Použitie kari sietí do základovej dosky
Základová doska je úplne prvou stavebnou činnosťou, s ktorou sa budete musieť popasovať ešte pred samotným zahájením výstavby montovaného domu. Prvým predpokladom kvalitného domu sú stabilné základy a kvalitná základová doska.
S geodetom ste už pravdepodobne mohli prísť do kontaktu ešte pred vydaním samotného stavebného povolenia. No a pred samotným začatím výkopových prác budete musieť využiť jeho služby znovu. Tentoraz vám pomôže s osadením stavby na pozemku. Geodet na základe výkresu určí, kde presne na pozemku bude stáť váš nový montovaný dom. Jeho polohu na pozemku vyznačí drevenými kolíkmi, na ktoré si budete môcť natiahnuť špagát a pomocou vápna vyznačiť hranice základov.
Prípravné práce pred betonážou základovej dosky
Po vyznačení hranice základov vám už nič nebráni, aby ste mohli začať naplno pracovať na základovej doske montovaného domu. Od výšky osadenia vášho domu a hmotnosti stavby sa bude odvíjať nielen hĺbka, ale aj šírka základových pásov. V žiadnom prípade však pri snahe o ušetrenie finančných prostriedkov nezmenšujte hĺbku základových pásov. Vykopanie základov do nezamŕzajúcej hĺbky pôdy má svoje opodstatnenie. V prípade plytšie vykopaných základov sa pod ne môže dostávať voda, ktorá bude v zime mrznúť a následne zväčšovať svoj objem.
Základy tak môžu byť v zimnom období vytláčané smerom hore a po oteplení budú zasa klesať dole. Takéto nežiadúce pohyby základov môžu spôsobiť poškodenie vášho domu.
Postup po vykopaní základov je nasledovný:
- Na dno výkopu sa v podľa druhu podložia dáva vrstva štrku, ktorá sa následne zhutní. Na zhutnenie môžete podľa potreby použiť vibrovacie dosky alebo valce.
- Potom sa rozkladá zemniaca pásovina. Tá bude slúžiť na neskoršie pripojenie bleskozvodu.
- Ďalším krokom je umiestnenie tzv. chráničiek.
Do výkopov môžete dať aj armatúru, tento krok však závisí od projektu. Úlohou armatúry je celkové spevnenie základov, ak je nestabilný terén. Zvyčajne sa na tento účel používajú vzájomne pospájané kari siete. Potom nasleduje betón, ktorý sa vyleje do pripravených výkopov. Do tuhnúceho betónu sa následne zapichujú roxorové tyče, ktoré slúžia na previazanie podzemnej a nadzemnej časti základovej dosky. Tým pádom nám vznikajú betónové pásy.
Pri betónových pásoch je dôležitá ešte jedna poznámka. Výkopy pre základové pásy je potrebné mať vodorovné. Neplatí to však pri základovej doske vo svahu. Pri tejto základovej doske sa výkopy vykonávajú stupňovito, tzv. Základ nemusia tvoriť vždy základové pásy. Kvalitné základy môžu byť aj bez základových pásov.
008# Ukládání a rovnání betonu - BETONOVÁNÍ DESKY | e4 dům svépomocí
Základová doska
Na tento účel sa používa základová doska, ktorá predstavuje oceľovobetónovú platňu s hrúbkou niekoľko desiatok centimetrov. Používame ju vtedy, ak je základová pôda menej únosná alebo je pod ňou spodná tlaková voda. Okrem toho sa využíva aj tepelnoizolačný podsyp z penového skla. Do základovej jamy sa vsype a zhutní štrk z penového skla.
V súčasnej dobe sa nemusíte namáhať pri svojpomocnom a prácnom miešaní betónu. Vyrobia vám ho v betonárni a pohodlne prepravia až na váš pozemok. Toto riešenie je ideálne aj v prípadoch keď váš pozemok nie je dostatočne široký a základy nie je možné zaliať betónom priamo z klasického autodomiešavača. Betonárky disponujú autodomiešavačmi s čerpadlami alebo potom aj samostatnými autočerpadlami (tzv.
Na betonáž základových pásov vám postačí použiť betón triedy B15. Po vyliatí základových pásov si dajte záležať na vyrovnaní ich povrchu. Ideálne bude ak ich vyrovnáte a uhladíte pomocou vodováhy. Do vyrovnaného betónu sa ešte predtým ako stvrdne odporúča vertikálne zapichnúť oceľové roxorové tyče. Tyče umiestnite v rozostupoch tak, aby potom po osadení debniacich betónových tvárnic boli umiestnené približne v ich strede.
Keď je celý proces hotový, opäť sa k slovu dostáva betón, ktorým sa celá základová doska zaleje v hrúbke zhruba 15 cm. Tým je proces stavby základovej dosky hotový.
Cena základovej dosky
Určite každého z nás nakoniec zaujíma cena finálneho produktu. Pri základoch sa cena určuje zvyčajne v m2. Problémom je, že cenu základov presne určiť nevieme. Ceny začínajú od 90€ za m2 a vyššie. Je to však veľmi individuálne. Za 100 m2 teda zaplatíte približne 9 000€ a vyššie. Všetko však záleží od toho, v akom teréne budete staviať, aký typ základov zvolíte a pod.
Ak bude základová doska montovaného domu zhotovená a dostatočne vyzretá, môže byť zahájená samotná výstavba vášho montovaného domu. Priebeh stavby rozdeľujeme do rôznych fáz projektu. V prvej fáze, teda v rámci hrubej stavby sú dokončené základy domu, obvodové steny a strešné konštrukcie.
Základová jama a jej význam
Základová jama je miesto, kde sa zhotovujú základy a suterénne časti stavebných objektov. Kvalita pôdy a miestne stavebné predpisy určujú typ a druh základu. To všetko plánujú s predstihom statici v súčinnosti s projektantmi. Základ budovy totiž vytvára pevný základ pre ďalšie stavebné prvky a zaisťuje jej celkovú stabilitu. Zemina, ktorá je zo základovej jamy vykopaná, sa vyrovnáva a prípadne zhutňuje. Hĺbka základov závisí od lokálnych klimatických podmienok. V závislosti od regiónu sa hĺbka môže pohybovať medzi 0,80 a 1,20 m tak, aby bola zachovaná nezámrzná hĺbka. Zvlášť sa posudzujú veľmi piesočnaté, mäkké alebo vlhké pôdy. Pre zvýšenie únosnosti podložia sa v mnohých prípadoch využíva drenážny systém. Ten odvedie prebytočnú vodu preč a zníži tým hladinu spodnej vody.
Zlepšenie základovej pôdy predstavuje predovšetkým zvýšenie jej únosnosti, tzn. zväčšenie šmykovej pevnosti, zníženie priepustnosti, stabilizácia či zmenšenie stlačiteľnosti. Na pripravenú únosnú pôdu sa potom pokladá geotextília, na ňu je potom rovnomerne nanesená a zhutnená vrstva štrku alebo kameniva so zrnitosťou 16/32, v závislosti od hrúbky betónovej dosky, a to medzi 15 a 40 centimetrmi.
Uzemnenie a podkladová vrstva
Aby sa zabránilo úrazu elektrickým prúdom, je potrebné betónovú dosku uzemniť. Uzemnenie je vodivé spojenie elektrického rozvodu. Na tento účel sa napr. výstuž pripojí k doske na vyrovnanie potenciálov a bleskozvodu.
Podkladová vrstva, tiež nazývaná podkladový betón, je separačná (tzv. oddeľujúca) vrstva z chudého betónu (C8/10, X0) s hrúbkou 5 cm, ktorá zaisťuje rovný základ budovy. Možno ju použiť na vyrovnanie nerovností v podloží. Zabraňuje vtlačeniu výstuže do mäkkého podložia a tiež prenikaniu vlhkosti do ílovitej pôdy as tým súvisiacim zníženiu stability budovy. Zvyšuje teda únosnosť základovej dosky. Norma EN 13670 už podkladový betón nepožaduje.
Prípojky pre prívodné a odvodňovacie potrubia, potrubia pitnej a odpadovej vody, elektrické a plynové vedenie, ako aj pevná sieť a internet, by mali byť položené v podkladovej vrstve vždy na správnom mieste. Odpadové potrubie sa pokladá pomocou KG rúrok s priemerom DN 100 až DN 500 so spádom dve percentá v závislosti od množstva a druhu odpadovej vody. Do zeme sa smie pokladať iba KG potrubie, čo je povolený systém vonkajšieho kanalizačného potrubia. Do tohto systému patria KG rúrky rôznych priemerov a dĺžok.
V prípade rekonštrukcie budovy je možné prípojky položiť neskôr vysekaním alebo rozrezaním podkladnej dosky. To všetko až po konzultácii s projektantom a statikom.
Perimetrická izolácia
Pred položením obvodovej (tzv. perimetrickej) izolácie sa navrch kamenistého alebo štrkového lôžka pokladá polyetylénová fólia ako oddeľovacia vrstva, ktorá bráni prenikaniu vody zo základovej dosky do pôdy.
Izolácia budovy smerom k pôde, teda izolácia vonkajších stien, pivničných múrov a izolácia podkladovej dosky smerom dole, sa nazýva perimetrická izolácia (extrudované polystyrénové dosky). V praxi to znamená, že sa na dokonale rovnú podkladovú vrstvu, možno v plnej ploche, položia izolačné dosky z extrudovaného polystyrénu (XPS), obvykle s hrúbkou okolo 8 cm. Táto izolácia šetrí energiu a chráni proti chladu, vlhkosti a vysokým prevádzkovým nákladom obyvateľov budov aj životné prostredie.
Z fošní alebo debniacich prvkov sa vytvorí obvodové debnenie, ktoré je následne zarovnané do roviny a zafixované. Na vytvorenie podpier pre konštrukčnú výstuž z oceľovej karí siete (jedná sa zváranú sieť z oceľových drôtov) sú umiestnené dištančné podložky, napr. betónové bloky. Potom sa kari siete vzájomne spoja drôtom, rovnako ako výstužné prúty.
Funkcia a typy základov
Základ rozkladá hmotnosť budovy rovnomerne po zemi. Zaisťuje stabilitu a chráni pred vlhkosťou a zmenami pôdy spôsobenými teplom alebo chladom. Pre väčšinu stavieb sú obvyklé plošné základy. Tie musia mať dostatočné rozmery a byť vyrobené z kvalitného betónu, aby zvládli záťaž budovy, rovnomerne ju rozložili a previedli do zeme.
Ďalšími sú základové pásy, ktoré sú základom pre budúce murivo. Pásy väčšinou tvoria prostý betón, železobetón či ložný kameň. Pásy nebývajú izolované. Vzhľadom na to, že na základové pásy sa betónuje podkladová doska, sú rozdiely pre laika sotva viditeľné.
Základové pätky sú betónové bloky, štvorcového alebo obdĺžnikového pôdorysu s možnosťou na uloženie základového trámu. Rozdiel medzi základovými pätkami a pásmi je v podstate iba v ich druhom rozmere, a to v dĺžke. Jedná sa o veľmi krátky základový pás s pomerom strán v pôdoryse 1:1 až 1:2.
Na liatie betónu sa používa tzv. Aby sa zabránilo vzniku vzduchových dutín a zaistila pevnosť základu, dochádza počas liatia betónu k hutneniu pomocou ponorného vibrátora. Betón musí správne zatvrdnúť, čo trvá minimálne 28 dní, pokiaľ sú chladné teploty, môže to dobu zatvrdnutia predĺžiť. Po tej dobe je potrebné ho chrániť pred mrazom a silným slnečným žiarením zakrytím.
Izolácia základovej dosky
Pri výstavbe základovej dosky musia byť izolované všetky strany: horné, spodné aj bočné. Inak je možné, že vlhkosť z pôdy prenikne do konštrukcie a spôsobí poškodenie vplyvom vlhkosti a mrazu. Na tento účel sa používajú stierkové alebo prefabrikované pásové či fóliové izolácie. Tie sú na báze bitúmenov (obsahujúce rozpúšťadlá a výstužné vlákna), cementov, epoxidov alebo rôznych polymérov.
Po odstránení debnenia základovej dosky sa na bok dosky aplikuje hydroizolácia, napríklad nanesením celoplošnej hydroizolačnej stierky (tzv.
U starších budov môže nedostatočná izolácia spôsobiť vlhkosť v jej základe alebo murive. To môže byť zapríčinené tlakom vody alebo kapilárne stúpajúcou vlhkosťou. Kapilárna vzlínajúca vlhkosť je nepretržitý, konštantný tok molekúl vody, ktoré stúpajú zo zeme do rôznej výšky v murive.
Pokiaľ je nutné urobiť izoláciu z vonkajšej strany základov, býva nutné odkryť zeminu, ale toto riešenie v niektorých prípadoch môže byť obmedzené, napríklad priestorom. Keďže tehly sajú vlhkosť, je vždy nutné utesniť priestor medzi murivom a podkladovou doskou. V opačnom prípade môže vzniknúť tzv.
Múry sa skladajú z vrstiev tehál, teda z tehál spojených maltou. V bytovej výstavbe môžu byť múry jednoplášťové alebo viacplášťové. Okrem toho existuje aj murivo s lícovou prímurovkou. Hrúbku stien určujú požiadavky na statiku muriva či zvukovú a tepelnú izoláciu.
Materiály používané na stavbu múrov
- Tehliarsky črep (tzv. tehlové pálené murivo) je vyrobené z pálenej hliny.
- Klinker je vysoko vypálený tehlový materiál.
- Tehly typu THERM majú zvislé otvory, do ktorých môže byť vložený izolačný materiál.
- Vápennopieskové tehly (bloky) sú vyrobené z vápna, piesku a vody. Vysoká hustota materiálu zaisťuje dobrú zvukovú izoláciu a reguláciu klímy v miestnosti. To umožňuje vytvárať pomerne tenké múry. Avšak sú tieto tehly (bloky) veľmi ťažké a ťažko sa s nimi pracuje.
- Pórobetón je vyrobený z cementu, vápna, piesku a hliníkového prášku, následne vytvrdnutý parou pod tlakom. Je ľahký a izolačný, čo ho robí ideálnym materiálom pre mnoho aplikácií až po podkrovie. Dobré izolačné vlastnosti umožňujú dodržiavanie izolačných predpisov pri pomerne malej hrúbke múru. Pórobetónové alebo plynobetónové bloky sú k dispozícii v mnohých rôznych hrúbkach a veľkostiach. Možno ich ľahko rezať pílou a jednoducho lepiť tenkovrstvovým spôsobom Avšak materiál nasakuje vlhkosť a musí byť uchovávaný v úplne suchom stave. Vnútorný aj vonkajší povrch vyžaduje nanesenie omietky, aby bol múr chránený pred vlhkosťou.
Stratené debnenie je forma na uloženie betónu, ktorá sa neodstraňuje a zostáva trvalou súčasťou vybudovanej základovej konštrukcie alebo oporného múru.
Stropy alebo stropné konštrukcie rozdeľujú rodinný dom horizontálne, jedná sa teda o konštrukcie nosné vodorovné. Existujú prefabrikované montované stropy, ktoré sa dodávajú až na stavbu.
Schodisko je stavebný prvok, ktorý slúži na prepojenie jednotlivých podlaží. Ide o šikmú nosnú konštrukciu. Pre schodisko musia byť v plášti budovy zriadené príslušné výklenky. Konštrukcia schodiska môže byť vyrobená z betónu, ale z tohto materiálu je potrebné schody stavať hneď od začiatku. Pri výpočtoch schodiska je dôležitá šírka stupnice, výška schodiskového stupňa, výška priestoru a tzv. Neskôr môžu byť inštalované schodištia v iných prevedeniach ako betón, napríklad drevené, kamenné alebo kovové.
Strešná konštrukcia
Stavba strešnej konštrukcie patrí ešte do fázy hrubej stavby, kým pokládka strešnej krytiny nie.
- Valbová strecha - je tvorená štyrmi strešnými rovinami.
- Pultová strecha - konštrukcia pultovej strechy patrí medzi najjednoduchšie strešné tvary.
- Plochá strecha - je taká konštrukcia, ktorá nemá sklon strešnej roviny väčší ako 5 °.
Dôležité pri každej stavbe strechy je, aké predpisy ustanovujú miestny územný plán.
Komín je neoddeliteľnou súčasťou každej stavby, preto býva dobrý výber komína veľmi dôležitým rozhodnutím. Správna výška a prierez komína zaistí bezchybnú funkciu odvodu spalín a ohrevného zariadenia.
Kompozitná kari sieť FiberoX®
Kompozitná kari sieť FiberoX® je moderná výstuž do betónu, ktorá nahrádza klasické oceľové kari siete v priemeroch 4-12 mm, pri rozmere 3×2 m (6 m²) a okách 10×10, 15×15 a 20×20 mm. Na rozdiel od oceľových rohoží kompozit nehrdzavie, nereaguje s betónom ani soľami, nezaťažuje konštrukciu vlastnou hmotnosťou a manipulácia je výrazne jednoduchšia aj na väčších stavbách. FiberoX® kari siete sú vyrábané z najkvalitnejších vlákien od Owens Corning typ Advantex® ECR ktoré sa kontinuálne ťahajú, impregnuje ich epoxidová matrica a následne sa presne tvarujú do roštovej štruktúry.
Vzhľadom na nízku hmotnosť (4mm sieť na 2,6kg) je manipulácia výrazne jednoduchšia než pri oceľových sieťach. Odporúčaný presah je minimálne 2 oká (cca 300 mm).
Porovnanie kompozitnej kari siete (GFRP) s oceľovou
| Vlastnosť | Kompozitná kari sieť (GFRP) | Oceľová kari sieť |
|---|---|---|
| Korózia | Nehrdzavie | Hrdzavie |
| Reakcia s betónom a soľami | Nereaguje | Reaguje |
| Hmotnosť | Nízka | Vysoká |
| Manipulácia | Jednoduchá | Náročná |
tags: #jedna #kari #sieť #do #základovej #dosky


