Kto vynašiel čokoládu? Od starovekého nápoja po obľúbenú pochúťku
Čokoláda je mnohokrát prirovnávaná k niečomu, čo je viac ako len jedlo. Pre svoje pozitívne účinky, hlavne čo sa mysle týka, si niektorí ľudia bez nej nevedia predstaviť svoj život. Nazýva sa aj terapiou na všetko, je istotou ako darček k akémukoľvek sviatku a jej chuť nikdy neomrzí.
Čokoláda prešla dlhú cestu a bolo potrebné vykonať mnoho zmien, aby sme si dnes mohli vychutnať čokoládu v tabuľkovej forme. Aj keď čokoláda, tvorená kakaovou hmotou, cukrom a arómami, je známa len pár storočí, jej história je oveľa staršia. Čím všetkým si musela prejsť, kým dostala súčasnú chuť a podobu?
ČOKOLÁDA a jej sladko-trpká HISTÓRIA
Pôvod čokolády v Strednej Amerike
Počátky historie čokolády lze najít v oblasti Střední Ameriky. Prvé známe plantáže kakaovníkov, ktoré sa používali na výrobu čokolády, vysadili Mayovia okolo roku 600 n. l. V tom čase Mayovia rozširovali svoje domovy a presúvali sa do severných častí Južnej Ameriky, pričom objavili polostrov Yucatán, ktorý bol ideálny na pestovanie kakaa a výrobu čokolády.
Mayovia a Aztékovia sa však s čokoládou stretli už niekoľko storočí predtým. Fermentované nápoje vyrobené z čokolády však existovaly již okolo roku 1900 př. n. l. Samotné slovo čokoláda je odvodené od mayského slova "xocolatl" a v preklade znamená penivý nápoj. Vo svojej pôvodnej podobe sa čokoláda nevyrábala vo forme tabuliek alebo cukríkov, ako ju poznáme dnes, ale vo forme nápoja.
Podľa aztéckej legendy sa semená kakaovníka dostali na náš svet zo samotného raja a Aztékovia verili, že človek, ktorý konzumuje čokoládu alebo tento božský nápoj, rastie v múdrosti a sile. Aztékové věřili, že kakaové boby jsou darem od boha moudrosti, Quetzalcoatla. Boby měly tenkrát takovou hodnotu, že se používaly jako forma platidla.
Tento božský historický fakt nesie aj latinský názov kakaovníka, rastliny, z ktorej sa čokoláda získava. Kakaovník sa pôvodne nazýval jednoducho "cacao" (kakao), ale švédsky prírodovedec Carl Linne, ktorý vykonal priekopnícku prácu v oblasti pomenovania rastlín a živočíchov, premenoval rastlinu na Theobroma cacao. Theobroma znamená v gréčtine "pokrm bohov".
Čokoláda bola pôvodne podávaná iba vo forme nápoja, ktorý bol hořký a obsahoval koření nebo kukuřičnou kaši. Věřilo se, že tento nápoj má afrodiziakální účinky, a že konzumentům dodává sílu.
V Strednej Amerike, ktorá je domovinou kakaovníku, bolo pěstování, konzumace a kulturní využívání kakaa široce rozšířené. Po opylování si semena kakaovníku nakonec utvoří kolem sebe jakési pouzdro, které je přibližně 50 cm dlouhé a visí přímo z kmene stromu. V tomto pouzdře je 30 až 40 červenohnědých bobů, které jsou uloženy ve sladké lepkavé dužině. Zatímco samotné boby jsou velmi hořké kvůli vysokému obsahu alkaloidů, sladká dužina mohla být to první, co lidé z kakaovníku jedli.
Keramické nádoby se zbytky čokoládových nápojů se našly v archeologických lokalitách, které pocházejí až z doby 1900 - 900 př. n. l. Jedna z takových nádob byla nalezena například v archeologické lokalitě Olmek v oblasti Veracruz v Mexiku, na pobřeží Mexického zálivu. První důkazy domestikace kakaovníku lze najít u Olmécké kultury v jejím předklasickém období.[4] Olmékové jej používali při náboženských rituálech nebo v léčitelství, žádné recepty pro osobní spotřebu však neexistovaly.
Do roku 1400 ovládala Aztécká říše značnou část střední Ameriky. Aztékové nebyli sami schopni kakao pěstovat, a proto ho museli dovážet. Veškeré oblasti, které Aztékové ovládali a kde se pěstovalo kakao, musely kakaové boby odevzdávat jako daň, nebo, jak tomu říkali sami Aztékové, „dar“. Kakaové boby se staly formou platidla.
Konzumácia kakaových bôbov bola možná po podrvení a zmiešaní s vodou a vanilkou. Samotná kakaová hmota s výraznou a ostrou chuťou totiž nebola vôbec chutná. Postupom času sa však k moci dostávala Aztécka ríša a v 14. storočí pomaly preberala aj kontrolu nad kakaovníkovými plantážami. Jeden z dohadov hovorí, že slovo čokoláda pochádza práve z aztéckeho slova xocolatl, v preklade niečo ako trpká voda.
Za 10 kakaových bôbov ste si mohli kúpiť králika, za 100 kakaových bôbov ste si mohli kúpiť dobrého otroka. Kakaové bôby zostali v Strednej Amerike istý čas platobným prostriedkom. Od španělských dobyvatelů se dochovaly záznamy o hodnotě kakaových bobů. Mimo jiné si poznamenali, že za 100 kakaových bobů si člověk mohl koupit celou kánoi sladké vody nebo krůtu.
Kakaové bôby na strome
Príchod čokolády do Európy
Prvým "vinníkom" toho, že sa čokoláda dostala do Európy, bol Krištof Kolumbus, ktorý pri svojom objavovaní Indie objavil Strednú Ameriku. Kryštof Kolumbus se s kakaovými boby poprvé setkal na své čtvrté výpravě do Ameriky, 15. srpna 1502, když se spolu se svou posádkou zmocnil kánoe, která kromě dalšího obchodovatelného zboží obsahovala také kakaové boby. Aztékovia mu darovali vrecia plné kakaových bôbov, ktoré Kolumbus odviezol do Európy. Na dvore španielskeho kráľa Ferdinanda však tieto dary jednoducho prehliadli v dave iných zlatých darov a Kolumbus nepoznal proces výroby čokolády.
Čokoláda sa medzi Európanmi dostala do popredia v roku 1519, 17 rokov po tom, čo Kolumbus prvýkrát priniesol čokoládu do Európy. Španělský dobyvatel Hernán Cortés je možná prvním Evropanem, který se setkal s čokoládou. Bylo to u dvora císaře Moctezumy v roce 1519. Čas od času Moctezumovi servírovali v šálcích z čirého zlata určitý nápoj vyrobený z kakaových bobů. Říkalo se, že dává mužům moc nad ženami, ale to jsem nikdy neviděl.
Poznatky o výrobe čokolády však boli po stáročia prísne stráženým tajomstvom, ktoré poznali len Španieli v Európe. Španielsky kráľ prenechal starostlivosť o kakaovník a výrobu čokolády španielskym mníchom, ktorí toto tajomstvo dobre strážili. Čokoláda sa tak stala pre Španielsko silným a drahým vývozným produktom a európska námorná veľmoc vysadila vo svojich kolóniách veľké kakaové plantáže, ktoré slúžili potrebám čokoládového priemyslu.
Až do 16. storočia bola čokoláda v Európe neznáma. Talianskemu vedcovi Antoniovi Carlettimu sa na začiatku 17. storočia podarilo odhaliť tajomstvo čokolády a rozšíriť ju do ďalších častí Európy. Začiatkom 17. storočia sa čokoláda rozšírila po celej Európe. Prvý čokoládový dom bol otvorený v centre Londýna v polovici 17. storočia.
Šálky na čokoládu
Z Európy sa čokoláda dostala späť na americký kontinent, keď sa osadníci sťahovali do Severnej Ameriky. Trvalo nejaký čas, kým sa čokoláda rozšírila medzi osadníkmi v Severnej Amerike.
Vývoj výroby čokolády
Napriek rozsiahlym kakaovým plantážam v Amerike však čokoláda v Európe zostala nápojom a dezertom pre bohaté vrstvy. Chudobnejší ľudia si ju nemohli dovoliť, pretože pol litra tohto lahodného nápoja stálo v 17. storočí v Londýne až 15 šilingov, čo bola na tú dobu obrovská suma.
Revolúciu vo výrobe čokolády vytvoril vynález holandského chemika Coenraada Van Houtena, ktorý navrhol hydraulický lis, ktorý drvil kakaové bôby, z ktorých sa vyrábal kakaový prášok. Tým bolo umožnené vyrábať čokoládu oveľa lacnejšie a stala sa dostupnou všetkým spoločenským vrstvám, avšak stále bola konzumovaná iba v tekutom stave.
Ďalší vývoj v technologickom postupe objavil Joseph Fry, ktorý objavil proces miešania kakaového prášku, cukru a rozpusteného masla a takáto nová čokoláda sa čoskoro stala obľúbenou a považuje sa tiež za prvú jedlú čokoládu. Až v roku 1847 sa objavila prvá, nie veľmi nekvalitná a hrudkovitá tabuľka čokolády, ktorá sa vyrábala zmiešaním kakaového masla, kakaového prášku a cukru.
Švajčiar Daniel Peter experimentoval s mliekom ako prísadou do čokolády a podarilo sa mu vyrobiť prvú mliečnu čokoládu už v roku 1875. Švajčiari výrobu čokolády ešte zdokonalili a Rudolf Lindt (po ktorom nesie meno jedna z najslávnejších tovární na čokoládu) vyrobil čokoládu, ktorá sa topila v ústach.
Postupom času sa teda rozvíjal čokoládový priemysel a čokoláda sa stala dostupnou v tuhej forme a nie už ako nápoj. Dnes je čokoláda potravina, ktorá je známa a rozšírená po celom svete.
Philippe Suchard, zakladateľ svetoznámej firmy na výrobu čokolády v roku 1826 zdokonalil zariadenie na mletie kakaových bôbov, jeho princíp sa používa dodnes.
V súčasnosti sú najväčšími výrobcami čokolády Spojené štáty americké, Nemecko a Švajčiarsko. Čo sa týka pestovania kakaovníkov, prvenstvo si držia africké krajiny a Indonézia.
Druhy čokolády
Čokoláda je veľmi populárna potravina a je dostupná v mnohých variantoch:
- Nesladená čokoláda: čistý čokoládový nápoj, rovnako známa aj ako horká čokoláda alebo čokoláda na varenie.
- Tmavá čokoláda: čokoláda bez mlieka ako prísady, niekedy nazývaná ako obyčajná čokoláda.
- Couverture: termín používaný pre čokolády obsahujúce veľa kakaového masla najvyššej kvality.
- Mliečna čokoláda: čokoláda s prídavkom kondenzovaného alebo sušeného mlieka.
- Biela čokoláda: sa vyrába z kakaového masla, neobsahuje pevné kakaové zložky.
V obchodoch sú výrobky, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako čokoládové, ale v skutočnosti ide o rôzne náhrady čokolád. Často sú to rôzne vianočné a veľkonočné figúrky.
Čokoláda a zdravie
Aj keď sa čokoláda považuje za najmenej škodlivý cukrársky výrobok, s jej konzumáciou to netreba preháňať. Obsahuje totiž veľa tukov a cukrov. Každodenná konzumácia väčšieho množstva môže viesť k zvýšeniu hmotnosti a ku kazivosti zubov.
Skupina vedcov pod vedením doktora Normana Hollenberga z Harvardovej univerzity zistila, že kakao je unikátna potravina, ktorá dokáže pozitívne vplývať na krvný tlak, a preto sa odporúča na prevenciu ako aj liečbu hypertenzie. Horká čokoláda znižuje vysoký krvný tlak a obsahuje antioxidanty, ktoré pomáhajú v liečbe kardiovaskulárnych ochorení. Látky v čokoláde zvyšujú činnosť endorfínov, preto má antidepresívne účinky. Pôsobí tiež ako afrodiziakum. Obsahuje minerály ako draslík, vápnik, fosfor, horčík a sodík.
Nutričné hodnoty čokolády (na 100g):
| Nutričná hodnota | Množstvo |
|---|---|
| Energia | 500-600 kcal |
| Tuky | 30-40 g |
| Sacharidy | 50-60 g |
| Bielkoviny | 5-10 g |
| Minerály | Draslík, vápnik, fosfor, horčík, sodík |
Ročná produkcia kakaových bôbov sa pohybuje okolo 600 000 ton a z roka na rok sa neustále zvyšuje. Čokoládový priemysel v Amerike má v súčasnosti hodnotu miliárd dolárov. Trvalo však viac ako 1 000 rokov vývoja a inovácií, kým sa čokoláda zmenila z primitívneho nápoja známeho Mayom a Aztékom v Amerike na potravinu, ktorá vzrušuje a prebúdza naše chuťové poháriky. Vývoj čokoládového priemyslu sa však ani zďaleka neskončil, každý rok pribúdajú nové čokoládové výrobky a nové prísady, ktoré robia konzumáciu čokolády ešte opojnejšou.
tags: #kto #vymyslel #čokoládu


