Pestovanie kapusty a zeleru: skúsenosti a tipy pre úspešnú úrodu

Možno ste už počuli o tom, že niektoré rastliny lepšie prosperujú v páre s inými rastlinami a dokonca vám to zabezpečí ešte lepšiu úrodu. Všetky rastliny, ktoré si navzájom pomáhajú pri raste, ktoré odpudzujú hmyz, dokonca aj tie, ktoré odpudzujú iné rastliny, majú veľký praktický význam. Dnes si však povieme o plodinách, ktoré by ste spolu naopak nikdy pestovať nemali! Vyhnite sa týmto chybám, aby ste sa zbytočne neochudobnili o bohaté výnosy. Vďaka portálu retete-usoare vás naučíme rozoznať, ktoré plodiny si navzájom škodia.

Vhodní a nevhodní susedia v záhrade

Správne vybrané výsadbové kombinácie môžu podporiť synergické vzťahy medzi rastlinami. Niektoré rastliny môžu pôsobiť proti škodcom alebo podporiť rast susednej rastliny. S čím teda sadiť paradajky, papriku, uhorky, zemiaky, cibuľu alebo fazuľu? Pripravili sme pre vás stručný prehľad, aké plodiny si na hriadkach rozumejú a naopak, aké sa veľmi neobľubujú.

Plodiny, ktoré si navzájom škodia

• Cibuľa a hrach: Všetky odrody cibule a hrachu možno považovať za zúrivých nepriateľov. Cibuľa, pór, pažítka a dokonca aj dekoratívna cibuľa spomaľujú rast hrachu. Rovnako škodlivá pre hrášok je aj blízkosť cesnaku. Namiesto cibule a cesnaku si k hrášku vysaďte radšej mrkvu, reďkovku, uhorku alebo petržlen.
• Zemiaky a paradajky: Dôvod neželanej blízkosti týchto kultúr súvisí s blízkym stupňom ich príbuzenstva. Zemiak, aj paradajka patria do čeľade (Solanaceae) a preto trpia na podobné choroby a inváziu rovnakých škodcov. Pestovanie paradajok a zemiakov na susedných pozemkoch vedie preto k neželanej výmene chorôb a škodcov. Toto pravidlo platí aj pre ostatných členov tejto čeľade: paprika, ani baklažán by sa nemali vysádzať vedľa zemiakov a paradajok.
• Paprika a plodiny so semienkami: V žiadnom prípade sa neodporúča pestovať papriku a plodiny ako uhorky, tekvica, melóny a pod. spolu na blízkych hriadkach. Tieto plodiny sa často stávajú obeťou antraknózy - plesňového ochorenia, ktoré sa prejavuje výskytom čiernych škvŕn, vredov na stonkách a listoch rastlín, ako aj hniloby plodov. Nemali by sa preto sadiť ani vedľa hrachu a fazule.
• Mrkva a kôpor: Teóriu, že kôpor spomaľuje rast mrkvy zatiaľ agronómovia nepotvrdili, ani nevyvrátili. Či už je to mýtus alebo nie, skúsenosti mnohých generácii záhradníkov ukazujú, že tieto 2 plodiny by sa nemali sadiť v blízkosti. Predpokladá sa, že rast mrkvy brzdí aj aníz a petržlen. Hrášok, špenát a cibuľa naopak tejto koreňovej plodine prospievajú.
• Kapusta a vinič: Ďalšia vedecky nevysvetlená teória hovorí, že kapustové pozemky by mali byť čo najďalej od viniča. Vraj sa vďaka tejto blízkosti výrazne zhoršuje chuť hrozna. Vzhľadom k tomu, že táto „legenda“ zo záhradníckeho prostredia existuje už niekoľko storočí, nemali by sme ju ignorovať. Medzi plodiny, ktoré priaznivo pôsobia na vinič, patrí bazalka, oregano, aj muškáty.

Priaznivé kombinácie pre lepšiu úrodu

Možno ste si aj sami vo vašej záhradke všimli, že niektorým rastlinám prospieva ich vzájomná blízkosť. Ich spoločné pestovanie prináša výsledky v podobe vyššej kvality a podporuje ich rast. Iné je lepšie vysadiť ďalej od seba, pretože sa ovplyvňujú negatívne. Vyššie rastliny tak môžu poskytnúť ochranu pred slnečným žiarením pre nižšie, niektoré druhy dokonca poslúžia ako opora pre ťahavú zeleninu či strukoviny. Ak chcete zabezpečiť dostatočné opeľovanie, včely a iný užitočný hmyz prilákajú do záhradu medonosné rastliny. Využiť môžete tiež prirodzenú schopnosť obohacovania pôdy o dusík, ktorú majú napríklad šošovica, fazuľa a hrach.

Partnerské pestovanie má svoje zásady:

• Kríčkovú fazuľu môžete zasadiť do blízkosti zemiakov, jahôd, mrkvy, kukurice, kapusty, repy, karfiolu a uhoriek. Neprispievajú jej cesnak, cibuľa, pór a fenikel.
• K ťahavej fazuli vysaďte kukuricu, reďkovku a zemiaky.
• Spolu s mrkvou budú prospievať: šalát, hrach, kapusta, zemiaky, reďkovky a pór. Z byliniek k nej môžete zasadiť šalviu, rozmarín a pažítku.
• Kukurici prospeje blízkosť fazule, melónu, skorých zemiakov, uhoriek, hrachu a tekvice.
• Paprika si bude dobre rozumieť s mrkvou, paradajkami, cibuľou, petržlenom, bazalkou a baklažánom.
• Rajčiaky saďte k mrkve, špargli, horčici, cibuli, bazalke, petržlenu, ríbezliam, kapuste, rozmarínu a k šalvii.
• Hrach môžete vysiať k repe, reďkovkám, uhorkám, kukurici, mrkve, skorým zemiakom a okrúhlici.
• Pri jahodách sa bude dariť šalátu, špenátu a kríčkovej fazuli.
• Krásna pažítka vám narastie v blízkosti jablone, viniča, ruží a kríčkov s bobuľovým ovocím. Prospievajú jej aj hrach, paradajky a mrkva.
• Rumanček pestujeme spolu s kapustou a cibuľou.
• Bazalka je vhodná na spoločné vysádzanie s rajčinami. Ako je známe, zlepšuje ich chuť a paradajky pri nej prosperujú.
• Kôpor pestujeme s kapustou.

Poznať tie najlepšie výsadbové kombinácie a vedieť, čo s čím sadiť či vysievať, je dôležité na dosiahnutie zdravej a produktívnej záhrady.

Zeler: pestovanie a starostlivosť

Zeler je chutný, má množstvo vitamínov a príjemne vonia. Na to, aby v záhradke dorástol k vašej spokojnosti, vyžaduje splnenie niekoľkých základných podmienok. Ak sa rozhodnete pestovať ktorýkoľvek typ zeleru, mali by ste vedieť, že mu vyhovuje teplé počasie, výživná a vlhká pôda. O dostatok vlahy by ste mali dbať počas celej vegetácie, pretože rastlina neznáša vysušenie, hlavne za horúcich letných dní. Pri zeleri buľvovom to podľa odrody potrvá asi štyri až šesť mesiacov. Choroby a škodce sa nevyhýbajú ani tejto plodine. Rovnako ani problém s vybiehaním do kvetu a s ním súvisiaca strata úrody. Bližšie vám opíšeme pestovanie zeleru buľvového, ostatné dva sa totiž pestujú podobným spôsobom.

Kde, kedy a ako pestovať zeler buľvový

Priesada je vhodná na vysádzanie asi po dvoch, maximálne troch mesiacoch. Mala by mať aspoň štyri pravé listy, no najviac šesť, aby nebola prestarnutá. Vysádzajte ju do vopred pripravenej pôdy, čo v záhradke znamená odburinenú kyprú pôdu so zásobou živín z kompostu. Samozrejme, použiť môžete aj priemyselné hnojivo, treba však dodržať odporúčané množstvo. Na predplodinu nie je extra náročný, takže ho pokojne vysaďte aj po zemiakoch. Zeler buľvový nie je veľká ani široká rastlina, postačí mu spon 40 cm v riadku aj medzi riadkami. Môžete ho vysadiť aj k rajčiakom na opore ako podsadbu. Termín vysádzania spadá do druhej polovice mája, kedy by už nemali hroziť mrazy.

Zaujímavosti o zeleri

Zeler sa pestuje od dávna. Najprv sa využívali jeho voňavé listy, ktorými sa zdobili múmie v egyptských pyramídach. V antickom svete boli listy symbolom šťastia a slúžili aj na oslavu víťazstva. Divo rastie v rôznych kútoch sveta, ale do Európy sa rozšíril z Talianska. Zeler je výrazná korenina v balkánskej, stredomorskej, americkej a anglickej kuchyni. Vňať aj semeno sú súčasťou koreninových zmesí na pečenie a grilovanie. Využíva sa aj ako chuťová prísada pri príprave čalamád, zeleninových konzerv, šalátov, mäsa, rybacích konzerv. Charakteristickú vôňu a chuť zeleru dodáva éterický olej sedanolit. Prítomné éterické oleje pôsobia na činnosť obličiek i na sekréciu tráviacich štiav. Zeler má priaznivý účinok na látkovú premenu aj na nervový systém. List zeleru pôsobí močopudne, je vhodný pre reumatikov a diabetikov. Upokojuje a podporuje trávenie, u mužov podporuje potenciu.

Zeler buľvový spočiatku vytvára kolový koreň, ktorý sa postupne mení na buľvu. Dokonca niektoré dorastajú do hmotnosti nad jeden kilogram a dosahujú v priemere až 20 cm. Okrem nátierok a šalátov je zeler chutný dusený, varený, vyprážaný, opekaný aj zapekaný. Zeler buľvový je náročný na prítomnosť bóru v pôde. Pri jeho nedostatku vzniká srdiečková hniloba. Spôsobuje odumieranie stredných srdiečkových listov, neskôr vzniká suchá hniloba a dutosť buliev. Choroba vzniká aj v suchých rokoch na pôdach s nadbytkom vápnika, ktorý bráni príjmu bóru v potrebnom množstve. Počas vegetácie sa môže prihnojovať hnojivom, kde je prítomný bór zapravením do pôdy, ale aj postrekom na list.

Ako zabrániť predčasnému vykvitnutiu zeleru

Všade spomínaná teplota má jeden zásadný význam. Pri jej poklese pod hranicu 5 °C dochádza k jarovizácii. Čo to vlastne je? Zeler, alebo napríklad aj kapusta, sú dvojročné plodiny. V prvom roku pestovania vytvárajú pre nás zaujímavú konzumnú časť, v druhom kvetnú stonku so semenami. Na jej vytvorenie však potrebujú prejsť nízkymi teplotami. A práve spomenutá teplotná hranica zeleru naznačuje, že už má dostatok látok na tvorbu kvetu a semien, a hlavne mu naznačuje, že zima práve nastala. Po následnom zvýšení teploty sa v ňom spustí druhý rok života na stanovišti a vyrastie mu kvetná stonka. Jednoducho povedané, dvojročný proces sa vtesná do jedného roka.

Listy zeleru sú výborné na ochutenie šalátov i polievok.

Tip na skorý začiatok pestovania zeleru

S pestovaním zeleru v našich podmienkach sa začína pomerne skoro, už na prelome februára a marca, v dostatočne teplom skleníku aj skôr. Osivo obsahuje éterické oleje, podobne ako petržlen či mrkva, ktoré mu predlžujú čas klíčenia. Môžete sa však pokúsiť oklamať prírodu naklíčením semien.

Ako na to:

1. Semienka zeleru ponorte na noc do vody, potom ich preceďte a nechajte preschnúť na papieri, najlepšie pijavom.
2. Následne ich vysejte na povrch substrátu v nádobe a jemne ich pritlačte. Ak si chcete ušetriť prácu pri rozsádzaní, vysejte ich napríklad do téglikov od smotany. Zhora ich už nezalievajte, postačí do podmisky.
3. Pôdu prekryte plastovým priehľadným krytom s dierkami na vzduch. Zvýšite tak vlhkosť potrebnú na vyklíčenie. Kryt však občas odstráňte, aby nedošlo k vzniku hubových chorôb.
4. Nezabúdajte! Veľmi dôležitá je teplota, pri ktorej túto plodinu pestujete. V noci by nemala klesnúť pod 14 °C.

Semená zeleru sú veľmi malé,preto sa sejú naširoko.

Choroby a škodce zeleru

• Septorióza zeleru sa prejavuje na listovej ploche. Najskôr škvrnami sivohnedej farby a neskôr odumieraním listov. Vyskytuje sa hlavne vo vlhkom prostredí. Okrem toho má vplyv na vyzrievanie buliev a ich chuťové vlastnosti. Je možné proti nej postrekovať meďnatými prípravkami, avšak v takom prípade listy nemôžete použiť v kuchyni ako koreninu.
• Fómová škvrnitosť je druhou vážnou chorobou. Prejavuje sa na koreňoch najskôr len malými hnedými škvrnami, ktoré sú pod hladkým pletivom. Neskôr sa v týchto miestach robia trhliny v pokožke koreňov aj na buľvách. Sú vstupom pre ďalšie škodlivé mikroorganizmy. Najviac strát však spôsobuje až na skladovanom zeleri.
• Vírusová mozaika zeleru spôsobuje žltnutie listov, biele škvrny a ich deformáciu. Tu pomôže len prevencia v podobe likvidácie vošiek, ktoré ju prenášajú, a odstraňovanie chorých listov.
• Pochmurnatka mrkvová spôsobuje žltočervené sfarbenie vňate a zaostalý rast.

Dvojročné rastliny v záhrade

Dvojročné rastliny sú špecifické tým, že ich životný cyklus trvá dva roky. V prvom roku rastú a vytvárajú korene, stonky a listy, zatiaľ čo v druhom roku kvitnú, prinášajú semená a následne odumierajú. Pestovanie dvojročných rastlín môže byť veľmi obohacujúce, pretože ponúka možnosť tešiť sa z ich krásy a úrody po dlhšiu dobu.

Medzi dvojročné rastliny patrí množstvo obľúbenej zeleniny, ako aj okrasných kvetov. Dôležité je vedieť, ako sa o ne správne starať, aby ste dosiahli čo najlepšie výsledky.

Dvojročná zelenina

Viaceré naše bežné zeleniny sú druhy botanicky dvojročné. Z bežného jednoročného pestovania ich poznáme len v podobe konzumných častí - koreňov mrkvy, buliev zeleru, hlávok kapusty a pod. Pestovanie dvojročných rastlín na osivo je v prvom roku podobné ako pri bežnej kultúre určenej na konzum. Cieľom je získať zdravé, odrodovo typické, dobre vyvinuté rastliny na prezimovanie.

Medzi najznámejšie dvojročné druhy zeleniny patria:

• Kapusta hlávková biela a červená
• Kel hlávkový
• Kel ružičkový
• Kel kučeravý
• Mrkva
• Petržlen
• Zeler
• Pór

Niektoré dvojročné zeleniny dokážu vzdorovať nízkym teplotám medzi prvým a druhým rokom pestovania. Jeden z najväčších otužilcov, kel kučeravý, prečká bežnú zimu aj bez ochrany. Navyše, tú pravú chuť dostavajú zvlnené listy až po prvých mrazoch. Ak sú dostatočné vyzreté, znesú obe odrody aj mráz 12°C pod nulou.

Pestovanie a starostlivosť o dvojročnú zeleninu

Hlúbová zelenina je veľmi náročná na predplodinu, prípravu pôdy, závlahové pomery a výživu. Zaraďujeme ju do prvej trate. Je najpestovanejšou skupinou zeleniny a u nás ju spotrebitelia konzumujú počas celého roku.

Kapusta hlávková biela a červená je dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára mohutnú koreňovú sústavu, nerozkonárenú dužnatú stonku so skráteným vrcholom - hlúb a hlávku z husto nahromadených listov. Pre koreňovú sústavu je charakteristický kolovitý koreň, ktorý hrubne a rozkonáruje sa do bokov na hustú koreňovú sústavu. Hlúb má čo najmenej zasahovať do hlávky. Pri kapuste hodnotíme hustotu hlávky. Čím viac sú listy nakopené, tým kompaktnejšia a kvalitnejšia je hlávka. Tvar hlávky môže byť plochý, guľovitý, oválny až kónický so všetkými prechodmi. Obalové listy majú voskový povlak. Kvetné stonky sa vyvíjajú v druhom roku. Dorastajú do výšky 1 m i viac. Zoskupenie listov na stonke je špirálovité. Jedna rastlina má až 2000 žltých kvetov, zostavených v strapcoch. Plodom je šešuľa, dlhá až 100 mm. Po dozretí sa odspodu rozpolťuje a v každej polovici je rad hladkých hnedých semien.

Kel hlávkový má podľa kultivaru rozlične intenzívne skučeravené až bublinaté listy v celej škále zelených farieb. Obalové listy sú sfarbené od žltozelenej cez rozličné odtiene zelenej až po modrozelenú farbu, čo býva aj charakteristickým znakom kultivaru. Skučeravené a pevnejšie obalové listy s jemným voskovým povlakom zvyšujú odolnosť kelu hlávkového, najmä proti nízkym teplotám. Rast a vývin rastlín je podobný ako pri kapuste hlávkovej. V zeleninárskej praxi sú známe prípady kríženia týchto dvoch rastlín.

Kel ružičkový sa od ostatnej hlúbovej zeleniny sa odlišuje charakteristickou stavbou. Hlúb je vysoký 0,3-1,0 m, listy väčšinou pretiahnuté, obrátene vajcovité, celistvookrajové sú na hlúbe špirálovité rozmiestnené. V pazuchách listových stopiek sa vyvíjajú púčiky - ružičky, veľké 20-70 mm, ktoré sú konzumnou časťou. Pre úrody je rozhodujúci počet ružičiek na stonke, ich veľkosť a pevnosť zavinutia. Kladne sa hodnotí aj bublinatosť obalových listov ružičiek, ktorá je dôležitá aj pre mrazuvzdornosť.

Kel kučeravý netvorí hlávku, ale mohutnú ružicu kučeravých rozlične zelených listov. Vyskytujú sa aj rastliny pestrých farieb a kel kučeravý tak získava aj okrasný charakter. Kel kučeravý dosahuje výšku 0,3-0,9 m a patrí medzi zeleninu, ktorá znáša aj dosť silné mrazy bez poškodenia.

Zber a uskladnenie dvojročnej zeleniny

Dvojročné plodiny určené na semeno - koreňová zelenina a hlúboviny -, potrebujú čo najlepšie prezimovať. Zberáme ich čo najneskôr, ak je to možné až v novembri. Prvé mierne mrazíky im neublížia.

So zberom sa zbytočne neponáhľame. Na uloženie zberáme dvojročné zeleniny podľa polohy pestovania a druhu plodiny obvykle v októbri a ak je to možné, radšej až v novembri, aby sme skrátili dĺžku prezimovania. Dvojročné druhy dobre znášajú prvé jesenné mrazíky, sú dobre prispôsobené našim podnebným podmienkam. Zberáme, ak je to možné a počasie nám praje, vždy za suchšieho a pekného počasia. Ak je ráno mrazík, necháme rastliny pred zberom vždy pozvoľna rozmrznúť.

Už pri zbere si urobíme akýsi základný predvýber semenných jedincov. Na uloženie a prezimovanie pre budúce osivo vyberáme len najkrajšie, zdravé, odrodovo zodpovedajúce, typické rastliny. Vyradíme tie, ktoré sú choré, nevyvinuté, netypické alebo poškodené.

Pri vlastnom výbere postupujeme spravidla tak, že celé zozbierané rastliny si vyložíme na zem, aby sme ich mohli v pokoji posúdiť. Najlepšie, keď každá rastlina má dostatok miesta, rozprestrieme a prezrieme aj vňať a pri zeleri napríklad aj koreňový systém. Ihneď po výbere odstránime z rastlín vňať alebo prebytočné listy. Kaleráby môžu prezimovať aj voľne uložené v pivnici.

Dvojročné kvety

Množstvo druhov dvojročných kvetov rozkvitá skoro na jar, v čase, keď letničky ešte len vysievame. Výborne sa dopĺňajú s jarnými cibuľovinami. Aby vám robili radosť, nesmiete zabudnúť ich v tomto období (v júni a v júli) vysadiť.

Medzi najobľúbenejšie dvojročné kvety patria:

• Fialka sirôtka
• Zvonček
• Klinček
• Sedmokráska
• Ibiš
• Chierant voňavý
• Starček

Ak hľadáte nenáročnú rastlinu so strieborno-bielymi listami, vyskúšajte pestovanie starčeka.

Pestovanie a starostlivosť o dvojročné kvety

Na pestovanie dvojročných kvetov je najvhodnejšie slnečné stanovisko. Dostatok slnečných lúčov podporuje ich kvitnutie a rozvoj listovej časti. Môžete ich vysádzať k cibuľovinám, ktoré vhodne doplnia. Veľmi pekne vyzerajú aj v predzáhradke alebo popri chodníkoch. Môžete z nich vytvoriť tiež efektný len okolo kvetinového záhona.

Priesady na dvojročné kvety sa dajú vypestovať do semien aj svojpomocne. Na ich vysievanie je čas koncom jari až úvodom leta. Vysievajte do pareniska alebo na upravený záhon s prekyprenou a urovnanou pôdou. Vysievame v polovici júna do pareniska alebo priamo na záhon, na konci leta presadíme na konečné stanovisko. Po vysiatí pravidelne zavlažujte, aby mali dostatok vody na vyklíčenie.

Po vyklíčení záhon jednoťte - jednotlivé rastliny budú mať vďaka tomu dostatok miesta pre svoj rast. Podporíte tým tiež vytvorenie bohatého trsu listov. V priveľmi hustom poraste by rastlinky boli slabšie a ťahali by sa dohora. Rastliny, ktoré ste z porastu odstránili, môžete znovu zasadiť. Pri ich vyberaní z pôdy len dbajte o to, aby ste nepoškodili jemné korienky, najlepšie je vybrať ich aj s pôdou.

Mladé rastlinky vyžadujú dostatok vlahy. Dbajte preto o jej pravidelný prísun najmä v období sucha. Prihnojte viaczložkovým tekutým hnojivom. V prvom roku sa rastliny zakorenia, čo im pomôže prežiť zimné obdobie. Úvodom jari rastliny presaďte na ich stanovisko v kvetinovom záhone alebo črepníkoch. Budú potrebovať výživnú pôdu.

Ak je to potrebné, niektoré dvojročné kvety sa dajú presadiť aj v čase ich kvitnutia. Takéto presádzanie znesú napríklad sirôtky a nezábudky. Opatrne vyberte celú rastlinu s pôdy, preložte ju do pripravenej jamky na nové miesto a zalejte. Počas kvitnutia pravidelne zalievajte, občasne prihnojte. Najmä sirôtky a nezábudky vyžadujú dostatok vlhkosti. Po ich odkvitnutí by už na záhone mali kvitnúť letničky a trvalky.

Dvojročné kvety sa dokážu rozmnožovať samovýsevom a môžete ich na tom istom mieste nájsť aj nasledujúci rok po odkvitnutí. Ak sa nechcete spoliehať na prírodu, semienka si sami pozbierajte a znovu vysejte. Semienka dopestujete tak, že si po odkvitnutí na rastlinách ponecháte niekoľko stoniek, na ktorých sa vytvoria.

Dvojročné kvety rozžiaria každú záhradu.

tags: #kapusta #zeler #pestovanie #spolu #skúsenosti

Populárne príspevky:

• Sušienky na letisku
• Recept na tradičnú dobrotu
• Recept na Mäkučké Potešenie
• Menu Pizza Royal
• Recepty na Želé Dezerty