Ako sa stravovali naši predkovia?
Leto nás privítalo s otvorenou náručou a poriadnymi teplotami. Niektorí žiaci sa potešili, že konečne budú oddychovať, ale mnohí, najmä mladší, sa netešili, že brána školy bude pred nimi dva mesiace zatvorená. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa stravovali naši predkovia.
Údaje siahajú až do druhej polovice 19. storočia, sledujúc obdobie do 60. rokov 20. storočia. Zaujímavé je, ako sa menili stravovacie návyky vplyvom historických udalostí a technologického pokroku.
Javisko dejín sa dostáva Horehronie od polovice 13. storočia do popredia. Politické postavenie zemepánskej vrchnosti, ako aj jej zámery mali vplyv na život miestnych obyvateľov. Na území ľupčianskeho panstva sa nachádzali nerastné suroviny. Potom sa ich zmocnila komora, čo bola predzvesť nového rozvoja tohto kraja.
V poslednej tretine 18. storočia bol Hronec hlavným výrobcom železa na Pohroní. V sedemdesiatych rokoch 18. storočia zamestnával podnik už vyše 300 baníkov, hutníkov a kováčov. Ročná produkcia závodov sa pohybovala okolo 10500 vied. centov železa. Na prelome 18. a 19. storočia vznikla obec Bystrá. Už v prvej polovici 19. storočia mal Hronec najväčší význam, čo ovplyvnilo jeho sociálno-politickú štruktúru.
V 18. storočí sa nachádzala manufaktúra v Uhorsku s vysokými pecami a hámrami. Technická, organizačno-výrobná, ako aj spoločensko-politická situácia ovplyvňovali život obyvateľov. Na prelome 19. a 20. storočia, ako aj v nasledujúcich desaťročiach sa stravovanie vyvíjalo pod vplyvom týchto zmien.
Hrad Slovenská Ľupča.
Ľudová architektúra a bývanie
Drevené domy bez podlomenice na štíte boli typické. Neskôr, z dôvodov vyžadovala stavať nové domy iba murované. V Jasení možno vidieť ešte krajový typ ľudového domu. Dispozície domov sú tradičné. Strechy boli obité šindľami. Domy nedosahovali reprezentačnú výstavnosť ani slohovú architektúru. Z najstarších objektov je dom č. 126. Bočná prístavba bola neomietnutý zrub na kamennej podmurovke. Dom č. 20 má vstupnú časť v strede a je datovaný rokom 1791.
Do roku 1834 dom č. 31 a Španej Doline prišli pracovať robotníci na Horehronie. Dolina - ľudovo Baňa má prastarý pôvod. Jednou z dominánt architektúry je banícka strážnica - Klopačka zo 16. storočia. Bola sídlom banského inšpektora a banských dozorcov. Tu bolo situované klopacie zariadenie, ktorým zvolávali baníkov do šachty. Pavlačami prechádzalo cez klenutý otvor s typickým hríbovitým tvarom. Pivnice pod domami boli na strane od svahu. Dvojdomy boli bežné v Polhore a Michalovej.
Interiér a zariadenie domov
Voda sa čerpala zo studne na dvore. Pitvor slúžil neraz i na priechod hydiny do podstrešia. Z pitvora sa vchádzalo na jednej strane do izby, na druhej strane do komory. Časť bola oddelená od pitvora klenutím. Pec v izbe sa používala aj na pečenie chleba. Kúrilo sa ňou, ak bolo treba väčšie množstvo vody. Komín bol vypletaný z prútia a vymazaný hlinou. Zariadenie izby súviselo s poverovými a kultovými úkonmi. Ohnisko bolo odjakživa starosťou matiek. Pri peci bola drevená rohová lavica využívaná aj pri stolovaní. Nad oknami bol rám s policou na vešanie tanierov a krčiažkov. Postieľky boli umiestnené pozdĺž bočných stien. Pec bývala postavená na podpecí, ktoré vyčnievalo spod telesa pece. Slúžila ako lavica a zadná časť bola obľúbeným miestom detí.
Truhlice, zdobené maľovaným a rytým ornamentom, slúžili na ukladanie vecí. Skrine sa začali používať až na začiatku 20. storočia. Zadná izba bola zariadená jednoducho. Premena ohniska za uzavreté dochádzalo až od roku 1865. Tento proces bol veľmi pomalý, možno povedať, že generačný. Otvorené ohniská boli postupne vystriedané modernými sporákmi. To zmenilo celú technológiu prípravy stravy.
Strava našich predkov
Naši predkovia sa stravovali prevažne rastlinnou stravou. Mäso jedli pomerne zriedkavo. Dôležitou súčasťou potravy boli obilniny (najmä čierne). Konzumovali sa aj proso, ovos, pohánka a pšeno. V čase neúrody sa jedli aj žalude. Z múky sa pripravovali rezance, knedle a pod. Piekli sa aj placky (baba, haruľa a pod.). Ovocie sa zbieralo väčšinou divo rastúce. Jablone, hrušky, slivky, čerešne atď. boli zdrojom sladidiel. Rozšírený bol zber hríbov a bukvíc. Konope sa používalo aj na výrobu kaše zo semien. Zo zeleniny sa konzumovali hlavne divé odrody (napr. cesnak medvedí). V druhom tisícročí n. l. sa začali pestovať vyšľachtené odrody.
Počas celého roka bol k dispozícii med ako najvhodnejšie sladidlo. Vyrábala sa z neho aj medovina ako obradný nápoj na sviatky. Obľúbeným nápojom bolo mlieko (často kyslé). Žinčica, srvátka, bryndza a pod. boli bežnou súčasťou stravy. Z byliniek sa používala materina dúška. Hlavným jedlom dňa boli raňajky. Ak ľudia pracovali na poli alebo v lese, brávali si jedlo so sebou. Jedli v polosede alebo pololeže v tráve. Mäso sa jedlo surové.
Jedlá sa varili na otvorenom ohni v hrnci na trojnožke alebo na peci, v popole alebo v peciach. Zver, raky, slimáky a zemiaky sa piekli v zemi alebo v pahrebe vo vrstve vlhkej hliny. Najčastejšie to bola baranina alebo hydina. Z mäsa často nahrádzali potraviny vyrobené z mlieka. Syr a oštiepky boli obľúbené. Bryndza bola najdôležitejší produkt z ovčieho syra.
Na všetky významné sviatky či udalosti sa varili a piekli tradičné jedlá. Nikdy nechýbal med, huby a ovocie. Jedlo sa prispôsobovalo ročným obdobiam. V zime sa konzumovalo sušené ovocie, kvasená kapusta. V lete zase ovocie, čerstvá zelenina a biele mäso. Strava bola ovplyvnená podmienkami, v akých sa žilo. Jedlo sa skromne, striedmo a spoločne. Stravovanie bolo aktom, ktorý sa riadil podľa zaužívaných zvykov. Gazda ako hlava rodiny, sedel na najčestnejšom mieste v rohu stola. Ženy sa stravovali oddelene, pri stole sedávali väčšinou len muži.
Medzi tradičné jedlá patrili jedlá z domácich zdrojov, najmä z obilia, zeleniny a zo zemiakov. Mäso sa na tanieri objavilo veľmi zriedkavo. Kaše z jačmenných krúp, kukuričná a ryžová kaša boli bežné. Poliate maslom sa podávali ako samostatné výdatné jedlo. Varievali sa aj plnené cestoviny, najmä pirohy. Kapusta bola dôležitou potravou. Používala sa po celý rok. Zemiaky sa stali základným charakterom našej strave. Pripravovali sa z nich polievky, kaše a prívarky.
Slovenské jedlo – 10 tradičných jedál, ktoré musíte vyskúšať
Príbory a stolovanie
V 17. storočí bol príbor vzácnosťou na stole. Jedlo sa rukami. Príbor nosil každý v puzdre za pásom. Trojdielny príbor ako ho poznáme dnes, patrí do 17. storočia. Aj perleť, mušle, kosti či rohovina sa používali na výrobu príborov.
Lokálne špecifiká a plodiny
Na Horehroní sa pestovalo viacero druhov obilia. Dôležité bolo stále lesné ovocie. Boli odkázané na dovoz ovocia z teplejších oblastí. Múka sa začala dovážať železnicou z Rimavskej Soboty. Obľúbené boli zemiaky, kapusta, z kukuričnej múky. Kaša sa varila z uvareného prosa. V rokoch po II. svetovej vojne sa varili bugáče, posúchy, posúšky, priesniky.
Chlieb sa začal ovseným chlebom. Neskôr sa začal piecť ražný (žitný) chlieb. Zo zvyškov cesta sa pripravoval posúšok, ktorý sa v príprave veľmi neodlišoval od chleba. Po I. svetovej vojne sa začal piecť pletenec (pascha). Po II. svetovej vojne sa rozšírili šišky.
Kraj je veľkým milovníkom cestovín. Pripravovali závarkové cestoviny do polievok i tzv. pirohy, pekance, škorce. Dôležitú rolu hrali v strave Horehroncov polievky. Medzi najstaršie husté polievky patrila kapustnica alebo šošovicová polievka. Na stole sa objavovali mäsové polievky. Medzi tradičnými polievkami i omáčkach prevládala kyslá príchuť. Na stole sa nenachádzalo veľa mäsa. Hydina, divina a ryby boli vzácnym spestrením stravy. Na prelome 19. a 20. storočia bolo zvykom ešte chytanie žiab do polievky.
Tradičné slovenské jedlá.
Nápoje
Obľúbená bola pálenka pre jej povzbudzujúci a liečivý účinok. Káva a čaj patrili tiež medzi novšie nápoje. V minulosti sa konzumovalo na Horehroní v malej miere.
Slávnostná a príležitostná strava
Slávnostná strava sa vždy odlišoval od celotýždenného. Najviac archaizmov sa zachovalo vo sviatočnej a obradovej strave. Pôstne obdobie, ktoré začínalo od Popolcovej stredy, bolo obdobím pôstu. V minulosti počas tohto obdobia nejedli mäso, mäsové výrobky a slaninu. Predchádzajú pôsty - očistné kúry. Od 11. týždne pred Štedrým dňom drží advent. Počas svadobnej hostiny sa viac pilo. Koláče sa začali piecť vo väčšej miere až koncom 19 storočia.
Život v Podbrezovej
V roku 1836 navrhol hlavný komorný gróf G. Lobkowitz výstavbu valcovne plechu, tyčového železa a koľajníc. Osada dostala svoje meno. Objektov možno klasifikovať ako založenie osady pod horou Brezová, t.j. Podbrezovej. S Podbrezovou sa stretávame od roku 1849. Závod zamestnával v r. 1867 asi 500 robotníkov, r. 1900 asi 2300 robotníkov. Robotníci sa striedali na dve zmeny po 12 až 16 hod. Robotníci si mohli zaopatriť si lacnejšie a lepšie potravinové články a šatstvo. V kolónii dokončili v septembri 1853 byty pre robotníkov.
tags: #jeslava #a #zvyk #masove #guľky
