Raňajky podľa čínskej medicíny: Recepty pre zdravie a harmóniu

Tradičná čínska medicína (TČM) je komplexný systém liečenia, ktorý zdôrazňuje rovnováhu a harmóniu v tele, známu ako yin a yang. Stravovanie v súlade s ročnými obdobiami, potrebami jednotlivých orgánových okruhov, telesnou konštitúciou a vyvážením energií Jin a Jang je základom dietetiky TČM. Okrem výživovej hodnoty potravín berie do úvahy aj ich chuťový a termický vplyv. Raňajky zohrávajú kľúčovú úlohu v tomto systéme, pretože predstavujú základ pre energiu a vitalitu počas celého dňa. Tento článok preskúma princípy raňajkovania podľa TČM, s dôrazom na recepty a potraviny, ktoré podporujú zdravie a pohodu.

Význam raňajok v TČM

Teplé raňajky sú podľa čínskej medicíny najvhodnejším začiatkom dňa. Rýchlo naštartujú metabolizmus, takže budete mať viac energie a rýchlejšie spaľovanie. Raňajky sú pre nás tým najpodstatnejším a najdôležitejším jedlom nášho dňa. Ak sa toto zmešká, teda ak niekto vôbec neraňajkuje, alebo si dá len jablko, jogurt a pod., jeho zdroj na obnovu novej energie, krvi a telesných tekutín je veľmi slabý.

Celý náš systém, to ako nám fungujú naše orgány na jednotlivých úrovniach, hlavne fyzickej a energetickej v prepojení na emočnú, mentálnu a spirituálno-esenciálnu má svoje dôležité princípy a pravidlá. Jedným z týchto základných princípov sú aj naše biologické hodiny s ich nastavením. Tie nám poskytujú informácie, kedy je ktorý orgán na vrchole svojej činnosti, kedy v jeho energetickej dráhe (meridiáne) koluje najsilnejší potenciál jeho čchi - vyživujúcej čchi.

Orgánové hodiny a raňajky

5:00 - 7:00 ráno: Činnosť hrubého čreva. V tomto čase by mal človek vstať a zastimulovať sa čistou, teplou vodou, ktorá sa vďaka prázdnemu žalúdku veľmi dobre vstrebe a premení na telesné tekutiny.
7:00 - 9:00 ráno: Vrchol činnosti žalúdka, čo je doba, kedy žalúdok dokáže najlepšie prijať, spracovať a premeniť potravu. Aj toto je dôvod, prečo sú raňajky pre nás také dôležité.
9:00 - 11:00 hodín: Vrchol činnosti sleziny a slinivky, ktoré z toho čo nám žalúdok natrávil vytvárajú postnatálny zdroj energie.

Princípy stravovania podľa TČM

Termický vplyv stravy

Každá potravina má vlastný termický účinok , teda schopnosť vyvolávať v nás pocity chladu alebo tepla . Niektoré ochladzuje, iné zahrieva a sú aj potraviny termicky neutrálne. Vhodne zvolenou skladbou potravín môžeme správne vybalansovať energetickú nerovnováhu v tele . Odbúrať nadmieru chladu (Jin) a naopak tepla (Jang). Ich pôsobenie na pocity nášho tela ovplyvňuje aj kulinárska úprava , teda varenie, pečenie alebo dusenie aj dĺžka samotnej prípravy. Studenú energiu určitej potraviny potom môžete napríklad neutralizovať zahrievacou potravinou .

Zahrievacia strava zvyšuje jangovú energiu v tele. Zrýchľuje, prehrieva, sťahuje a podporuje cirkuláciu.
Ochladzujúca strava zvyšuje jinovú energiu v tele. Spomaľuje, uvoľňuje, ochladzuje krv a prečisťuje horúco a zbavuje toxínov. Všeobecne sem patrí všetka surová zelenina a ovocie, blanšírované či krátko varené a dusené jedlá a studené nápoje.
Neutrálna strava udržuje vyrovnanú energiu Jin a Jang v tele. Ideálne dopĺňa a spestruje jedálniček v každom období a je vhodná pre všetky energetické typy.

Päť elementov a patero chutí

Každému z piatich období v roku vládne jeden energetický element. Drevo vládne jari, Oheň panuje v lete, prvok Zeme sa spája s prechodným obdobím neskorého leta, Kov patrí k jesene a Voda je priradená zime. Elementy pentagramu sa navzájom podporujú, ovplyvňujú a striedajú sa v priebehu dňa, celého roka i života. S každým elementom sa spája určitá chuť. Jej pôsobenie v organizme potom zodpovedá určitým orgánom pentagramu a spája sa s určitou emóciou. Chuťovým účinkom dokáže potravina uviesť do rovnováhy, vyživovať a harmonizovať jednotlivé orgánové okruhy . V stravovaní podľa TČM platí: udržujte chute a energiu v rovnováhe.

Konštitučné a energetické typy

TČM pracuje so šiestimi konštitučnými a energetickými typmi. Rovnako ako je to u rastlín, aj každý človek má iný korienok. Čo vo výžive prospieva jednému, môže uškodiť inému. Základom zdravia u každého typu je nájsť v stravovaní balans a správnu mieru. Potlačiť svoju dominanciu. Vlhký typ zaradí do jedálnička potraviny, ktoré ho vysušujú a vylúčia nadbytok cukru, mliečnych výrobkov a bielej múky, suchý typ zase doplnia tie zvlhčujúce. Horúci typ sa zameria na ochladzujúce potraviny a naopak studený na zahrievacie. Nadmerný sa v jedle uskromní a nedostatočný si dopraje poriadny nášup.

Horúci typ: človek večne smädný, horkokrvný s červenými tvárami. Je akčné a rýchlo hovorí. Dáva prednosť studeným nápojom. Máva tuhšiu stolicu a málo moču.
Studený typ: zimomrivý človek bez pocitu smädu, väčšinou poblednutý. Hovorí pomaly a koná rozvážne. Dáva prednosť teplým nápojom. Máva mäkšiu stolicu a veľa moču.
Nadmerný typ: silný a atletický človek s prenikavým hlasom. Je energický a plný elánu. Inklinuje k srdcovým chorobám a vysokému krvnému tlaku.
Nedostatočný typ: je chudý so sklonom k podvýžive. Ticho hovorí, je pasívne, bez energie a životného elánu. Trpí na večnú únavu, búšenie srdca a nadmerné potenie.
Suchý typ: chudý, ťažko pribúda na váhe. Má sklon k ekzémom, alergiám a suchému kašľu. Trpí často smädom, má suché pery, chraptí a preskakuje mu hlas.
Vlhký typ: človek so sklonom k nadváhe či obezite, býva večne unavený a bez energie.

Raňajkové recepty podľa TČM

Najlepší spôsob ako obilniny pre náš organizmus pripraviť je teda forma obilných kaší. Obilniny konzumované vo forme obilných kaší na raňajky sú pre nás veľmi cenným a dôležitým zdrojom obnovy qi a krvi.

Ryžovo - jablková kaša

V Číne sa ryžová kaša pripravuje veľmi dlho (tzv. congee) a na trhu môžeme nájsť kuchárske roboty, ktoré sa o varenie postarajú bez nášho stáleho dohľadu. Má špecifickú, jemne sladkú až mdlú chuť, ktorá volá po ďalšom dochutení. Ak na začiatku nechceme príliš veľa investovať, uvaríme si ryžu sami. Na prípravu ryžovej kaše používame „obyčajnú“ guľatozrnnú ryžu.

Premyjeme ju, aby sa odplavili nečistoty a v troche vody necháme napučať. Vodu, v ktorej ryža stála, zlejeme. Následne pridáme vodu v pomere 1(ryža):2(voda), trošku soli a pár lyžičiek oleja (slnečnicový, makový, mandľový, tekvicový) a ryžu varíme na nízkom plameni. Môžeme si ju takto pripraviť večer vopred. Ráno zalejeme uvarenú ryžu mliekom (kozie, ovčie, bezlaktózové, mandľové, sójové, ovsené, kokosové) a varíme do zhustnutia. Môžeme pridať sušené alebo jemne nastrúhané jablká, med a škoricu.

Pšenovo - hrušková kaša

Pšeno - proso mali v obľube obzvlášť naši predkovia, Slovania. Vôňa pšenovej kaše sa ráno niesla hradiskami, osadami. Jednalo sa o obilninu typické pre naše podnebie. Obdobne ako ryžu, si môžeme pripraviť aj pšeno, teda v pomere 1:2. Umyjeme ho vo vlažnej vode a uvaríme v dvojnásobnom množstve vody, s trochou soli a pár kvapkami oleja.

Ráno pšeno dolejeme kokosovým mliekom, pridáme kokosové hoblinky, hrušku a osladíme podľa chuti medom, trstinovým cukrom, melasou, prípadne agávovým sirupom.

Kaša Čchou

Kašu čchou získate dlhým varením celého obilného zrna. Najčastejšie sa varí z celozrnnej ryže, ktorá je zároveň najvhodnejšia aj v zime. Každé semienko je zásobáreň živín a energie. Obsahuje v sebe potenciál pre rast celej rastliny a túto obrovskú životnú silu nám vie odovzdať. Obilné semienko vyživuje našu ríšu stredu, teda najmä tráviacu sústavu a všetky dôležité orgány. Jednak sa dlhým varením pomaličky rozkladajú zložité, ťažko stráviteľné škroby na jednoduchšie molekuly a vďaka tomu sa takáto kaša stane ľahko a rýchlo stráviteľná. Kašu čchou si varte niekoľko krát v období od novembra do konca januára, kľudne aj každý týždeň. Postará sa Vám o lepšie zdravie, imunitu aj duševnú pohodu.

Príprava kaše Čchou:

Odmerajte potrebné množstvo ryže (celozrnnej), podľa toho, koľko jej budete variť.
Ryžu (ako aj iné obilniny) najskôr 3x dôkladne prepláchnite = nasypte ju do hrnca so silným (hrubým a nepripaľúcim) dnom, v ktorom ju budete variť a prepláchnite vodou. Sceďte cez sito a nasypte späť do hrnca. Ešte 2x zopakujte kým pôjde čistá voda z ryže.
Na jeden diel obilniny použite 6-8 dielov vody (treba si vyskúšať, aká konečná konzistencia vám vyhovuje a koľko sa Vám vyparí vody pri varení - podľa dĺžky varenia).
Osoľte troškou soli alebo gomasiom a varte 4 - 6 - 8 hodín. Čím dlhšie budete ryžu variť, tým viac dielov vody bude treba. Zvyčajne na 4 hod. použite 4 diely vody, na 6 hod. 6 dielov vody a na 8 hodín 8 dielov vody.
V zimnom období od novembra po január pridávajte čierny sezam a napr. fazuľku adzuki, ktoré tiež dôkladne prepláchnite. Dobré je pridať aj kúsok morskej riasy.
K večeri môžete doplniť ešte 2 lyžice kvasenej zeleniny.

Ďalšie tipy na zdravé raňajky

Okrem kaše existujú aj ďalšie možnosti, ako si pripraviť zdravé a výživné raňajky.

Ryža a jačmeň: Tieto obilniny sú výživné a podporujú trávenie.
Zelený alebo jazmínový čaj: Začiatok dňa so šálkou zeleného alebo jazmínového čaju je ideálny spôsob, ako posilniť organizmus a zároveň ho ochladiť.

Prečo sú obilniny dôležité?

V tomto článku sa pozrieme bližšie na obilniny, ktoré z pohľadu energetiky predstavujú tú najpodstatnejšiu substanciu pre výživu nášho organizmu. Sú pre nás najdôležitejšou zložkou, ktorú by sme mali prijímať najčastejšie a v najväčšom množstve. V tomto názore sa zhoduje dietetika čínskej aj západnej medicíny.

Podľa čínskej dietetiky má byť zloženie nášho taniera tvorené:

40-50 % obilninami
30 % zeleninou
10 % bielkovinami rastlinnými (strukoviny), alebo živočíšnymi (mäso, ryby, v malom množstve aj mliečne výrobky - hlavne kvasené)
5 % ovocie
10-5 % zdravé tuky rastlinného, alebo živočíšneho pôvodu

Obilniny môžeme prijímať v rôznych formách a rôznych pomeroch. Z pohľadu energetiky potravín však ide hlavne o to, že čím viac je zrnko spracované, tak tým menej čchi (energie) nám môže odovzdať. Pri rôznych spôsoboch spracovania sa čchi stráca, a tým je obilnina menej hodnotná.

Dnes sa obilie zbavuje:

otrúb, ktoré predstavujú zdroj vlákniny a ďalších minerálov a stopových prvkov (fosforu, draslíka, vápnika, železa, mangánu, magnézia)
klíčku, ktorý obsahuje cenné oleje a kvalitné bielkoviny, vitamíny a enzýmy (vit.E, B, B1, B6).

Jedná sa teda o stratu hmoty - jinovej zložky, ktorá predstavuje veľmi dôležitú súčasť celého zrnka. A to je obrovská škoda, pretože v obilnom zrnku je všetko dokonale usporiadané. Preto, ak ho jeme celé správne uvarené, upravené, dokážeme ho krásne a plne tráviť.

Ak konzumujeme niečo, čo má 100% energetický potenciál, je to z energetického pohľadu to najsilnejšie, najstimulujúcejšie pre tvorbu našej energie a krvi, a teda aj pre celý organizmus. Čiže ak napríklad porovnáme chlieb a celé zrno, tak v chlebe je už len 40-50 % energetického potenciálu zo zrna.

Z hľadiska teórie 5-tich elementov patria všetky obilniny pod fázu Zeme, následne podľa ďalších špecifických vlastností aj k ďalším fázam (Drevo, Oheň, Kov, Voda).

Fáza Zeme je fázou, ktorá má za úlohu v našom organizme rodiť novú energiu, novú krv a telesné tekutiny - fluidá. Jej predstaviteľmi v našom organizme sú orgány: slezina, slinivka a žalúdok. V samotnom procese trávenia je fáza Zeme kľúčová.

Práve obilniny totiž podporujú zdravie a vitalitu týchto orgánov najviac, čiže priamo posilňujú Zem v jej fyziologických a metabolických funkciách. Tým sa zabezpečuje jej harmonizácia a vyváženosť, čo je základný krok pre výživu, rovnováhu a stabilitu organizmu ako celku.

Takže vždy sa aj v liečebnej dietetike proces liečby začína vyvážením, posilnením orgánov fázy Zeme. Platí pravidlo: Kým Zem dokáže rodiť - novú čchi a krv - dokážeme riešiť akékoľvek zdravotné problémy a oslabenia.

Práve tento aspekt je v našej modernej civilizácii veľmi podceňovaný, pretože všetky studené, ľadové nápoje, všetky tie ťažké, mastné pokrmy, ktoré sa požívajú, všetky tie masy sladkostí, ktoré ľudia pojedia, to všetko Zem primárne poškodzuje, narušuje jej rovnováhu a stabilitu.

Význam obilnín

Obilniny predstavujú zdroj, z ktorého dokážeme obnovovať všetky základné substancie dôležité pre zachovanie nášho zdravia - čchi, krv aj telesné tekutiny. A práve forma prípravy prostredníctvom obilných kaší, ktoré sa prijímajú ako základné jedlo pri vstupe do aktívnej fázy dňa, teda na raňajky, predstavuje ten najsilnejší potenciál tejto obnovy. Preto sú raňajky pre nás tým najpodstatnejším, najdôležitejším a môžu byť aj najväčším jedlom nášho dňa.

Jedným z týchto základných princípov sú aj naše biologické hodiny s ich nastavením. Tie nám poskytujú informácie, kedy je ktorý orgán na vrchole svojej činnosti, kedy v jeho energetickej dráhe (meridiáne) koluje najsilnejší potenciál jeho čchi - vyživujúcej čchi.

Kedy je ktorý orgán najviac činný?

5:00 - 7:00 ráno: Ráno je to činnosť orgánu a meridiánu hrubého čreva. V tomto čase by mal človek vstať a zastimulovať sa čistou, teplou vodou, ktorá sa vďaka prázdnemu žalúdku veľmi dobre vstrebe a premení na telesné tekutiny.
7:00 - 9:00 ráno: Následne je na vrchole činnosť orgánu a meridiánu žalúdka, čo je doba, kedy žalúdok dokáže najlepšie prijať, spracovať a premeniť potravu. Aj toto je dôvod, prečo sú raňajky pre nás také dôležité.
9:00 - 11:00 hodín: Po ňom sú na vrchole činnosti orgánov sleziny a slinivky, ktoré z toho čo nám žalúdok natrávil vytvárajú postnatálny zdroj energie.

Čo jesť na raňajky podľa tradičnej čínskej medicíny (TČM)

tags: #raňajky #podľa #čínskej #medicíny #recepty