Život a Udalosti v Regiónoch Lučenec a Žarnovica

Článok sa venuje rôznym aspektom života a udalostí v regióne Lučenec a Žarnovica, pričom sa dotýka aj sociálnych tém a lokálnych iniciatív.

Krása a Reprezentácia Regiónu

Dvadsaťročná Svetlana Matúšková z Lučenca sa prebojovala medzi finálovú dvanástku najkrajších dievčat Slovenska. Svojou krásou a šarmom reprezentovala mesto i región na celoslovenskej súťaži krásy Miss 2005. Už ako pätnásťročnú ju svet krásy a módy zaujímal, no predtým sa zúčastnila castingov len ako sprievod svojej staršej sesternici. Organizátorom sa však zapáčila viac.

Svetlana sa zúčastnila rôznych kurzov, kde sa učila základy modelingu. Aj keď sa páčila na viacerých castingoch, jej výška bola prekážkou. Až na Miss organizovanej Silviou Lakatošovou nebola výška obmedzená. Od súťaže očakávala pracovné uplatnenie v oblasti módy a vizáže.

Castingy na Miss boli podľa Svetlany unavujúce, keďže prešli štyrmi alebo piatimi kolami s približne 1200 adeptkami. Na prvé sústredenie vybrali až šestnásť dievčat, čo spôsobilo napätú situáciu. Dievčatá sa učili choreografiu, predstavovať sa a absolvovali sedenia so psychológom. Svetlana vnímala priateľskú atmosféru medzi dievčatami a organizačným tímom. Finálového večera sa neobávala a pripravovala sa úpravou jedálnička a cvičením.

Sociálna Pomoc a Boj Proti Úžere

Rómsky kráľ Ján Farkaš sa rozhodol pomôcť obyvateľom sídliska Dúžavská cesta v Rimavskej Sobote, ktorí žijú len zo sociálnych dávok. Zriadil obchod, kde si môžu nakúpiť základné potraviny bez peňazí a zaplatiť, keď dostanú sociálne dávky. Týmto systémom chcel zlikvidovať úžeru, ktorá na Dúžavskej ceste existovala dlhé roky.

Obyvatelia sídliska využívali sociálne dávky len dva dni, pretože im ich vzali úžerníci. V obchode Jána Farkaša nájdu všetky základné potraviny okrem alkoholu a cigariet, vrátane chleba, masla, jogurtov, múky, cukru a sladkostí pre deti. Obchod je otvorený od rána do večera, aj cez víkend, a je vždy plný ľudí. Zásobujú ho dva až trikrát denne a týždenne predajú 500 až 600 kíl mäsa.

Obyvatelia sídliska si iniciatívu pochvaľujú, pretože im to pomáha prekonať ťažkosti a vyhnúť sa požičiavaniu peňazí na vysoký úrok. Na Dúžavskej ceste žije vyše tisíc Rómov, ktorí sú kvôli vysokým dlhom niekoľko rokov bez elektrickej energie, vody a dodávky tepla. Vodu si nosia vo vedrách a fľaškách z hydrantu, ktorý nainštalovala samospráva.

Príbeh Heleny: Druhá Šanca vďaka Ľudskosti

Jej život je ako klbko. Poriadne zamotaný a zbabraný. No práve vďaka našim čitateľom dostala Helena druhú šancu. Ešte pred troma týždňami jej hrozilo väzenie za neplatenie výživného. Po zverejnení jej príbehu sa našli dobrí ľudia, ktorí matke dvoch detí pomohli.

„Na účet mi prišlo 400 eur a dostala som aj ďalších päťdesiat od jedného invalidného dôchodcu. Som nesmierne dojatá. Toto je pre mňa ten najkrajší vianočný darček,“ hovorí pani Helena. Vďaka dobrote a ľudskosti dostala matka dvoch detí šancu na lepší život. „Tých osem rokov v base mi dali veľa. Pochopila som, aký je život vzácny. Je to fakt to najcennejšie, čo človek má. Ďakujem ešte raz za všetko,“ hovorí Helena.

Mala dvadsaťpäť rokov, keď sa vydala na samotu na Dolnú Bábu. „Keď som mala sedemnásť rokov, môj snúbenec sa zabil pri autonehode. Jeho strata ma veľmi poznačila. V tej chvíli sa mi zrútil celý svet. Dovtedy sa mi všetko zdalo také ideálne a odrazu som začala všetko vidieť v čiernych farbách,“ tvrdí Helena. Mala nočné mory a depresívne stavy. Útechu hľadala v alkohole. Vtedy aspoň na chvíľu zabudla na ťažké myšlienky, ktoré jej vírili v hlave. Medzičasom porodila dve deti a prispôsobovala sa životu na samote.

„Veľakrát som prosila manžela, aby mi pomohol, no on ma vždy len odbil, aby som nevymýšľala a radšej sa venovala domácnosti. Nechápal, že v mojej hlave sa niečo deje, že nie som v poriadku. Chuť do života mi nevedeli dať ani moje dve deti, ktoré som veľmi milovala,“ spomína na zlé časy Helena.

Osemnásteho septembra v roku 2002 jej svokra ležala v nemocnici. Helena opäť všetko videla v čiernych farbách. „Neviem opísať, čo mi vtedy prebehlo hlavou. Možno skrat, možno niečo iné, veď je to už jedno. Chcelo sa mi umrieť, no bála som sa, čo bude s deťmi. Tak som dala lieky aj im. Našťastie, nezomreli. Zachránili ich a ja som každý deň vo väzení zaspávala a zobúdzala sa s myšlienkami na ne,“ spomína na rodinnú drámu Helena.

V ten osudný deň v poslednej chvíli stihla načarbať na hárok papiera: „Nadrogovala som deti. Ja tiež nechcem žiť, nechaj ma tak. Prosila som ťa o pomoc, prepáč. Zachráň deti, na mňa sa vyser.“ Vďaka tomuto odkazu mladú ženu a jej deti zachránili. Darinka mala vtedy tri roky, Majko dva. Chcela zomrieť Helena po tomto pokuse o samovraždu skončila v nemocnici na výplachu žalúdka.

„No ešte v ten istý deň som sa vrátila domov na samotu. Tak veľmi som chcela, aby ma niekto pochopil, prečo som to spravila, aby mi niekto pomohol. No namiesto pochopenia sa na mňa oborili s krutými výčitkami. Od všetkých som počúvala, že som vrahyňa a že som mala radšej zomrieť, ako sa vracať domov. Prestala som vnímať ten krik okolo seba. Chcela som už mať konečne pokoj, odísť z tohto pekla do večnosti. Veľmi, veľmi som túžila umrieť. Aby som nabrala odvahu, dala som si pálenku a pustila plyn. Opäť to nevyšlo. Dnes už viem, že som mala šťastie. No vtedy som to vnímala inak,“ spomína Helena. Až po tomto druhom pokuse odviezli mladú ženu na psychiatriu. Odtiaľ sa dostala do väzenia.

„Dostala som dvanásť rokov. Odsedela som si osem. Štyri mi odpustili za dobré správanie. V base sa vám každý deň zdá nekonečne dlhý. Máte možnosť premýšľať, sami si dávate otázky, sami sa na ne snažíte aj odpovedať. Umáral ma pocit viny, bolo mi veľmi smutno za deťmi. Písala som im listy. Nevedela som, či ich dostanú. Znie to paradoxne, ale veľmi som sa o ne bála. Vedela som, že som im svojím správaním veľmi ublížila, no v kútiku duše som dúfala, že ma pochopia a odpustia mi. Uvedomovala som si, v akom prostredí vyrastajú, že možno by im bolo lepšie v domove ako na samote. Ich otec má svojskú povahu, tiež sa rád pozerá na dno pohárika. Vedela som, že moje deti nebudú trpieť hladom, ale ich vývoj nebude napredovať,“ hovorí Helena.

Pred dvoma rokmi opustila brány väznice. Vrátila sa na samotu v Hornej Bábe. „Túžila som byť s deťmi, no vedela som, že to nebude ľahké. Vzhľadom na vek si nemohli nič pamätať. Mohli hovoriť len to, čo im bolo vtĺkané do hlavičky. Domov som prišla čistá. V base som sa odnaučila piť. Som abstinujúcou alkoholičkou. Návrat do prostredia, ktoré mi pripomenulo bolestivú minulosť, nebol ľahký. Už bývalý manžel nikde nepracuje, často popíja a správa sa svojsky. Bral mi peniaze, skrýval tabletky. No ja som psychiatrický pacient, tabletky potrebujem, aby som mohla normálne fungovať,“ hovorí Helena.

Pri mužovi vydržala osem mesiacov. „Deti mi odpustili, máme sa radi. No uvedomila som si, že musím odísť, lebo sa z toho všetkého zbláznim. Opitý človek stráca rozum a zdravý úsudok. Aj moja psychiatrička mi povedala, aby som z prostredia, ktoré ma ubíja a ťahá späť do bahna, odišla. Ja som však nemala kam ísť. Odvtedy, ako som sa pokúsila siahnuť na život svojich detí, moja rodina na mňa zanevrela. Len mama ma pochopila, no tá je nevládna, odkázaná na pomoc mojej sestry, takže ma nevie prichýliť. Týždeň som bola na ulici. Prespávala som na priehrade v požičanom stane,“ hovorí životom bitá žena. Jej odvaha je obdivuhodná. Málokto by dokázal utŕžiť od života toľko kopancov a napriek tomu vstať a ísť ďalej.

Keď si už myslela, že sa z ulice nedostane, šťastie sa predsa len usmialo aj na ňu. Život na ulici ju nezlomil. Našla si ubytovanie i prácu. Pracovala a dodnes pracuje v jednom z lučeneckých hypermarketov. „Snažila som sa prežiť. Vždy, keď som niečo dostala od dobrých ľudí, či už cukríky alebo oblečenie, všetko som dala deťom. Darinka chodí do internátnej školy v Lučenci, stretávam sa s ňou tak často, ako sa len dá. Majko navštevuje školu vo Fiľakove. Za ním nemôžem chodiť až tak často, nemám na to peniaze. Potreboval by odbornú pomoc, býva náladový a agresívny. Keď bol malý, chodila som s ním k špecialistom,“ hovorí so slzami v očiach rodáčka z Čeloviec.

Bývalý manžel ju udal za neplatenie výživného. Dlh sa vyšplhal na štyristo eur. Pre niekoho smiešna suma, pre invalidnú ženu hotový poklad. „Vykrikoval mi, aby som deťom nič nedávala, ani sladkosti, ani šaty, že on potrebuje peniaze. Vysvetľovala som mu, že nemám skadiaľ a aj keď si od úst odtŕham, nevychádza mi. Márne. Za neplatenie výživného som dostala tri mesiace. Som však v podmienke, takže mi hrozila basa na štyri roky a tri mesiace. Kým by som sa odtiaľ opäť dostala domov, moja Darinka by mala šestnásť rokov a Majko sedemnásť, takže by to už boli takmer dospelí ľudia,“ tvrdí Helena.

Jej príbeh je plný bolesti, zúfalstva, ale aj ľudskosti a človečenstva. Je o tom, že ľudská psychika je veľmi krehká. Občas stačí málo a aj silný jedinec potrebuje pomoc odborníka, dôležitá je aj opora najbližších. Pani Helena si už svoj najťažší trest odpykala. Vďaka našim čitateľom sa podarilo aj vyzbierať sumu, ktorú dlžila na výživnom.

„Je to úžasné, dostala som šancu. Toto budú pre mňa tie najkrajšie Vianoce. Mám strechu nad hlavou, prácu, vyplatený dlh, veci, ktoré mi darovali dobrí ľudia a vieru, že keď vám je najhoršie, netreba sa opúšťať, ale veriť, že sa stane zázrak. Ďakujem,“ hovorí. V ruke zviera balíček. Je v ňom biely anjel, sova a Mikuláš. „Sama som ich háčkovala. Mám rada ručné práce. Dajte si ich pod vianočný stromček, nech vás chránia. Ste dobrý človek,“ dodá a v očiach sa jej zalesknú slzy.

Lučenecký Jarmok: Tradícia a Realita

Mestu Lučenec udelil právo jarmoku kráľ Leopold I. Bolo to pred viac ako tristo rokmi. Odvtedy sa viac-menej pravidelne v okresnom meste schádzajú jarmočníci a ponúkajú svoj tovar. Taktomu bolo aj tento týždeň.

Obchodníci sa sťažovali na nízke tržby a kupujúci na vysoké ceny tovarov. Koncepcia jarmoku by mohla byť iná. „Chodievam sem každý rok, ale či prídem aj na budúci, neviem. Chýbajú mi tu akési jarmočné zóny. To znamená, že my, umelci, by sme mali byť spolu, zvlášť by mala byť pivná či vínna zóna, kultúrna i stánky. Ľudia majú o obrazy záujem, ale kúpi ich len málokto. Šetria. Nemajú peniaze," hovorí 60-ročný maliar Josif Gondek z Opatovej. Maľuje už vyše 40 rokov. Je to pre neho balzam na dušu.

Neďaleko si rozložil svoj stánok Peter Pintér z Hrušova pri Kráľovskom Chlmci. „Predávame sušené kvety a priamo na mieste robíme rôzne ikebany. Manželku to baví viac ako mňa. Škoda len, že je málo kupujúcich," povzdychol si Peter.

Elena Virágová z Levíc predávala na lučeneckom jarmoku oblečenie. „Predávať musím pod cenu. Tričká, ktoré niekedy stáli aj dvadsať eur, dávam po päť. Kostýmy, ktoré stáli 50 eur, po 30 eur. Ľudia prídu, popozerajú, ale nekúpia. Začala som podnikať v roku 1989, ale z roka na rok je to slabšie. Zarobím si len na prenájom miesta a benzín," tvrdí pani Elena. Podobný názor má i Božena Danišová, taktiež z Levíc. Aj ona musela ísť s cenami dole, počas dvoch dní mala takú nízku tržbu, že si sotva zarobila na náklady.

Na jarmoku ste mohli dostať takmer všetko. Topánky, šaty, med, burčiak, popcorn, prútený nábytok, hračky, domáce potreby, obliečky i sladkosti. Cukrová vata stála euro, rifle 12 eur, a liter tradičného burčiaku 2,5 eura. Hlboko do vrecka museli siahnuť rodičia, ktorých deti chceli ísť na kolotoče. Najdrahší lístok stál až 4 eurá.

„Prišiel som sem so svojimi štyrmi vnúčatami. Mám štyroch chlapcov, najmladší má dva roky a dvaja najstarší deväť. Viem, že kolotoče sú drahé. Ich cena je z roka na rok vyššia. Ale čo nespraví starý otec pre svojich najmilších?" hovorí Lučenčan Jozef Švec.

Timea Kesiová z Rapoviec chodí na jarmok najmä kvôli atmosfére. „Nie je to o tovare, ale o kamarátoch a kultúrnom vystúpení. Jediné, čo si tu vždy kúpim, sú gumené cukríky," usmieva sa 18-ročná slečna. Medzi stánkami sme stretli aj Ľubicu Sabolíkovú. 14-ročná študentka na jarmok neprišla kvôli tovaru, ale jarmočnej atmosfére. „Som tu so sestrou Aďou. Tento rok sa mi zdá, že je menej stánkov. Ideme sa previezť na kolotoče, kúpime si trdelník a cukrovú vatu," hovorí Ľubka.

Kúpele Brusno: Oddych a Uzdravenie v Krásnej Prírode

Kúpelene Brusno spolu s liečebným domom Poľana a krásnou okolitou prírodou s minerálnymi prameňmi vám ponúka relax, oddych, zdravotné procedúry, masáže, rehabilitácie a zážitky, ktoré pomôžu uzdraviť sa nie len vášmu telu, ale aj psychike.

Kúpele Brusno ležia v údolí Slovenského Rudohoria na severovýchod od Banskej Bystrice, na severných svahoch Vepra, v ústí doliny zvanej Peklo, v nadmorskej výške 424 m. Najväčšou pýchou našich kúpeľov je čistý vzduch, nerušené ticho, krásna okolitá príroda, v ktorej človek zabudne na každodenné starosti a naplno si užije chvíle pokoja a oddychu. Z kúpeľov je pekný výhľad nielen na okolité hory, ale aj na končiare Nízkych Tatier, hlavne na dominantnú Prašivú s najvyšším vrchom Veľká Chochuľa v nadmorskej výške 1753 m.

Ubytovanie je kompletne rekonštruované a k dispozícii je 42 jednolôžkových izieb s prístelkou, 79 dvojlôžkových izieb, 3 bezbariérové izby a 4 apartmány. V každej z nich je samostatné sociálne zariadenie s vaňou alebo sprchovým kútom, signalizačné zariadenie, televízny prijímač so satelitným príjmom, rádio, telefón, chladnička s minibarom, trezor a pripojenie na internet. Každá izba má balkón s krásnym výhľadom na okolitú prírodu. Na prízemí je vstupná hala s recepciou a reštauračným zariadením. V LD Poľana sa nachádzajú vhodné priestory pre konferencie, školenia a semináre.

Naše kúpele ponúkajú liečbu chorôb obehového, tráviaceho ústrojenstva, poruchy látkovej výmeny a žliaz, neurologického ústrojenstva, pohybového ústrojenstva alebo chorôb z povolania. Našim hosťom a pacientom poskytneme vstupnú zdravotnú prehlliadku a množstvo procedúr. U nás môžete navštíviť mnohé bazény, masáže, sauny, kúpele, zábaly, výrivé vane. Ponúkame liečebú rehabilitáciu, liečebný telocvik, elektroliečbu aj termoterapiu.

Relax/Wellness služby obsahujú cvičenie v bazéne, rehabilitačné plávanie, liečebný telocvik, elektroliečbu, rôzne kúpele - perličkový, šliapací, vaňový, vírivý, na končatiny, podvodnú masáž, masáž klasickú, reflexnú, japonskú, medovú detoxikačnú masáž, termoterapiu, ktorá zahŕňa parafínové zábaly a rašelinový zábal. ďalšími procedúrami sú diétna liečba, plynové injekcie s aplikáciou CO2, oxygenoterapia, fínska sauna či parný kúpeľ.

Liečebnou vodou v kúpeloch sú minerálne pramene. Využite teda aj pramene prírodných liečivých minerálnych vôd - Ondrej, Ludvik, Paula, Ďumbier. Nezabúdame na vás ani čo sa týka kvalitnej stravy. V našej reštaurácii aj pizzérii varia len vynikajúci kuchári. Po dohode s personálom vám vypracujeme aj špeciálny diétny plán. Môžete sa na nás obrátiť so všetkými vašimi zdravotnými problémami alebo keď ste vegetarián, či celiatik. Naša strava je bohatá na vitamíny a minerály. Raňajky podávame formou bufetových stolov, obedy a večere si vyberáte z našeho pestrého jedálnička.

Profesionálne služby a kvalifikovaný tím pracovníkov „pod jednou strechou“ Vám zabezpečí príjemne strávený pobyt.

Prehľad udalostí v Žarnovici (Október 2025)

tags: #kalinovo #turecké #sladkosti

Populárne príspevky:

• Recept na zdravší koláč s tvarohom a špaldovou múkou
• Efektívna manipulácia s chladeným tovarom
• Donáška čínskeho jedla
• Nový slovenský rekord v love pstruha
• Množstvo materského mlieka