Kde sa nachádzajú semienka ihličnatých stromov a ako ich získať

Chcete získať nové rastliny ihličnanov? Máte viacero možností. Hoci to nejaký čas potrvá, budeme sa môcť popýšiť vlastnými výpestkami. Dokonca si zo semien môžeme vypestovať aj nové cédre. Zo semien získame nové rastliny smrekov, jedľovca, tisovca, borovíc, tují, smrekovca, douglasky, cyprušteka aj jedle.

Dôležité je včas pozberať plody - šišky, inak hrozí, že sa semená z nich uvoľnia a vypadnú. Aj pri koncoročných potulkách v parkoch a prírode nájdeme spadnuté šišky - ideálne polootvorené, ktoré ešte zopár semien obsahujú. Navlhnuté šišky sú zavreté, preto ich pred vytrasením semien necháme preschnúť. Šišky zberáme v októbri až novembri.

Ako z vonkajších buniek šiškových lamiel mizne voda, zmršťujú sa, lamely sa ohnú smerom von, čím sa šiška otvorí a semeno má cestu voľnú.

Otvorená šiška borovice uvoľňuje semená

Príprava semien na výsev

Semená pred výsevom musia prejsť obdobím chladu, čomu sa odborne hovorí stratifikácia. Semená zabalené napríklad v plátennom vrecúšku stačí nechať asi dva mesiace v chlade, napríklad v chladničke alebo aj vonku. Pri cédroch je lepšie nechať semená až do výsevu v šiškách.

Semenáčiky ihličnanov

Výsev semien

Semená vysievame koncom februára až začiatkom apríla do sterilného prostredia, do perlitu. Ten bežne kúpime v predajniach so záhradkárskymi potrebami. Vysievame do výsevných misiek alebo črepníkov, priamo na prevlhčený perlit. Výsevy si označíme a uložíme do skleníka alebo zimnej záhrady, ideálne bližšie k oknu. Optimálna teplota na klíčenie je 20 °C. Semená ihličnanov klíčia po asi dvoch až troch týždňoch od výsevu.

Niektoré druhy majú nižšiu klíčivosť, napríklad cypruštek nutkanský, preto vysejeme výrazne viac semien, ako potrebujeme rastlín. Iné, napríklad z tují, zasa klíčivosť veľmi rýchlo strácajú, preto ich vysievame čo najskôr - ideálne hneď skoro na jar.

Размножение хвойных семенами. Мой опыт.

Starostlivosť o priesady

Po vyklíčení, spevnení a zdrevnatení hlavnej stonky môžeme jednotlivé rastlinky ihličnanov v priebehu leta porozsádzať. Vyberáme len tie najpevnejšie. Pripravíme malé črepníky a substrát určený na pestovanie drevín alebo si ho namiešame z kvalitnej rašeliny, preosiateho kompostu, záhradnej zeminy a piesku. Vyberieme rastlinu z perlitu a opatrne ho z korienkov opláchneme. Substrát po presadení udržiavame stále mierne vlhký, nie však premáčaný.

Priesady nechávame v nasledujúcom období v parenisku alebo v skleníku, pretože sú citlivé na chlad. Von ich vyložíme až po zakorenení, obvykle v lete. Nasledujúcu jar mladé ihličnany presadíme do väčších črepníkov.

Niektoré špecifiká pri klíčení semien

Nie všetky ihličnany možno jednoducho rozmnožiť výsevom semien. Napríklad semená tisu klíčia veľmi dlho, niekedy až rok. Počas celého tohto obdobia musíme substrát s udržiavať mierne vlhký. Pred výsevom je nutné zbaviť ich červenej dužiny, ktorá ich chráni. Podobne dlho klíčia aj semená borievok.

Semená ihličnanov majú charakteristické krídelká, ktoré slúžia na dobré rozširovanie pomocou vetra. Manipulujme s nimi preto opatrne, hlavne nie v prievane.

Rozmnožovanie ihličnanov

Charakteristika ihličnanov

Stromy sú jedným z rastových typov drevín. Majú diferencovanú stonku, táto v dolnej časti vytvára priamy nerozkonárený kmeň, ktorý v hornej časti prechádza do rozkonárenej koruny. Ihličnany sú viacročné rastliny so zdrevnatenými stonkami a výhonkami konármi. Podľa výšky stonky kmeňa a jeho charakteru rozdeľujú sa na stromy a kry. Kmene stromov sú priame, priebežné a pri niektorých druhoch v hornej časti rozkonárené. Pri kroch sa zdrevnatená stonka rozkonáruje odspodu. Medzi stromami a krami neexistujú ostré hranice.

Za priaznivých podmienok mnohé krovité druhy majú stromovitý vzrast, alebo naopak, stromy za určitých podmienok zakrpatievajú a majú krovitý vzrast. Strom tvorí kmeň, ktorý postupne hrubne, a rozkonárenú časť korunu. Proti poškodeniu je kmeň chránený kôrou, ktorá sa vo vyššom veku pri väčšine ihličnanov mení v popraskanú borku. Kôra aj borka sú premenlivé, často aj v rámci jedného druhu. Niektoré druhy jedlí a duglaska majú v mladšom veku na kôre živičné pľuzgieriky.

Väčšina ihličnanov má pravidelnú korunu, pri mnohých taxónoch sa starnutím mení. Kostru koruny tvoria konáre, ktoré pri väčšine ihličnanov sú usporiadané v pravidelných praslenoch, ale môžu mať aj striedavé alebo špirálové postavenie. Podľa postavenia sa rozoznávajú vodorovne odstávajúce, šikmo stojace, oblúkovite ohnuté a previsnuté. Delia sa na konáre prvého až n-tého radu. Rozloženie konárov vyššieho raduje pre niektoré druhy typické. Pri niektorých druhoch sú dobrými rozlišovacími znakmi konáriky (najmladšie, konáriky najvyššieho radu). Môžu mať typické zafarbenie, ochlpenie, povlak. listových vankúšikov na konárikoch, na ktorých sú ihlice. Po opade ihlíc sú tieto listové vankúšiky dobrými identifikačnými znakmi. Vytvárajú drsný a hrboľatý vzhľad konárov. Pre niektoré druhy borovíc sú typické malé šupinovité listy, ktoré spôsobujú drsnosť konárov bez ihlíc.

Okrem normálnych výhonkov (makroblastov) sa pri niektorých druhoch ihličnanov tvoria skrátené konáriky (brachyblasty). Dosahujú dÍžku len niekoľko cm a ročne prírastky sú len niekoľko mm. Aj púčiky môžu byť pri niektorých druhoch dobrými rozlišovacími znakmi. Rozdielna je veľkosť, tvar, smolnatosť, tvar a zafarbenie obalových šupín. Tvar púčikov je pri ihličnanoch menej premenlivý ako pri listnáčoch.

Väčšina ihličnanov má úzke listy ihlice. Ploché šupinovité listy sú typické pre zástupcov čeľade cyprusovitých. Sú len niekoľko mm veľké a vyrastajú na konáriku v dvoch protistojných pároch. Na niektorých borievkach a na niektorých juvenilných formách cypruštekov a tují sa na jednej rastline môžu vyskytovať šupinovité aj ihlicovité listy. Ihlicovité listy vyrastajú jednotlivo, pri boroviciach vo zväzkoch po 2, 3 a 5. Na báze má zväzok ihlíc blanitú pošvu dlhú 1-4 mm. Pri väčšine druhov na jar druhého roka odpadáva, pri niektorých druhoch zostávajú jej zvyšky do zimy druhého roka. Druhy s jednotlivo vyrastajúcimi ihlicami sú usporiadané v špirále. Niektoré druhy majú bazálnu časť ihlice tak stočenú, že ihlice vytvárajú dva rady. Takéto usporiadanie ihlíc sa nazýva dvojradové alebo hrebeňovité. Na niektorých druhoch ihlice skutočne vyrastajú v dvoch radoch. Ihlice sú buď striedavé, alebo protistojné. Menej časté je praslenovité usporiadanie ihlíc.

Pre jednotlivé rody je charakteristický spôsob prisadania ihlice na konárik. Báza ihlice môže byť diskovite rozšírená, po opade je konárik hladký a po ihlici zostáva iba svetlá okrúhla stopa. Ihlice môžu vyrastať na výrazných listových vankúšikoch. Niektoré druhy majú ihlice naspodku zúžené a pripomínajú stopku. Pri niektorých rodoch ihlice spodnou časťou zbiehajú po konáriku a po opade ihlíc je konárik ryhovaný. Dĺžka ihlíc patrí medzi typické znaky druhov alebo kultivarov. Niekedy sa však môže meniť aj vplyvom ekologických podmienok. Medzi dôležité identifikačné znaky patrí aj šírka, tvar a prierez ihlicou. Pre niektoré druhy je dôležité zakončenie ihlice, ktoré môže byť ostro zahrotené až vykrojené. Tento znak nemusí byť identický pri mladých rastlinách a môže sa meniť aj v závislosti od polohy konárov v korune. Okraj ihlíc býva hladký alebo pílkovitý. Ihlice sú najčastejšie zelené. Sivé zafarbenie môže súvisieť s výskytom prieduchov, okolo ktorých sa vylučuje vosk vytvárajúci belavé pásiky.

Malú identifikačnú hodnotu pri ihličnanoch majú kvety. Pri väčšine stromovitých druhov ich možno ťažko vidieť. Ihličnany majú rôznopohlavné kvety, väčšina druhov je jednodomá, to znamená, že samčie a samičie kvety rastú na jednom strome. Existuje iba málo rodov, ktoré majú dvojdomé rastliny. Samčie kvety väčšiny druhov sú jahňadovité s početnými špirálovite usporiadanými plochými tyčinkami. Samičie kvety sú usporiadané v klasovitých šišticiach plodných šupín v pazuchách listeňov. Plodné šupiny sú ploché, majú nahé vajíčka. Vajíčka sa opeľujú priamo vetrom.

Semená ihličnanov s rôzne vyvinutými plodolistami a niekedy aj s listeňmi sú zoskupené v šiškách. Niektoré druhy vytvárajú zdužinaté alebo blanité i drevnaté šištice. Borievky vytvárajú šištice zdužinatené na nepravú bobuľu. Šiška sa skladá zo zdrevnateného vretena, ku ktorému prirastajú drevnaté ploché šupiny a listene. Semeno leží voľne na plodolistoch. Šišky sa ešte na strome rozpadávajú, alebo sa plodné šupiny len roztvárajú a semeno vypadáva. Semená sú krídlaté, orieškovité alebo uzatvorené v zdužnatenej šištici.

Pre rastlinu významné, no neviditeľné, a preto pre rozlišovanie ihličnanov nevhodné sú korene. Zaujímavou (viditeľnou) formou premenených koreňov sú dýchacie korene, ktoré zabezpečujú transport kyslíka do podzemných orgánov zatopených vodou (tisovce).

V rámci individuálnej premenlivosti druhu sa vyskytujú rozličné ekologické, ale najmä morfologické formy, ktoré sa od druhu odlišujú zmenou určitých vlastností a niektorých orgánov a ich častí. K prirodzene sa vyskytujúcim morfologickým formám patria kultivary, ktoré boli vyšľachtené zámerne a ďalej sa rozmnožujú vegetatívne. Táto skupina drevín sa odlišuje od druhu veľkosťou, tvarom koruny, textúrou, morfológiou konárov a ihlíc, zafarbením a podobne.

Zber semennej suroviny

Zber semennej suroviny drevín v uznaných semenných zdrojoch Štátnych lesov Tatranskéh národného parku v tejto zberovej sezóne skončil. Nazbieralo sa viac ako 2 tisíc kilogramov šišiek smreka, smrekovca a borovice, takmer tisíc kilogramov semena buka, javora a bresta a približne sedem kilogramov šištíc jelše.

„Keďže v území Tatranského národného parku sa môžu vysádzať sadenice vypestované výlučne zo semien pôvodných druhov drevín vyrastajúcich v jeho území, budúce generácie pôvodných tatranských drevín tak vďaka dostatočnému množstvu získanej semennej suroviny zostanú zachované,“ vysvetlila hovorkyňa Štátnych lesov TANAP-u Lenka Burdová.

Preto reprodukčný materiál, či už semeno alebo semenná surovina (šišky), tak ihličnatých ako aj listnatých drevín pochádza výlučne z uznaných zdrojov reprodukčného materiálu lesných drevín a z umelo založených semenných sadov. „Slúžia na zachovanie genofondu na mieste, kde sa populácia pôvodných vzácnych drevín vyskytuje prirodzene,“ vysvetľuje Ján Marhefka z odboru starostlivosti o lesy Štátnych lesov TANAP-u.

Semenné sady pod Tatrami

Štátne lesy TANAP-u venujú osobitnú pozornosť semenným sadom, ktoré boli zakladané ako účelové výsadby klonov alebo potomstiev výberových stromov. V Tatranskom národnom parku vznikali v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Jeden z najstarších sadov je v Tatranskej Javorine. Ešte donedávna bol tento semenný sad zdrojom semennej suroviny borovice limbovej. V súčasnosti jeho úlohu prevzal podstatne mladší semenný sad Brahlie na Podbanskom.

V semennom sade Mlynčeky v Tatranských Matliaroch Štátne lesy TANAP-u pestujú smrek obyčajný, v semennom sade Fľak smrekovec opadavý. Na lesných pozemkoch v pôsobnosti ochranného obvodu Smokovce sa nachádzajú dva semenné sady. V semennom sade Burich, ktorý bol založený v roku 1975, sa pestuje smrekovec opadavý. „Zber semena tejto dreviny býva, čo sa týka kvantity semennej suroviny, najúspešnejší približne každý štvrtý rok a vtedy sa dá nazbierať približne jedna tona šišiek. Takéto roky bohatej úrody sa nazývajú semennými rokmi. V tomto roku, keďže nebol semenný rok, sme v sade nazbierali 130 kilogramov šišiek,“ hovorí Peter Patera.

Každoročný zber

Druhým semenným sadom je Poš. Bol založený v roku 1986 a pestuje sa v ňom borovica lesná. „Zberom semennej suroviny zabezpečujú Štátne lesy TANAP-u jej dostatok potrebný na obnovu lesov v Tatranskom národnom parku v lokalitách, kde nie je dostatok prirodzeného zmladenia. V súčasnosti máme dlhodobo uskladnených v Semenolese v Liptovskom Hrádku takmer 500 kilogramov semena hlavných druhov tatranských drevín. Napriek zásobám, ktoré sme si v predchádzajúcich rokoch vytvorili, je potrebné, aby sme šišky a semeno drevín zbierali každoročne.

Príklady ihličnatých stromov a krov

Pre lepšiu ilustráciu uvádzame niekoľko príkladov ihličnatých stromov a krov:

Borovica lesná (Pinus silvestris): Ihličnatý strom dosahujúci výšku až 30 m. Spočiatku kužeľovitá, neskôr široká až rozložitá koruna. Vyskytuje sa v horských oblastiach, na piesčitých alebo štrkovitých pôdach.
Borievka obyčajná (Juniperus communis): Dorastá do výšky 6 m. Môže rásť aj ako poliehavý alebo plazivý hustý ker alebo strom. Listy má ihlicovité a štíhle, dlhé do 1-2 cm, v praslenoch, ostro zakončené, lesklé, zelené, so širokým bielym prúžkom na hornej strane.
Tis obyčajný (Taxus baccata): Dosahuje výšku 20 m. Listy má čiarkovité, dlhé do 3 cm, na hornej strane tmavozelené, s dvoma svetlými prúžkami na spodnej strane. Rastú najčastejšie v dvoch radoch po oboch stranách výhonku.

Smrekovec (Larix)

Smrekovec (latinsky Larix) sa radí k jedným z mála ihličnatých stromov, ktoré na zimné mesiace opadajú. Po zvyšok roka vám to ale vynahradí svojim krásnym vzhľadom, ktorý sa bude v záhrade jednoznačne vynímať. Za jeden z najznámejších druhov smrekovca je právom považovaný práve smrekovec opadavý (Larix decidua). Táto stredoeurópska drevina prirodzene rastie napríklad v Karpatoch a Alpách. Pôvodný druh môže dosahovať výšku až 35 metrov.

Pre smrekovec opadavý je charakteristická kužeľovitá koruna. Vetvy vodorovne odstávajú, pričom koncové vetvičky sú previsnuté. Ihlice vyrastajú vo zväzočkoch. Na jar majú sviežu zelenú farbu, s príchodom jesene ale zlatnú. Z ďalších rozšírených odrôd stojí za zmienku smrekovec japonský (Larix kaempferi) pochádzajúci z ostrova Honšú. Tento strom je charakteristický oranžovými až červenkastými vetvičkami, na ktorých sa objavujú až 3,5 cm dlhé ihlice. Smrekovec japonský má kužeľovitú korunu, ktorá je v starobe vetvená vodorovne. Tento strom sa hojne používa na pestovanie bonsajov.

Spomenúť ďalej môžeme smrekovec sibírsky (Larix sibirica, L.russica), ktorý zaujme temne zelenými ihlicami a vysokou odolnosťou voči chladu. Vzhľadom k tomu sa hodí na pestovanie vo vyšších nadmorských výškach.

Ginko dvojlaločné (Ginkgo biloba)

Ginkgo biloba je mimoriadne silný strom. Zaujímavosťou je, že išlo o jedinú drevinu, ktorá prežila po útoku atómovej bomby v Hirošime. Rastie veľmi pomaly, ale nakoniec môže dosiahnuť výšku až 30 metrov. Ginkgo biloba (čiže ginko dvojlaločné) sa radí k najstarším stromom na zemi. Pýši sa vysokou odolnosťou voči prírodným živlom, klimatickým zmenám a tiež najrôznejším chorobám. Zaujímavosťou je skutočnosť, že aj keď na prvý pohľad nevyzerá ako ihličnan, radí sa práve medzi ihličnaté stromy.

Listy ginkgo biloby majú tvar dvojlaločných vejárov a bývajú pomerne veľké. V letných mesiacoch sa vyfarbujú do krásnej sviežo zelenej farby. Ginko dvojlaločné je vo východnej Ázii považované za posvätný strom. Často sa preto vysádza v blízkosti miestnych chrámov. Pestovať ho však možno aj v našich podmienkach. Vybrať si môžete z rôznych variantov - niektoré druhy sú previsnuté, iné zakrpatené a iné majú rôzne tvarované listy.

tags: #kde #sa #nachadzaju #semienka #ihlicnatych #stromov