Recept na Karolkove sušienky a príbeh, ktorý sa s nimi spája
V časoch strednej školy bola partia kamarátov, ktorá sa rada zabávala a užívala si život plnými dúškami. Medzi nich sa priplietol chalan, Karol, hromadne prezývaný Karolko, ktorý bol tichý, slušný a úplne iný ako ostatní.
I jedného dňa prišiel s novinou - naši idú do Bulharska, bude prázdny byt! Priznávam, oslavovali sme tam tak bujaro, ako to len decká v okolomaturitnom veku dokážu. Slávili sme „vyšlo slnko - zašlo slnko“, „sto rokov slovenskej fujary“ aj „tristo rokov bryndzových halušiek na Slovensku“ a iné podobné rôzne.
Ale čas sa pomaly napĺňal, až sme zistili, že o pár dni je po prázdnom byte, pretože sa rodičia vrátia. Tak sme sa dohodli, že spravíme ešte rozlúčkovú seansu, nech teda využijeme slobodu do poslednej chvíle, potom povysávame, upraceme chliev, ktorý sme tam za dva týždne narobili a basta fidli, koniec. Ešte som zabudla povedať, že my, teda drvivá väčšina sme síce pili všetko ale najmä pivo a vodku ale Karol mal najradšej liguére.
Obzvlášť mu učaroval vajcový a hneď za ním domáci karamelový z vareného Salka. Tak dobre, zajtra poobede sa zídeme u Karolovcov, každý prinesie tak ako obvykle, úlohy boli zadelené a my sme sa tešili, cez noc flámujeme, doobeda sa vyspíme, poobede upratujeme a na druhý deň prídu rodičia.
Ale na druhý deň doobeda zvoní telefón a na druhom konci hysterický Karol jačal: čo sa mi to stalo! Prídi! Naši ma zabijú! Čo sa mi to stalo! Tak som bežala k nim. A stretli sme sa všetci, lebo Karči v záchvate zúfalstva obvolal všetkých, na ktorých telefónne čísla si dokázal spomenúť.
Rýchlo sme zistili, čo ho tak rozhodilo a okamžite sme sa prestali čudovať, stačil pohľad do kuchyne. Milý Karolko , v predtuche ďalšieho abstinentského života pod starostlivým dohľadom obetavej matere sa rozhodol, že vyrobí polotovar a my, keď tam už budeme, mu vyrobíme likérik do zásoby, ktorý si on starostlivo uschová. A okrem karamelového dostal slinu aj na kakaový. Tak zakúpil a dal variť jednu piksľu Salka a jedno Pikao. Dal do hrnca, zalial vodou, dal variť a zabudol na to.
Áno, správne hádate, voda vyvrela a piksle pekne krásne vybuchli. Obidve. Poviem vám, pri pohľade na tú kuchyňu ste mali dojem, že okolo sporáka, po stenách aj po plafóne prebehla krava s hnačkou. Tmavo i svetlohnedé fľaky boli všade a z plafóna na sporák ešte stále pomaly padali veľké a ťažké kvapky, ktoré sa dolu na zemi a sporáku rozpleskli. Karolko jačal, hýkal, pobehoval a lomil rukami, no, správal sa - kdesi som čítala také pekné, že - ako matka predstavená kláštora, keď zistila, že jej zverenkyne strávili noc v delostreleckých kasárňach.
Všetci sme ho chápali ale všetci sme sa váľali od smiechu, lebo to bol pohľad pre bohov. Ovšem smiech nás rýchlo prešiel, lebo problém bolo treba riešiť rýchlo a dôkladne. Mali sme jednu takú umeleckú dušu, Pišta sa volal, ktorý pekne kreslil a jeho benevolentní rodičia ho nechali, nech si svoju izbu premaľúva a zdobí ako chce. On bol schopný si časť izby, kde nebol nábytok, premaľovať aj osemkrát za rok.
A ten privrel jedno oko a zavelil: to sa vymaľuje, Karol, ty budeš nosiť pivo! Zadelil, čo kto kúpi, jeho verný podržtaška Jánoš už cválal k nim do kočikárne, kde mal Pišta uskladnené svoje maliarske náčinie a Pišta sa rozvalil na stoličke a s privretými očami sa sústredil. Ostatní dostali každý do ruky konzervu s vysvetlením: tie zasraté steny treba oškrabať, tak škrabte!
Na to, že sme ten deň i noc mali určené na rozlúčkový opiáš sa nikto neopovážil ani pomyslieť, nieto ešte spomenúť. Škrabali sme, odkladali a prekladali, Karol zabezpečoval neustály prísun piva a Pišta za mohutného spevu Internacionály (falošne ale od srdca) maľoval celú kuchyňu.
Skončili sme v noci, rozišli sme sa domov poomdlievať do svojich postelí, ráno sme sa opäť stretli a začali dorábať, odkladať, prekladať a upratovať. A poobede, keď už takmer ale naozaj takmer všetko bolo hotové, pozrel Karol z okna a zavyl: naši sú tu! Oni ma zabijú!
Dokončovacie práce sa neuveriteľne zrýchlili a kým milovaný syn vítal na ulici svojich rodičov vystupujúcich z taxíka a úspešne ich zdržiaval objímaním, prekladaním kufrov a potkýňaním sa o ostatnú batožinu, my - každý pobral všetko, čo mal nablízku a koľko zvládol, chalani ešte rozbehli koberec a uložili naň stôl a stoličky - sme utiekli o poschodie vyššie a tam, tichúčko ako myšky sme čakali, kedy ten kôň už konečne s rodičmi zalezie a zabuchne za sebou dvere.
Aby sme mohli vypadnúť a ísť si dávať na hlavy studené a mokré, aby sme sa spamätali. Všetko dobre dopadlo a po čase niekto započul (a samozrejme to hneď všetkým oznámil), ako sa Karolova mama rozprávala so susedou o dovolenke a „a predstavte si, pani suseda, ten Karolko je taký dobrý chlapec, taký usilovný, kým sme boli preč, ešte aj kuchyňu vymaľoval.“
Boli to krásne časy.
Hoci sa recept na Karolkove sušienky v príbehu nespomína, môžeme si odvodiť, že išlo o sušienky, ktoré Karolova mama zvykla piecť a ponúkať kamarátom. Recept na jednoduché sušienky, ktoré by Karolova mama mohla piecť, môže vyzerať nasledovne:
Ingrediencie:
- 250 g hladkej múky
- 125 g masla
- 80 g práškového cukru
- 1 vajce
- štipka soli
- citrónová kôra (voliteľné)
Postup:
- Zmiešame múku, cukor a soľ.
- Pridáme maslo nakrájané na kocky a vajce.
- Rukami vypracujeme hladké cesto.
- Cesto zabalíme do fólie a necháme v chladničke aspoň 30 minút odpočinúť.
- Predhrejeme rúru na 180 °C.
- Cesto rozvaľkáme na pomúčenej doske a vykrajujeme rôzne tvary.
- Poukladáme na plech vystlaný papierom na pečenie.
- Pečieme 8-10 minút, kým sušienky nezačnú zlátnuť.
- Necháme vychladnúť a môžeme ozdobiť polevou alebo posypať cukrom.
Dobrú chuť!
Jednoduchý recept na ČOKOLÁDOVÉ SUŠIENKY | Chrumkavé zvonku, mäkké a žuvacie vo vnútri
tags: #karolkove #susienky #recept
