Kapusta obyčajná (Brassica oleracea): Všetko, čo potrebujete vedieť o pestovaní

Kapusta obyčajná (Brassica oleracea) je jednou z najpestovanejších a najvýznamnejších druhov zeleniny na Slovensku. Táto dvojročná rastlina z čeľade kapustovitých (Brassicaceae) je cenená pre svoju všestrannosť v kuchyni a vysoký obsah vitamínov a minerálov. V tomto článku sa dozviete všetko o pestovaní kapusty obyčajnej, od prípravy pôdy a výsevu až po zber a uskladnenie.

Kapusta obyčajná (Brassica oleracea)

História a zaujímavosti

Kapusta bola známa už v prehistorickej dobe. Kedysi ju volali hlavatica, no tento názov už dávno zanikol. Aj antika poznala kapustu a považovala ju za veľmi prospešnú. M. P. Cato starší (234 až 149 pred n. l.) radil jesť surovú kapustu pred veľkými hostinami a po nich.

Tiež radil poľnohospodárom, ako pestovať a okopávať kapustu, a dokonca tvrdil, že „hospodár, ktorý pestuje kapustu, si v záhrade postavil svoju lekáreň“. Kyslú kapustu však vtedy ešte nepoznali, je to pradávny objav Slovanov asi z čias pred 5. storočím. V 11. storočí bola známa aj v Rusku.

Biologická charakteristika

Kapusta oproti divým druhom má skrátenú, modifikovanú stonku (hlúb), na ktorej vyrastajú oinovatelé (s voskovým povlakom) hladké listy, tvoriace kompaktnú, pevne zvinutú hlávku. Pre koreňovú sústavu je charakteristický kolovitý koreň, ktorý hrubne a rozkonáruje sa do bokov na hustú koreňovú sústavu. Hlúb má čo najmenej zasahovať do hlávky. Pri kapuste hodnotíme hustotu hlávky. Čím viac sú listy nakopené, tým kompaktnejšia a kvalitnejšia je hlávka.

Tvar hlávky môže byť plochý, guľovitý, oválny až kónický so všetkými prechodmi. Obalové listy majú voskový povlak. Kvetné stonky sa vyvíjajú v druhom roku. Dorastajú do výšky 1 m i viac. Zoskupenie listov na stonke je špirálovité. Jedna rastlina má až 2000 žltých kvetov, zostavených v strapcoch. Plodom je šešuľa, dlhá až 100 mm. Po dozretí sa odspodu rozpolťuje a v každej polovici je rad hladkých semien.

Väčšina hlúbovín sú dvojročné rastliny. V prvom roku vytvárajú konzumnú časť a v druhom roku kvitnú a prinášajú semená. Výnimkou je karfiol a brokolica, ktoré sú jednoročné. Semená hlúbovín sú od seba veľmi ťažko rozoznateľné, guľovité až vajcovito guľovité. Býva ich asi 300 000 v 1 kg. Zelenina patriaca do druhu Brassica oleracea je väčšinou cudzoopelivá a hmyzomilná.

Klasifikácia a odrody

Kapustu delíme podľa farby na biele a červené variety. Podľa času sadenia a zberu poznáme kapustu skorú, poloskorú, poloneskorú a neskorú.

Pestuje sa v dvoch formách: biela hlávková kapusta (alba) a červená hlávková kapusta (rubra). Podľa obdobia rastu poznáme odrody skoré, poloskoré a neskoré, ktoré sú vhodné aj na dlhšie skladovanie. Jednotlivé odrody sa môžu od seba odlišovať tvarom, farbou, časom vysievania a zberu. Rozdiely sú tiež v chuti a spôsobe skladovania.

Listina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 eviduje odrody kapusty hlávkovej bielej: Harmat, Holt, Inter, Kodaňské tržní rané, Polar, Pourovo pozdní, Zora; a kapusty hlávkovej červenej: Buscaro, Lectro, Primero.

Príklady odrôd:

• Skorá kapusta: Skorý hybrid určený pre jarnú kultúru z predpestovanej sadby pre zber v júni a pre celoročné pestovanie z priameho výsevu. Hlávky sú guľovité, uzavreté, stredne husté, odolné voči praskaniu, hmotnosťou 0,9 - 1,2 kg. Veľkosť hlávok je vyrovnaná, majú dobrú odolnosť voči vädnutiu. Hybrid je odolný voči nízkym teplotám a veľmi odolný proti predčasnému vybiehaniu do kvetu. Vegetačná doba je 110 - 114 dní od výsevu, 80 - 85 dní od výsadby. Zo 100 m² sa dá pozbierať 550 -650 kg kapusty. Do zberovej veľkosti dorastá vyrovnane. Odroda je vhodná aj na celoročné pestovanie s výsevom až do 15. augusta.

Pestovanie kapusty

Výsadba sa robí obyčajne z predpestovaných priesad, vyžaduje výživnú pôdu - v prvej trati hneď po hnojení. Vegetačné obdobie je podľa odrôd od 100 až do 250 dní.

Zásady pestovania:

• Výber odrody: Uprednostnite známych výrobcov semien kapusty a vyberte si správnu odrodu, ktorá bude vyhovovať vašim klimatickým podmienkam.
• Pôda: Pôda by mala byť dobre odvodnená s neutrálnou až mierne kyslou reakciou.
• Závlaha: Pestovanie kapusty potrebuje dostatok vlahy, ale bez stagnujúcej vody.
• Teplota: Mali by ste si vybrať odrody kapusty odolné voči chladu, ktoré sú dobre prispôsobené podnebiu počas jesene.

Príprava pôdy

Pôdu pre kapustu pripravte už na jeseň zrýľovaním. Kapuste vyhovuje tiež jesenné hnojenie maštaľným hnojom alebo kompostom. Pestujte ju v I. trati. Môžete ju sadiť po strukovinách, koreňovej zelenine alebo šaláte.

Výsev a výsadba

Kapustu môžete pestovať z priesad alebo zo semena. Skoré odrody vysievajte do pareniska alebo skleníka od polovice februára. Poloskoré môžete zasiať do pareniska počas marca. Neskoré odrody sa vysievajú v druhej polovici apríla.

Pre priesady kapusty skyprite hriadky a vytvorte na nich malé jamky. Presádzajte, keď majú 4 - 5 pravých lístkov a vložte ich do pôdy až po srdiečko. Pre skoré odrody to bude koncom marca, poloskoré koncom apríla a neskoré až v máji a začiatkom júna. Dodržiavajte pritom vzdialenosť 0,5 m pre skoršie odrody, pre neskoré až 0,6 m.

Najprv semená kapusty vysievame do pripravenej pôdy alebo do debničiek na sadenice, kde pri správnej starostlivosti rýchlo vyklíčia. Potom vysadíme hotové sadenice. Semená kapusty sa vysievajú do debničiek alebo skleníkov do hĺbky 1 - 2 cm do vopred navlhčenej pôdy.

Po zasiatí je potrebné udržiavať optimálnu teplotu pre klíčenie, ktorá je približne 18 - 20 °C.

Starostlivosť počas rastu

Počas pestovania kapusty sa odporúča používať dusíkaté hnojivá. Stimulujú tvorbu zelených listov. Kapusta potrebuje pravidelnú zálievku, najmä v období sucha. Tiež sa oplatí rastliny preriediť, aby mali korene dostatok priestoru na rozvoj.

Kapusta znesie aj chladnejšie počasie, preto ju môžete pestovať až do nadmorskej výšky 500 m.n.m. Vyžaduje otvorenú a vzdušnú plochu a tiež dostatok vlahy, a to najmä v počiatočnej fáze a v poslednej tretine rastu. Pri nedostatočnej vlahe očakávajte menšiu úrodu a menší vzrast. Pre skoré odrody kapusty je vhodná záhrevnejšia pôda.

Starostlivosť o kapustu počas rastu

Význam a využitie kapusty

Kapusta je zdravá a biologicky veľmi hodnotná zelenina. Okrem vitamínov skupiny B obsahuje hlavne protiskorbutový vitamín C, ktorý sa v kapuste udržuje aj pri a po varení (viazaná forma vitamínu C - askorbigen). Preto je v našich zemepisných šírkach počas zimných mesiacov najlepším zdrojom tohto vitamínu práve kapusta.

Kapusta okrem toho obsahuje protivredový faktor nazývaný vitamín U. Čerstvá šťava vylisovaná z listov bielej kapusty sa odporúča pri liečbe žalúdočných a dvanástnikových vredov. V ľudovom liečiteľstve sa čerstvé listy kapusty prikladali na vyrážky a rany.

Pri kvasení kapusty mliečnym kvasením vzniká kyselina mliečna, ktorá kapustu nielen konzervuje na dlhší času, ale bola zistená aj jej aktivita na zastavenie rastu nádorových buniek. Pri konzumácii do 300 g denne netreba mať obavu z negatívnych účinkov na štítnu žľazu (tzv. strumigény).

Recepty z kapusty

Kapusta je veľmi univerzálna zelenina, ktorú možno pripraviť na mnoho spôsobov. Tu je niekoľko tipov:

• Varená kapusta: Čerstvú hlávku kapusty rozštvrtíme a varíme v osolenej vode asi 7 - 10 minút. Nádobu chvíľu neprikrývame, aby unikli štipľavé látky.
• Dusená hlávková kapusta: Kapustu nakrájame a dusíme podliatu vodou spočiatku odokrytú, potom pridáme osmaženú cibuľu a na masti dusíme domäkka. Ak by sa dal hneď na začiatku dusenia tuk, pohltil by nepríjemný zápach a kapusta by stratila na chuti. Potom kapustu dochutíme soľou, rascou, cukrom, citrónovou šťavou alebo octom, poprášime múkou alebo zahustíme zásmažkou, podľa potreby trochu podlejeme vodou. Do kapusty môžeme počas dusenia pridať aj postrúhané jablko.
• Dusená kyslá kapusta: Kyslú kapustu podľa potreby prekrájame na menšie rezance, potom ju dáme dusiť na spenenú cibuľku s tukom.
• Kapustové závitky: Hlávku kapusty umyjeme a varíme v slanej vode asi 10 minút. Po vychladnutí ju rozoberieme na listy. Rožtek alebo žemľu namočíme do mlieka, rozdrobíme a zmiešame s nakrájanou cibuľou, 2 vajcami a 500 g mletého mäsa. Okoreníme čiernym korením a mletou paprikou, osolíme, ešte dobre premiešame a zmes uložíme na kapustné listy. Na bokoch ich prehneme cez náplň, zbalíme a previažeme niťou. Pečieme asi 40 minút v predhriatej rúre na masle, podlievame mäsovým vývarom.
• Česká „couračka“: Kyslú kapustu uvaríme v malom množstve vody. Osobitne uvaríme domäkka kúsok klobásy a do polomäkka na kocky nakrájané zemiaky. Vodu zo zemiakov a klobásy pridáme ku kapuste, pridáme aj nakrájanú klobásu a zemiaky. Polievku zahustíme 0,25 l kyslej smotany, do ktorej sme zamiešali lyžicu múky.
• Kapustové karbonátky: Potrebujeme hlávku kapusty, 1 vajce, 2 špekáčiky, 30 g tuku alebo nakrájanej slaniny, strúhanku na zahustenie, na opekanie asi 150 g tuku. Nakrájanú kapustu za občasného podlievania vodou udusíme na tuku so soľou domäkka. Potom ju jemne nasekáme, pridáme nakrájané špekáčiky, soľ, vajce a toľko strúhanky, aby sme mohli vytvarovať ploché karbonátky (placky).
• Kapusta dusená s cestovinami: Kapustu nakrájame, podlejeme osolenou vodou a asi 10 minút podusíme. Potom ju scedíme. Na tuku osmažíme nakrájanú cibuľu, pridáme scedenú kapustu a bez podlievania ešte podusíme domäkka. Osolíme, trochu okoreníme drvenou rascou a čiernym korením a keď je celkom mäkká, zmiešame s uvarenými cestovinami. Na 600 g surovej kapusty stačí 300 g širokých rezancov alebo fliačkov.

Ďalšie druhy kapusty

Okrem kapusty hlávkovej existujú aj ďalšie druhy kapusty, ktoré patria do rodu Brassica oleracea:

• Kel hlávkový (Brassica oleracea var. sabauda)
• Kel ružičkový (Brassica oleracea var. gemmifera)
• Kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala subvar. laciniata)

Tieto druhy sa líšia vzhľadom, chuťou a spôsobom pestovania, ale všetky sú cenným zdrojom živín a majú dôležité miesto v zdravej výžive.

Okrem kapusty hlávkovej existujú aj ďalšie druhy kapusty, ktoré patria do rodu Brassica oleracea:

• Karfiol (Brassica cretica LAM. var. botrytis (L) JANCH.)
• Kaleráb (Brassica rupestris HAY. var gongyloides (L) JANCH.)

Tabuľka: Prehľad odrôd kapusty hlávkovej bielej a červenej registrovaných v LRO (2018)

Okrasná kapusta (Brassica Oleracea)

Okrasná kapusta (Brassica oleracea) je jednoročná rastlina pestovaná na dekoratívne účely. Pochádza z Ázie a južnej Európy. Dorastá do výšky 30-40 cm a vytvára originálne zeleno-fialovo-ružové listy, ktoré sa začínajú vyfarbovať v septembri. Jeho doplnkovou ozdobou sú atraktívne výhonky súkvetia, zložené z drobných kvetov. Kvitne v jesennom a zimnom období. Rastlina je nenáročná na pestovanie a najlepšie sa vyfarbuje na slnečnom stanovišti.

Okrasná kapusta (Brassica Oleracea)

Semená okrasnej kapusty sa vysievajú od marca do júna. Uchytené sadenice sa presádzajú na cieľové miesto vo vzdialenostiach 30-50 cm.

Po dvoch týždňoch môžeme začať rastliny prihnojovať minerálnymi a organickými hnojivami.

Okrasná kapusta vyzerá dobre ako v jesennej záhrade, tak aj v kvetináčoch s jesennými kompozíciami vedľa chryzantém a iných jesenných kvetov. Je to jedinečná rastlinná, ktorá naše hrantíky ozdobý medzi septembrom a decembrom. Čoraz častejšie sa vyskytuje aj v mestských výsadbách, v nádobách umiestnených v blízkosti námestí. Do kytíc sa čoraz častejšie používajú niektoré odrody okrasnej kapusty, ktorá môže dorásť až do 60 cm. Sú mimoriadne zaujímavé a vo váze vydržia veľmi dlho.

Riziká nadmernej konzumácie kapusty

Aj keď je kapusta zdravá, jej nadmerné a dlhodobé konzumovanie môže byť určitým zdravotným rizikom. Nadužívanie kapusty môže zabrzdiť tvorbu metabolicky aktívnych hormónov štítnej žľazy. Pri enzymatickej hydrolýze glykozidu glukorapiferínu /progoitrínu/ na goitrín /5-vinyl-2-tiooxazolidon/ vznikajú rodanidové zlúčeniny tzv.

tags: #kapusta #obyčajná #brassica #oleracea #pestovanie

Populárne príspevky:

• Recept na tvarohové buchty
• Výhodná šunka v Tesco
• Tipy na pestovanie zemiakov
• Viac o využití silikónovej vložky
• Recept na plnenú papriku