Kde na Slovensku žije pstruh?

Už od počiatkov muškárenia je pstruh jednou z cieľových rýb lovených týmto spôsobom. Svoju popularitu si u muškárov zachováva neustále, nakoľko ide o prekrásnu rybu, charakteristickú svojou vitalitou a bojovnosťou, ktorá navyše dokáže dorásť aj do značných rozmerov. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim zhrnúť moje doterajšie poznatky z lovu tejto fascinujúcej ryby na mušku.

Slovensko sa pýši krásnymi horami a množstvom riek a potokov, ktoré sú ideálnym domovom pre pstruha potočného (Salmo trutta). Rybárstvo sa na Slovensku teší čoraz väčšej obľube a lososovité vody, v ktorých sa vyskytuje pstruh potočný, sú tu dosť rozšírené a dostupné.

Zastávam názor, že ak chceme byť počas lovu úspešní, je dobré disponovať aspoň základnými poznatkami o lovenej rybe.

Druhy pstruhov na Slovensku

Pstruh (Salmo trutta) patrí do čeľade rýb lososovitých (salmonidae), pričom tento druh vytvára tri rôzne formy populácií v závislosti od prostredia, v ktorom žije.

Pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario): Zahrňuje populácie pstruhov žijúcich v potokoch a riekach počas celého svojho života, pričom v tomto prostredí zotrvávajú aj počas vegetačného obdobia. Pstruh potočný je našim pôvodným druhom ryby, ktorej druhový názov sám o sebe vypovedá, že je typickým obyvateľom potokov a riek. Pre svoj život potrebuje chladnú a na kyslík bohatú vodu. Najlepšie profituje, čiže aj najlepšie prijíma potravu pri teplotách 10 - 15 °C. Krátkodobo znesie aj prehriatie na 20 °C; vtedy však takmer neprijíma potravu a vyhľadáva najprúdivejšie stanovištia, kde je momentálne najvyšší obsah kyslíka.
Pstruh jazerný (Salmo trutta morpha lacustris): Tá sa dokáže vytvárať z populácie pstruhov žijúcich v jazerách, alebo nádržiach, ktoré sú bohaté na potravu a poskytujú rybám dostatočný priestor. Asi najznámejšou nádržou u nás, kde sa s jazerákom môžeme stretnúť, je Liptovská Mara. Pstruh jazerný trávi vegetačné obdobie v nádrži a podniká neresové migrácie do prítokov. Po výtere sa vracia späť do nádrže. Pstruhy jazerné sa vyznačujú lepšími rastovými znakmi, čo z nich robí veľmi atraktívnu športovú rybu.
Pstruh morský (Salmo trutta morpha trutta): V tomto prípade ide o populáciu pstruhov tvoriacu migračnú formu veľmi podobnú lososovi. Tieto ryby trávia dospievanie a následné vegetačné obdobia v mori a do riek tiahnu na neres. Neresovú migráciu dokážu podniknúť aj niekoľkokrát počas života, čo značí, že po výtere neuhynú všetky, ako je tomu u väčšiny druhov lososov. Pstruh morský je veľmi cenenou športovou rybou vo všetkých oblastiach, kde je jeho výskyt, nakoľko je schopný dorásť do úctyhodných rozmerov. Žiaľ, na naše územie mu bolo v minulosti znemožnené sa viac vracať.

Bol k nám dovezený zo Severnej Ameriky koncom 19. storočia. Pre dobré rastové vlastnosti je využívaný hlavne ako tržná ryba v pstruhových hospodárstvach. Od výteru dosiahne tržnú hmotnosť 250 g za 14 mesiacov. Vyskytujú sa tu dve formy. Pôvodná, na jar sa vytierajúca a šľachtená forma, ktorá sa vytiera na jeseň. Do pstruhových vôd sa nasádza hlavne na otvorenie pstruhovej sezóny ako tzv. nárazníková ryba. Športoví rybári vyzdvihujú dúhaka pre jeho bojovnosť.

Ak sa pstruh potočný dostane z tečúcej vody do stojatej, vytvára po čase jazernú formu. Táto sa od pôvodného druhu odlišuje hlavne zafarbením. Na tele chýbajú červené bodky, sfarbenie je striebristé s tmavými škvrnami v tvare písmena X. Tieto zmeny môžu u pstruhov nastať už v rámci prvej generácie. Ak sa do VN dostane jedinec žijúci na tečúcej vode, jeho rast sa obvykle zrýchli a prírastky sú enormné. Nádrže, kde sa udomácni jazerná forma pstruha, sú obvykle hlboké a živné, príjem potravy u rýb preto v zimnom období neustáva, na tečúcej vode je vtedy výrazne obmedzený. Najznámejšie nádrže s výskytom “jazerákov” sú Liptovská Mara, Oravská priehrada a VN Palcmanská Maša - Dedinky. Veľké jazeráky sa však dajú nájsť aj v malých pstruhových jazerách.

Morská forma pstruha na Slovensko migrovala ešte do polovice minulého storočia a to do rieky Dunajec. Následkom zhoršenia kvality vody, ako aj vybudovaním migračných bariér, však ťahy týchto rýb postupne slabli, až došlo k ich úplnému zastaveniu. Táto forma pstruha, podobne ako lososy, sa neresí v riekach, ale väčšinu života prežije v mori. Radíme ich teda k rybám anadromným. V mori majú dostatok potravy a tomu zodpovedajú aj prírastky. Do Dunajca a Popradu prenikali spoločne s morskou formou pstruha aj atlantické lososy; príčiny ich vymiznutia sú rovnaké, ako u morských pstruhov.

Pstruh potočný a jeho životné prostredie

Pstruh potočný je typickou stanovišťnou rybou. Znamená to, že vyhľadáva vo svojom životnom priestore úkryty, z ktorých podniká výpady za potravou. Aj po nerese sa zvyčajne vracia späť na svoje pôvodné stanovište. Potočák je navyše aj výrazne teritoriálnym druhom a svoje stanovište si chráni a odháňa prípadných votrelcov, vo všeobecnosti platí, že čím lepšie stanovište, tým sa tam dá očakávať väčší, silnejší jedinec. Z tohto dôvodu sú pre pstruha potočného najvhodnejšie podmienky v tokoch s vysokou členitosťou. Pstruha môžeme očakávať za akoukoľvek nerovnosťou dna a podobne.

Pre udržanie čo možno najvyššej obsádky pstruha v potoku, sa už oddávna vytvárajú aj umelé kaskády, kamenné terasy... Vo všeobecnosti platí, že čím členitejší tok, tým viac sa v ňom nachádza možností úkrytu, a tým väčší počet pstruhov sa tam dokáže udržať. Žiada sa však dodať, že pstruh vo svojej podstate nie je veľmi náročný na veľkosť, či rozlohu svojho teritória. Nie je výnimkou, že aj na malom, nepatrnom potôčiku, sa môžeme stretnúť so skutočne pekným pstruhom potočným.

Každý z nás si určite vie predstaviť typický potok, riečku, či rieku pstruhového charakteru. Ide o meandrovité, veľmi členité toky s tvrdým, štrkovitým, kamenitým, alebo piesčitým dnom, kde sa striedajú silne prúdivé, kaskádovité partie s pomalšími a hlbšími tôňami a výmoľmi. Brehy bývajú lemované pobrežnou vegetáciou, ktorá tok z väčšej, či menšej časti zatieňuje. Práve takéto horné partie tokov sa aj uvádzajú ako pásmo pstruha.

Bohužiaľ, takýchto idylických miest nám už mnoho nezostalo. Vplyvom ľudskej činnosti, a to hlavne na poli úprav a regulácií tokov, je dnes veľmi ťažké nájsť nepostihnutý tok. Aj to je jeden z dôvodov, prečo dnes zápasíme s problémom znižovania stavov potočáka v našich revíroch.

Potrava pstruha

Základnou zložkou potravy mladých pstruhov je planktón a vodný hmyz, najmä jeho larválne štádiá. Neskôr sa už naplno začne prejavovať ako dravec a popri hmyze, kôrovcoch (kriváky) sa v jeho potrave čoraz častejšie objavujú aj malé rybky. U pstruha, podobne ako u ostatných dravcov, je príznačný aj kanibalizmus. Výnimkou nie sú ani prípady, kedy boli zaznamenané útoky väčších pstruhov na raka, žabu alebo drobného hlodavca. Pstruhy taktiež obľubujú požierať pijavice alebo červy splavené do toku počas dažďa.

Neoddeliteľnou sezónnou zložkou ich potravy je, samozrejme, náletový hmyz vodných druhov počas rojenia a kladenia vajíčok, alebo ide o suchozemské druhy, ktoré padajú do vody z pobrežnej vegetácie. Z týchto pár riadkov vyplynulo, že potravné zloženie pstruha je skutočne veľmi široké. Pozorným sledovaním momentálnych podmienok na toku sa však dá dopracovať k určitej schéme, vypovedajúcej o tom, akú potravu pravdepodobne v danej chvíli pstruhy preferujú.

Kedy loviť pstruhy?

Za základ úspechu pri love pstruha považujem hlavne vystihnúť správny čas lovu. I keď pstruh prijíma potravu počas celého roka, sú obdobia, kedy príjem potravy obmedzuje na minimum, alebo určitý čas ju vôbec nevyhľadáva. Najvhodnejšie podmienky pre priebeh metabolizmu nachádza pstruh pri teplote vody 10 - 15 °C, čo znamená, že v tomto období aj najviac prijíma potravu. Je to však za predpokladu, že voda nie je nadmerne zakalená. V našich pásmach to vychádza na neskoršiu jar a leto.

V týchto chvíľach sa už každý muškár teší a pripravuje na začiatok pstruhovej sezóny, ktorá sa u nás datuje na 16.4. Tak či onak, väčšina našich pstruhových tokov je v tomto čase ešte výrazne poznamenaná ústupom zimy. Voda sa síce začína pomaly prehrievať, zvyčajne však býva viac, či menej zakalená vodami z topiaceho sa snehu. Mnohých muškárov tento fakt odrádza od návštevy takto zasiahnutých tokov, a preto v ostatnom čase čoraz viac preferujú začiatok sezóny na pstruhových nádržiach.

Ak sa však rozhodneme loviť predsa len na rieke, treba si uvedomiť niekoľko zásadných faktov. Úspech pri love môžeme očakávať v prípade, že voda nie je príliš zakalená. Mierny dočasný zákal vody dokonca spôsobuje, že sú pstruhy menej ostražité voči pohybu v okolí vody, nakoľko majú obmedzené videnie. Majme však na zreteli, že vegetačný cyklus prírodného prostredia sa ešte len začína prebúdzať po zimnom pôste a to platí, samozrejme, aj pre ryby. Ryby celkovo v tomto období ešte nezvyknú atakovať nástrahu a zabojovať tak, ako keď sú už pri plnej sile. Tomuto, prirodzene, treba prispôsobiť aj spôsob lovu.

V prvopočiatkoch sezóny sú pri priaznivom stave vodných pomerov pstruhy aktívne prevažne celý deň. Neskôr, vplyvom oteplenia, a tým aj zvýšenia výskytu potravy, sa ich aktivita bude stupňovať hlavne zrána a navečer. Cez deň zaznamenávame vyššiu aktivitu pstruhov len ak je zamračené, alebo po krátkych teplých prehánkach, kedy sa len jemne prikalí voda. Toto bývajú často veľmi priaznivé podmienky na lov pstruhov, lebo tie vtedy veľmi rýchlo zareagujú na dažďom splavenú potravu. Aj v tomto období sú veľmi účinné strímre, mokré a suché mušky.

Počas veľmi teplých a slnečných dní sa s vyššou aktivitou pstruhov stretneme výnimočne. Ako som už spomenul, tá bude najintenzívnejšia skoro zrána a navečer. Ak však budeme cielene vyhľadávať pstruhy aj počas teplých a slnečných dní, treba sa zamerať na hlbšie, prúdivejšie a hlavne zatienené miesta v toku. Pstruh potočný sa veľmi rád „nevystavuje“ na slniečku. Naproti tomu letné brieždenia a večerné súmraky dokážu poskytnúť nezabudnuteľné chvíle na rieke, kedy pstruhy agresívne atakujú rojaci sa hmyz. Tieto chvíle mám najradšej.

Posledným obdobím, kedy sa ešte môžeme plne venovať lovu pstruhov, je august a s ním spojený koniec leta. Je to čas, kedy bývajú pstruhy obzvlášť aktívne, nakoľko sa blíži ich obdobie rozmnožovania a ony sa potrebujú na tento rituál poriadne pripraviť. Nebýva zriedkavosťou, že koncom augusta nás zdolaný mliečniak pstruha postrieka spermiami. Vtedy bývajú potočáky aj najvýraznejšie sfarbené, a preto by som ich odporúčal skutočne iba za model na fotografiu a nie za surovinu na gril. Aj v tomto čase sa dajú použiť všetky techniky lovu s muškou, ale čoraz častejšie sa stretneme s aktivitou na hladine, keďže sa už pomaly blíži jeseň a to býva ten pravý čas na suché chytanie.

Ako loviť pstruhy?

Pstruh obyčajný je dravá a hltavá ryba, ktorú by bolo možné loviť prakticky všetkými spôsobmi. Dnes je uznávaný iba lov prívlačou a muškárením so stále silnejším príklonom k lovu na umelú mušku, ktorý je k rybám najšetrnejší a technicky najnáročnejší.

Možný výber náradia pre lov pstruha obyčajného:

Prívlač: Prút dĺžky 180 až 270 cm, dĺžka závisí hlavne na rozlohe a prístupnosti revíru, odhodová hmotnosť prútu môže kolísať o 2 - 10 g do 10 - 30g, čo je gramáž postačujúca i na ryby ozaj veľkej veľkosti. Vlasec 0,12 - 0,22 m splývajúci s farbou vody, pletená šnúra sa obvykle neodporúča.
Muškárenie: Prút 240 až 305 cm - AFTMA 4 až 5, podľa typu vody, rada rybárov poslednú dobu inklinuje k ešte jemnejším prútom. Nadväzce 0,10 - 0,20 mm. Nástrahy: Všetky typy mušiek, nýmf a strímrov, pre stojaté vody existuje rada špeciálnych vzorov.
Lov na dierkach: Čo najkratší jemný prútik, najlepšie priamo špeciál pre lov na dierkach. Nadväzce 0,12 - 0,16 mm.

Rybárske revíry

Na území Slovenska je k dispozícii 900 rybárskych revírov, ktoré ponúkajú pstruhové, lipňové kaprovité a lososovité vody.

Aj na Slovensku sa začal rozmáhať trend vytvárania rybárskych revírov typu chyť a pusť (CHAP), a to nielen na vodách kaprových, ale aj lososových. Asi najznámejším revírom tohto typu je VVN Bešeňová (č. r. 3-6040-4-4). Nachádza sa pod VN Liptovská Mara. Športoví rybári ju navštevujú hlavne kvôli úlovkom veľkých pstruhov dúhových, ale aj potočných a jazerných. Aktuálny rekord pstruha potočného z našich vôd pochádza práve odtiaľ. Ďalším známym pstruhovým revírom CHAP je rieka Poprad v meste Svit (č. r. 4-2021-4-4). Tento revír je pravidelne zarybňovaný pstruhom potočným, dúhovým a lipňom. Je tam ešte jeden pstruhový CHAP revír a to Poprad (č. r. 4-1991-4-4) v Kežmarku. Na rieke Poprad je vytvorený aj lipňový revír CHAP (č. r. 4-1961-6-4); toľko revírov tohto typu nie je vytvorených nikde inde na Slovensku.

Ochrana a revitalizácia pstruha potočného na Slovensku

Prvoradou úlohou pracovníkov Strediska starostlivosti o genofond rýb, ktoré Správa TANAP-u prevádzkuje vo Východnej, je udržiavanie populácie pôvodných druhov vo vodných tokoch. Systematické zarybňovanie určuje zákon o rybárstve z roku 2018 a schvaľuje ho Ministerstvo životného prostredia SR podľa zarybňovacieho plánu.

Štátne lesy TANAP-u vysadia na území Tatranského a Pieninského národného parku počas júna celkovo 60.000 kusov násad pstruha potočného a 5000 kusov lipňa tymianového.

Celý proces - od vyliahnutia po vypustenie - trvá približne pol roka. „Pstruha potočného vytierame v októbri, ikry uložíme do vložiek a potom sa vyliahnu niekedy v decembri cez sviatky,“ uviedol technik zo Strediska genofondu rýb Východná Pavel Vechter. Pri vysádzaní násad musia dbať na to, aby voda v potokoch mala zhruba rovnakú teplotu ako v liahni, inak by rybky mohli utrpieť teplotný šok a uhynúť.

Z horských bystrín, kde majú ideálne životné podmienky, sa postupne dostanú aj do nižšie položených riek, či už je to Orava, Poprad alebo Dunajec.

V súčasnosti početnosť pstruha potočného klesá. Na vine sú úpravy vodných tokov, nevyrovnaná vodná bilancia posledných rokov, zvyšovanie kyslosti vody v horských oblastiach, šírenie predátorov (kormorán, vydra, norok), zarybňovanie inými druhmi (pstruh dúhový, sivoň) a nadmerný športový i nešportový rybolov.

Aby nedochádzalo k ďalšiemu oslabovaniu populácií pstruha potočného je nutné prijať opatrenia spočívajúce v jeho väčšej ochrane, to znamená zabraňovať nezmyselným úpravám vodných tokov, snažiť sa o zvýšenie ich členitosti, obmedziť pôsobenie predátorov, zmeniť pravidlá lovu aj celkovú stratégiu hospodárenia na pstruhových revíroch…

Pstruh potočný (Salmo trutta m. fario L.) patrí k dominantným a hospodársky dôležitým druhom pstruhových vôd Slovenska, ale v dôsledku mnohých faktorov jeho stavy významne klesli.

Pstruh v kuchyni

Niekoľkokrát sme spomenuli, že v našich podmienkach by mal byť najčastejšie konzumovanou rybou pstruh. Je to veľmi výživná ryba a jedna z mála, ktorú aj na našom trhu môžeme kúpiť čerstvú. Povedzme si však niečo o tomto americkom svetobežníkovi, ktorý je doma aj v našich vodách, a preto neexistuje žiadny dôvod prečo túto rybku nezaradiť do jedálneho lístka seba i svojich detí.

Pstruh je druhou najčastejšie sa vyskytujúcou rybou na vianočnom stole. Prvenstvo patrí samozrejme kaprovi. No pstruh je výbornou voľbou počas celého roka. Pstruh je v skutočnosti druhom lososovitej ryby.

Na našom území sa udomácnili dva druhy pstruhov. V povodí Popradu a Dunajca sa udomácnila forma atlantického pstruha, ktorá priplávala na naše územie zo severu. Bol to migrujúci pstruh potočný, ktorý sa do povodia Dunajca každoročne vracal, ale po výstavbe priehrady na Visle sa jeho putovanie k nám skončilo. Zvyšok slovenských vôd obsadila nemigrujúca forma pstruha z juhovýchodu.

Mnohí ľudia však odmietajú konzumovať pstruha, pretože sa dá síce jednoducho pripraviť a nemá výraznú rybiu chuť, ale na jeho jedenie je potrebný dostatok času, pretože má kosti. Nie je však pravda, že každá ryba na tanieri obsahuje aj kosti. Ešte než začneme pstruha filetovať, presvedčíme sa, že je naozaj čerstvý. Hlavným znakom je príjemná vôňa.

Najprv si rybu očistíme. Opakom noža oškrabeme šupiny tak, aby sme neporušili kožu. Pri menších pstruhoch to nie je potrebné. Potom rybu pod prednou plutvou zarežeme až k chrbtici a odrežeme filet. Rez vedieme čo najpresnejšie popri chrbtici. Ak veľmi pritlačíme, odrežeme aj kosti, ak nebudeme chrbticu kopírovať, prídeme o veľa chutného mäsa. Z filetu potom odrežeme brušné kosti a nakoniec pinzetou poodstraňujeme všetky vnútorné kosti. Je to trochu mravčia práca, ale chce to len cvik a výsledok stojí za to. Rybka úplne bez kostí. Nakoniec, nie je na tom nič ťažké a zvládne to aj začiatočník. Ostatné druhy sladkovodných rýb sú na prípravu o niečo ťažšie. Veď pstruh je v kuchyni veľmi vďačnou rybou, pretože sa dá pripraviť na mnoho zaujímavých spôsobov.

Najobľúbenejšou kuchynskou úpravou rýb je pečenie, hoci v trúbe, na panvici či na grile. Pstruha je možné pripraviť aj v pare. Bez ohľadu na to, akú úpravu zvolíme, ale dávajme pozor na čas, pretože na sporáku i v trúbe rybe stačí naozaj len pár minút.

tags: #kde #na #Slovensku #žije #pstruh