Pestovanie hlávkovej kapusty bielej špicaté odrody

Hlúbová zelenina predstavuje rozsiahlu skupinu zeleniny patriacu do čeľade kapustovitých (Brassicaceae). Pre mnohé druhy je charakteristický guľatý, hrubý a ťažký hlúb obklopený listami, pričom obe časti sú jedlé. Táto zelenina je príbuzná s viac ako 3000 druhmi, vrátane repy, repky, horčice a reďkovky.

Vysoký obsah horčičných olejov, ktorý dodáva hlúbovej zelenine jej typickú chuť, je dôsledkom jej úzkeho príbuzenstva s týmito rastlinami. Hlúbová zelenina je dnes rozšírená takmer po celom svete. Predpokladá sa, že prvé druhy divej hlúbovej zeleniny rástli predovšetkým na atlantickom pobreží dnešného Anglicka, Francúzska a severného Španielska. Aj dnes sa v týchto oblastiach a v niektorých stredomorských krajinách nachádzajú divé formy.

V súčasnosti sa však jednotlivé druhy hlúbovej zeleniny pestujú takmer vo všetkých klimatických oblastiach. Brokolica, karfiol a Pak Choi sa pestujú predovšetkým v subtropických oblastiach, zatiaľ čo iné druhy sa produkujú hlavne v Číne, Rusku a Kórei. V Európe dominujú v pestovaní rôznych druhov hlúbovej zeleniny Nemecko, Poľsko a Francúzsko.

Medzi hlúboviny patria rastliny, ktoré po botanickej stránke patria do čeľade kapustovitých (Brassicaceae). Patrí k nim kapusta hlávková, kapusta čínska, karfiol, kel hlávkový, kel ružičkový, kel kučeravý či kaleráb. Majú spoločný pôvod v kapuste obyčajnej (Brassica oleracea), ktorá doteraz rastie divo v oblastiach stredomorského pobrežia, v západnej, strednej a východnej Európe a vo východnej Ázii.

Vytvárajú väčšinou rozlične vysoké hlúby, na ktorých sa tvorí hlávka alebo ružica listov, prípadne zdužnatené súkvetie (karfiol) alebo byľovú hľuzu-buľvu (kaleráb).

Charakteristika hlúbovej zeleniny:

• Nízky obsah kalórií (cca 20 kalórií na 100 gramov)
• Nízky obsah tuku (0,1 až 0,5 gramu)
• Obsah makroživín: 1 až 2 gramy proteínov a 5 až 10 gramov sacharidov na 100 gramov
• Vysoký obsah draslíka (150 až 200 mg na 100 gramov)
• Obsahuje asi 20 mg sodíka a 10 až 15 mg horčíka
• Vitamín C s priemerným obsahom 30 až 40 mg na 100 gramov

Kapusta hlávková biela

Skrátená dužinatá byľ (hlúb) je obklopená hladkými sivozelenými listami, zvinutými do pevnej guľatej alebo zahrotenej hlávky. Hlúb môže byť vysoký, stredný alebo nízky. V druhom roku vyrastá rozvetvená, 100 - 150 cm vysoká byľ, ktorá nesie strapcovité súkvetie.

Kvet je bledožltý a plodom je šešuľa. Semeno je guľaté, červenkasto hnedej farby. Čím je semeno tmavšie, tým je zrelšie a zdravšie s vysokým predpokladom dobrej klíčivosti. Úžitková hodnota je 82 - 90 %. V jednom grame sa nachádza 290 - 340 kusov semien. Semená kapusty sa vyznačujú svojou dlhodobou klíčivosťou a udržia si ju 4 - 5 rokov.

Kapusta nie je náročná na teplo, a preto sa jej darí aj vo vyšších nadmorských výškach. Potrebuje poloťažké humózne hlinito ílovité pôdy s dostatočným množstvom živín a vápna. Na kyslých pôdach s vysokou hladinou podzemnej vody trpí nádorovitosťou.

Je náročná na dostatočné množstvo vody, hlavne po zakorenení v druhej tretine vývoja. V osevnom postupe sa kapusta zaraďuje do prvej trate. Najlepšími predplodinami sú poľnohospodárske okopaniny, miešanky, rajčiaky, uhorky, fazuľa, ďatelinotrávne miešanky a podobne.

Pozemok sa na jeseň zrýľuje, pričom súčasne sa zarýľuje maštaľný hnoj v primeranom množstve a pozemok sa vápni. Skoro na jar, keď vrcholy hrúd zrýľovanej zeme začnú vysychať, zemina sa zarovná pomocou železných hrablí, aby sa šetrila zimná vlaha.

Potom sa rozhodia priemyselné hnojivá s obsahom NPK, ktoré sa dôkladne zapracujú do pôdy. Na jeseň sa zaoráva väčšie množstvo dobre uhnitého alebo kompostovaného maštaľného hnoja a na hrubú brázdu sa rozhodí Thomasova múčka.

Môže sa tiež hnojiť dvakrát, prvýkrát na jeseň a druhýkrát na jar. Na jar sa pozemok povrchovo obrobí a rozhodia sa základné dávky priemyselných hnojív. Pred sejbou sa vyskúša klíčivosť semena a morí sa bežným spôsobom. Odporúča sa tiež semeno kapusty jarovizovať.

Skoré odrody sa môžu sadiť už v polovici apríla na vzdialenosť 50 x 50 cm (na 1 m2 potrebujeme 4 kusy priesad), polo neskoré sa sadia asi v prvej polovici mája na vzdialenosť 60 x 60 cm (2 - 3 priesady na 1 m2) a zimné odrody sa sadia obyčajne koncom mája na vzdialenosť 70 x 70 cm (2 priesady na 1 m2). Vo výsadbe na záhon sa používa štvorspon. Sadí sa vysádzacím kolíkom. Na veľkých plochách sa môže použiť aj priama sejba.

Asi za 10 dní po vysadení sa okope pomocou plečkovacej motyky. Počas vegetácie sa okopáva dva až tri razy, a na kríž. Keď máme istotu, že sa priesady ujali (asi 3 týždne po vysadení), v čase, keď sa začnú zaväzovať hlávky, prihnojuje sa na list.

Zber dobre ošetrovaných rastlín skorej kapusty v priaznivých klimatických pomeroch začína v druhej polovici júla. Zberá sa postupne tak, že sa vyberajú len vyspelé, tvrdé a dobre zaviazané hlávky (prebierka).

Pri vyrovnanom sadive trvá zber asi 3 týždne. Býva rozdelený na 4 - 6 čiastkových zberov. Zberajú sa hlávky s 2 - 3 krycími listami, ktoré chránia hlávku pred poškodením pri manipulácií. Neskorá kapusta sa zberá čo možno najneskoršie, pretože prírastky na váhe sú vo vlhkých jesenných dňoch najväčšie. Na mráz je však dosť chúlostivá.

Skorá kapusta sa čo najskôr konzumuje. Za teplých dní dbáme, aby sa nesparila. Proti mrazu ju chránime slamou. Očistené hlávky zimných odrôd ukladáme do pivníc, na police alebo do kôp. Väčšie množstvo hlávok zazimovávame v krytých hromadách. Kapusta veľmi dobre prezimuje v hlbokom vybratom parenisku, kde rastliny uskladňujeme aj s koreňmi bez prebytočných listov. Pred mrazmi chránime parenisko tak, že ho zakrývame mulčom, slamou alebo hnojom.

Kapusta hlávková červená

Od bielej kapusty hlávkovej sa odlišuje tým, že má červené listy a hlávky tvorí menšie. Má o čosi viac vitamínu C, draslíka, železa ako jej biela príbuzná, účinky na zdravie majú obe rovnaké. Červená kapusta má trochu užšie využitie. Je vhodná najmä ako dusená príloha k mäsu, súčasť šalátov, pečená či sterilizovaná.

Kapusta hlávková KALIBOS

Kapusta hlávková KALIBOS je stredne neskorá odroda špicatej červenej kapusty. Hlávky sú stredne pevné, vajcovitého tvaru s vrcholom do špičky a dorastajú do hmotnosti 2-2,5 kg. Vegetačná doba od výsevu je 135-150 dní a od výsadby priesad 105-120 dní.

Kapustu KALIBOS vysievame do fóliovníka v apríli alebo priamo na pole od apríla do mája. Pri priamom výseve semená jednotíme. Rastliny vyžadujú pestovanie v 1. trati s výživnou pôdou a dostatočnou závlahou, ktorá zabezpečuje optimálny rast a kvalitné hlávky. Kapusta KALIBOS je obľúbená pre svoj atraktívny tvar a výraznú farbu, ktoré ju robia ideálnou voľbou na zdobenie tanierov a prípravu zdravých jedál.

Kedy sadiť kapustu hlávkovú Kalibos a aké podmienky potrebuje?

Kalibos je špičatá odroda kapusty s fialovočervenými hlávkami, ktorú je vhodné predpestovať od februára až marca a vysádzať na záhon v apríli až máji. Vyžaduje slnečné stanovište a priepustnú, výživnú pôdu s pH okolo 6,5-7,2.

Pôdu obohaťte kompostom, čerstvý hnoj pred výsadbou nepoužívajte. Sadenice vysádzajte po otužení, keď nehrozia silnejšie mrazy. Počas rastu je dôležitá rovnomerná vlaha, najmä pri tvorbe hlávok.

Pre prevenciu chorôb dodržujte osevný postup aspoň 3-4 roky. Mulč pomáha udržať pôdu vlhkú a bez burín. Kalibos zvláda mierny chlad, no dlhé horúčavy môžu spôsobiť zastavenie rastu. V takom čase je vhodné dopriať tienenie a dôslednú zálievku.

Aký spon, zálievka a hnojenie sú ideálne pre vysokú úrodu?

Odporúčaný spon je približne 50-60 cm medzi riadkami a 40-50 cm medzi rastlinami. Pôdu udržujte rovnomerne vlhkú, ale nie premočenú, aby sa predišlo praskaniu hlávok. Pri príprave záhona zapracujte vyzretý kompost a počas sezóny dopĺňajte živiny s dôrazom na draslík a vápnik.

Nadbytok dusíka vedie k bujnej listovej hmote na úkor kvality hlávok. Mulč zo slamy či štiepky stabilizuje teplotu a šetrí vodou. Zalievanie smerujte ku koreňom, aby sa minimalizovali hubové choroby. Listové doplnky s mikroprvkami môžu pomôcť pri strese z počasia. V suchu zalievajte menej často, ale do hĺbky. V čase intenzívneho rastu je vhodné pridať miernu dávku fosforu pre pevné hlávky. Po dažďoch skontrolujte pôdu a obnovte mulč.

Čím sa líši Kalibos od bežnej kapusty a na čo sa hodí v kuchyni?

Kalibos vytvára špičaté hlávky s jemnou štruktúrou a výrazne sladkastou chuťou. Vďaka nižšiemu obsahu vlákniny je krehkejšia ako mnohé okrúhle odrody. Vyniká v čerstvých šalátoch, coleslawo ch či rýchlom restovaní na panvici.

Výborne sa hodí aj na kvasenie, kde dodá atraktívnu farbu a sviežu chuť. Pri tepelnej úprave si dobre drží textúru a nepadá. Hlávky sú stredne veľké, často kompaktnejšie, čo uľahčuje spracovanie v domácnosti. Oproti zimným skladovým typom je skôr na stredne skorú konzumáciu. Vďaka sladkosti ju obľubujú aj deti. Do miešaných jedál prináša nielen chuť, ale aj farbený efekt. Pri servírovaní podčiarkne pokrmy s orechmi a citrusmi.

Aké choroby a škodcovia ohrozujú Kalibos a ako im predísť?

Najčastejšími škodcami bývajú vošky, mníška kapustová a kvetárka kapustová, proti ktorým pomáha ochranná sieť a včasné mechanické zásahy. Z chorôb hrozí kýl kapustový, preto dodržujte rotáciu a v kyslých pôdach zvyšujte pH vápnením.

Prevenciou je aj kvalitná drenáž a vyhýbanie sa premokreniu. Pravidelná kontrola spodných listov umožní včas odstrániť napadnuté časti a znížiť tlak hnilôb. Pri výskyte húseníc pomáha ručný zber a biologické prípravky na báze Bacillus thuringiensis. Nezabúdajte na správny spon pre lepšie prúdenie vzduchu.

Mulč obmedzí odskok pôdnych patogénov pri daždi a šetrí vlhkosť. Vyvážené hnojenie znižuje stres rastlín a zvyšuje ich prirodzenú odolnosť. Zavlažujte ku koreňom, nie na list, aby sa nešírili huby.

Kedy zberať a ako skladovať kapustu Kalibos?

Zberajte, keď sú hlávky pevné na dotyk a majú typický špicatý tvar s plnou farbou. Režte s dlhším koreňovým krčkom a vonkajšie uvoľnené listy nechajte ako ochranu. Kalibos nie je typická dlhodobo skladovacia odroda, no v chlade 0-2 °C a vysokej vlhkosti vydrží niekoľko týždňov.

Na kratšie uskladnenie využite tienisté a vzdušné miesto bez prievanu. Praskaniu hlávok predídete rovnomernou zálievkou a včasným zberom. Na spracovanie je vhodné rýchle kvasenie alebo blanšírovanie a mrazenie. Pri manipulácii s hlávkami postupujte jemne, aby sa nepoškodili listové vrstvy. Skladujte oddelene od plodov, ktoré uvoľňujú etylén. Ak hrozia prízemné mrazy, úrodu radšej zoberte v predstihu. Po zbere zvyšky rastlín odstráňte a dodržte rotáciu plodín.

Tabuľka: Rozdiely medzi Bielou a Červenou Kapustou

Ďalšie druhy kapusty:

• Kel hlávkový (Brassica oleracea L. var. sabauda L.): Vegetačné podmienky pre pestovanie kelu sú približne rovnaké ako pri kapuste, len na pôdu nemá kel také veľké nároky. Darí sa mu v každej pôde a v každej polohe, najlepšie mu však vyhovuje stredne ťažká, na humus bohatá, hlinitá pôda. Proti zime je veľmi otužilý.
• Kel ružičkový (Brassica oleracea L. var. gemmifera): V dobrej pôde pestujeme kel ružičkový až v druhej trati. Dobrou predplodinou sú: špenát, šalát, hrach, reďkev, vodnica, repka i skoré zemiaky. Kel ružičkový zostáva na pozemku do príchodu mrazov a mnohokrát i cez zimu a tak často nie je možné pripraviť v jeseni pozemok.
• Kaleráb (Brassica rupestris HAY. var gongyloides (L) JANCH.): Na polohu nie je kaleráb vôbec náročný, jedine skoré odrody dávame do teplejších a chránených polôh. Nevyberá si ani v type pôdy. Žiada však pôdy biologicky činné, mierne alkalické.

Pestovanie letnej špicatej kapusty Pylon F1:

KAPUSTA HLÁVKOVÁ letná špicatá Pylon F1 je jemná šalátová kapusta s menšími hlávkami dorastajúcimi do hmotnosti 2 ─ 2,5 kg. Skorá hybridná odroda na zber začiatkom leta, vegetácia od výsadby trvá 51 ─ 57 dní. Môžete ju pestovať aj z letnej sejby na jesenný zber. Hlávky sú krehké, s vyšším obsahom cukru, vhodné hlavne na priamu konzumáciu, do šalátov alebo k priamemu kuchynskému spracovaniu.

Čas kedy zasiať kapustu závisí od toho, aký druh pestujete. Všetky druhy kapusty sa pestujú rovnakým spôsobom, len časy výsevu sa líšia:

• Letné kapusty - sa vysievajú v polovici jari
• Jesenné a zimné druhy - sa vysievajú neskôr na jar
• Jarná kapusta - sa vysieva od druhej polovice leta. Zberá sa v nasledujúcom roku.

Do jaky asi 1 cm hlbokej a asi 15 cm od seba vložte semienko, prikryte ho zeminou a zalejte vodou. Pôdu treba udržiavať vlhkú. Sadenice je nutné preriediť, keď budú mať veľkosť asi 5 cm.

Vzdialenosti pri vysádzaní:

• Jarnú kapustu vysádzajte 25 cm od seba, 30 cm medzi riadkami;
• Letnú kapustu 38 cm od seba, 30 cm medzi riadkami,
• Jesennú kapustu 45 cm od seba, 45 cm medzi riadkami;
• Zimnú kapustu 45 cm od seba, 60 cm medzi riadkami

Kapusta vyžaduje úrodné pôdy s dobrou zásobou živín a vysokou vododržnosťou. Pre skoré odrody volíme ľahšie pôdy, pre kapustu neskorú a skladovateľné pôdy ťažšie, s pH v rozmedzí 6 - 7. Skoré odrody pestujeme z predpestovanej sadby, neskoré môžeme vysievať tiež priamo na stanovisko. V priebehu vegetácie zaisťujeme pravidelné zásobovanie vodou.

tags: #kapusta #hlávková #biela #spicata #pestovanie

Populárne príspevky:

• Tradičná chuť knedle za 15 minút
• Milánska Omáčka na Špagety
• Ovsené vločky s príchuťou
• Benefity a zloženie Tesco odtučneného tvarohu
• Recept na zapekané zemiaky