mrvance, melence, fliačky, slíže“) sa mastili olejom, maslom, posypali tvarohom, mletým makom, na juhu orechmi, slivkovým lekvárom, upraženou krupicou, postrúhaným oštiepkom, upraženou cibuľkou, dusenou kapustou atď. A obľúbené boli aj plnené (dokonca plnkou zo slimákov) pirohy „dedele, ľaľušky, perky, tašky“.
Prívarky a omáčky sa jedávali dokonca so zemiakmi, varenými vajíčkami, nákypmi, zeleninovými a strukovinovými rezňami a fašírkami. Keď sme spomínali slimáky - zbierali ich vinohradníci a kŕmili listami z repy, kalerábov, kapusty, kvaky. Slimačie vajíčka sa predávali ako vzácny kaviár (na bratislavských trhoch, hovoríme o medzivojnovom období). Obľúbené boli aj haringy (dovážané z Poľska). Okrem rýb sa dokonca podľa Zubercovej v 15.-16. storočí jedávali aj raky (nájdete ich aj vo veľkonočných rýmovačkách) z našich riek a potokov.
V druhú pôstnu nedeľu („Smrtná nedeľa, Čierna, Murienova alebo nedeľa Moreny“, v liptovských obciach „Šúľková“) sa jedávali DLHÉ šúľance - aby sa na poli urodili dlhé klasy.
Na Zelený štvrtok, ako názov sám prezrádza, sa jedlá pripravovali zo všetkého zeleného, čo bolo k dispozícii, teda nechýbal zelený špenát, mladé lístky žihľavy, či šťaveľ. Opäť sa do polievok pripravovali rezance, ktoré mali byť podľa zvyku čo najširšie a najdlhšie. Mala sa tak zabezpečiť úroda dlhých a hrubých klasov na poliach. Tieto rezance sa podľa povery nesmeli posýpať makom, aby sa na zrne nespravila sneť. Husté zeleninové polievky pomáhali prekonať aj prísny piatkový pôst.
Na Veľký piatok sa jedlo striedmo, zvyčajne kaše, polievky, mrvance a rezance, mnohí pili len vodu. A hoci pôst pokračoval aj na Bielu sobotu, gazdiné už mali plné ruky práce. Pripravovali slávnostné jedlá na celé sviatky.
Veľkonočné Recepty a Tradície počas Sviatkov
Nasleduje Kvetná nedeľa, keď sa svätia ratolesti, väčšinou z vŕby, rakyty. V niektorých krajoch v tento deň ženy nepiekli z múky, aby „nezapiekli“ kvety ovocných stromov. Pôst sa končí Zeleným štvrtkom. Na Zelený štvrtok sa obyčajne piekli tzv. judáše z kysnutého cesta. Pripomínať by svojim tvarom mali povraz, na ktorom sa obesil zradný biblický Judáš, ale často sa na vrch pridával med - podobne ako na Vianoce k oblátka. Med sa v pradávne cenil ako pochúťka i liek.
Tradičným veľkonočným jedlom je mazanec. Sú o ňom správy už od 14. a 15. storočia. Ešte v 18. storočí bol mazanec obradové jedlo. Typickým jedlom, ktoré sprevádzalo celé veľkonočné sviatky, bol mazanec. Symbolizuje slnko a pečie sa z rovnakého cesta ako vianočka. Mazanec pôvodne vôbec nebol sladký. Základnými surovinami bol strúhaný syr a veľa vajec - aby bol krásne žltý. Dnes je najčastejšie plnený tvarohom, pretože tvaroh bol u Slovanov obradné jedlo.
Rovnakou obradnou surovinou boli aj vajcia. Tie boli symbolom nového života a plodnosti. Preto sa na Veľkú noc pravidelne jedli - ako uvarené, či vo forme praženice.
Na východnom Slovensku je dodnes podávaný sirek. Sirek sa podáva na Veľkonočnú nedeľu všetkým členom rodiny a na Veľkonočný pondelok sa ním ponúkajú mládenci, ktorí chodia polievať. Vajíčka dodnes dostávajú chlapci aj muži za šibačku a polievačku.
Na východnom Slovensku sa na Bielu sobotu pečie kysnutý koláč zvaný paska (pascha), ktorý býva na slano s klobásou alebo v sladkej podobe s tvarohom. Koláč sa nazýva aj paska. Tento zvyk sa k nám rozšírilo prostredníctvom kresťanstva. Okrúhly tvar pasky symbolizoval slnko, nový život, snahu o zabezpečenie dobrej úrody. Na strednom a západnom Slovensku majú koláče rôzny tvar, prevládajú podlhovasté záviny.
Po dlhotrvajúcom pôste boli žiadanou zmenou v jedálnom lístku i mäsité jedlá. K veľmi starej tradícii u nás patrí pečenie jahňaťa alebo kozľaťa. Na dedinách sa však najviac jedla šunka (šoudra) a klobásy zo zásob po zabíjačke. Niekedy sa mäso na Veľkonočnú nedeľu nahrádzalo mliečnymi výrobkami, napríklad tvarohom, syrom, oštiepkami.
K prastarým veľkonočným pokrmom patril baranček. Pretože si každý nemohol dovoliť skutočného barančeka, nahrádzal sa barančekom upečeným z kysnutého alebo treného cesta. Hotový baranček sa zdobí cukrom, jarnou zelenou vetvičkou a mašličkou či spiežovcami.
Tento tradičný recept zvládne na Veľkú Noc pripraviť každý! Jednoduché a bez váženia!
Veľkonočný baránok - prastarý veľkonočný pokrm. Pre mnohých predstavoval nový život - mláďatá, ktoré sa na jar rodia. Pôvodne sa hojne konzumovalo baranie mäso. Keď ale nastalo chudobnejšie obdobie, bol mäsový baránok nahradený sladkou formou - ako ho poznáme dnes. Býva upečený z bábovkového cesta a zdobí sa cukrom, čokoládou alebo jarnou zelenou vetvičkou. Na krk sa mu uviaže farebná stuha alebo rolnička.
Vzhľadom na dlhší pôst sa všetci tešia na mäso. Preto k tradícií patrí pečené jahňa alebo kozľa.
Mnohí etnológovia a etnologičky pripomínajú, že každé jedlo a potravina so sebou niesli symbolický význam, hlboko zakorenený do našej kultúry. Naše znalosti v tomto ale pomaly miznú. Šunka napríklad symbolizovala telo Ježiša Krista, vajíčka boli symbolom plodnosti a nového života. Mnohí verili, že konzumáciou vajec sa uchránia pred zlými duchmi. Klobásy symbolizovali korbáč, ktorým bičovali Ježiša Krista, očisťujúci a na tráviace ťažkosti prospešný chren bol symbolickou pripomienkou umučenia Baránka Božieho, pripravovala sa aj cvikla. Ak poznáte tradičný biely koláč s výzdobou z cesta, vrkočom po obvode s malými guľkami - toto bolo a dodnes je symbolom tŕňovej koruny a klincov. Červené víno, ako dobre viete, symbolizovalo krv Ježiša Krista.
Na slovenskom vidieku sa počas sviatkov jedávala jahňacina - jahniatka sa tradične piekli. Ak neboli jahniatka, nahradili ich kozliatka, jedávala sa aj baranina. K typickým jedlám patrila aj veľkonočná plnka (recept nižšie), „polnina“, fašírka z bravčového mäsa, vajec, rožkov alebo žemlí ochutených soľou, koreninami, bylinkami. Mnohí poznajú tiež nádzifku (tradičná plnka), sekanku, stracené kura, veľkonočnú babu“ z pečiva, vajec, údeného mäsa s koreninami.
Čo sa napieklo a navarilo v Bielu sobotu, sa v nedeľu nosilo do kostolov na posvätenie, aby sa po príchode domov mohlo slávnostne zjesť. Koláče sa piekli z bielej múky - pôvodne boli okrúhle bez plnky s posýpkou, neskôr pribudli aj plnky z rôznych surovín. Piekli sa aj kysnuté koláče, plnené koláče (v Telgárte okrúhly koláč s tvarohovou plnkou pascha), pletené koláče - calty, mrežovníky, škvarkové pagáče, na Záhorí jidáše, kysnuté pečivo v tvare špirály či praclíka ako symbol povrazu, na ktorom sa Judáš obesil po zrade Ježiša Krista. Pripravovala sa huspenina, údilo mäso.
Posvätené jedlá sa dávali po príchode z kostola slávnostne na stôl a zasadlo sa k slávnostnému jedlu. Nič sa nesmelo zahodiť - buď sa zvyšky slávnostne hádzali do ohňa ako obeta alebo sa používali pri prvej orbe či sadení.
Mládenci, ktorí celú nedeľu strávili pletením a fintením korbáčov a plánovaním taktiky na pondelňajšiu šibačku či oblievačku dievčeniec, zvyčajne dostávali od milých nielen prekrásne zdobené, cifrované kraslice, ale aj nachystané pochúťky. Nesmela chýbať pálenka, hostilo sa šunkou, koláčmi, bohatší ponúkali klobásy, paštéty, mäsové a syrové rolády, cukrovinky. Okrem pálenky sa pripíjalo aj vínom, koňakmi. Čo mal kto k dispozícii, to sa vyčerpalo do dna.
Veľkonočné Regionálne Špeciality
Aj keď sa aj tu dostáva do popredia trend zdravej stravy, každý kraj má svoje typické pokrmy, bez ktorých sa ani Veľká noc nezaobíde.
- Západné Slovensko: Typickými jedlami sú bohato obložené taniere plné údeného mäsa, šuniek, čerstvého chrenu a kyslých uhoriek. Medzi dezertmi prevládajú makové a tvarohové štrúdle, bratislavské rožky aj orechové bábovky. V okolí Nitry sa na Bielu sobotu piekol špeciálny koláč zvaný osúch.
- Stredné Slovensko: Základom veľkonočnej hostiny je plnené jahňa, kysnuté koláče a sladký pečený baránok. Miestnou špecialitou sú ruské vajcia podávané so zemiakovým šalátom a preliate domácou majonézou.
- Severné Slovensko: V okolí Popradu a Liptova na veľkonočnom stole nesmie chýbať údená šunka, varené vajíčka a syrová hrudka. Tradične sa tu pokrmy servírujú na výrobky z dreva - dosky, korýtka a misky.
- Južné Slovensko: Na Bielu sobotu v tomto regióne pečú baránka z masy pripravenej z vajec, žemlí a klobásy. Pripravuje sa aj špeciálny koláč zvaný calta, ktorý sa chuťou podobá vianočke. Tradíciou je tu raňajkovať žihľavovú praženicu, ktorá je nielen veľmi chutná, ale aj zdravá.
- Východné Slovensko: Na východnom Slovensku sa na Bielu sobotu pečie kysnutý koláč zvaný paska (pascha), ktorý býva na slano s klobásou alebo v sladkej podobe s tvarohom.
Veľkonočná Paska
Recepty na Tradičné Veľkonočné Jedlá
Na záver vám ponúkame recepty na tradičné veľkonočné jedlá.
Veľkonočná plnka
POTREBUJETE: 500 g vareného údeného mäsa alebo šunky, zvyšok pečeného hydinového mäsa, 6 vajec, 6 žemlí, 2 lyžice masla, mäsový alebo slepačí vývar, mleté čierne korenie, 2 lyžice pažítky, lyžicu petržlenovej vňate, resp. 2 lyžice mladej nadrobno pokrájanej žihľavy, lyžicu jarných byliniek (mladé púpavové listy, sedmokrásku, medovku, bazalku), soľ a tuk na vymastenie pekáča.
POSTUP: Mäso pokrájame nadrobno, žemle na malé kocky a polejeme vývarom, v ktorom sme rozšľahali žĺtky a necháme nasiaknuť. Potom pridáme mäso, soľ, čierne korenie, bylinky alebo petržlenovú vňať s pažítkou a jemne vmiešame sneh z bielkov. Plnku rozložíme do vymasteného pekáča a pečieme v mierne vyhriatej rúre asi 40 minút. Plnku podávame s varenými zemiakmi a jarným zeleninovým šalátom.
Starodávna ryba
POTREBUJETE: 1 väčšia ryba, biele víno podľa potreby, 3 lyžice octu, 2 jablká, 1 cibuľa, zázvor, mleté čierne korenie, soľ, šafran
POSTUP: Rybu očistíme a umyjeme, jablká, cibuľu a zázvor ošúpeme a pokrájame na kúsky. Do rajnice vložíme rybu, zalejeme bielym vínom, do ktorého sme priliali ocot a dáme variť. Keď začne íno vrieť, pridáme pokrájané jablká, cibuľu, zázvor, dochutíme korením, soľou a šafranom a necháme povariť. Uvarenú rybu opatrne vyberieme, položíme na misu, omáčku scedíme a polejeme ňou rybu.
Veľkonočný syrek naslano
POTREBUJETE: 1 l mlieka, 10 vajec, 20 g soli
POSTUP: Mlieko osolíme, vajcia rozšľaháme metličkou. Do osoleného mlieka vlejeme vajcia a za stáleho miešania varíme na miernom ohni, kým sa masa nezrazí a neoddelí od tekutiny. Zmes precedíme cez textilný obrúsok, rožky obrúska tesne nad hrudkou zviažeme, zavesíme, necháme odkvapkať a vychladnutú hrudku nakrájame.
Veľkonočné mazance
POTREBUJETE: 1 kg múky, soľ, 250 g krupicového cukru, postrúhaná kôra z 1 citróna, 50 g droždia, 500 ml vlažného mlieka, 4 až 5 žĺtkov, 250 g masla, 100 g ošúpaných mandlí, 100 g hrozienok, maslo na potretie papiera na pečenie, ošúpané posekané mandle na posypanie, vajce na potretie, 20 g práškového cukru na posypanie
POSTUP: Múku preosejeme, droždie rozdrobíme do mlieka, maslo rozopíme, mandle posekáme, hrozienka umyjeme a namočíme. Do múky pridáme soľ, cukor, citrónovú kôru, droždie v mlieku, žĺtky, maslo a vymiešame cesto, ktoré necháme v teple vykysnúť. Do vykysnutého cesta pridáme mandle, scedené hrozienka, premiesime a ešte necháme kysnúť. Z cesta vyformujeme dva guľaté bochníčky, preložíme ich na plech vystlaný papierom na pečenie a vymastený maslom a necháme hodinu kysnúť. Bochníčky narežeme ostrým nožom do tvaru kríža, potrieme rozšľahaným žĺtkom, posypeme mandľami a upečieme vo vyhriatej rúre. Upečené, trocha vychladnuté bochníčky posypeme cukrom.
tags: #jedlá #tradičné #veľká #noc #Slovensko
