Jozef Gregor Tajovský: Analýza diel "Horký chlieb" a "Na chlieb"

Jozef Gregor Tajovský je významný predstaviteľ slovenského literárneho realizmu, ktorý sa vo svojej tvorbe často venoval zobrazeniu života dedinského ľudu a kritickým sociálnym pomerom v spoločnosti. Jeho poviedky pre deti, vrátane poviedky "Na chlieb" a "Horký chlieb", nie sú len jednoduchými príbehmi, ale hlbokými sondami do života chudobných a ich každodenného zápasu o prežitie.

Život a dielo Jozefa Gregora Tajovského

Jozef Gregor Tajovský sa narodil 18. októbra 1874 v Tajove neďaleko Banskej Bystrice. Jeho otec bol remeselník a Jozef vyrastal ako najstarší z desiatich detí. Výchovu mu poskytol starý otec, ktorý ho oboznámil so základnými mravnými a sociálnymi hodnotami, ktoré sa neskôr prejavili aj v jeho literárnej tvorbe. Časť svojej tvorby venoval práve starému otcovi. Narodil sa v Tajove v početnej rodine. Rodičia ho dali na výchovu k starému otcovi, od ktorého si Tajovský odnášal hlboký zmysel pre pochopenie životnej filozofie bežného dedinského človeka. Život ľudu na dedine je predmetom Tajovského próz. Zobrazuje ho taký, aký je. Odhaľuje jeho biedu, poukazuje na hospodárske a sociálne príčiny ťažkého postavenia ľudu. Jeho dielo je súčasťou narastajúceho mravného odporu proti nespravodlivosti, súčasťou kritiky vládnucich tried.

Študoval na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom a päť rokov pôsobil ako učiteľ. Kvôli nezhodám s vrchnosťou a pre svoje národné presvedčenie však učiteľstvo v roku 1898 zanechal a odišiel študovať na obchodnú akadémiu do Prahy. Tu pracoval v študentskom spolku Detvan, ktorý mal vplyv na jeho tvorbu. Po návrate pracoval ako úradník vo viacerých peňažných ústavoch na Slovensku a v Rumunsku. Oženil sa s Hanou Lilgovou, ktorá sa pod jeho vplyvom stala literárne činná ako Hana Gregorová. Počas 1. svetovej vojny bojoval na ruskom fronte a prebehol do ruského zajatia, odkiaľ sa dostal do československých légií. Po vojne pomáhal mladým intelektuálom.

Tajovského poviedky z dedinského prostredia majú humoristické, niekedy ironické a najčastejšie tragické ladenie. Sú napísané v 1. osobe, pričom Tajovský kladie dôraz na ich dokumentárnosť - štylizuje svoje prózy tak, ako keby ich rozprával autentický svedok (často vstupuje do deja i on sám). Rozprávanie autora vyvoláva ilúziu ústneho podania, má často anekdotický charakter a koncentruje sa okolo určitej postavy.

Významné diela

• Maco Mlieč
• Horký chlieb
• Apoliena
• Mamka Pôstková
• Do konca
• Statky-zmätky

Poviedka "Na chlieb": Zápas o prežitie

Poviedka "Na chlieb" od Jozefa Gregora Tajovského, vydaná v roku 1990 vo vydavateľstve Mladé letá, zachytáva ťažký život dedinského ľudu a poukazuje na kritické sociálne pomery v spoločnosti. Prvé vydanie originálu bolo v roku 1909. Poviedka, ktorú ilustroval Jozef Vrtiak, má 184 strán a je súčasťou edície "Mimočítanková literatúra pre žiakov ZŠ".

Literárny druh a žáner:

• Literárny druh: Epika
• Literárny žáner: Poviedka

Téma poviedky:

Poviedka "Na chlieb" od Jozefa Gregora Tajovského zachytáva osud poľnohospodárskeho robotníka, ktorý pri práci prišiel skoro o život. Hlavnou témou je zúfalý zápas chudobných ľudí o prežitie a ich snaha zabezpečiť si aspoň základné životné potreby.

Dej poviedky:

Dej sa odohráva v zime, kedy už chudoba nemala čo jesť, a tak ľudia začali chodiť do banky, aby si požičali peniaze na ,chlebové‘ zmenky. Takto sa vybral požičať peniaze aj jeden muž. V prvej banke nepochodil a tak sa vybral do druhej. Podal účtovníkovi zmenku na tridsať korún a ten ju ďalej podal direktorovi.

Direktor sa spýtal chudobného muža, či sa má niečím zaručiť, ale ten mu odpovedal záporne. Postupne sa pýtal aj na majetok ľudí, ktorí sa mu podpísali na zmenku, ale ani s týmto chorý muž nepochodil. A tak direktor na zmenku napísal ,nie‘, nepovolená.

Po dvoch-troch dňoch sa muž opäť vracia do banky. Prišiel si vyžiadať novú pôžičku, ale na zmenke mal stále tie isté podpisy. Tento krát bolo v banke viac posudzovateľov, lebo bol deň nových pôžičiek. Vystatoval sa direktorovi, že bol chorý, ale teraz je mu už lepšie a že už chce ísť do práce, lebo nie je čo doma jesť. Až vyronená slza presvedčila posudzovateľa. Prepísal svoje ,nie‘ na ,áno‘.

Hlavné postavy:

• Úradník: Túto postavu predstavuje sám autor.
• Muž: Chudobný dedinčan v zúfalej situácii. Snaží sa zaopatriť rodinu. Je obžalobou zlých sociálnych pomerov v spoločnosti. Chce sa zachrániť spolu so svojou rodinou pred biedou na dedine a tak odchádza do mesta. Tu sa z neho stáva pomocník u mäsiara, neskôr robotník vo fabrike a po prepustení je žobrákom na ulici.

Poviedka "Horký chlieb": Obetavosť matky

Poviedka "Horký chlieb" je ďalším dielom Jozefa Gregora Tajovského, ktoré zobrazuje ťažký život a obetavosť matky pre svoje deti. Príbeh vdovy Mary Turjanky je silným svedectvom o láske a odhodlaní v ťažkých životných podmienkach.

Literárny druh:

• Epika

Literárny žáner:

• Poviedka

Téma:

Príbeh ženy - chudobnej vdovy a jej veľkej lásky ku svojim deťom, pre ktoré sa dokáže úplne obetovať.

Hlavná postava:

Mara Turjanka: chudobná vdova s troma deťmi. Je láskavá, milujúca a obetavá matka, ktorá musí ťažko pracovať (cez deň aj v noci) aby uživila deti.

Dej:

V drevenej chalúpke, prerobenej z maštale, býva vdova Mara Turjanka aj so svojimi troma deťmi- Zuzkou, Ondríkom a Markou. Ešte pred pár týždňami mali dietky otca a Turjanka muža. Aj keď pil, vadil sa, ale predsa bolo ľahšie zarobiť na živobytie. Teraz trú veľkú biedu. Deti večer častejšie ukladá sľubmi, spevom ako chlebom a ešte aj nocou musí na zárobky. Pomaly sa končia fašiangy, doba bálov a tancovačiek, ale zima je stále veľmi tuhá.

Zavolal aj krajčír, ktorý chcel ísť so ženou na bál, Turjanku deti strážiť. Turjanka sa im teda sľúbila, len aby o robotu neprišla. Avšak o svoje deti má strach, sú malé, nikdy neboli doma úplne samé. Páni jej sľubujú, že len do polnoci budú v divadle a na zábave neostanú. No pre Turjanku je i to dlho. Keď Turjanka ukladá obe panské deti spať, stále len na svoje myslí. Rozhodne sa teda zobudiť mladú slúžku a bežať domov, pozrieť deti. Rýchlo im perinu ponarovnávala, vybozkávala ich a zasa len uteká k pánom.

Pomaly prešla polnoc, jedna, dve hodiny. Pánom sa na zábave zapáčilo a v istote, že Turjanka sa im o deti dobre postará, ostali aj tancovať. Mare na um prichodilo všetko zlé, čo sa jej deťom môže stať a tak znova utekala domov. Onedlho sa vrátila, no páni sa ešte stále nevrátili. Rozhodla sa teda i po tretíkrát ísť pozrieť dietky. V chalúpke rozložila oheň, poprikrývala ich, ,,v láske a v žiali nad nimi zasi si len na povinnosť spomenula.“ Páni prišli pred piatou a Mare vyplatili 40 grajciarov. Celá naradostená bežala domov a s láskou sa pritúlila k svojim deťom. Už dva týždne prešli od bálu a Turjanka sa stále nemôže zohriať, stále je akási chorá.

Idea: Obrovská láska matky ku svojim deťom.

Obraz chleba v Tajovského tvorbe

Chlieb v tvorbe Jozefa Gregora Tajovského nie je len potravinou, ale symbolom základnej životnej potreby, prežitia a ťažkej práce. V poviedkach "Na chlieb" a "Horký chlieb" sa chlieb stáva ústredným motívom, ktorý odráža biedu, chudobu a obetavosť ľudí.

V poviedke "Na chlieb" je chlieb cieľom, pre ktorý je muž ochotný podstúpiť ponižujúce jednanie v banke a prosiť o pôžičku. Je to symbol nádeje na prežitie pre jeho deti. V poviedke "Horký chlieb" predstavuje chlieb ťažko zarobenú odmenu za nočnú prácu vdovy, ktorá sa obetuje pre svoje deti. Je to však zároveň aj "horký" chlieb, pretože je vykúpený jej zdravím a strachom o deti.

Ďalšie Tajovského diela a ich témy

Maco Mlieč - obraz sluhu

Maco Mlieč je jednou z najlepších Tajovského dedinských próz. Zachytáva životný osud jednoduchého, zaostalého sluhu Maca Mlieča. Maco bol od mladosti sluhom u bohatého richtára. Svojmu gazdovi bol vďačný, nezaujímalo ho, že celý život pracoval zadarmo, ba dokonca si zničil i zdravie. Poviedka sa končí paradoxom - Maco sa krátko pred smrťou príde rozlúčiť s richtárom a poďakuje sa mu za všetko, čo pre neho urobil a pýta sa, či mu nie je niečo dlžný. V gazdovi sa pohne svedomie a uistí Maca, že ešte on mu je dlžný trinásť zlatých. Macovi sa veľmi uľaví a poprosí richtára, aby ho za tie peniaze riadne dal pochovať. Maco do rána umrie. Gazda mu vystrojí krásny pohreb. Celá dedina ho chváli, ale sluhovia si pošepkávajú, „že však ha mal za čo pochovať“.

Apoliena - Ťažký osud dievčaťa

Apoliena - 15 ročná Apoliena z rovnomennej poviedky je slabá od hladu a hluchá od bitky otca - alkoholika. Príde za slúžku do mestskej remeselníckej rodiny, kde sa aspoň ako - tak naje, ale i tu si užije dosť trápenia od pani majstrovej a učňov a napokon musí službu pre hluchotu opustiť.

Mamka Pôstková - Obetavá matka

Mamka Pôstková mala tiež ťažký život. Mala za manžela pijana, ktorému sa nechcelo pracovať, a často prepil i tých pár grajciarov, čo ona zarobila. Z ich syna vyrástol tiež pijan a po otcovej smrti vyhodil svoju matku z domu. Zarábala si pečením a predávaním chleba a z biedneho zárobku pomáhala svojej neveste živiť deti. Splácala malú dlžobu v banke a na jar predala i perinu, aby mohla pôžičku splatiť a pokojne zomrieť.

Do konca - Filozofia starého otca

V poviedke Do konca opísal Tajovský smrť starého otca. Je to majstrovsky napísaná poviedka. V skratke rekonštruuje životné osudy starého otca i jeho náhľady a vnútorný svet. Zobrazuje ho v rôznych životných situáciách, rozvádza jeho humorné i vážne úvahy, jeho figliarstvo a dôvtip, ale najmä jeho ľudskosť, sebaobetavosť a lásku k práci.

Banková epizóda ako mikrokozmos spoločnosti

V diele sa nachádza zaujímavá epizoda odohrávajúca sa v banke, ktorá slúži ako mikrokozmos vtedajšej spoločnosti. Autor tu poukazuje na byrokratické prekážky a ťažkosti, s ktorými sa stretávajú chudobní ľudia pri snahe získať pomoc.

Príbeh začína v účtovnickej kancelárii, kde aj napriek suchým číslam preniká do duše úradníka pocit spolupatričnosti. Banka, prezentovaná ako "ľudová", začína prijímať "chlebové" zmenky od ľudí s nízkymi sumami. Jeden z príbehov sa zameriava na muža, ktorý žiada tridsať korún na zmenku podpísanú švagrom a bratrancom, ktorí tiež nemajú majetok. Direktor sa spýtal chudobného muža či sa má niečím zaručiť, ale ten mu odpovedal záporne. Postupne sa pýtal aj na majetok ľudí, ktorý sa mu podpísali na zmenku, ale ani s týmto chorí muž nepochodil. A tak direktor na zmenku napísal „nie“, nepovolená.

Direktor banky spočiatku odmieta pôžičku s odôvodnením, že zmenka už bola pravdepodobne predložená inde. Po niekoľkých dňoch sa muž vracia s tou istou zmenkou. Jeho zúfalstvo a choroba ho prinútia prehovoriť o svojej situácii, pričom roní slzy. Tento krát bolo v banke viac posudzovateľov, lebo bol deň nových pôžičiek. Vystatoval sa direktorovi že bol chorý, ale teraz je mu už lepšie a že už chce ísť do práce, lebo nieje čo doma jesť. Až vyronená slza presvedčila posudzovateľa. Prepísal svoje „nie“ na „áno“. Šťastný muž odišiel domov a každému rozprával, že už ráno znovu pôjde pracovať do fabriky.

Táto epizóda poukazuje na:

• Byrokraciu a formálnosť: Aj napriek tomu, že banka je "ľudová", proces schvaľovania pôžičky je komplikovaný a zdĺhavý.
• Sociálnu nerovnosť: Chudobní ľudia sú často bezmocní voči systému a musia čeliť mnohým prekážkam.
• Ľudskosť v systéme: Napriek všetkému, v systéme existujú aj ľudia, ktorí sú ochotní pomôcť a prejaviť súcit.
• Silu zúfalstva: Zúfalstvo môže prelomiť aj zdanlivo nepreniknuteľné bariéry.

Sociálne kontrasty v diele "Horký chlieb"

Tajovský v diele ostro kontrastuje medzi svetom pánov, ktorí sa bezstarostne zabávajú, a ťažkým životom Turjanky, ktorá sa snaží zabezpečiť pre svoje deti aspoň kúsok chleba. Do protikladu autor stavia rodinu majetného krajčíra a chudobnú rodinu vdovy po paholkovi. Kým sa páni zabávajú, vdova Turjanka musí strážiť ich deti. V strachu o svoje opustené deti, spiace na druhom konci mesta, nenachádza pokoj a celú noc behá medzi domom pánov a svojou chalupou. Vonku je tuhá zima, čím trpí jej zdravie. Zatiaľ čo sa páni stroja na zábavu, Turjanka sa trápi, ako zarobiť na živobytie. Tento kontrast je umocnený aj prostredím - páni sa bavia v divadle, zatiaľ čo Turjanka žije v drevenej chalúpke, prerobenej z maštale za mestom.

Materská obetavosť je ústredným motívom diela. Turjanka je ochotná obetovať všetko pre svoje deti. Aj keď je unavená a zmorená, pracuje do úmoru, aby im zabezpečila aspoň základné potreby. Je stelesnením obetavej matky, ktorá sa snaží za každú cenu zabezpečiť pre svoje deti lepší život. Je pracovitá, skromná a plná materinskej lásky. S mimoriadnym porozumením sa Tajovský vcítil do postavy hlavnej hrdinky. Zobrazuje tu lásku matky ku svojim deťom. Tajovsky tu kritizuje panskú spoločnosť. Vytvára protiklad medzi materinskou láskou a povinnosťou. Hovorí o nedbalosti pánov.

Analýza postáv v "Horkom chlebe"

• Mara Turjanka: Chudobná žena, život ju stíha nešťastím, musí bojovať o živobytie pre deti a seba samu, je pracovitá a nadovšetko ľúbi svoje deti, jej láska prevyšuje panskú lásku k deťom.
• Deti: Sú symbolom nevinnosti a bezbrannosti. Ich osud je úzko spätý s osudom ich matky. Zdrobneniny: detičky, sirotky, dievčatko.
• Páni: Reprezentujú svet bohatstva a bezstarostnosti, ktorý je vzdialený od reality chudobných ľudí.

Kontext doby

Dielo "Horký chlieb" vzniklo v období, kedy slovenské obyvateľstvo čelilo mnohým sociálnym a ekonomickým problémom. Chudoba, nezamestnanosť a vysťahovalectvo boli bežným javom. Tajovský vo svojich dielach realisticky zobrazoval túto situáciu a snažil sa poukázať na nespravodlivosť a útrapy, ktoré postihovali obyčajných ľudí. V tejto poviedke J. G. Tajovského odkaz.

tags: #jozef #gregor #tajovsky #na #chlieb #rozbor

Populárne príspevky:

• Recept na fašírky zo zajaca
• Štýl a chuť v Trebišove
• Kulinárske poklady z Ruska
• Recepty pre pôst
• Slovenské kulinárske tradície