Kandizované Ovocie: Sladká Tradícia s Nemeckým Názvom

Kandizované ovocie je obľúbená pochúťka, ktorá má svoje korene v dávnej minulosti. Tento proces konzervovania ovocia pomocou cukru má bohatú históriu a je súčasťou mnohých kultúrnych tradícií. V nemecky hovoriacich krajinách sa kandizované ovocie nazýva "Kandierte Früchte".

Samotné slovo likér pochádza z latinského „liquifacere“, čo znamená „rozpustiť“ - odkaz na proces, pri ktorom sa chuťové látky rozpúšťajú v alkohole. Korene výroby likérov siahajú až do stredoveku, keď ich mnísi vyrábali ako liečivé elixíry z byliniek a korenín. Prvé talianske a francúzske likéry vznikali už v 13. Dnes existuje nespočetné množstvo štýlov, od bylinných a kávových, cez krémové a čokoládové, až po ovocné či exotické. Ak máte radi intenzívne chute, siahnite po bylinných alebo korenistých likéroch.

Likéry sa najčastejšie pijú samotné, ale sú aj obľúbenou ingredienciou v miešaných nápojoch či dezertoch. Milovníkom sladkých tónov zas ulahodia krémové, čokoládové či vaječné likéry. Objavte aj ďalšie kategórie, ktoré stoja za ochutnanie - od aromatických anízových likérov a hrejivých medových likérov až po zvýhodnené sety likérov. Tie ponúkajú ideálny spôsob, ako vyskúšať viac chutí naraz alebo získať obľúbené likéry vo výhodnom balení.

Vianoce sa ľuďom na Slovensku spájajú s množstvom sviatočných tradícií a zvykov, na ktoré nedáme dopustiť. Najkrajšie a najobľúbenejšie sviatky roku sa blížia. Malí či veľkí, všetci sa s iskričkami v očiach každoročne tešia na ten nezabudnuteľný čas strávený v kruhu najbližších pri sviatočnom stole, chutných koláčoch, rozprávkach, darčekoch a žiariacom vianočnom stromčeku.

Zabudnime na chvíľu iba na plný tanier. Vianočný stôl nie je len držiak na dobré pokrmy. Je to malý festival atraktívnych dekorácií. Niektoré si môžete vyrobiť, na iné budete potrebovať odborníka. Z cateringových stolov sa aj do domácností pomaly ale isto presúvajú table runnery. Teda jednorazové obrusy, ktoré sú papierové, no na dotyk hebké ako tkaniny. Ich výhodou je možnosť vyhodiť papier po použití.

Vianoce sú o stromčeku, ale niekedy stačí aj pár skvostných zelených vetvičiek na stole. Ikebany, ozdobné venčeky, alebo len dekoračné vetvičky, ktoré prežiaria stôl. Doprajte si na stole nielen vyberané pokrmy, ale aj vyberané dekorácie. Vianoce nie sú každý deň a preto dekoračne môžu pôsobiť aj úplne funkčné súčasti stolovania. Miska na chren, na ovocie, banka na omáčku, alebo tanierik pod cesnak. Vytvorte pre každý pokrm a súčasť večere vlastné miesto. Základ dobrej výzdoby stola je postavený na maximálne dvoch farebných dominantných odtieňoch. Všetko viacfarebné už bude dýchať gýčom a nie noblesou.

Určite je vhodné preniesť aj pár dekorácií priamo z vianočného stromčeka. Či už ide o gule, imelo, alebo strieborné dekoračné pásiky. Môžete nimi ozdobiť stred stola, alebo previazať obrúsky. Sú základnou výbavou každého vianočného stola. Môžete na ne postaviť vlastné handmade olejové sviečky, alebo jemne gravírované voskové gule, dozdobené perleťou. Aktuálnym trendom sú aj sviece od renomovaných návrhárov. K štedrovečernému stolu sa nehodia vonné sviece, pretože by narušili príjemné šteklenie vianočných jedál.

Vyskúšajte vianočné alternatívy k bežne zaužívaným pokrmom vianočných jedál ako je ryba, kapustnica a šalát. Vianoce sa slávia po celom svete a v každej krajine majú na štedrovečernom stole niečo iné. To je príležitosť, ako si na Vianoce vychutnať atmosféru spolu s netradičným gurmánskym zážitkom. V Poľsku sa na Štedrý deň podáva tradičný boršč - hustá polievka z červenej repy, kapustnica s hríbmi či rybacia polievka. Obľúbenou rybou je sleď alebo jeseter.

Na stôl sa počas večere často dostane pečená kačica, hus, alebo malé prasiatko. Počas Štedrej večere je tu doma kapor, ale je len jednou z mnohých alternatív, nie rybou prvej voľby. Podávané je s kapustou, ružičkovým kelom a opekanými zemiakmi. Čo sa týka sladkostí, tie sú povinnou jazdou a zahŕňajú predovšetkým marcipán, kandizované ovocie, sladké pečivo.

Pre Talianov sú Vianoce jedným z najväčších sviatkov v roku a tak k nemu aj pristupujú. Talianov možno rozdeliť na severných a južných. Po celej krajine je v kurze polievka s cestovinami. Obvykle pritom ide o plnené cestoviny, teda tortelíny, varené mäso, alebo vývar z hydiny. Čo sa druhého chodu týka, tu sa objavujú výraznejšie rozdiely. Na severe je na stole obvykle hydina, často plnená, pražená, alebo varená. Na juhu Talianska sa zasa preferuje ako vianočná ryba úhor. Tradíciou sú gurmánske hody, kde sa jedlo v menších dávkach pýši pestrosťou.

Ryby, morské plody, krevety, granáty, to všetko lahodne pripravené a ponúkané sediacim hosťom pri stole. Inou holandskou tradíciou je stôl plný mäsa z kačice, králika, či bažantov. Krajina, ktorá prevzala vianočné tradície od Talianska až po Škandináviu disponuje množstvom variácií vianočnej večere. Exotická krajina, ktorá sa svojou skladbou jedálnička nelíši od Európskych zvyklostí.

Vianoce nemusíte stráviť len pred televíziou, využite čas voľna na prechádzky. Potom na začiatku nového roka krútime hlavou, ako sme mohli za pár dní o toľko „narásť“. Sviatky lásky a pokoja, Vianoce, sú jednoducho aj obdobím, keď jeme viac ako obvykle. Aj tu platí priama úmernosť. Nemusíme hovoriť o tom, aké jedlo je zdravšie a ktoré nie. Na sviatky jednoducho nikto nebude hrýzť mrkvu so šalátom. Koniec koncov, telo sa vie vyrovnať aj s občasnou dávkou tukov, majonézy, či cukrov, ale zvýšený príjem je potrebné kombinovať so zvýšeným pohybom. Ak sa vám nechce, pamätajte na to, že počas pár dní môžete pribrať aj pár kilogramov.

Ak chcete mať aj sladké dobroty a pritom príliš nezvýšiť hladinu cukru v krvi, ideálne je biely syr cottage posypať mletou škoricou, pár kvapiek medu a orechov spraví vianočnú atmosféru bez výčitiek voči línii. Niektoré veci môžete nahradiť menej energeticky náročnými a chuť ostane. Vynikajúcou prílohou je aj pečená zelenina akéhokoľvek druhu. K ľahko pripravenej rybe je to kombinácia, z ktorej nepriberiete, ani ak by ste chceli. Majonézu pokojne vyškrtnite a použite miesto nej jogurt. Ovocné misy nemusia slúžiť len na dekoráciu, pustite sa do ich konzumácie. Ak si doprajete medzi sviatkami správny pitný režim, už sa nemusíte báť, že budete podchvíľou vyjedať dobroty z chladničky.

Ak ste už zhrešili a prejedli sa nad vlastnú mieru, nič si z toho nerobte. Veľmi zlá kombinácia. Vaše telo sa s tým vyrovná aj bez radikálneho pribratia na váhe, ale nesmiete zalomiť už takpovediac pri stole. Medzi jedlom a spánkom by mal byť rozdiel minimálne štyri hodiny. Vďaka tomu spálite ešte dostatok výživy, ktorá sa neuloží do tuku. Prajeme vám krásne a veselé Vianoce.

Čokoládovňa Figaro: Sladká História Bratislavy

Bratislava, mesto známe svojou bohatou históriou a kultúrou, ukrýva aj sladké tajomstvo - príbeh čokoládovne Figaro. Táto továreň, ktorej vôňa sa šíri Račianskou ulicou, je jedinou, ktorej "smrad" mnohým vonia a pripomína detstvo. Čokoláda má dokonca až dva dni v roku - 7. júla a 13. septembra, čo svedčí o jej obľúbenosti a význame. Okrem toho, že ju milujeme, je čokoláda okamžitým zdrojom energie, pomáha odstraňovať stres a vyvoláva príjemné pocity.

Príbeh Figara sa začal písať už koncom 19. storočia, v roku 1896, kedy sa nemecký výrobca cukroviniek Stollwerck rozhodol expandovať do Bratislavy. „Císarskokráľovská rakúsko-uhorská dvorná továreň na čokoládu bratov Stollwerckových“ bola postavená za 300-tisíc mariek. Továreň bola založená ako filiálka firmy Franza Stollwercka z Kolína nad Rýnom a volala sa C. k. rakúsko-uhorská dvorná továreň na výrobu čokolády bratia Stollwerckovci. Bola najväčšou továrňou svojho druhu v Uhorsku a vyrábala čokoládové výrobky, kakao a cukrovinky. Začínalo sa tu s výrobou známych cukríkov - mliečnych karameliek, štolveriek, ale aj marcipánu a pepermintových cukríkov. Denne sa tu zabalilo „len“ 25 kilogramov cukríkov.

Už vo svojich začiatkoch vyrábala rôzne sladkosti pre obyvateľov vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Každý kúsok čokolády mal svoju cenu, bola to luxusná potravina určená pre vyššie vrstvy, no napriek tomu bolo snahou fabriky vyrábať lacné cukrovinky ako pepermintové a karamelové cukríky dostupné pre všetkých. Podnik mal výbornú strategickú polohu a dostal finančnú injekciu vo výške 300 000 mariek. Podpora však nevznikla len tak, bratislavská továreň bola pobočkou firmy Stollwerck, ktorá chcela rozšíriť svoju produkciu. Firma vyrábala sladkosti rôzneho druhu, nielen kvalitnú a luxusnú čokoládu určenú pre samotný cisársky dvor, ale aj obľúbené karamelové „štolverky“, ktoré predstavujú nočnú moru pre nejedného rodiča.

Koncom 19. storočia sa v podniku začali vyrábať rôzne marcipánové dobroty, čokolády, pralinky aj lacnejšie sladkosti určené pre bežný ľud. Všetko to vyzeralo rozprávkovo. Ešte po prvej svetovej vojne bola hlavným výrobkom Zlatá čokoláda - várová, mliečna, kávová a horká. No a mliečne karamelky!!! Tie si niektorí z Vás iste z detstva pamätajú. Karamelky - štolverky, už síce socialistické, ale stále účinné najmä čo sa týkalo testovania kvality dentálnych výplní. V areáli fabriky sa dodnes zachovali niektoré objekty pôvodnej továrne - veľká trojposchodová budova, výrobná hala s priľahlou tehlovou prístavbou vežovitého charakteru a malý poschodový domček.

Už v predvojnových rokoch sa produkcia rozšírila na 2300 ton výrobkov a viac ako 700 zamestnancov, pričom sa rozširoval aj sortiment. Okrem už spomínaných sladkostí už z továrne vychádzali do sveta aj oplátky, kandizované ovocie, čokolády a iné sladkosti. V 30-tych rokoch 20. storočia svetom otriasla silná hospodárska kríza, ktorá sa dotkla takmer všetkých podnikov a predchodca Figaro nebol výnimkou. O prácu prišlo množstvo ľudí, no firme sa v roku 1937 podarilo postaviť na nohy. V decembri 1944 sa karta zas obrátila.

Továreň bola zbombardovaná Červenou armádou a utrpela obrovské finančné straty. Až do roku 1945 nastali ťažké časy. Továreň bola zbombardovaná, neskôr sa dostala do držania Červenej armády, nasťahovali sa do nej vojaci a nakoniec bol na základe Benešových dekrétov celý závod skonfiškovaný. Celková škoda dosiahla 24 miliónov korún, avšak ani to ju úplne nezruinovalo. Podnik opätovne zažíval vzlety a pády. V roku 1948 sa fabrika stáva súčasťou Slovenských závodov na čokoládu, cukrovinky a ovocné výrobky. Značka Figaro uzrela svetlo sveta až v roku 1958, kedy sa s bratislavským závodom spojili Piešťany aj Trnava a v 60. rokoch sa obľúbený brand stáva súčasťou Československých čokoládovní, ktoré združovali všetky československé továrne s cukrovinkami.

V roku 1958 dostáva bratislavský závod názov Figaro. Dôležitým míľnikom bol aj rok 1948, kedy sa fabrika stala súčasťou celoslovenského podniku „Slovenské závody na čokoládu, cukrovinky a ovocné výrobky“. Následne sa v roku 1958 bratislavský závod zlúčil so závodmi Figaro v Trnave a Piešťanoch a bol premenovaný na Figaro. V roku 1963 sa fabrika stala súčasťou kolosu Československé čokoládovne, ktorý združoval všetkých česko-slovenských výrobcov cukroviniek. To najvýznamnejšie v histórii Figara, čo si určite mnohí naši rodičia pamätajú, prišlo v roku 1985. Ročná produkcia prekročila 18 000 ton výrobkov a Figaro Bratislava dosiahlo 36 % podiel na celoštátnej výrobe kakaa a 20 % podiel v tabuľkových čokoládach. Pamätáte si na ich chuť? Boli vynikajúce. Vynikajúce čokolády, cukríky, ktorých nikdy nebolo v detských vreckách dosť.

Transformácia po roku 1989 a súčasnosť Následne v roku 1992 došlo k založeniu akciovej spoločnosti Figaro a 67 % akcií získal Jacobs Suchard, ktorý značku v roku 1993 spojil s Kraft General Foods Europe. V roku 1992 vzniká celoslovenský národný podnik Figaro so sídlom v Bratislave. Vznikol zlúčením dvoch závodov v Trnave a Piešťanoch. A keďže sme žili v Československu, podnik sa stal súčasťou Československej čokoládovne, ktorá združovala všetky továrne na cukrovinky. Ďalším míľnikom sa stal rok 1992, kedy v rámci privatizácie vznikla spoločnosť Figaro tak, ako ju poznáme dnes. Až 67 percent akcií získal Jacobs Suchard, ten sa o rok neskôr spojil s Kraft General Foods Europe.

Spoločnosť sa totiž rozhodla pre svoje trhy s čokoládovými produktami používať označenie Mondelez (s vlnovkou nad druhým "e"), a tak dnes na "sladkej" adrese Račianska 44 nenájdete ani spoločnosť Stollwerck, ani Figaro, ani Jacobs Suchard, ani Kraft Foods, ale Mondelez Slovakia, a. Ani to však nie je všetko. Pôvodom americký koncern Kraft Foods sa v roku 2012 rozhodol rozdeliť na dve spoločnosti. Značka Figaro teda v súčasnosti funguje pod hlavičkou Mondelēz Slovakia, ktorá je súčasťou Mondelēz International. Jej obrat v roku 2016 bol 26 miliárd amerických dolárov a je popredným svetovým výrobcom čokolády, sušienok, žuvačiek, bonbónov a rozpustných nápojov.

V štyroch továrňach, dvoch obchodných jednotkách a centre zdieľaných služieb zamestnáva takmer 2,5 tisíc ľudí a obchodné zastúpenie firmy tu predáva 430 produktov pod 19 značkami. Peknými tržbami sa však môže pochváliť aj samotný Mondelēz Slovakia. Tie v roku 2016 predstavovali takmer 55,3 milióny eur, z čoho čistý zisk bol viac ako 125-tisíc eur. Ak neviete, ktoré známe značky cukroviniek by ste mali pod Mondelēz Slovakia zaradiť, tak je to napríklad obľúbená fialová čokoláda Milka, Horalky, Bebe, Oreo či Miňonky.

Podľa informácií tovarnapredaj.sk z tlačovej konferencie, ktorá prebehla minulý rok v septembri, sa zvyšovanie produkcie bratislavskej fabriky z roka na rok zvyšuje, pričom v roku 2016 pokorila v objeme produkcie svoj historický rekord. Ten v roku 2017 plánovala navýšiť ešte viac a pomôcť jej v tom malo niekoľko nových produktov z radov významných zahraničných značiek. Či sa to podpísalo na číslach z posledného roka ešte známe nie je. Bratislavskou Račianskou ulicou sa šíri vôňa povestnej značky. Sladký a ťažký pach sa nesie vzduchom a po toľkých rokoch patrí k zabehnutému chodu ulíc. Okrem červeno-hnedých obalov tabuľkových čokolád sa vo fabrike spracováva aj ovocie, ktoré sa mení na kandizované, rôzne cukríky a želé. Na pásoch však nájdete aj iné značky, ako napríklad Milka. Svetovoznáma čokoláda vychádza spod rúk rovnakých zamestnancov, ako tá Figaro.

Slovenské Figaro vyrába v dnešných dňoch až 52-tisíc ton čokoládovej hmoty ročne. Spracováva kakaové bôby s pôvodom z Ghany, Pobrežia Slonoviny, Brazílie, Indonézie, Indie a Dominikánskej republiky. Pridané mlieko je od rakúskych a nemeckých kráv. To neriedia, ako v niektorých iných veľkých spoločnostiach, a preto je ponúkaná kvalita výrobkov nadštandardná. Iba 10% ročne vyrobeného objemu skončí na slovenských pultoch. Zvyšok, predovšetkým hmota a likér, ale i ďalšie výrobky, sa exportujú na zahraničné trhy. Najčastejšie hmotu vyvážame do členských krajín EÚ, ale aj do Číny a Kanady. Príbeh bratislavskej továrne Figaro sa začal písať už koncom 19. storočia, kedy sa sem v roku 1896 rozhodol expandovať nemecký výrobca cukroviniek Stollwerck.

Podľa informácií Figara bola tzv. „Císarskokráľovská rakúsko-uhorská dvorná továreň na čokoládu bratov Stollwerckových“ postavená za 300-tisíc mariek a „štartovalo“ sa tu s výrobou známych cukríkov - mliečnych karameliek, štolveriek, ale aj marcipánu a pepermintových cukríkov. Už v predvojnových rokoch sa produkcia rozšírila na 2300 ton výrobkov a viac ako 700 zamestnancov, pričom sa rozširoval aj sortiment. Okrem už spomínaných sladkostí už z továrne vychádzali do sveta aj oplátky, kandizované ovocie, čokolády a iné sladkosti. S druhou svetovou vojnou prišli na výrobné linky aj džemy či marmelády a v tom čase sa tu spracúvalo až 500 vagónov ovocia.

Vtedy nastali ťažké časy. Továreň bola zbombardovaná, neskôr sa dostala do držania Červenej armády, nasťahovali sa do nej vojaci a nakoniec bol na základe Benešových dekrétov celý závod skonfiškovaný. Značka Figaro uzrela svetlo sveta až v roku 1958, kedy sa s bratislavským závodom spojili Piešťany aj Trnava a v 60. rokoch sa obľúbený brand stáva súčasťou Československých čokoládovní, ktoré združovali všetky československé továrne s cukrovinkami. To najvýznamnejšie v histórii Figara, čo si určite mnohí naši rodičia pamätajú, prišlo v roku 1985. Ročná produkcia prekročila 18 000 ton výrobkov a Figaro Bratislava dosiahlo 36 % podiel na celoštátnej výrobe kakaa a 20 % podiel v tabuľkových čokoládach. Následne v roku 1992 došlo k založeniu akciovej spoločnosti Figaro a 67 % akcií získal Jacobs Suchard, ktorý značku v roku 1993 spojil s Kraft General Foods Europe.

Pôvodom americký koncern Kraft Foods sa v roku 2012 rozhodol rozdeliť na dve spoločnosti. Samotný Kraft Foods ako veľká potravinárska spoločnosť zostala pôsobiť v Severnej Amerike, zatiaľ čo na náš trh prišiel Mondelēz International. Značka Figaro teda v súčasnosti funguje pod hlavičkou Mondelēz Slovakia, ktorá je súčasťou Mondelēz International. Je popredným svetovým výrobcom čokolády, sušienok, žuvačiek, bonbónov a rozpustných nápojov. Peknými tržbami sa však môže pochváliť aj samotný Mondelēz Slovakia. Tie v roku 2016 predstavovali takmer 55,3 milióny eur, z čoho čistý zisk bol viac ako 125-tisíc eur. Ak neviete, ktoré známe značky cukroviniek by ste mali pod Mondelēz Slovakia zaradiť, tak je to napríklad obľúbená fialová čokoláda Milka, Horalky, Bebe, Oreo či Miňonky.

Podľa informácií tovarnapredaj.sk z tlačovej konferencie, ktorá prebehla minulý rok v septembri, sa zvyšovanie produkcie bratislavskej fabriky z roka na rok zvyšuje, pričom v roku 2016 pokorila v objeme produkcie svoj historický rekord. Ten v roku 2017 plánovala navýšiť ešte viac a pomôcť jej v tom malo niekoľko nových produktov z radov významných zahraničných značiek. Či sa to podpísalo na číslach z posledného roka ešte známe nie je. Sladký a ťažký pach sa nesie vzduchom a po toľkých rokoch patrí k zabehnutému chodu ulíc.

Tajomstvo výroby najlepšieho kandizovaného ovocia

tags: #kandizovane #ovocie #nemecky #názov

Populárne príspevky: