Kameničany paradajka, rajčina či rajčiak: Pestovanie s láskou a modernými technológiami
Vďaka šikovným pestovateľom a výrobcom si pochutnávame nielen na rôznych odrodách paradajok, ale aj na poriadne zdravých pochúťkach, ktoré z nich radi vymýšľajú. Ešteže ich máme!
Paradajky si postupne získali obľubu vo všetkých kútoch sveta. Americké ministerstvo poľnohospodárstva dnes odhaduje celosvetový počet odrôd na 25 000, iné zdroje tvrdia, že ich je na svete asi 10 000. V každom prípade popularita paradajok stále stúpa. Globálna produkcia presahuje 130 miliónov ton ročne, z toho dve tretiny zjeme ako čerstvú stolovú zeleninu a zvyšná tretina sa priemyselne spracuje.
Poďme sa pozrieť na to, ako sa pestujú paradajky na Slovensku a aké zaujímavé produkty z nich vznikajú.
História paradajok: Od "jedovatého jablka" k obľúbenej zelenine
Možno ani netušíte, že predkovia paradajok sa na planéte Zem vyskytovali pred mnohými miliónmi rokov. V minulom roku zverejnili americkí vedci (Pennsylvania State University) v prestížnom časopise Science fosílny nález rastlín z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae), do ktorej patria aj paradajky. Tieto fosílie sa našli v Patagónii (Argentína) a pomocou molekulárnych metód sa podarilo určiť ich vek na 52 miliónov rokov.
Praveký pôvod predkov druhu paradajka jedlá (Solanum lycopersicum) je zaujímavou informáciou, ale oveľa dôležitejšie sú jeho dejiny v súvislosti s konzumáciou človekom. Určité otázniky panujú ohľadom jeho geografického pôvodu. Vedci stále nemajú presne jasno v tom, či k domestikácii došlo v oblasti Peru, alebo to bolo v Mexiku. Avšak nie je ani vylúčené, že udomácnenie došlo v oboch oblastiach nezávisle na sebe. Pôvodní botanickí predkovia moderných odrôd paradajok majú plody veľkosti súčasných „cherry“ odrôd a sú skôr žltej farby. Môžeme ich stále nájsť rastúce na svahoch juhoamerického pohoria Andy.
Avšak vie sa, že už 500 rokov pred Kristom pestovali pre konzum paradajky Aztékovia. Pôvodní obyvatelia Južnej a strednej Ameriky dokonca považovali semienka paradajok za účinné afrodiziakum. Niektoré juhoamerickej kultúry používali túto rastlinu ako halucinogén. Španielsky dobyvateľ Hernando Cortés bol pravdepodobne prvý, kto v roku 1521 priviezol malé žlté paradajky do Európy po dobytí aztéckeho mesta Tenochtitlan. Prvú zmienku o paradajke pod názvom „zlaté jablko“ publikoval v herbári taliansky botanik Pietro Andrea Mattioli a zaradil ho tiež medzi afrodiziaka. Možno preto ho vo Francúzsku nazvali „pomme d’amour“, teda jablko lásky.
Práve v Taliansku a ďalších južných európskych štátoch sa paradajky rýchlo v kuchyni udomácnili. Avšak ešte dlhú dobu trvalo, kým si paradajka našlo svoju obľubu v celej Európe. Dokonca ešte koncom 18. storočia bola nazývaná jedovaté jablko. Verilo sa totiž, že mnoho aristokratov a bohatých ľudí sa po konzumácii paradajok otrávilo a zomrelo. Toto neblahé označenie dostala paradajka neprávom. Pravda bola taká, že v období renesancie sa veľa používal cínový riad, ktorý obsahoval vysoký podiel jedovatého olova. Plody paradajky majú kyslé pH a po kontakte s týmto riadom dochádzalo k uvoľňovaniu olova, ktoré následne spôsobovalo otravy aj úmrtia účastníkov aristokratických hostín.
Pestovanie paradajok na Slovensku.
Podobný osud ako v Európe malo paradajka aj v severnej Amerike. V koloniálnych dobách sa paradajka používala len k dekoračným účelom. Do úst ju nikto nevložil, pretože folklórne zvyklosti povedali, že po jej zjedení premení jed v nej obsiahnutý krv stravníka na kyselinu.
Pošramotenú reputáciu paradajok v Anglicku a následne v Severnej Amerike pomohli čiastočne napraviť v druhej polovici 18 storočia novo vyšľachtené odrody zo Španielska a Talianska. Navyše v súvislosti s imigráciou Európanov prispeli v Severnej Amerike k obľube tejto zeleniny v priebehu 19. storočia prisťahovalci z Talianska, ktorí mali už paradajky vo veľkej obľube. Ďalší fenomén, ktorý napomohol k masovej obľube paradajok v Európe i Amerike, bola pizza. Tá bola vynájdená v druhej polovici 80. rokov 19. storočia v talianskej Neapole.
Moderné pestovanie paradajok na Slovensku
V súčasnosti aj na Slovensku nájdeme farmy, ktoré sa venujú modernému pestovaniu paradajok s dôrazom na kvalitu a ekológiu. Jednou z nich je aj Farma Kameničany.
Farma Kameničany: Inovácie a kvalita
V Kameničanoch pracujú na stavbe najmodernejších skleníkov na celoročné pestovanie paradajok na Slovensku i v Česku. V areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva si prácu nájdu ľudia z obce aj okolia. V skleníkoch budú pestovať paradajky s dôrazom na najvyššiu kvalitu a chuť. Starosta Kameničian Igor Daško vidí prínos pre obec aj v inom. S výstavbou moderných skleníkov začala v Kameničanoch česká firma v marci.
Zbyněk Vondruška, zástupca českej spoločnosti NWT, ktorá skleníky stavia a bude ich aj prevádzkovať, hovorí o špecifikách ich skleníkového pestovania paradajok: „Ide o najmodernejšie skleníky na území Česka a Slovenska na celoročné pestovanie paradajok. Špecifickým je strešný plášť zasklený difúznymi sklami. Svetlo sa vďaka tomu dostane ku všetkým častiam rastliny. Budeme pestovať paradajky s dôrazom na najvyššiu kvalitu a chuť, teda na vysoký obsah cukru. Zameriavame sa na kvalitu, nie kvantitu, máme vybrané najlepšie odrody.“
„Celkovú ročnú produkciu odhadujeme na približne tisíc ton, z toho pôjde osemdesiat percent pre Slovensko a približne dvadsať pre Česko,“ dodal Vondruška.
Medzi hlavné výhody farmy Kameničany patria:
- Pestovanie Bez pesticídov
- Celoročné pestovanie v moderných skleníkoch
- Dôraz na kvalitu a chuť paradajok
Naša zelenina spĺňa, čo sa týka (ne)obsahu pesticídov, rovnako prísne parametre ako BIO alebo dojčenská výživa.
„Sme prvý a jediný pestovateľ v SR, ktorý zaviedol systém celoročného pestovania plodovej zeleniny v skleníku bez zostatkov pesticídov.“
Strecha našich skleníkov je pokrytá špeciálnym difúznym sklom s vyššou priepustnosťou svetla, ktoré sa využívajú aj vo fotovoltike. Na zavlažovanie využívame najmä dažďovú vodu, ktorú zbierame v blízkej vodnej lagúne s kapacitou až 6 000 m3. O naše rajčinky sa v každom kroku s láskou a ručne staráme.
Počas posledných dvoch dní sme úspešne sme vysadili na 35 000 sadeníc prémiových odrôd cherry paradajok. V tomto úsilí nám pomohlo 35 zamestnancov, predovšetkým miestnych žien, ktoré pracujú v jednozmennom režime od pondelka do piatku. Po vyčistení a dezinfekcii skleníkov sme nainštalovali nové kokosové matrace a pripravili hydroponický systém pre optimálny rast. Sadenice sú teraz starostlivo vysadené a podopreté, pričom nás čaká približne 12 týždňov, kým dozrejú prvé šťavnaté a chutné plody. Naše rajčiny sú pestované s láskou a starostlivosťou a tešíme sa, keď ich budeme môcť ponúknuť našim zákazníkom. Ďakujeme všetkým našim zamestnancom za ich neúnavnú prácu a oddonosť.
Radek Fojtík pracuje na farme Kameničany ako agronóm a vedúci farmy od roku 2014, keď hydroponický systém pestovania u nás sa len začínal. Vo dvoch skleníkoch na 2,8 ha s pomocou opeľovacích čmeliakov, prirodzených predátorov škodcov, celoročného vykurovania bioplynom a osvetlenia v menšom skleníku zberajú úrodu z takmer 34-tisíc vysadených rastlín.
„V zakorenených matracoch z kokosovej vlákniny počas vegetácie vyrastú 40 cm týždenne. Preto rastliny treba priebežne spúšťať tak, aby oberačky zberali zrelé plody v dosiahnuteľnej úrovni,“ dozvedáme sa od agronóma. „Optimálnu teplotu pre kvalitnú úrodu v skleníku spolu s vlhkosťou regulujeme cez počítač,“ dodáva. Po jedenástich mesiacoch skleník vyčistia a nasadia nové planty. Začínali s deviatimi odrodami, no už tretí rok pestujú chuťovo osvedčené oválne Sweetelle, ktoré pre slovenský trh nazvali Hranáčik a mini cherry Axiana, teda Medulienky. Každá má špecifické vlastnosti, no takisto perfektne sa hodia ako šťavnatá a chrumkavá desiata.
OVOZELA je družstvo združujúce nezávislých farmárov zo Slovenska. V rámci neho sa rozhodli zlepšiť kvalitu ponúkaného ovocia a zeleniny na pultoch našich obchodov. V súčasnej dobe sa na spolupráci podieľa päť fariem: Kameničany, Veľké Zlievce, Bruty, Nováky a Handlová. Vďaka spolupráci sme schopní obstáť v konkurencii s veľkými zahraničnými dodávateľmi, ako sú Maroko a Španielsko. Zdieľame lásku k našej práci a jej plodom, odovzdávame si skúsenosti s pestovaním, spolupracujeme v rámci dodávateľskej siete a prezentujeme sa ako jeden celok.
Na farmách v Brutoch, Kameničanoch, Veľkých Zlievcoch, Handlovej a Novákoch oberajú paradajky skoro ráno ručne až keď sú úplne dozreté. Poobede si ich už môžete kúpiť v obchode. Ovozela garantuje čerstvosť prakticky okamžitou donáškou na pulty reťazcov. „Otázka čerstvosti je pri paradajkách kľúčová.
V jednom skleníku zároveň opeľuje rastliny až 15 000 čmeliakov. Náš prvý skleník vyrástol v Kameničanoch, v tesnej blízkosti CHKO Biele Karpaty. Paradajky pestujeme v najmodernejšom skleníku na pestovanie rajčín na Slovensku. Vďaka jedinečnej technológii dokážeme bez pesticídov dopestovať zeleninu v skleníku celý rok. Spĺňame tak rovnako prísne parametre ako BIO alebo dojčenská výživa. Práve rezíduá pesticídov v potravinách, v zelenine a v ovocí sú zodpovedné za rôzne alergické reakcie, dýchacie problémy, nežiadúce prejavy na koži a majú negatívny vplyv na funkciu nervovej sústavy nielen u dospelých, ale aj u detí.
„Pestovalia na našich farmách používajú na ochranu proti škodcom bioochranu. Ide o chrobáčikov, pavúčikov a ich larvy. Chrobáčiky sa priamo živia škodcami. Opeľovanie v skleníkoch majú na starosti čmeliaci. V jednom skleníku pracuje až 15 000 čmeliačikov,“ pokračuje A.
Peter Kelemen z družstva Ovozela vysvetľuje: „Sklenníky nám zabezpečujú celoročnú produkciu. Celý skleník je riadený softwarom, ktorý riadi teplotu, vlhkosť vzduchu, cirkuláciu vzduchu. Na základe predpovede počasia otvára a zatvára okná. Členovia družstva skleníky vykurujú trvalo obnoviteľnými zdrojmi, rovnako ako skleníky na Islande. Skleník v Brutoch je umiestnený na juhu Slovenska, kde je najviac slnečných lúčov za rok. Vykurovanie skleníka pracuje na rovnakom princípe ako skleníky na Islande, tie sú vykurované iba z obnoviteľných zdrojov. Dažďová voda sa mieša s vodou zo studne aby vzniklo dokonalé pH pre sadenice.
Paradajky pestované v skleníku.
Ďalší pestovatelia a spracovatelia paradajok na Slovensku
Okrem farmy Kameničany existujú aj ďalší pestovatelia a spracovatelia paradajok na Slovensku, ktorí sa snažia o kvalitnú produkciu a inovatívne výrobky.
Slnečné záhrady Sľažany
Eduard Huňady a Ladislav Kerti zo Slnečných záhrad Sľažany sa venujú pestovaniu paradajok v skleníku a výrobe paradajkového džúsu. Eduard Huňady už niekoľko rokov pôsobí v spoločnosti zameranej na rastlinnú i živočíšnu výrobu. „Keďže odpad z nej sa dá využiť v bioplynke, ktorá vyrobí elektrinu aj teplo, napadlo mi vybudovať skleník,“ vysvetlí, ako sa s manželkou dostali k pestovaniu paradajok. S manželmi Kertiovcami, špecialistami na stavanie skleníkov, postavili na 6 hektároch za rok technologicky unikátny skleník s riadenou klimatizáciou. Vlani v septembri nasadili prvé planty do vyživovaných kokosových matracov a o šesť týždňov zberali úrodu.
Pestujú šalátové a malé snackové uhorky, ktorým stačia na dozretie štyri týždne. „Aj vďaka osvetleniu majú naše licenciované strapcové odrody vynikajúce chuťové vlastnosti po celý rok. Šľachtitelia si chránia licenciou iba najlepšie odrody. Pestujeme ich bez chemických postrekov,“ zdôrazní. Najsladšie sú malé cherry Adorion. Prenikavou arómou a chuťou vás dostanú aj o niečo väčšie Sunstream. Budete ich jesť ako cukríky. Väčšie kokteilové Dreamvine vám na masle s chlebom pripomenú staré časy. Onedlho budete môcť vyskúšať aj ich paradajkový džús či chuťovo vycibrený kečup. A pre paradajkových fajnšmekrov ešte tento rok pribudne hnedo-zelená odroda Cacao.
Biocentrum Želiezovce
Klára a Ladislav Palíkovci z Biocentra Želiezovce sa venujú spracovaniu sušených bioparadajok, omáčok a paradajkového vína. Popri chove hovädzieho dobytka sa pred tridsiatimi rokmi dali na biopestovanie a spracovanie obilnín, ovocia a zeleniny. Vo Veľkom Peseku sa pod rodinným vinohradom červená paradajkový záhon, ktorý ručne okopávajú z vlastnoručne vysadených plánt. Tie starostlivo vyberá pán Ladislav podľa dužinatých či šťavnatejších odrôd vhodných na sušenie alebo na prípravu omáčky ochutenej cesnakom a bazalkou.
Aj keď v čase našej návštevy to vo výrobni u Palíkovcov rozvoniavalo čiernymi ríbezľami, z ktorých varia džem bez cukru a konzervantov, onedlho začnú variť paradajkovú omáčku a v sušičke sušiť kolieska paradajok. Na sušenú zeleninu, ovocie a džemy podľa receptúry dcéry Dóry sú manželia hrdí, veď dostali za ne zlaté medaily - jednu až v Maďarsku! „Správne vysušené paradajky majú peknú červenú farbu a použiť ich môžete do šalátov, na chlebíčky, do polievky, na pizzu či do perkeltu,“ vraví pani Klára, ktorá bio produkty začala vyrábať medzi prvými na Slovensku! Syn Gábor zasa popri iných vínach dorába biele suché paradajkové víno. Táto rarita má rajčinovú chuť aj arómu a chutí tiež Srbom, Maďarom či Francúzom.
Rodkva, Bratislava
Daniel Karas z Rodkvy v Bratislave sa venuje výrobe fermentovaného kimči kečupu. Bývalému šéfkuchárovi talianskej reštaurácie brnkla do nosa vôňa kórejskej kuchyne s koncentrovanou chuťou umami. Keď prvý raz ochutnal rôzne druhy fermentovanej zeleniny, začal sa o tento spôsob jej spracovania viac zaujímať. Novoobjavené sa pre Daniela Karasa stalo silnou gastronomickou inšpiráciou. Svoje prvé kimči pokusy nenápadne testoval v paradajkových polievkach, omáčkach či šalátoch. Verte-neverte, hutný kórejský twist sa dopĺňal s talianskou klasikou!
S paradajkovou sezónou rozbieha výrobu kimči kečupu zo slovenských paradajok. „Do prepasírovaného zredukovaného pretlaku pridávam rozmixované kimči aj šťavu z fermentovanej kapusty. Chuť zintenzívnim cesnakom, sójovou omáčkou a javorovým sirupom. Kimči kečup je zaujímavý hrudkovitou konzistenciou a je mega zdravý!“ zdôrazní jeho autor. Neobsahuje stabilizátory a tento večne živý produkt aj vo fľašiach pracuje.
Vysádzanie paradajok (NOVÁ ZÁHRADA)
Ako si overiť kvalitu pestovateľa paradajok?
Neviete, ako si rýchlo overiť kvalitu pestovateľa paradajok? Anna Kováčová zo združenia výrobcov Ovozela, ktoré sa rozhodlo zmeniť slovenský paradajkový trh, prezrádza: „Nie je jedno, akú paradajku si kladiete na tanier. Mnohé vám okrem pesticídov a chémie nič extra nedajú. Zelené kusy s nevýraznou chuťou dozrievajú v uzavretých dodávkach a skladoch. Prejde najmenej týždeň, kým sa dovezú. Za ten čas k nim neprenikne jediný slnečný lúč. Preto majú menej antioxidantov. Aby prežili cestu, sú aj v zimných mesiacoch trhané často nezrelé. Všímajte si krajinu pôvodu. Inou možnosťou je vyšľachtiť odrody, ktoré sa po ceste neskazia.“
Všímajte si krajinu pôvodu a preferujte lokálnych pestovateľov, ktorí dbajú na kvalitu a ekologické postupy. Ochutnajte #praveslovenske výrobky od slovenských výrobcov!
Značka Bez pesticídov sa na slovenskom trhu objavila po prvýkrát na začiatku roku 2020, kedy Farma Kameničany získala túto prestížnu certifikáciu. Paradajky pestované na tejto farme zaručene neobsahujú zdravie ohrozujúce zvyšky pesticídov rovnako ako napríklad BIO potraviny či detská výživa. Paradajky na farme rastú a zrejú v skleníkoch, kde biologickú ochranu namiesto nebezpečnej chémie zaisťujú prirodzení a predovšetkým prírodní nepriatelia škodcov.
Našim zákazníkom chceme ponúknuť lokálne pestovanú prémiovú zeleninu, ktorá okrem chuti ponúka ďalší mimoriadne dôležitý benefit: nulový obsah zvyškov pesticídov, teda nebezpečných látok, ktorých škodlivý vplyv na ľudské zdravie preukázala celá rada vedeckých štúdií. Farma Kameničany prešla kontrolným auditom a získala prestížny certifikát, ktorý deklaruje, že paradajky rozhodne neobsahujú žiadne zvyšky pesticídov. Táto technológia sa riadi štandardmi španielskej firmy Zerya, ktorá stojí za rozvojom bezreziduálních technológií v rámci Európy. Certifikácia má prísne kritériá a je nutné ju každoročne obhájiť.
Je to správna voľba, ak chcete kvalitné a chutné paradajky bez zbytočných chemikálií.
tags: #kamenicany #paradajka #rajcina #ci #rajciak #pestovanie
