Kde vznikla čokoláda a ako sa vyvíjala jej história?
,,Nie je nad dobrého priateľa, iba ak dobrý priateľ s čokoládou.“ Toto je jeden zo známych výrokov na adresu snáď najobľúbenejšej sladkosti na svete. Čokoláda je mnohokrát prirovnávaná k niečomu, čo je viac ako len jedlo. Pre svoje pozitívne účinky, hlavne čo sa mysle týka, si niektorí ľudia bez nej nevedia predstaviť svoj život. Nazýva sa aj terapiou na všetko, je istotou ako darček k akémukoľvek sviatku a jej chuť nikdy neomrzí. Aj keď čokoláda, tvorená kakaovou hmotou, cukrom a arómami, je známa len pár storočí, jej história je oveľa staršia. Čím všetkým si musela prejsť, kým dostala súčasnú chuť a podobu?
Na čokoláde v rozmanitých formách si pochutnávame už niekoľko tisíc rokov. V 16.storočí priniesli čokoládu do Európy Španieli. Na prvú tabuľku čokolády (na dnešné pomery bola horká a neopracovaná) si však svet musel počkať až do 19.storočia. Čokoláda sa vyrába z plodov stromu Theobroma cacao, známeho ako kakaovník. Strom kakaovníka je pôvodom z Ameriky, dnes sa bežne vyskytuje na 5 kontinentoch. Na to, aby rástol, potrebuje vlhké rovníkové prostredie. Pôvodne sa divoký kakaovník vyskytoval pred 4000 rokmi v povodí riek Amazónka a Orinoko.
Ako sme si už popísali vyššie, kvalitná čokoláda obsahuje len pár zložiek. Čím dlhšia je doba spotreby, tým je vyšší predpoklad, že pralinka obsahuje rôzne stabilizátory, oleje a náhrady. Pralinky vyrobené z kvalitných surovín a tie, ktoré pri výrobe používajú napr. čokoládové ganáže majú dobu spotreby od 2 týždňov do cca 2 mesiacov. Čokoláda by mala byť lesklá. Lesk je znakom správne vytemperovanej čokolády.
Od nevýrazného plodu k jedinečnej chuti
Pestovanie Theobroma cacao - kakaovníka siaha až do druhého tisícročia pred Kristom v oblasti dnešného Mexika. Obyvatelia starobylej strednej Ameriky našli kakaovník v dažďových pralesoch a začali spracovávať jeho plody - kakaové bôby. Ako prvý ho začali pestovať kmene Olmékov a Mayov. Tí z jeho plodov vyrobili prvú horkú čokoládu, ktorú nazývali "xocolatl". V preklade to znamenalo horká voda. Bol to veľmi horký a penivý nápoj, ktorého hlavnou surovinou boli rozdrvené kakaové bôby s chilli, jazmínom a vanilkou. Mayovia verili, že sú to ,,plody bohov“ a prikladala im mystické účinky. Mali pôsobiť na zlepšenie mysle, fyzickej kondície či ako afrodiziakum. V podobe nápoja bola táto prvá podoba čokolády určená predovšetkým vládcom, vojakom a bohatým.
Ľudia sa postupne začali venovať pestovaniu kakaovníkov, pričom prvá kakaovníková plantáž sa eviduje okolo roku 600 nášho letopočtu. Konzumácia kakaových bôbov bola možná po podrvení a zmiešaní s vodou a vanilkou. Samotná kakaová hmota s výraznou a ostrou chuťou totiž nebola vôbec chutná. Pitie horkej čokolády bolo súčasťou najrôznejších rituálov a bol považovaný za nápoj bohov. Navyše sa mu prisudzovali afrodiziakálne účinky a posledný aztécky vládca Montezuma, ktorý bol denne schopný vypiť až štyridsať šálok horkého nápoja, ho považoval za zdroj duchovnej energie.
Postupom času sa však k moci dostávala Aztécka ríša a v 14. storočí pomaly preberala aj kontrolu nad kakaovníkovými plantážami. Jeden z dohadov hovorí, že slovo čokoláda pochádza práve z aztéckeho slova xocolatl, v preklade niečo ako trpká voda. Približne o 100 rokov neskôr sa na území Strednej Ameriky objavil Španiel Hernán Cortéz, ktorého pozval na hostinu aztécky vládca a zároveň milovník čokolády Montezuma. Tento španielsky objaviteľ sa pokladá za prvého dovozcu kakaových bôbov do Európy. Aj keď sa už pred ním v Amerike vylodil Krištof Kolumbus, hovorí sa, že kakaové bôby mu nepripadali dôležité. Cortéz však na honosnej hostine videl, ako si čokoládový nápoj domorodci uctievajú a vážia si ho. Pokladajúc ho za vznešený, priniesol tieto plody domov ako jedno z bohatstiev.
Kakaové bôby však neslúžili len ako potravina, ale predtým boli používané ako platidlo. Od 7. do 16. storočia ste si za 1 kakaový bôb mohli kúpiť veľkú paradajku, za 3 bôby rybu, 10 bôbov zajaca a za 100 kakaových bôbov ste si mohli zaobstaráť otroka.
Kakaové bôby boli v minulosti cenným platidlom.
Rozšírená po Európe vďaka svadbe
V Európe mal tento čokoládový zázrak pomalší rozbeh. Vyše roka neopustil španielske územie a ľudia mali z novinky zmiešané pocity. Španielske ,,tajomstvo lahodnej chuti“ však nevydržalo dlho. Po svadbe dcéry španielskeho kráľa Filipa III. a zároveň milovníčky čokolády Anny Habsburskej za vtedajšieho kráľa Francúzska Ľudovíta XIII. sa čokoládový nápoj dostal cez Francúzsko postupne do celej Európy. Aj tu ľudia pociťovali blahodarné účinky tohto nápoja a preto sa rozhodli pestovať kakaovník vo veľkom. Keďže sa tomuto stromu darí v teplom a vlhkom prostredí, vhodnými sa stali kolonizované krajiny v Afrike ako Ghana či Pobrežie Slonoviny.
Lauenstein - příběh čokolády a pralinek
Jednoduchý čokoládový nápoj postupne menil svoje podoby na miestne tradičné receptúry, ktoré sa líšili v jednotlivých krajinách.V roku 1517 však prezradil kráľ Montezuma receptúru nápoja z kakaových bôbov španielskemu dobyvateľovi Hernánovi Cortésovi. Sladký čokoládový nápoj s vanilkou predstavil Cortés po návrate do Európy španielskemu dvoru úspešne.Do Anglicka sa čokoláda dostala v roku 1650. Mala veľký úspech a tak bol v roku 1657 v Londýne otvorený prvý obchod s čokoládou, tzv. „chocolate houses“. Stalo sa tak ešte pred kaviarňami, čiže „coffee houses“.
Vznik tradičnej tabličky
Veľký zlom nastal v roku 1828, kedy holandský chemik Coenraad Johannes van Houten objavil lis na kakaové maslo. Princíp spočíval v tom, že zo surovej kakaovej hmoty sa ľahko oddelil kakaový koláč a kakaové maslo. Práve toto maslo spolu so zmesou cukru a čerstvých kakaových bôbov po pomletí vytvorilo tuhnúcu hmotu. Britská spoločnosť J.S. Fry & Sons v roku 1847 bola prvou továrňou na výrobu čokolády v podobe tuhých tabuliek. Tá je dnes súčasťou koncernu Cadbury.
O pár desaťročí neskôr bol ďalším veľkým krokom v tomto odvetví vznik mliečnej čokolády. Švajčiar Daniel Peter sa rozhodol pridať do čokoládovej zmesi kondenzované mlieko a nový druh sladkosti s jemnejšou chuťou bol na svete. Medzi významné mená, ktoré ovplyvnili súčasnú podobu čokolády, patrili Švajčiari Amadeo Kohler, Daniel Peter, Rodolphe Lindt, Nemec Henri Nestlé a Belgičan Jean Neuhaus. V roku 1830 vyrobil prvú orieškovú čokoládu Amadeo Kohler a v roku 1875 prvú mliečnu čokoládu Daniel Peter. Spojil ju so sušeným mliekom, ktoré bolo vynálezom známeho Henriho Nestlé.
Posledné chybičky krásy odstránil Rodolphe Lindt, keď zhotovil stroj, ktorý zmes zbavoval malých hrudiek. Takto konečne vznikla verzia čokolády, ako ju poznáme. Ak si rady pochutnávate na jemnej čokoláde Lindt, môžete za to vďačiť Rodolphovi Lindtovi. Spolu so svojím bratom, ktorý bol farmaceutom, vymyslel čokoládu, ktorá sa rozpúšťa na jazyku. Od roku 1912 sa začala éra bonboniér. Prvý čokoládový bonbón, pralinku, vyrobil Belgičan Jean Neuhaus.
Čokoláda Lindt je známa svojou jemnou chuťou.
V roku 1913 začal čokoládu plniť Švajčiar Jules Séchaud. Vtedy bola po prvýkrát uvedená na trh slávna čokoláda Milka (jej názov pochádza z dvoch slov, ktoré sú základom pravej čokolády, Milch, čiže mlieko, a Ka ako kakao). Túto hegemóniu Švajčiarov narušil iba Belgičan Jean Neuhaus, ktorý v roku 1912 vyrobil prvý čokoládový bonbón, pralinku (pralines). Jeho manželka vytvorila špeciálny obal na pralinky, ballotin.
Sladký obal s prekvapením
Prišiel moment, keď už ani samotná čokoláda nestačila. Začali existovať druhy od výmyslu sveta, no niektorým sa žiadalo viac. Takto vznikol nápad spojiť čokoládu ešte s niečím iným. Na kráľovskom dvore vo Francúzsku sa začiatkom 19. storočia použila čokoláda na obalenie mandlí. Výsledok bol geniálny a dostal názov bonbón alebo bon bon, čo po francúzsky znamená „dobre dobre“. Čokoládou sa začalo obaľovať všetko od výmyslu sveta a priekopníkom v bonbónoch sa od konca 19. storočia stala Severná Amerika.
Svet čokolády v súčasnosti
Dnes sú najväčšími výrobcami čokolády Spojené štáty americké, Nemecko a Švajčiarsko. Čo sa týka pestovania kakaovníkov, prvenstvo si držia africké krajiny a Indonézia. Takisto už vieme s istotou povedať, že predkovia sa naozaj nemýlili. Čokoláda síce nemá mystické účinky, ale v malom množstve je pre naše telo priaznivá. Znižuje krvný tlak a obsahuje flavanoidy - významné antioxidanty. To, prečo ju ľudia v minulosti považovali za neobyčajnú, mohlo byť aj kvôli jej vlastnostiam ako povzbudzovanie činnosti mozgu či zabraňovanie pocitu únavy. História čokolády sa formovala tisícročia. Začala sa písať v dobách, kedy ľudia verili, že kakaové bôby sú darom bohov. Prepletená je mnohými civilizáciami a historickými udalosťami.
V súčasnosti je čokoláda považovaná za celkom všedný produkt, avšak treba myslieť na to, čo a kto všetko za ňou stojí. Paradoxne masová výroba čokolád bola ovplyvnená 1. a 2. svetovou vojnou, kedy sa čokoláda dodávala vojakom.Tieto vynálezy dali základ pre strojovú výrobu čokolády, ktorá sa tak sprístupnila najširším vrstvám obyvateľstva.Na konci 19. storočia strácali na význame Španielsko a Taliansko, vtedajšie svetové kakaové veľmoci, a nastal rozmach Švajčiarska, Nemecka a ďalších európskych krajín. Nastala industrializácia výroby, vymysleli sa efektívne postupy výroby a nové marketingové stratégie predaja.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| cca 2000 p.n.l. | Pestovanie kakaovníka v oblasti dnešného Mexika |
| cca 600 n.l. | Prvá kakaovníková plantáž |
| 14. storočie | Aztécka ríša preberá kontrolu nad kakaovníkovými plantážami |
| 1502 | Krištof Kolumbus prináša kakaové bôby do Európy |
| 1517 | Hernán Cortéz prináša kakaové bôby a recept na čokoládový nápoj do Španielska |
| 16. storočie | Svadba Anny Habsburskej rozširuje čokoládu do Európy |
| 1828 | Coenraad Johannes van Houten objavuje lis na kakaové maslo |
| 1847 | J.S. Fry & Sons vyrába prvú tabuľku čokolády |
| 1875 | Daniel Peter vyrába prvú mliečnu čokoládu |
| 1912 | Jean Neuhaus vyrába prvý čokoládový bonbón, pralinku |
tags: #kde #vznikla #čokoláda #história
