Jozef Porubský a Inovatívne Pestovanie Rajčín na Farme Babindol

Slovenskí spotrebitelia sa v posledných rokoch výrazne zmenili. Uprednostňujú kvalitu a krajinu pôvodu pred nízkou cenou, čím odmietajú lacné, no bezchutné paradajky z dovozu. Ako novinár sa zaoberám mobilnou komunikáciou, multimédiami a vyhotovovaním videorecenzií a tiež videoreportáží už od roku 1990. Zatiaľ čo poľní pestovatelia paradajok či záhradkári majú sezónu v plnom prúde a v týchto dňoch dosahujú najvyššie úrody, sezóna zimného pestovania sa u nás končí.

Práve preto už teraz budujú ešte väčšiu farmu v priemyselnom parku pri Leviciach. V ideálnom stave by mali potom produkovať 50 ton paradajok týždenne, a to by malo postačovať na uspokojenie požiadaviek na slovenskom a českom trhu.

My sme navštívili Farmu Babindol, ktorá je zameraná na produkciu paradajok. Boli sme zvedaví, čo je za tým, že tieto paradajky sú jednoducho oveľa chutnejšie ako tie, ktoré sa k nám dovezú zo Španielska alebo z Maroka. Naše tušenie bolo správne, je za tým veľký kus nadšenia tunajších ľudí, precízna technika a moderná IT technológia.

Našou filozofiou je dopestovať a dodať na trh tie najkvalitnejšie a dozreté plody, ktoré dajú konečnému spotrebiteľovi to, čo od rajčín očakáva. Sedem odrôd, asi 30 tisíc sadeníc, 150 tisíc odnoží a doslova kilometre popínavých porastov posiatych paradajkami. Aj to sú nové levické skleníky Farmy Babindol. Otvorili ich vlani na jeseň na ploche 5,3 hektára. Odvtedy sa pestovanie rozbehlo naplno.

V súčasnosti pracuje v levických skleníkoch 90 kmeňových zamestnancov. Tropické teplo, vôňa zelenej záhrady a poletujúce čmeliaky. Uprostred januára a neďaleko Nitry. Takto to vyzerá v obrovskom skleníku, ktorý púta pozornosť všetkých okoloidúcich. Len informačná tabuľka pri ceste upozorňuje, že ide o farmu, v ktorej sa pestujú rajčiny.

Ak ste ich neochutnali, máte čo ľutovať. Vo februári vás doslova prekvapí čerstvá letná vôňa a neuveriteľne sladká chuť. Aj v tomto období totiž chutia ako počas sezóny - cherry rajčiny, pestované v Babindole neďaleko Nitry.

Babindolský skleník je navyše raritou, na pestovanie tejto tradičnej slovenskej zeleniny využíva výrobu vlastnej energie, ekologický spôsob zavlažovania, recykláciu odpadu a zamestnanci zbierajú rajčiny výhradne až zrelé. Na rozdiel od tých dovážaných, ktoré dozrievajú cestou na Slovensko.

Navyše, rajčiny sa pestujú v biokvalite, teda bez použitia chemických látok, hoci toto označenie oficiálne nepoužívajú, pretože sa nepestujú na pôde, ale hydroponicky, teda zasadené v kokosovom substráte.

Triky pre bohatú úrodu paradajok

Technológie a Príroda v Harmónii

Čo je teda za tým, že tieto paradajky vyzerajú a chutia ako v lete? Je za tým príroda, v tejto farme sa príliš nekamarátia s umelými chemickými prostriedkami. Ale prírode treba pomôcť. Aby mohla paradajka rásť, potrebuje teplo, slnko, vlahu a živiny, a to všetko v optimálnom pomere.

Farma je inteligentne navrhnutá a je prevádzkovaná na základe nezávislých zdrojov, ako je dažďová voda, vyrábajúc si i vlastnú elektrickú energiu. O reguláciu teploty a zavlažovanie sa stará počítač, o opeľovanie zasa čmeliaky.

V babindolskej farme je všetko riadené počítačom. V technologickej časti farmy sme si pozreli najprv prípravu denného menu. Potrebné živiny tu napríklad obohacujú aj o užitočné baktérie, ktoré sú schopné na seba viazať vzdušný dusík.

V skleníku je okolo 100 000 paradajkových hláv a dostať v pravý čas denné menu ku každej z nich je mimoriadne dôležitá úloha. Preto sa aj používa systém dvoch vzájomne redundantných čerpadiel. Výživa sa tak určite dostane k rastlinám.

V levických skleníkoch aj pri opeľovačoch využívajú najmodernejšie technológie. Celý tento ekosystém je založený na maximálne ekologickom pestovaní rastlín. To znamená, že životné prostredie je prvoradý faktor, ktorý zohľadňujeme po každej stránke.

Na pestovanie rajčín sú potrebné teplo a svetlo. Energie si pestovatelia vyrábajú sami. Chémiu nahrádza biologická ochrana proti škodcom, zabezpečuje ju dravá ploštica Macrolophus, ktorá je účinnou ochranou proti moliciam. Súčasťou skleníkov sú čmeliaky, ktoré žijú v desiatkach úľoch rozmiestnených v skleníku.

Všetko riadi počítač, okrem prirodzeného opeľovania rastlín, na ktoré využívame čmeliaky. V každom úli má skupina čmeliakov svoju kráľovnú, o ktorú sa nepretržite starajú, a popritom vyletujú a opeľujú kvetenstvo tak, ako potrebujeme.

Prečo práve čmeliaky? Jednoduchá odpoveď: Majú dlhší ‚sosák‘, a teda dokážu efektívnejšie opeliť kvitnúce rastliny. Kvety rajčín totiž majú pomerne dlhý kalich. Potrebujú ultrafialové žiarenie, preto lietajú najmä v čase, keď je vonku prirodzené svetlo.

Tak to je zhruba celé tajomstvo týchto paradajok. Po našej návšteve konštatujeme, že vo vnútri to ako na typickej farme príliš nepôsobí. Určite nie v technologickej časti, čo je skôr priemyselný podnik s centrálnym riadením cez počítač. Všade je navyše čisto a poriadok.

Kvalita a Lokálny Pôvod

Často nám supermarkety vnucujú prostredníctvom nízkych cien rajčiny z dovozu. Sú k nám dovážané i zo vzdialených destinácií akými sú Španielsko, či Maroko. Každopádne, prvoradou otázkou je, či je lepšie nakupovať tie naše lokálne, alebo dovážané od zahraničného pestovateľa? Hrá pre slovenského spotrebiteľa najvýznamnejšiu úlohu cena, alebo krajina pôvodu a kvalita?

Možno pre tento dôvod “zahraničné akciovky” ostávajú v supermarketoch nedotknuté. Ako som už spomínal, rajčina z ďalekých krajín sa oberá ešte zelená, pričom obsahuje pomerne vysokú hladinu nebezpečného Solanínu. Potom si pocestuje XY kilometrov, čo má negatívny dopad na ovzdušie, ktoré dýchame, pričom je na ceste k spotrebiteľovi “dofarbovaná” banánovými dusíkovými plynmi až pod dobu, pokiaľ nedorazí na náš stôl s minimálnym obsahom najdôležitejších látok.

Kvalita paradajok sa okrem iného meria vysokým stupňom sladkosti, vysokým obsahom vitamínov, Karotenoidov a Lykopénu. Ing. Jozef Porubský, definuje pestovanie a odlišnosť tohto typu farmárčenia nasledovnými slovami: „Našou filozofiou je dopestovať a dodať na trh tie najkvalitnejšie a dozreté plody, ktoré dajú konečnému spotrebiteľovi to, čo od rajčín očakáva. Bez ohľadu na to, či je vonku sychravá jeseň ,alebo treskúca zima, musíme rastlinám vytvoriť optimálne podmienky. Potom rajčiny zberáme dozreté na rastlinách, v plnej zrelosti. To zaručuje že sú chutné, voňavé a sfarbené do červena.

Takýto rajčiak obsahuje všetky potrebné vitamíny, najmä A, B, C a E, z minerálnej látky, najmä draslík, ktorý je vynikajúci ako prevencia srdcovocievnych chorôb, stopové prvky, ale najmä Lykopén. Lykopén sa nachádza v šupke a dáva rajčiakom červenú farbu. Má antioxidačné účinky, ktoré ničia voľné radikály. Po tepelnej úprave ešte znásobuje svoje účinky. Práve Lykopén je účinný v prevencii pred rakovinou žalúdka, pľúc, prostaty, kože a prsníka.

Tu dopestované paradajky potom obsahujú toľko vitamínu C, že 3 až 4 kusy pokryjú dennú potrebu tohto vitamínu pre dospelého človeka. Bohato je tu zastúpený aj lykopén (červené farbivo) vzniknutý prirodzenou cestou.

„Vlastníme certifikát GlobalG.A.P. Ide o medzinárodne uznávaný certifikát, ktorý potvrdzuje, že naše paradajky dosahujú vysokú úroveň bezpečnosti a kvality. Navyše sa pri pestovaní bral ohľad na zdravie, bezpečnosť našich zamestnancov a rešpektovali sme životné prostredie,“ hovorí riaditeľ Jozef Porubský.

Pestovanie paradajok v skleníkoch Farmy Babindol. Zdroj: TASR

Sezóna a Produkcia

Sezóna pestovania rajčín sa začína na Farme Babindol v polovici augusta vysadením plánt. V jednom skleníku ich je 38.000, každá z nich meria pri vysadení 40 centimetrov. Rastliny sa pestujú hydroponickým spôsobom na kokosovom substráte. Približne o dva mesiace sa začína zber úrody, ktorý trvá do júla. V tom čase už rastlina dosahuje dĺžku zhruba 15 metrov.

Sezóna tu trvá jeden rok, paradajky sa pestujú 10 mesiacov a dva mesiace sú určené na dezinfekciu. Sezóna pestovania rajčín trvá v Babindole celý rok, okrem letných mesiacov, keď je na trhu dostatok domácej zeleniny. To je obdobie, keď sa skleník kompletne vyčistí, vyprázdni a začína sa nový cyklus pestovania.

V skleníkoch v Leviciach aktuálne likvidujú staré rastliny, aby mohli priestory pripraviť na ďalšie pestovanie. „Práve teraz nastal čas, kedy v skleníku vidieť všetky fázy pestovania, ešte tu máme posledné rastliny na koreňoch, z ktorých oberáme úrodu. Väčšina rastlín už ale ide na ďalšie spracovanie, to znamená kompostovanie.

Prvú úrodu budú oberať začiatkom októbra. Počas sezóny rastlina dosiahne dĺžku až do 14 metrov. Na konci sezóny sa všetky rastliny musia zlikvidovať. S tou by sa malo začať asi o 3 týždne.

Spolu dokážu skleníky v Leviciach a Babindole vyprodukovať ročne asi 1 500 ton paradajok. Sezóna sa každoročne končí v júli. Vtedy totiž rastliny zlikvidujú a skompostujú a skleníky sa podrobujú kompletnej dezinfekcii, čím sa pripravia na novú sezónu.

Farma Babindol produkuje týždenne 15 ton paradajok a nestačí to. V piatok je podniková predajňa obyčajne zatvorená, lebo prednosť majú zazmluvnené objednávky do supermarketov.

„Týždenne priemerne zbierame desať až pätnásť ton rajčín, ročne je to okolo päťsto ton,“ dozvedáme sa.

Rozšírenie a Budúcnosť

Spoločnosť začala so zimným pestovaním paradajok v roku 2014, keď otvorili prvý skleník v Babindole. Dosiaľ tam pestuje odrodu Tramezzino, ktorá na slovenskom trhu dosahuje veľké úspechy.

Skleníky vyrástli pri Leviciach len minulý rok, na ploche asi 5,3 hektára dopestujú ročne vyše 500 ton rajčiakov. Podobné úrody dosahuje aj babindolský skleník.

„Pestovanie sa snažíme rozšíriť, pripravujeme novú plochu pri Leviciach.“ Približne 1200 ton cherry rajčín ročne vyprodukuje Farma Babindol vo svojich dvoch nových skleníkoch v Leviciach. Rajčiny sú určené pre slovenský trh, ktorý je najmä v zimných mesiacoch zásobený predovšetkým rajčinami z dovozu. „Aj na našom trhu už vzrástol dopyt spotrebiteľov po lokálnych potravinách.

Vlani na jeseň pribudli ďalšie dva skleníky v Leviciach s pestovateľskou plochou 5,3 hektára. Ich výstavba si vyžiadala investíciu 15,3 milióna eur.

Hydroponické Pestovanie

Tak ako v Babindole, aj v Leviciach ide o hydroponické pestovanie paradajok. Planty do skleníkov nasadili vlani v auguste do kokosového substrátu. Zber úrody sa začal asi o dva mesiace a potrvá do júla.

Medzi riadkami s paradajkami vedie systém potrubí, ktorým sa jednak k paradajkám privádza teplo a zároveň sa na ňom pohybuje aj manipulačný vozík na ošetrovanie rastlín. Tento vozík sa dá zdvihnúť do výšky a pohybuje sa aj po celej dĺžke radu. Takto je možné jednoducho paradajky zbierať, ale aj ošetrovať. V tejto farme sa pritom oberajú paradajky zásadne len v plnej zrelosti.

Vo Farme Babindol rastú paradajky na kokosovom substráte, ktorý je ideálny na rozvinutie koreňového systému paradajky. Substrát vplyvom vody nabobtná a zväčší svoj objem. Ku každému koreňovému systému pritom vedie kapilára s dodávkou tzv. denného menu.

Vodu, ktorú rastlinky nespotrebujú, opäť zachytávajú do nádob. Obohatia ju o nové živiny a vodu recyklujú. „Aj vďaka tomu oberáme stále úplne dozreté rajčiny, ktoré obsahujú vitamíny a najmä lykopén, najsilnejší známy antioxidant rastlinného pôvodu. Naše babindolské cherry paradajky odrôd McDreamy a Tramezzino, ktoré sú charakteristické svojou intenzívnou chuťou a vôňou, získali od Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR značku kvality SK GOLD.“

Zaujíma nás, ako dlho trvá, kým zrelú rajčinu môžeme smelo skonzumovať. „V auguste sme nasadili prvé priesady, štvrtého októbra sme oberali prvé plody a asi o dva dni neskôr zbierali prvú úrodu. V tomto skleníku máme asi tridsaťtisíc rastlín a každá z nich má tri až štyri odnože. Takže dohromady stoniek, ktoré dávajú úrodu, je tu asi stotisíc,“ pokračuje riaditeľ farmy.

Farma Rozloha Ročná produkcia Odrody
Babindol 2,2 ha cca 500 ton Tramezzino
Levice 5,3 ha cca 500 ton 7 odrôd

tags: #jozef #porubsky #rajciny #pestovanie

Populárne príspevky: