Jurajvie Sliepka Alebo Vajce: Filozofia a Vedecký Pohľad

Otázka, čo bolo skôr, sliepka alebo vajce, patrí medzi najznámejšie a najzapeklitejšie hádanky v histórii filozofie. Diskusia o tejto dileme trvá už viac ako 2000 rokov a zdá sa, že neexistuje jednoznačná odpoveď. Poďme sa na ňu pozrieť z rôznych uhlov.

Filozofický Pohľad

Kruh nemá začiatok. Poznáte takú tú najklasickejšiu akože filozofickú otázku: čo bolo skôr, sliepka či vajce?

Profesor David Papineau, filozof vedy na King´s College v Londýne, vysvetľuje: „To, že vajíčko predchádza slepici, vyplýva z povahy slepičích vajec. Ak by klokan nakladol vajíčko, ze kterého by se vylíhl pštros, bylo by to jistě pštrosí vejce, ne klokaní. A na základě této úvahy předpokládáme, že první kuře se opravdu vylíhlo ze slepičího vejce, ale toto vejce ze slepice nepocházelo.“

Vedecký Pohľad

Biológovia pokazili srandu keď zistili, že prvé bolo vajce, akurát nepatrilo sliepke.

Podľa profesora evolučnej genetiky na nottinghamskej univerzite, Johna Brookfieldu, „První kuře se muselo od svých rodičů lišit díky nějaké genetické změně.“

Návod na vyskladanie a fungovanie organizmu je uložený v DNA. Pri prepise DNA dochádza k chybám, čo je niekedy užitočné. Potomok organizmu môžeme mať iné vlastnosti ako rodič a ak budú prospešné, tak sa mu bude dariť (množiť) viac. Chyba však môžu byť smrteľné, hlavne ak sa nahromadia.

Čím dlhší kód sa prenáša, tým náchylnejší je na hromadenie chýb. Je za tým pekná matematika, prezradím vám rovno výsledok: súčin dĺžky kódu a jeho chybovosti nemôže presiahnuť istú hodnotu (L × q < s; L je dĺžka informácie, q je chybnosť znaku pri kopírovaní a s je konštanta, ktorá závisí od parametrov delenia).

Krátke genetické kódy si môžu dovoliť väčšiu chybovosť ako dlhé. Víry a baktérie majú jednoduché DNA (resp. RNA). Delia sa veľmi rýchlo a s častými chybami, preto rýchlo mutujú a prispôsobujú sa prostrediu. Presne toto, v súčinnosti s nezodpovednými pacientami a farmármi, je príčinou šlachtenia rezistentných baktérií. Napríklad vírusy hepatitídy C či detskej obrny sú na hrane teoretického limitu chybovosti.

Ako je možné, že prežijeme s našou DNA dlhou niekoľko miliárd báz? Máme totiž šialene presné nástroje, ktoré vzniknité chyby opravujú. Nebyť ich, dochádza k státisícom poškodení denne, či už pri prepise alebo vplyvom prostredia. Ide o hrubý odhad, no je jasné, že ak by sme nemali sofistikované opravné mechanizmy, došlo by v rýchlej smrti. Niektoré mutácia aj tak uniknú, čo môže viesť napríklad k vzniku rakoviny.

A tu sme znovu pri probléme vajíčko/sliepka. Sofistikované opravné mechanizmy potrebujú dlhú DNA, ktorá kódoju ich zloženie. Bez týchto mechanizmov však dlhá DNA, RNA či iný nosič genetickej informácie neprežije. Čo bolo skôr? Dlhá DNA alebo jej opravovanie?

Existuje niekoľko možných vysvetlení. Možno je matematický odhad moc prísny a aj dlhšie genetické kódy prežijú veľa množení. Alebo pôvodná RNA vznikala v symbióze s inou RNA, ktorá ju opravovala.

Podobne ako aj pri iných veciach, tak aj pri chybách zjavne existuje niečo ako zdravý balans. DNA/RNA nesie informácia, ktorá sa chybaMI stráca. Pribúda však prirodzeným výberom.

Zhrňme si niektoré kľúčové body:

• Vajce predchádza sliepke: Z evolučného hľadiska, prvé vajce, z ktorého sa vyliahla sliepka, nepochádzalo od sliepky.
• Genetické mutácie: Vznik nového druhu, ako je sliepka, je výsledkom genetických mutácií u rodičov.
• DNA a opravné mechanizmy: Dlhá DNA potrebuje sofistikované opravné mechanizmy, aby prežila, ale tieto mechanizmy sú kódované v DNA.

Pre lepšiu ilustráciu si pozrite nasledujúcu tabuľku:

Schéma replikácie DNA

tags: #jurajvie #sliepka #alebo #vajce #filozofia

Populárne príspevky:

• Palacinky s tvarohom krok za krokom
• Ryža s bravčovým karé
• Tipy pre šachovnicovú tortu
• Krok za krokom: Sviečka a ruženec na tortu
• Tajomstvá dokonalého husacieho vývaru