Význam nekvaseného chleba v judaizme a jeho spojitosť s Pesachom

Pesach, v slovenskom prostredí známy aj ako židovská Veľká noc, je jedným z najvýznamnejších sviatkov v judaizme. Pripomína odchod Židov z egyptského otroctva pod vedením Mojžiša a ich putovanie do zasľúbenej zeme. Týmto sviatkom, ktorý začína večer 14. nisana a trvá osem dní, sa pripomína udalosť vyslobodenia židovského národa z egyptského zajatia. Židia v ňom boli podrobení nielen útlaku a ťažkej práci, ale aj snahe o ich úplnú likvidáciu.

Tento pútnický sviatok, ktorý trvá sedem dní, je spojený s prísnymi predpismi a zvykmi, vrátane zákazu konzumácie kysnutého chleba.

Tesne na túto udalosť nadväzuje útek Židov z Egypta, čo sa pripomína najmä pri sviatočnej rodinnej večeri, kedy všetko konzumované jedlo má svoju symboliku. Podáva sa napríklad maces, čiže nekvasený chlieb na znázornenie rýchleho odchodu z Egypta, kedy chlieb nestihol vykysnúť.

Maces: Symbol Pesachu

Počas Pesachu je prísne zakázaná konzumácia kysnutého chleba. Hebrejom vtedy nevykvasil chlieb, a preto chlebom tohto obdobia je nekvasený maces. Maces je nekvasený chlieb, ktorý symbolizuje rýchly odchod Židov z Egypta, kedy cesto nestihlo vykysnúť.

Každá židovská domácnosť má preto povinnosť ešte pred začatím Pesachu dôkladne prehľadať svoj príbytok a zbaviť sa všetkých kysnutých potravín ich spálením najneskôr do piatej hodiny popoludní 13. nisana. V prípade, že veriaci vlastní napr. pekáreň, kvasené potraviny sa symbolicky predajú, pričom po skončení sviatku sa vlastníctvo opäť vráti do rúk pôvodného majiteľa.

Pod drobnohľadom je nielen podávané víno, ktoré musí byť zapečatené pod dozorom odborníkov, ale aj maces, ktorý má byť pripravený s ohľadom na špeciálne predpisy. Okrem toho sa jedlo konzumuje z vyčlenených riadov, tzv. pesachových riadov, ktoré nikdy neprišli do kontaktu s kvaseným jedlom.

Hĺbka jeho významu je predovšetkým v zázraku, ktorý sa udial z Božej vôle, a teda v oslobodení sa, ale aj v hlbokej viere.

Počas Pesachu sa podáva kuracia polievka s macesovými knedličkami a ako zákusok studený macesový koláč.

Sederová večera: Oslava slobody

Oslava zahájenia sviatku (tzv. Séderová večera) sa koná v kruhu rodiny, najbližších a často trvá do neskorej noci. Sederová večera má svoj ustálený poriadok (hebrejský názov seder znamená poriadok), dramaturgiu, pravidlá.

Na prestretých stoloch boli pre každého pripravené 4 poháriky červeného vína, macesy (nekvasený chlieb), miska so slanou vodou. Namáčali sme petržlenovú vňať aj reďkovku v slanej vode. Chutilo to dobre a symbolicky to malo pripomenúť slzy zotročených židov v Egypte. Na kúsok macesu sme si dali chren so zmesou jablka, čo bolo ešte chutnejšie. Chren mal pripomínať trpkosť otroctva a celá zmes maltu pri stavbe pyramíd.

Biblická história nás učí o desiatich egyptských ranách, ktoré Boh zoslal na Egypťanov, keď faraón nechcel prepustiť Židov z otroctva. Poslednou bolo zabitie všetkého prvorodeného. Podľa Božieho príkazu si mali Židia potrieť veraje svojich dverí krvou obetného baránka, aby Anjel smrti prešiel ponad židovské obydlia (hebrejské sloveso pasach znamená prešiel). Vajíčko má pripomínať zničenie prvého a druhého Jeruzalemského chrámu.

Zaujímavosťou je aj to, že stôl sa prestiera o jedno miesto navyše. Je určené pre proroka Eliáša, pretože sa očakáva jeho skorý príchod so zvesťou o Mesiášovi.

Kóšer: Základ židovskej kuchyne

Židovská kuchyňa sa riadi prísnymi pravidlami stravovania, známych ako kašrut. Tie určujú, ktoré potraviny sú kóšer (čisté, spôsobilé) a ktoré sú trejf (nečisté). Rabín Yosef Karo spísal v 16. storočí pravidlá stravovania, podľa ktorých sa potraviny rozdeľujú na kóšer - čiže čisté a trejf - nečisté. Medzi nečisté potraviny patrí bravčové mäso, plody mora a niektoré ryby. Jesť sa môžu iba tie ryby, ktoré majú plutvy a šupiny.

Čisté potraviny sa delia na mäsové, v rámci ktorých je dovolené požívať mäsko z párnokopytníkov, ako je koza, ovca alebo krava, vtákov a tiež hydina. Dovolené sú aj mliečne výrobky z povolených živočíchov a tolerovaná a pritom neutrálna je zelenina, ovocie a ryby.

Kašrut zahŕňa aj pravidlá pre prípravu jedla, ako napríklad oddeľovanie mäsitej a mliečnej stravy. V židovskej kuchyni sa používajú dve sady riadu, jedna na mliečne potraviny a druhá na mäsité. Nesmie sa totiž spájať mäso s mliekom.

V jednej kuchyni preto pripravujú mäsité jedlá a v druhej majú nádoby a všetky zariadenia určené iba pre prípravu syrov a spracúvanie mlieka. Ak Židia najprv zjedia mäso, musia počkať aspoň šesť hodín, kým skonzumujú niečo z mlieka alebo mliečnych produktov. A opačne, minimálne hodinu po tom, čo si dopriali hoci jogurt alebo puding a dve hodiny po zjedení syra si môžu vychutnať napríklad sobotné jedlo gefilte fiš.

Židovské sviatky a ich kulinárske tradície

Židovské sviatky sú spojené s oslavami, hodovaním, ale zároveň bol postoj každého účastníka kultický a mravný. Ku ostatným židovským sviatkom tiež patria tradičné recepty.

Vplyvy a súčasná izraelská kuchyňa

Od dôb Palestíny sa veľa pre židov zmenilo. Dnešná Izraelská kuchyňa je pretkávaná vplyvmi libanonskej aj arabskej kuchyne. Tiež je tu vplyv jemenskej kuchyne aj iných afrických kuchýň. Obľúbené sú tu šaláty, falafel, tahin, chumus, grilované mäsá ako napríklad šašlík alebo kebab z mletého mäsa.

Medzi najpoužívanejšie orientálne prísady patria sezam, škorica, mäta, datle, pomaranče, hrozno, koriander, ružový olej alebo med. Arabská kuchyňa tu prišla v záľube olejov a tučných jedál. U nás si židia obľúbili zas viedenské rezne a maďarský guláš.

Obľúbeným chlebom je tu „hallah“, čo je jemnejšia forma nášho chleba, ďalej sa obľube teší aj sladký chlieb máčaný do čokolády alebo s hrozienkami. V arabských pekárňach sa pečie „pitta“ . Známou sladkosťou je baklava. Je to zákusok z mletej praženej pšenice s pistáciami alebo lieskovcami ponorený do medu.

Dodržiavanie kóšer v súčasnosti

Židia sa v priebehu dejín roztrúsili z Palestíny do celého sveta, no ich stravovacie návyky zostali vo veľkej miere rovnaké vďaka dodržiavaniu rituálnych zvykov pri stravovaní. Pojem „kóšer“ znamená v hebrejčine „čistý, spôsobilý, vhodný“. V súvislosti s jedlom u židov má tento pojem zákonný až rituálny charakter.

Na Slovensku to ale židia nemajú ľahké, pretože prísne predpisy v súvislosti s čistotou a prípravou surovín im neumožňujú dodržiavať zásady a jesť „kóšer“. Židia sa oddávna stravovali podľa biblických predpisov. Tie napríklad zakazujú jesť mäso svine, koňa, osla a iných neprežúvavcov.

Zviera má byť zabité nožom, kedy mäsiar so špeciálnym povolením na porážanie „čistých pokrmov“, pretne zvieraťu naraz hrtan aj tepnu. Zviera tak ihneď vykrváca. Židia totiž veria, že v krvi je duša a preto sa krv nesmie konzumovať.

Z rýb sú dovolené len tie, ktoré majú plutvy a šupiny a zároveň sa množia ikrami. Židia prísne delia pokrmy z mäsa od pokrmov z mlieka. V izraelských reštauráciách sú dokonca dve kuchyne s rovnakým vybavením, kde sa má zabezpečiť, aby nádoby, ktoré sa používajú na prípravu mäsa neprišli do styku s mliekom. Po konzumácii mäsitého pokrmu židia až šesť hodín nesmú jesť mliečne pokrmy. Ak najprv jedia mlieko, majú počkať aspoň hodinu kým pristúpia ku konzumácii mäsa. U syrov je táto doba dlhšia.

Je tu tiež tretia skupina surovín, ktoré sú neutrálne. Za nich židia považujú napríklad ovocie, zeleninu a strukoviny.

tags: #judaizmus #nekvasený #chlieb #význam

Populárne príspevky:

• Inšpirácie pre ovocnú tortu
• BezLaktózový jogurt Zvolenský
• Reštauračné vozne ZSSK a inovácie
• Klasika v kuchyni
• Certifikácia hrúbky plechu