Kde Vznikla Zmrzlina? Od Staroveku Po Súčasnosť

Zmrzlina, obľúbená pochúťka po celom svete, je synonymom osvieženia a radosti. Málokto sa však zamýšľa nad jej pôvodom a dlhou cestou, ktorú prešla, aby sa stala tým, čím je dnes. Poďme sa spoločne ponoriť do fascinujúcej histórie zmrzliny, od starovekých civilizácií až po moderné inovácie.

Premýšľali ste už niekedy nad tým, ako prišlo ľudstvo k zmrzline? Málokto vie, že najstaršie zmienky o zmrzline pochádzajú zo starej Číny, Indie a starovekého Ríma. Už rímski cisári posielali otrokov do hôr po prvý sneh, ktorý potom dochucovali a podávali na svojich preslávených stoloch. Takúto snehovú pochúťku vraj veľmi obľuboval nemilosrdný cisár Nero. Zmienky o prvých ľadových dezertoch by sme našli aj v Egyptských písomných záznamoch z roku 500 pred n.l.

Začiatky: Sneh a ľad ochutené ovocím a medom

Za najpravdepodobnejších objaviteľov tejto sladkosti sú považovaní Peržania, ktorí už 500 rokov pred naším letopočtom podávali sneh preliaty hroznovou šťavou a ochutený napríklad vzácnym šafranom. Sneh získavali z vrcholkov hôr a uskladňovali ich v podzemných komorách, ktoré nazývali yakhchal. Tieto kupolovité stavby s hrubými múrmi boli určené na celoročné skladovanie potravín. Peržania dokonca vynašli špeciálnu chladenú pochúťku nazývanú Faloodeh alebo Paloodeh vyrobenú z ružovej vody a cestovín (niťoviek), ktorá sa mrazila ľadom zmiešaným so šafranom, ovocím a rôznymi inými príchuťami.

Medzi ďalších možných objaviteľov patria napríklad Mongoli a Číňania. Približne 200 rokov pred n.l. sa totiž objavujú zmienky o chutnej receptúre, ktorú si pripravovali Číňania. Výborní a zruční poľnohospodári zbierali ryžu a vytvárali lahodnú mliečnu ryžovú zmes, ktorá pomaly tuhla doslova zabalená v snehu. Byvolie, kravské a kozie mlieko sa vtedy nechávalo fermentovať a neskôr sa zmes podobná jogurtu zmiešala s múkou (na zahustenie) a s gáfrom (na chuť) a nechala sa schladiť.

V starovekom Grécku sa sneh na chladenie nápojov používal už okolo roku 500 pred Kristom. Hippokrates je známy tým, že otvorene kritizoval chladené nápoje za to, že spôsobujú „výkyvy žalúdka“. Na ochutenom snehu alebo lade si pochutnávali už starovekí Gréci. Písomné záznamy z tejto doby uvádzajú, že sneh z Olympu obľuboval napríklad aj grécky spisovateľ Simonides z Keu, ktorý žil v rokoch 556 až 486 pred našim letopočtom. V tom čase išlo o luxusný tovar a zámožní Gréci si posielali pre sneh a ľad bežcov, ktorí si náklad odovzdávali ako štafetový kolík. Sneh sa potom vylepšoval medom, ovocnými šťavami alebo vínom. K milovníkom antickej zmrzliny patrili aj Alexander Veľký a Hippokrates. Sneh ochutený medom či ovocnými šťavami bol ale dlho vyhradený iba pre tú najvyberanejšiu spoločnosť a vychutnávať si ho tak mohli hlavne iba vladári a ich rodiny.

Arabský prínos: Mlieko a cukor menia hru

Arabi však urobili zásadný krok. Ako prví začali používať mlieko na výrobu zmrzliny a sladiť ju cukrom. Už v 10. storočí sa v arabských krajinách ako hlavná zložka pri výrobe zmrzliny používalo mlieko, ktoré sladili cukrom a ochucovali ružovou vodou, sušeným ovocím a orechmi.

Európska renesancia: Od šľachtických stolov k pouličnému občerstveniu

Zmrzlina sa do Európy dostala vďaka slávnemu moreplavcovi Marcovi Polovi. Počas návštevy Číny v rokoch 1271 až 1295 ho vraj výroba zmrzliny tak veľmi zaujala, že sa o nej snažil dozvedieť všetko. Keď sa vrátil do Talianska, so svojím know-how sa podelil s miestnymi cukrármi a zmrzlina tak stala populárnou najmä medzi šľachtou. Na starý kontinent sa tak zmrzlina dostala z viacerých smerov, priniesli ju križiaci, Marco Polo a je dosť možné, že aj maurskí obchodníci.

Podla legendy prvé recepty na zmrzlinu priniesol do Európy z Číny v trinástom storočí cestovateľ Marco Polo a tie boli okolo roku 1533 rozšírené o nové talianske recepty od Kataríny de Medici. Za jednu z prvých propagátoriek zmrzliny v Európe sa považuje talianska vojvodkyňa Katarína Medicejská. Keď sa v roku 1533 vydala za vojvodu z Orléans (budúceho francúzskeho kráľa Henricha II.), do Francúzska ju sprevádzali aj talianski kuchári, ktorí vraj so sebou priniesli aj recepty na ochutený ľad a sorbety. O tri roky neskôr sú v kronikách zaznamenané zmrzlinové hody, ktoré sa konali pri príležitosti svadby Kataríny Medicejskej s Henrichom II. Francúzskym. Na zmrzline si veľmi rád pochutnával aj Kráľ Slnko Ľudovít XIV. V období absolutistického francúzskeho kráľovstva bol ľad luxusným artiklom, a preto sa zmrzlina dostala medzi prostý ľud až oveľa neskôr.

Samozrejme, aj s rozšírením zmrzliny je spojené množstvo legiend. Z nich napríklad hovorí, že do Francúzska priniesla zmrzlinu talianska vojvodkyňa Katarína Medicejská, keď si so sebou do Francúzska pri svadbe s vojvodom orleánskym (ktorý sa stal kráľom Henrichom II. V roku 1550 prišiel Talian Blasius Villafranca na prevratný objav. Zistil, že potraviny sa dajú ochladiť na bod mrazu posypaním soľou a ľadom. Už nebolo potrebné ochucovať sneh, ktorý bol prirodzene studený. Dala sa ochladiť samotná vyrobená zmes. Túto malú revolúciu privítala najmä šľachta.

V prvej polovici 17. storočia pripravil osobný kuchár pre anglického kráľa Charlesa I. špeciálnu pochúťku, ktorou bola, ako inak zmrzlina. Kráľ z nej bol taký nadšený, že platil kuchárovi 500 libier ročne, len aby nevyzradil svoj tajomný recept. Ďalšia z legiend hovorí, že anglického kráľa Karola I. „zmrznutý sneh“ tak ohromil, že ponúkol vlastnému zmrzlinárovi doživotnú penziu výmenou za to, že udrží receptúru v tajnosti, aby zmrzlina mohla byť kráľovskou výsadou. Neskôr sa však dostala aj k poddaným.

O rozvoj „zmrzlinárstva“ v Európe sa však zaslúžil Blasius Villafranca, keď objavil, že potraviny sa dajú udržiavať zmrazené pomocou zmesi ľadu a soli. Prvý recept na skutočnú krémovú zmrzlinu bol publikovaný v roku 1718 v Anglicku, v knihe Mrs. Mary Eales´s Receipts. Písomné zmienky o ochutenom ľade sa vo Francúzsku objavili už v 17. storočí. A pravdepodobne prvý recept na zmrzlinu, ako ju poznáme dnes, by sme našli v kuchárskej knihe od Mary Eales, ktorá vyšla v Londýne začiatkom 18. storočia.

Prvú francúzsku kaviareň, ktorá ponúkala aj zmrzlinu, otvoril v Paríži v roku 1686 Talian Francesco Procopio di Cultelli, kuchár Ľudovíta XIV., a nazvali ju Café Procope. Okolo roku 1700 sa zmrzlina stala známou aj v ďalších európskych kaviarňach a začali o nej vychádzať aj knihy. Vtedy sa pripravovala najmä z cukru, zo soli, snehu, z citrónovej šťavy a rôzneho ovocia, prípadne aj s čokoládou alebo so škoricou. Takéto suroviny obsahuje napríklad taliansky rukopis napísaný okolo roku 1692.

Až v polovici 18. storočia sa táto pochúťka stala dostupnejšia aj pre bežných ľudí. V európskej stredomorskej oblasti sa zmrzlina stala bežne dostupnou a pomerne lacnou pochúťkou už v 18. storočí. Do Anglicka dorazila zmrzlinová mánia trochu neskôr. V roku 1851 si Carlo Gatti (pôvodom Švajčiar) zriadil stánok na predaj zmrzliny na londýnskej vlakovej stanici Charing Cross. Za jednu porciu zmrzliny servírovanej na mušli pýtal jednu penny (odtiaľ pochádza názov a tvar plytkého pohára na servírovanie zmrzliny Penny lick).

Zmrzlina v Amerike: Od prezidentov k priemyselnej výrobe

V osemnástom storočí sa zmrzlina dostala do Ameriky. Ak v Európe bola zmrzlina výsadou kráľov, v USA zohrali pri jej popularizácii dôležitú úlohu prví prezidenti. Záznamy, ktoré viedol obchodník z Catham Street v New Yorku ukazujú, že George Washington napríklad v lete 1790 minul na zmrzlinu približne 200 dolárov. Asi sa mu to zdalo veľa, keďže si neskôr kúpil aj do svojej súkromnej domácnosti stroj na výrobu zmrzliny. Thomas Jefferson sa o zmrzline dozvedel ako minister zahraničných vecí vo Francúzsku a po roku 1800 ju podával na oficiálnych štátnych banketoch v Bielom dome. Na štátnom bankete podával po prvýkrát zmrzlinu štvrtý americký prezident James Madison. Stalo sa tak v roku 1816 a došlo pritom k menšej senzácii: jedna z prítomných dám radšej predstierala bezvedomie, lebo sa domnievala, že ju chcú zmrzlinou otráviť. Prvá dáma USA vtedy zachránila situáciu - neohrozene vzala lyžičku a mrazenú lahôdku ochutnala.

V roku 1790 vyvinula Američanka Nancy Johnsonová stroj na výrobu zmrzliny. Ručný freezer sa skladal z nádoby, ktorá obsahovala zmrzlinovú zmes a pomocou ručnej kľuky sa otáčala v ďalšej, väčšej nádobe plnej ľadu a soli. Za všetkým hľadaj ženu! Dobre známe príslovie platí aj v prípade zmrzliny. Američanka Nancy Johsonová sa vo veľkom pričinila o vznik chutného ľadového dezertu, ako ho poznáme dnes. Vymyslela prvé zariadenie na prípravu studeného krému, ktorý si nechala v roku 1843 aj úspešne patentovať. Keďže ale nemala dosť prostriedkov na jeho uvedenie na trh, úžasný patent predala iba za 200 dolárov výrobcovi kuchynských spotrebičov. Ručný freezer sa skladal z nádoby a pomocou ručnej kľuky sa otáčala vo väčšej nádobe, plnej ľadu a soli. K jej prvým zákazníkom patril prezident George Washington. Nancy Johnsonová svoj prevratný vynález zabudla dať patentovať. To urobil až v roku 1848 istý pán Young. Bol tak zdvorilý, že stroj dal patentovať pod názvom „Johnson Patent Ice Cream Freezer“.

Prvý ručný výrobník zmrzliny bol vynájdený v roku 1846. V roku 1851 si dodávateľ mlieka z Baltimoru, istý Jacob Fussel, všimol, že v určitých ročných obdobiach sa smotana predáva menej. Ako správny podnikateľ dostal výborný nápad, vyrábať z nej zmrzlinu. Tú potom dodával aj ostatným mliekarom. Vďaka tomu sa môže hrdiť titulom „prvý zakladateľ továrne na zmrzlinu“. Až Jacob Fussell z Baltimoru (v štáte Maryland, USA) v roku 1851 otvoril prvú továreň na výrobu zmrzliny, čím znížil náklady na výrobu zmrzliny a zvýšil jej popularitu.

Zrod kornútika a nanuku: Revolúcia v konzumácii zmrzliny

V 19. storočí prišiel hotový zmrzlinový boom. Začali sa otvárať zmrzlinové kaviarne Café Procope a pre ľudí sa stala zmrzlina bežnou záležitosťou, ktorú si radi dopriali vždy, keď mali príležitosť.

Kornútok vznikol v Amerike roku 1904 vďaka sýrskemu prisťahovalcovi Ernestovi Hamwimu, ktorý vyrábal a predával torty. Jedného dňa došli zmrzlinárovi v stánku vedľa misky, ktoré používal na zmrzlinu. Ernest dostal spásonosnú myšlienku. Zroloval tortové oblátky, nechal ich vychladnúť a ponúkol ich ako pomoc zmrzlinárovi. Jeho patent sa okamžite ujal a zmenil spôsob konzumovanie lahodnej zmrzlinovej pochúťky od základov.

Podľa legendy došli predajcovi zmrzliny na veľtrhu kartónové misky. Predavač vo vedľajšom stánku s vafľami, ktoré v horúčave nešli na odbyt, sa ponúkol, že urobí kornútiky tak, že zroluje svoje vafle.

Italo Marchiony si dal patentovať len stroj a nie tvar oblátkových nádobiek a tak protestovať proti oblátkovým kornútikom, ktoré začala vyrábať jeho konkurencia, nemalo význam. V sobotu 22. septembra uplynie 115 rokov od podania patentu na stroj na výrobu zmrzlinových kornútikov. Tento stroj si dal 22. septembra 1903 patentovať Američan Italo Marchiony. Patent dostal 13. Italo Marchiony do USA emigroval koncom 19. storočia z Talianska. Usadil sa v meste Hoboken v americkom štáte New Jersey. Živil sa predajom zmrzliny z vozíka. V tom čase sa zmrzlina predávala v malých sklenených pohárikoch. Mnoho sa ich rozbilo a niektorí ľudia ich po zjedení zmrzliny nevrátili. Boli problémy aj s ich umývaním. Marchiony si lámal hlavu, ako znížiť náklady na podnikanie a prišiel na myšlienku vyrobiť nádobku na zmrzlinu z jedlého materiálu. Marchiony strávil noci v rodinnej kuchyni, kde experimentoval s dizajnom zmrzlinového kužeľu. Zistil, že keď zložil vafle do kužeľa, keď boli ešte teplé, udržali si tvar, keď sa ochladzovali. V práci bol jeho nový vynález veľkým hitom, ale uvedomil si, že potrebuje spôsob, ako rýchlejšie vyrábať ním navrhnuté kužele, ich ručná príprava bola časovo náročná. Zákazníci si chutnú chrumkavú hygienickú novinku obľúbili a čoskoro Marchiony zamestnával niekoľko pojazdných predavačov zmrzliny a sám sa venoval pečeniu oblátok. Rozbiehajúci obchod potreboval zmenu a preto Marchiony vymyslel stroj na ich pečenie.

Práve smotanová zmrzlina na drievku, teda nanuk, má zaujímavú históriu sám o sebe. Jeho autorom je údajne Christian Kent Nelson, učiteľ a majiteľ cukrárne, ktorého k spojeniu smotanovej zmrzliny a čokolády inšpiroval v roku 1920 malý zákazník. Chlapec, ktorý sa v cukrárni nemohol rozhodnúť, či minie peniaze radšej za zmrzlinu alebo za tabuľku čokolády, Nelsonovi vnukol nápad na vytvorenie blokov zmrzliny poliatych čokoládou. Slovenský názov nanuk potom sladkosť dostala podľa eskimáckeho lovca Nanuka z etnografického filmu od Roberta Flahertyho.

A ako vznikli nanuky, teda „zmrzlina na paličke“? Prvý si v roku 1923 dal patentovať americký výrobca limonád Frank Epperson. Podľa jeho vlastného vyjadrenia ju však vynašiel náhodou už v roku 1905, keď nechal vonku pohár limonády s lyžičkou - a limonáda cez noc zmrzla. Epperson nazval svoju zmrzlinu Eppsicle Ice pop, z čoho sa neskôr stal názov Popsicle, ktorý je dnes v USA ochrannou známkou pre tento typ zmrzliny. Nič jednoduchšie ako vyrobiť zmrzlinu na paličke bolo nechať zmrznúť ovocnú šťavu s lyžičkou/miešadlom v tégliku. Toto boli začiatky zmrzliny na paličke.

20. storočie: Masová produkcia a rozmanitosť chutí

V roku 1870 bola v Londýne založená prvá továreň na zmrzlinu. Vybudovali ju talianski prisťahovalci, ktorí v tej dobe prišli do mesta na Temži. Čoskoro sa stali známymi predavačmi zmrzliny, ktorým sa hovorilo hokey-pokey men, pretože kričali po taliansky „Ecco un pocco“, čo znamená „Tu je kúsok“.

Vo Veľkej Británii spopularizoval zmrzlinu v roku 1922 výrobca párkov Thomas Wall. Mal starosti, ako zamestnať svojich zamestnancov v letných mesiacoch, kedy sa predávalo málo párkov. Nebál sa skúsiť nový druh podnikania a rozhodol sa pre výrobu balenej zmrzliny. Wall začal svoj tovar predávať na ulici z trojkolesových vozíkov s nápisom „Stop me and buy me“, teda „Zastav ma a kúp si jednu“ a stal sa nesmierne úspešným. Neskôr dokázali výrobcovia zmrzlinu vyrábať v takej pevnej forme, že nepotrebovala kornútok - stačilo jej upravené drievko.

Súčasnosť: Taliansko, gurmánske zmrzliny a rekordy

A ako je to so zmrzlinou v súčasnosti? V novodobých dejinách patrí prvenstvo v príprave, predaji a konzumácii Taliansku. Na rozdiel od priemyselných zmrzlín a amerických zmrzlín má menší obsah tuku, menej našľahanú štruktúru a je hutnejšia. V porovnaní s balkánskymi zmrzlinami má menej cukru.

K „stáliciam“, ktoré si získali milovníkov zmrzliny patrí príchuť vanilky, jahody, lieskových orechov, čokolády a karamelu. Vyskúšajte napríklad zmrzliny značky Carte d´Or a Big Milk. Ak milujete čokoládu vo všetkých jej podobách, doprajte si pôžitok a vychutnajte si lahodnú chuť brownies v čokoládovej zmrzline Carte d´Or Chocolate Brownie. Nechajte sa spoločne s priateľmi opantať kúzelnou chuťou počas slávnostných, ale aj každodenných momentov. Ak máte deti a milujete zábavu a čas trávený spoločne, stavte na Big Milk Trio Siciliana s fantastickou, sviežou a exotickou chuťou. Spája v sebe najpopulárnejšiu príchuť vanilky, citrónov a pomarančového sorbetu. Vo vaničke nájdete každý druh zmrzliny oddelene. Môžete sa rozhodnúť či si vychutnáte každú zvlášť alebo si zmixujete kopčeky podľa vlastnej chuti. Big Milk sa môže pochváliť aj výbornými jogurtovými novinkami.

Pravdepodobne nikoho neprekvapí, že najväčšími svetovými konzumentmi zmrzliny sú Američania. Ročne v priemere zlížu až 22 litrov ľadového potešenia. Potom nasledujú obyvatelia Nového Zélandu a Austrálie s dvadsiatimi a osemnástimi litrami na osobu. V Európe sú prekvapujúco rekordmanmi Švédi a Dáni. V týchto severských krajinách je priemerná spotreba 15 litrov na osobu. Naopak, Turkom zmrzlina veľmi nechutí. Ročne spotrebujú len jeden liter na hlavu. Pri zdolávaní priemerného kopčeka zmrzliny potrebujeme 50 líznutí. Ľadovej pochúťke patrí aj rekord. Najväčšia zmrzlina bola vyrobená v Kanade v roku 1988 a vážila viac ako 24 ton. Medzi zmrzlinových extrémistov patria Japonci, ktorí posunuli ľadový dezert na novú úroveň. Vyrábajú skutočne šialené príchute.

Zmrzlina na Slovensku: Obľúbená pochúťka s jasnými preferenciami

Podľa údajov z prieskumu z roku 2019, Slováci majú veľmi pozitívny vzťah ku konzumácii zmrzliny. Našou najobľúbenejšou zmrzlinou je klasická kopčeková, ktorú si týždenne vychutnáva asi štvrtina slovenskej populácie. Najmenej obľúbená je zas strojová zmrzlina, ktorú počas leta neochutná ani raz až 42 % obyvateľov. Čo sa týka preferencie chutí, Slováci v nich majú jasno. Každá z opýtaných demografických skupín (15 až 79 rokov) uvádza, že majú najradšej čokoládovú príchuť.

Pre lepšiu predstavu uvádzame preferencie Slovákov v tabuľke:

tags: #kde #vznikla #zmrzlina #história

Populárne príspevky:

• Bulharsko: Koľko stojí Slnečné Pobrežie?
• Recepty na obed
• Nutričné hodnoty tofu
• Prešovské menu
• Súprava Legnoart: Dokonalý doplnok pre milovníkov syra