Ježko bielobruchý: Ideálny spoločník pre zaneprázdnených chovateľov

Ježko, spojený s jeseňou a detstvom, si získava čoraz väčšiu popularitu ako domáci maznáčik. Najznámejší ježko na domáci chov sa nazýva Ježko bielobruchý (Atelerixalbiventris) a pochádza z Afriky. Nie je to ten istý ježko, s ktorým sa môžeme stretnúť u nás vo voľnej prírode a od svojho slovenského menovca sa odlišuje aj tým, že v zime neupadá do spánku.

Okrem Ježka afrického bielobruchého sa v domácnostiach zvykne chovať aj Ježko alžírsky (Atelerix algirus) alebo ich kombinácia. Stretnúť sa však môžete tiež s ďalšími druhmi, ako je Egyptský ušatý ježko (Hemiechinus auritus auritus) a Indický ušatý ježko (Hemiechinus collaris).

Od zdomácnenia ježkov v 80. rokoch 20. storočia sa už vyšľachtilo množstvo rôznofarebných kombinácií, medzi ktoré patria i albíni či fľakatí ježkovia, tzv. pinto. Krížením Ježka bielobruchého s Ježkom alžírskym vznikol Ježko africký bielobruchý, no pri chove sa z času na čas objaví ešte pôvodná forma Ježka alžírskeho alebo bielobruchého.

Tento ,, americký vynález“ je ideálnym spoločníkom pre veľa zamestnaných majiteľov, ktorí zvieratku môžu venovať maximálne niekoľko desiatok minút denne v podvečerných alebo nočných hodinách. Ježko im za to bude dokonca vďačný. Aj napriek istým špecifikám v ich chove môžeme ježkov s kľudným srdcom odporučiť aj vnímavým začiatočníkom.

Ide o roztomilé zvieratko dorastajúce do dĺžky 18 - 25 cm a v dospelosti dosahujúce hmotnosť až 0,5 kg.

V chovateľských kruhoch je oficiálne označený ako africký trpasličí ježko. My však budeme vychádzať zo všeobecne vžitého názvu ježko bielobruchý, hoci sa čistokrvná forma tohto ježka v chovoch takmer nevyskytuje.

Páčia sa vám bodlináči? Pracujete celý deň a na mačku či psa nemáte čas? Ježko celý deň spokojne prespí a aktívny je najskôr za súmraku. Miesto večernej nudnej televízie tak môžete pozorovať zábavného bodlináča.Ježkovia sú miernej povahy. Aj keď, ako u každého zvieratka je každý jedinec osobnosť, dá sa povedať, že ježkovia nie sú problémové zvieratká.

Ak budete s vaším ježkom pravidelne manipulovať, pomerne rýchlo si na vás zvykne. Dá sa teda ľahko skrotiť.Ak máte predstavu ,,fádneho“ hnedého ježka, máme pre vás dobrú správu. Chovatelia v súčasnosti vyšľachtili 92 farebných variant tohto domáceho maznáčika.

Narozdiel od nášho európskeho ježka, ježko bielobruchý neupadá do zimného spánku. Odpadá vám tak zložité zazimovanie vášho ježka.

Ježko nedisponuje pachovými žľazami a ani jeho moč nemá takú ,,silu zápachu“ ako napríklad u hlodavcov.

Ježkovia samozrejme majú zvukový repertoár, ale nijako výrazne sa v tomto smere neprejavujú. Nemusíte sa teda báť, že by svojimi hlasovými prejavmi rušil váš maznáčik susedov.

Ježkovia sú od prírody samotári. Nevadí im, ak ich budete chovať ako jedináčikov. To ježko tiež! Ideálna teplota je pre ježka medzi 24 - 26 stupňami. Takže teplomilovia - ježko je pre vás ako stvorený.

Hoci ježko z druhého bodlináča veľmi nadšený nebýva, s inými živočíšnymi druhmi nemá napodiv zásadné problémy. V spoločnej domácnosti so psom alebo mačkou môže ježko v pohode bývať.

Pokiaľ máte výstavné ambície a súťaživého ducha, aj tieto túžby vám môže ježko pomôcť naplniť. Existujú aj výstavy ježkov.

Zásady chovu

Vytvoriť vhodné podmienky pre chov a rozmnožovanie ježkov nie je nijako náročné. V zásade musíme dodržať len pár pomerne jednoduchých pravidiel. Každého ježka držíme v samostatnej ubikácií. Ježkovia dospievajú pomerne skoro a schopní párenia môžu byť už v dvoch mesiacoch veku. Ale odporúča sa pripúšťať samičku medzi šiestym až dvanástym mesiacom veku. U samčeka od päť mesiacov, ale pokojne aj neskôr. U samíc je však vek k prvému pripusteniu nutné dodržať. Príliš skoré alebo naopak neskoré pripustenie môže mať za následok problematické pôrody alebo zle vyvinuté či mŕtve mláďatá.

Ak ste sa rozhodli, že ježko bielobruchý je tým správnym zvieratkom práve pre vás, je nutné mu pred jeho príchodom do domácnosti vytvoriť správne miesto k životu. Ježkovia sa zvyčajne chovajú v plastových boxoch alebo teráriách. Pri výbere vhodnej ubikácie by sme mali brať zreteľ najmä na odvetrávanie ubikácie. Ježko by nemal byť v prievane, chlade alebo vlhku. Klietka nie je pre ježkov vhodná jednak kvôli spomínanému prievanu, na ktorý je ježko citlivý, a tiež kvôli jeho sklonom ku šplhaniu. Šplhá rád, ale nie je príliš obratný a mohol by sa poraniť. Základňa ubikácie pre jedného ježka je minimálne 90 x 45 cm.

Ježka môžete chovať v sklenenom teráriu s vetraním alebo v klietke s umelohmotným dnom. Priestor musí byť dostatočne veľký, pretože ježko potrebuje veľa miesta, počítajte s minimálne 0,7 m² pre jedného jedinca. Keďže ježkobielobruchý pochádza z Afriky, optimálna teplota prostredia by sa mala pohybovať v rozmedzí 24 - 30 °C, v noci môže teplota poklesnúť až na 22 °C. Teplota v ubikácií nikdy nesmie klesnúť pod 18 stupňov.

Na podstielku nepoužívajte noviny, radšej ježkovi na dno nasypte piliny v kombinácii s jemným pieskom a nearomatizovanou podstielkou pre mačky (ježkovia majú citlivý čuch). Pre ježkov sú vhodné rôzne typy podstielok. Môžete použiť ako klasické hobliny, tak napríklad bukové štiepky, podstielku asan, kukuričnú podstielku alebo aj piesok … Najvhodnejšie sa javia bezprašné hobliny alebo Asan. V žiadnom prípade ježkovi nepodstieľame senom. Do dlhých vlákien sa môže zamotať. Často sa vytvorí z pevného stebla slučka a ježkovi môže zaškrtiť nožičku. Takáto nehoda môže končiť až amputáciou končatiny.

Do terária umiestnite drevený domček pre ježka alebo plyšový či látkový úkryt a hračky, aby mal ježko potrebné rozptýlenie. Ježkovia radi športujú, preto tomu svojmu nezabudnite pripraviť aj koleso na behanie, inak by mohol začať nežiaduco priberať. Priemer kolesa by mal byť aspoň 28 cm a malo by mať plnú plochu alebo hustú mriežku, pretože ježko sa bežne vyprázdňuje počas behania v kolese.

Ak je prostredie, kde ježka máme chladnejšie, je dobré umiestniť mu do ubikácie tepelný zdroj. Ubikácia s ježkom by mala byť umiestnená na čo možno najpokojnejšom mieste tak, aby ježko mohol cez deň nerušene spať.

Strava ježka bielobruchého

Ježko je predovšetkým hmyzožravec a jeho prirodzená strava je hlavne hmyz v rôznych vývojových štádiách. Živý hmyz sa však ťažko skladuje a najmä v zime sa nie vždy dá zohnať. Ako náhradná potrava pre ježka sú preto ideálne kvalitné konzervy a granule pre mačky. Majú vhodnú veľkosť a minimum tuku, takže je to výborná alternatíva.

V teráriu sa okrem misky na jedlo musí nachádzať i miska s vodou, obe dostatočne ťažké, aby ich ježko pri svojej prechádzke neprevrhol. Vhodné sú najmä keramické misky na vodu, no nájdu sa aj ježkovia, ktorí pijú radi i z napájačky.

Samička ježka, ktorá je gravidná, ocení rozmanitý výber materiálu na stavanie hniezd a vystielanie domčeka.

Ježkovia sú mäsožravce. Základ ich stravy by teda v prírode tvoril hmyz. V domácich podmienkach môžete dať prednosť kompletným granulovaným krmivám alebo zmesiam pripraveným špeciálne pre ježkov. Pozor, dbajte na to, aby bolo kŕmenie určené pre afrických ježkov a nie pre tie naše európske. Skladba krmiva je pre ježkov bielobruchých špecifická. Ježkovia majú pomerne krehké zuby, je preto vhodné im potravu namáčať. Granule môžete doplniť nakupovaným hmyzom z chovateľských potrieb. Živý hmyz sa v ich prípade neodporúča vzhľadom na možnosť nákazy ježkov parazitmi. Nahradiť ježie granule môžete aj granulovaným alebo konzervovaným krmivom pre mačky alebo mačiatka. Vždy však dbajte na vysokú kvalitu takýchto krmív.

Chovatelia ježkov odporúčajú vyhýbať sa u ježkov rybacím receptúram granúl pre mačky. Vhodným doplnkom je aj varené chudé hovädzie alebo kuracie mäso a vajce. Niektorí ježkovia v menšej miere radi prijímajú aj ovocie a zeleninu. Denná dávka pre jedného ježka je 1 - 3 lyžice krmivá jedenkrát denne - ideálne večer. Mláďatá sa kŕmia ad libitum. Raz mesačne dopĺňame dospelým ježkom vápnik vhodnými prípravkami. V žiadnom prípade ježkom nedávame korenené jedlá alebo zvyšky z taniera.

Tabuľka odporúčanej stravy pre ježka bielobruchého:

Povaha a správanie

Vo voľnej prírode sú ježkovia samotári, preto im nebude prekážať, ak ich budete chovať samostatne a nebudú mať spoločnosť. Niektorí ježkovia žijúci v domácnosti však majú radi aj prítomnosť iných ježkov. Radi sa spolu hrajú a spolu aj spia, schúlení do klbka v jednom domčeku. Pri samičkách chov viacerých ježkov väčšinou nebýva problém, pretože samičky si spolu rozumejú. Pri samčekoch to však nie je také isté.

Ježko ako domáce zviera má úplne inú povahu ako vták, či hlodavec. Mohli by sme povedať, že ježko je osobnosť a viac sa podobá mačke alebo psovi. Vie sa pritúliť, ale aj nahnevať či uraziť sa. Ježkovia majú náročnú povahu, bývajú tvrdohlaví a hlavne plachí, preto sa im musí človek dostatočne venovať, aby si zvykli, že sú doma. Sú však ideálnym domácim miláčikom pre ľudí, ktorí sú väčšinu dňa v práci a domov chodia neskoro. Ježko je totiž nočný tvor a vôbec mu nevadí, že je doma sám, keďže celý deň prespí.

Ježkovia sú miernej povahy. Iste, môže sa stať, že vás ježko omylom chytí za prst, ale je to skôr dané jeho neveľkým zrakom, zato extrémne dobre vyvinutým čuchom. Ak ste ježka kŕmili z ruky lákavú dobrotou, môže sa ľahko pomýliť a ,,ochutnať“ váš prst v túžbe po jedle.

Ježkovia nie sú natoľko inteligentný ako pes alebo mačka, takže aj pri skrotení bude treba trpezlivosť a hlavne dôslednosť v tom zmysle, že si ježka každý deň vezmete na ruku a budete ho zvykať na vašu prítomnosť.

Ježkova prirodzená reakcia na akúkoľvek manipuláciu s ním je schúlenie sa do klbka a naježenie pichliačikov ako obranná reakcia. Ak sa však ježkovi venujete a beriete si ho pravidelne na ruky, odvďačí sa vám svojim pokojným správaním. Keď je ježko pokojný, zloží si svoje pichliačiky a vy ho môžete kľudne pohladiť bez toho, aby vás popichal. Ježka treba brať na ruky VŽDY v kľude, pomaly, aby sa nevyľakal. Musí si zvyknúť, že kontakt s vami je príjemný a bez prudkých pohybov a stresu. Dobré je brať ho spredu, tak aby Vás najprv ovoňal a akonáhle sa roztvorí, zdvihneme ho podložením prstov pod bruško. Nebojte sa, ak sa aj najprv schúli do klbka a trošku vás popichá, hlavne sa nesmiete zľaknúť a spraviť prudký pohyb, čo by ho vystrašilo. On sa po chvíľke na rukách ukľudní.

Rozmnožovanie

Ježkovia nemajú žiadnu presnú dobu ruje. Samička je gravidná 30 - 40 dní. Pred pôrodom si samička stavia v domčeku hniezdo - ideálnym materiálom k tomu sú ústrižky bavlnených látok. Materiál na hniezdo by nemal byť vláknitý, aby sa matka alebo potomkovia neporanili.Obvyklý počet mláďat býva 4 - 5, le nie sú výnimkou ani dvojčatá alebo desať malých bodlináčov. Mláďatá ježkov sa rodia slepé, hluché a holé. Samička dojčí mladé zhruba 6 týždňov. Odporúča sa mať maximálne dva vrhy ročne, aby sa samička zbytočne nevyčerpala pôrodom a starostlivosťou o potomkov.

Ježkovia dospievajú pomerne skoro a schopní párenia môžu byť už v dvoch mesiacoch veku. Ale odporúča sa pripúšťať samičku medzi šiestym až dvanástym mesiacom veku. U samčeka od päť mesiacov, ale pokojne aj neskôr. U samíc je však vek k prvému pripusteniu nutné dodržať. Príliš skoré alebo naopak neskoré pripustenie môže mať za následok problematické pôrody alebo zle vyvinuté či mŕtve mláďatá.

Samičky ježkov bielobruchých mávajú 1 - 2 vrhy do roka. Ovulácia je spontánna a po 35 dní trvajúcej gravidite rodí samička 2-10 (najčastejšie 2-4) cca 10 gramových mláďat. Tie sa rodia v nočných alebo skorých ranných hodinách. Samičke pred pôrodom dodáme dostatok materiálu na stavbu hniezda (napr. krátke seno alebo suché lístie) a odstránime z ubikácie samca, aby samicu neobťažoval, prípadne neohrozoval mláďatá.

Mláďatá sa rodia slepé a holé, pichliače sú však vytvorené, ale sú schované pod kožou. Začnú sa objavovať počas 24 hodín po narodení a prvé pichliače majú vždy bielu farbu. Mláďatá otvárajú oči vo veku 18-24dní. Hoci mláďatá prijímajú pevnú potravu už vo veku 25-27 dní, laktácia trvá 5-6 týždňov. Matka začína mláďatá odstavovať vo veku okolo 3-4 týždňov, cca po šiestom týždni života sú už mláďatá samostatné a oddeľujú sa od matky. Okolo druhého mesiaca veku mláďatá pohlavne dospievajú (u samíc je uvádzaný vek dospelosti 84 dní).

Bezprostredne po odstavení mláďat nepridávame samca hneď k samici, pretože ju bude obťažovať neustálymi pokusmi o kopuláciu.

Starostlivosť o zdravie

Ježko je pomerne náročný, čo sa týka zdravotnej starostlivosti. Vplyvom stresu, nesprávneho kŕmenia, vrodených alebo získaných ochorení alebo genetických chýb sa ježkovia v domácnostiach nedožívajú nijako závratného veku.

Predstava roztomilého ježka na prechádzke alebo v ohrádke na záhrade je skôr z ríše snov. Ježkovia bielobruchý sú veľmi náchylní na parazity, prechladnutie a iné choroby. Ich pobyt vonku sa výrazne neodporúča.

Fatálne pre nich môže byť aj obyčajné prechladnutie. Zodpovedný chovateľ teda umiestňuje nové zvieratá najprv do mesačnej karantény a až potom nového jedinca zaradí do svojho stáda ježkov (áno, je to sranda, ale chovnej skupine ježkov sa skutočne hovorí stádo).

Ježkom sa bohužiaľ nevyhýbajú ani genetické ochorenia. Najznámejšia je asi degeneratívna myelopatia - jedná sa o neurologické ochorenie, ktoré je bohužiaľ neliečiteľné. Na určité farebné rázy sa tiež viaže hluchota.

POZOR - majitelia začiatočníci občas v údive sledujú ježka, ktorý sa prapodivné krúti a hádže si sliny na chrbát. Toto nie je žiadna porucha správania alebo príznak choroby.

Podobne ako u psov si môžete aj ježkov zakúpiť s preukazom pôvodu od chovateľov, od priekupníkov alebo z takzvaného domáceho chovu. Ježko s preukazom pôvodu má, rovnako ako pes s PP, niekoľko výhod. Chovateľ dbá na kvalitnú stravu, nechová na príbuzných alebo chorých jedincoch, mláďatá nie sú predčasne odstavené od matky a sú od malička zvyknuté na kontakt s ľuďmi.

Ak sa napriek tomu rozhodnete pre obstaranie ježka v obchode alebo cez inzerát, skontrolujte pri odbere v akom je zviera stave, či má zdravé oči, nemá hnačku a má zdravé pichliače bez chrást na koži alebo lysých miest. Tiež sa uistite, že nie sú mláďatá príliš malé na to, aby šli preč od matky. Správne sa ježko odstavuje okolo 6. týždňa a do nového domova ide okolo druhého mesiaca života. V prípade kúpy v obchode sa tiež uistite, že vám bolo predané zviera pohlavia, ktoré si prajete, nie vždy to predavači spoľahlivo spoznajú.

tags: #ježko #bielobruchý #chov

Populárne príspevky:

• Inšpirácie pre obložené taniere
• Bezlepkové muffiny Schar: podrobný recept
• Hlávková kapusta: Ako pestovať?
• Stavba zemiakov
• Údenie ovčieho mäsa