Karel Gott: 80. výročie legendy a spomienky na Karla Svobodu
Keď sa na vianočných obrazovkách objaví už doslova povinná Popoluška a spolu s titulkami zaznie hlas Karla Gotta a jeho „Kdepak ty ptáčku, hnízdo máš…“ možno si viacerí uvedomíme, čo všetko by nebolo, keby tu nebol on.
Výnimočný skladateľ a autor takmer všetkého, čo česko-slovenskú hudbu preslávilo, bol Karel Svoboda. Mal talent, úspech, stovky hitov, napriek tomu to nestačilo. Koncom januára pred sedemnástimi rokmi vyšiel z jeho zbrane totiž výstrel, ktorý to všetko ukončil.
„Textárka Jiřina Fikejzová mala jednu vetu, ktorá platila aj na Karla - ´Zober si, čo chceš, a zaplať za to - povedal Pán Boh´,“ hovorí skladateľov dlhoročný kamarát, novinár a manažér Jan Adam. „Za všetko, čo sa mu podarilo a dokázal, musel platiť. Bohužiaľ, privysokú cenu. Na rakovinu mu najskôr zomrela manželka, potom aj štvorročná dcéra Klárka. A chvíľu nato prišiel aj o brata.“
V roku 1983 začal Jan Adam spolupracovať s Karlom Gottom a jeho tímom a netrvalo dlho a spoznal aj Karla Svobodu. Už presne nevie, kedy a kde presne to bolo. V roku 1988, keď Karel Svoboda oslavoval päťdesiatiny, zveril sa Janovi Adamovi, ako ho mrzí, že sa oveľa viac píše o interpretoch jeho piesní, ako o ňom ako skladateľovi. Cítil som z neho smútok, preto som s ním k jeho jubileu začal chystať pre české a slovenské noviny viacero rozhovorov.
Chodieval som za ním domov, do Jevan. Ale keď som prišiel, často som musel čakať aj dve hodiny, lebo ho práve pobozkala múza, bol zavretý v štúdiu a skladal. Vtedy sa ma ujala jeho prvá žena, úžasná Šiška, ktorá ma vždy kráľovsky pohostila. Ten je dnes autorom práve vychádzajúcej knihy spomienok na otca Žít, ku ktorej ste prispeli aj vy.
Počas spoločných rozhovorov pred štyridsiatimi rokmi, sa ho Jan Adam spýtal: „Pán Adam, viete, ako by som chcel umrieť?“ Začal som ho brzdiť: „Karle, čo bláznite? Veď nemáte ešte ani päťdesiat…!“ A on mi hovorí: „Ja by som chcel umrieť pri milovaní.“ Tie slová sa mi, samozrejme, potom, keď dobrovoľne odišiel z tohto sveta, vrátili.
V roku 1989 sa v pražskej Lucerne nakrúcali televízne Hity roku a Telegramiáda, na ktoré som chodil za Karlom Gottom a Helenou Vondráčkovou. Raz počas popoludňajšej skúšky som si odskočil na prvom poschodí na pánske toalety. V Prahe existoval v osemdesiatych rokoch bar, ktorý sme volali Žumpa. Tam sa schádzali muzikanti, keď sa vracali z koncertov. Zažil som tam množstvo úžasných mejdanov s Karlom Šípom a Marcelou Holanovou, s Karlom a so Šiškou. Dnes, keď sa k tomu vraciam, si uvedomujem, aké úžasné veci mi boli dopriate. Bol som pri tom, keď Karel pracoval na seriáli Cirkus Humberto a vkladal svoje melódie už k hotovým obrazom. Boli absolútne šťastné.
S prvou ženou, ktorej nikto nikdy nepovedal inak ako Šiška, sa strašne milovali. Bola to krásna žena, pôvodne manekýnka Ústavu bytovej kultúry. A neuveriteľne milovali svoje deti. Tým filmom sa Petr v podstate vysporiadal s otcovým odchodom z tohto sveta.
Karel Svoboda sa cítil nedocenený. Už nahrávky Start Gemini a Návrat Gemini skupiny Mefisto, ktorú ešte v roku 1963 spoluzakladal a pôsobil v nej ako klávesák, boli úspešné nielen tu, ale aj za hranicami - vo Švajčiarsku, Nemecku a Rakúsku. Potom začal písať pre vychádzajúce hviezdy divadla Rokoko Martu Kubišovú, Vaška Neckářa a Helenu Vondráčkovú, ktorým jeho hity pomohli k prvým Zlatým slávikom.
V roku 1967 dokonca letel s Helenou do Rio de Janeira na festival Zlatý kohút s piesňou Vzdálený hlas, ktorú pre ňu napísal s vtedajším Heleniným partnerom, textárom Zdenkom Rytířom, a ktorá sa tam umiestnila na trinástom mieste. Helenu navyše vyhlásili za Miss festivalu. Rozprával mi, že priniesol tridsať kíl novín a časopisov s článkami, ktoré tam o nich vyšli a kde boli s Helenou na titulných stránkach. Vďaka tomuto úspechu tam o rok neskôr šiel s Karlom Gottom a piesňou Lady Karneval, pričom Helena sa vrátila už ako členka medzinárodnej poroty.
Navyše prerazil aj na medzinárodnej scéne. Helena sedela v porote s vtedy nesmierne slávnym novozélandským spevákom Johnom Rowlesom, ktorý v tom čase konkuroval v svetových hitparádach Tomovi Jonesovi či Engelbertovi Humperdinckovi, prevzal jej skladbu Vzdálený hlas do svojho repertoáru.
Neskôr sa Karel Svoboda trochu odmlčal a začal podnikať. Našťastie sa veľmi rýchlo vrátil k tomu, v čom bol nenahraditeľný - ku komponovaniu, a muzikály Dracula, Monte Cristo a Golem dali všetkým jasnú odpoveď, že s Karlom Svobodom sa musí počítať. Predovšetkým úspech Draculu nielen doma, ale aj vo svete bol pre neho ohromnou satisfakciou. Nemecký textár Michael Kunze, najúspešnejší muzikálový libretista kontinentálnej Európy, ktorý prebásnil Draculu do nemčiny a napísal napríklad text k duetu Karla Gotta a Darinky Rolincovej Zvonky štěstí, v nemčine Fang das Licht, mu vtedy hovoril - zober to s Draculom cez Áziu a Broadway sa ti ozve sama.
V roku 2005 navštívili Karla Svobodu v Jevanoch Karel Gott, textár Michael Prostějovský a Michael Kunze s manželkou Roswithou. Kunze k Rasputinovi totiž začal písať libreto a texty, preto nás Karel Svoboda pozval, aby nám ukázal, čo už má hotové. A kým nám nepustil všetko, čo nám pustiť chcel, tak sme z toho štúdia nemohli odísť. Veľmi ma mrzí, že tento muzikál, ktorý mal režírovať slávny režisér Roman Polański, už nedokončil. Myslím, že mohol pre Karla Svobodu znamenať skutočný prienik na európsku a možno aj svetovú muzikálovú scénu.
Karel mal vilu aj v Prahe na Vinohradoch, kam ma pozval, aby mi pustil ďalšie hotové veci z Rasputina. Ale čím dlhšie to trvalo, tým viac som začal byť nervózny, pretože do Prahy mala prísť z Pardubíc moja mama, s ktorou sme sa dohodli, že ju vyzdvihnem na Národní třídě. Tak mu hovorím: „Karle, nehnevaj sa, nemôžem to dopočúvať, musím utekať. Nemôžem tam mamu nechať.
Len kývol rukou, že žiadny problém - odvezie ma tam a v aute to môžeme počúvať ďalej. Dokonca, aj keď sme už boli na mieste, a chystal som sa vyskočiť za mamou, on sa vyklonil z okna a zavolal do auta aj ju: „Jéj, pani Adamová, ja by som rád vedel, čo na toho Rasputina poviete? A tak sme ďalšiu hodinu a pol jazdili po Prahe a on nám púšťal Rasputina. Akokoľvek v tom čase zarábal obrovské peniaze, vždy mu záležalo na tom, čo na jeho hudbu hovoria bežní ľudia. To pre neho bolo zásadné a prioritné.
Keď Karel zomrel, Michael Kunze mi prezradil, že už niekedy od novembra 2006 mu prestal brať telefóny, takže tušil, že sa s ním niečo deje. Nikomu z nás ale ani vo sne nenapadlo, že rozmýšľa nad koncom. Sám si spomínam na krst kalendára múzea Karla Gotta Gotland a vína, ktoré bolo nazvané po jeho dcére Charlotte, z ktorého sme s Karlom Gottom odchádzali smutní, lebo pohľad Karla Svobodu bol úplne vyhasnutý a prázdny.
Po tom, čo mu rakovina zobrala prvú ženu a potom aj štyri a pol ročnú dcéru s druhou ženou Vendulou, bola v ňom strašná, strašná bolesť. Petr Muk, ktorý s depresiami sám zápasil, sa mu preto veľmi snažil pomôcť, ale Karel, keďže tak úžasne miloval život, si to odmietal priznať. Človek nad tým stále rozmýšľa, či mohol niečo urobiť. Veľa sme sa o tom rozprávali aj s Karlom Gottom. Ten mu ešte k päťdesiatke namaľoval portrét, na ktorom má v ruke telefónne slúchadlo.
Karel Svoboda totiž miloval všetky technické novinky, musel mať stále nový mobil a neustále telefonoval. Tým obrazom mu urobil strašnú radosť. Na prvé alebo druhé výročie ho však nečakane venoval Gottovmu múzeu, no sám tam už neprišiel. Vtedy mi Gott hovorí: „S tým Karlom sa niečo deje. To nie je normálne, on bol taký šťastný, že ten obraz má a teraz sa ho zbavil a ani neprišiel… Musím mu zavolať.“ Lenže už bol ženatý, stále koncertoval… Skrátka, nedostal sa k tomu. Potom ho to strašne trápilo.
Jan Adam si pamätá rozhovor Karla Svobodu po narodení jeho druhého syna Jakuba, ktorý prišiel na svet po smrti dcéry Klárky. Vtedy som s ním už nebol v takom intenzívnom kontakte, ale Karel Gott mi potom, ako sme sa dozvedeli o jeho smrti, spomínal, že za ním vtedy raz prišiel.
Karel Gott a Karel Svoboda patrili k legendám česko-slovenskej hudby.
Karel Gott - To nejlepší z 80. let!
tags: #karel #gott #80 #výročie #príloha #v
