Kedy sa otvárajú šišky ihličnanov a ako ich využiť
Aj keď je november škaredý, v niektorých veciach je úžasný. Napríklad v tom, že práve november je ideálnym obdobím na zber a sadenie šišiek. Nie je to nič pre netrpezlivých. Kým vám vyrastie strom, je to otázkou mnohých rokov a pri veľkých stromoch dokonca až otázkou generácií.
Ako zbierať a spracovať šišky
Prvým krokom je zber šišiek. Ideálnym termínom je november. V tomto mesiaci sú semená už dostatočne dobre vyvinuté na to, aby dokázali vyklíčiť ale zároveň sa ešte stále držia v šiškách. Zber šišiek v neskoršom období by mohol byť zbytočný, pretože semená z nich by s najväčšou pravdepodobnosťou vypadli.
Zbierajte zatvorené šišky, len vtedy budete mať istotu, že v nich semená ešte sú. Čím vlhkejšie prostredie je, tým sú šišky uzatvorenejšie. Preto po zbere počkajte, kým poriadne preschnú. Bežný scenár šišiek je taký, že po spadnutí na zem a presušení sa šišky otvoria, semená z nich vypadnú a následne prejdú obdobím mrazov. Práve chlad ich naštartuje a spustí v semenách procesy, ktoré sú pri klíčení nevyhnutné.
Šišky ale môžete oklamať a to tak, že prejdú takzvanou stratifikáciou. Najlepším časom na výsev semien ihličnanov je február. Ale nie každý, hlavne experimentov chtivý, chce obrovský strom. Použite miesto semien rovno celú šišku. Po stratifikácii ju navlhčite rozprašovačom na vodu. Šišku zasaďte aspoň do výšky jednej tretiny do substrátu a okolo nej umiestnite mach. Ten bude udržiavať ideálnu vlhkosť.
Pozor na premokrenie, pretože šiška veľmi ľahko zahnije. Pred klíčením môžete celý črepník umiestniť do igelitového vrecka, vďaka ktorému podporíte klíčenie. Črepník umiestnite pri okno, aby mali semená dostatok svetla. Ideálna teplota je okolo 20 °C. Nie je isté, či vám semienka v šiške vyklíčka, preto si pre zvýšenie šance na úspech vysaďte rovno viac kusov. Ale ak sa vám to podarí, zo šišky v črepníku sa môže stať veľmi krásna dekorácia.
Ako na to v štyroch krokoch
Ak máte radi výzvy a nové veci, potom je tento netradičný spôsob pestovania práve pre vás. Máme návod v štyroch krokoch!
Krok 1: Pozbierajte v novembri
Prvým krokom je zber šišiek. Ideálnym termínom je november. V tomto mesiaci sú semená už dostatočne dobre vyvinuté na to, aby dokázali vyklíčiť, ale zároveň sa ešte stále držia v šiškách. Zber šišiek v neskoršom období by mohol byť zbytočný, pretože semená z nich by s najväčšou pravdepodobnosťou vypadli.
Zbierajte zatvorené šišky, len vtedy budete mať istotu, že v nich semená ešte sú. Čím vlhkejšie prostredie je, tým sú šišky uzatvorenejšie. Preto po zbere počkajte, kým poriadne preschnú. Len tak sa otvoria a semená v nich budú mať priestor na klíčenie a rast.
Krok 2: Oklamte ich
Bežný scenár šišiek je taký, že po spadnutí na zem a presušení sa šišky otvoria, semená z nich vypadnú a následne prejdú obdobím mrazov. Práve chlad ich naštartuje a spustí v semenách procesy, ktoré sú pri klíčení nevyhnutné. Šišky ale môžete oklamať a to tak, že prejdú takzvanou stratifikáciou. Nechajte šišky preto napríklad na vonkajšej parapete počas zimy, kde vám vytvoria aspoň peknú zimnú atmosféru.
Krok 3: Počkajte do februára
Najlepším časom na výsev semien ihličnanov je február. Ale nie každý, hlavne experimentov chtivý, chce obrovský strom. Použite miesto semien rovno celú šišku. Po stratifikácii ju navlhčite rozprašovačom na vodu.
Šišku zasaďte aspoň do výšky jednej tretiny do substrátu a okolo nej umiestnite mach. Ten bude udržiavať ideálnu vlhkosť.
Pozor na premokrenie, pretože šiška veľmi ľahko zahnije. Pred klíčením môžete celý črepník umiestniť do igelitového vrecka, vďaka ktorému podporíte klíčenie. Črepník umiestnite pri okno, aby mali semená dostatok svetla. Ideálna teplota je okolo 20 °C. Doba klíčenia bude približne 2 - 3 týždne.
Krok 4: Sledujte, ako rastie
Nie je isté, či vám semienka v šiške vyklíčka, preto si pre zvýšenie šance na úspech vysaďte rovno viac kusov. Ale ak sa vám to podarí, zo šišky v črepníku sa môže stať veľmi krásna dekorácia.
Dekorácia (vianočná guľa zo šišiek)
Dekorácia (vianočná guľa zo šišiek)
Šišky ako predpovedače počasia
Aj popadané šišky môžete použiť na predpovedanie počasia. Ak je vzduch suchý, šišky otvoria šupiny. Ak sa však vlhkosť zvýši alebo sa blíži dážď, pevne sa zatvoria a navzájom sa prekrývajú. Toto vyberavé správanie šišiek súvisí so spôsobom šírenia ich semien - keď je sucho, otvorené šupiny umožnia vetru ľahšie odniesť semená.
Kreatívne tvorenie so šiškami
Šišky sú vďačným materiálom pre kreatívne tvorenie. Vianočné ozdoby nemusíte len kupovať, ale môžete si ich aj sami vytvoriť. Materiálov v prírode je toľko, že skutočne si kúpite len pár základných vecí. Budete potrebovať napríklad polystyrénový základ - guľu, ihlan, stužky, mašličky prípadne špagátiky.
Borovicová šiška je sama o sebe pekná už svojím tvarom, a keď sa na ňu nalepí pár vetvičiek, drobné červené šípky, mašličky a konce odfarbíte farbou, tak máte krásnu vianočnú dekoráciu. Šišky môžete aj nalepiť a kombinovať ich s rôznymi inými materiálmi.
Vytvoriť si môžete aj stromček. Opäť ide o polystyrénový základ v tvare ihlanu a postup je v podstate rovnaký ako pri guli. Nebojte sa použiť sušené ovocie, gaštany, pagaštan konský, nažky z bukvice, plody z platanu. Pri tvorbe adventného venca tiež šišky využijete. Doplniť ich môžete škoricou, ale aj kôstkami z broskýň, čerešní či marhúľ.
Šišky, predtým ako s nimi začneme pracovať, je dobré dať zahriať do rúry. Tak ich zbavíme prípadných škodcov. Je to dobrý trik. A zároveň sa aj pekne otvoria. Ak chceme veci skladovať, tak je dôležité nechať jednotlivé komponenty poriadne vysušiť.
Využitie šišiek v dekoráciách
Šišky - nepravé plody ihličnanov - radím k tomu najlepšiemu, čo príroda vie na dekoráciu ponúknuť. Spája sa v nich pravidelný, šupinami vzorovaný vzhľad, trvanlivosť (ak nejde o jedľu) a relatívna odolnosť so skvelou dostupnosťou. Je až neuveriteľné, že tieto poklady ležia voľne na zemi v parkoch či alejách a ľudia po nich stúpajú. A ešte neuveriteľnejšie je, že som neraz šišky videla už aj v predaji - len s minimálnou úpravou, alebo dokonca aj celkom bez nej.
Čerstvo opadnuté šišky sú sýtohnedé až škoricové a často obsahujú semená. Šišky, ktoré opadli v predošlých rokoch, majú mdlejšiu až sivastú farbu a semená neobsahujú. Výhoda čerstvých šišiek spočíva v tom, že bývajú zriedka napadnuté kazmi a plesňami. Staršie zase nerobia neporiadok vypadávajúcimi semenami. Semená vypadnú, keď sa šiška otvorí. Nie je však šiška ako šiška, nie každá sa hodí všade.
Keďže materský strom je častou takpovediac medzipanelákovou drevinou, jeho šiška je asi najbežnejšia, najdostupnejšia v mestách. Pravdepodobne prvá, ktorú budú zbierať deti a začiatočníci. Má však niekoľko nevýhod, pre ktoré ju ja používam už iba zriedka. Po prvé, je zo všetkých šišiek najviac otváravá. To značí, jej vzhľad sa vo vlhkom a suchom prostredí mení najviac. Vo vlhku má podobu kompaktného kužeľa so zaobleným dnom. Za úplného a dlhodobého sucha sú jej šupiny roztvorené kolmo na stredovú os a podstava je plochá. Schnutie a roztváranie trvá aj niekoľko dní. Nesnažte sa šišku pritavovať alebo natesno obkolesiť materiálom, kým nie je plne roztvorená. Keďže šiška je veľká, hodí sa do väčších ikebán a vencov na hroby. Vďaka plochej podstave sa dobre pritavuje. Pozor však na jej zatvorenie vo vlhku.
Z borovice čiernej možno vytvárať tiež kvety podobné gerberám. Strom parkov, alejí, ale najmä - ako už názov hovorí - prirodzená drevina lesa. Jeho šiška vyzerá ako zmenšenina borovice čiernej. Niektoré exempláre sú skutočne drobnučké a dajú sa porovnávať so šiškami smrekovca. Jej vlastnosti sú rovnaké ako u borovice čiernej. Ja ju však pred borovicou čiernou preferujem, práve kvôli tomu, že je menšia a má mnohoraké využitie. Od ikebán, cez adventné vence až po vence výlučne zo šišiek, kde je dôležitou, ba až hlavnou zložkou. Ideálne je zbierať ju v plne roztvorenom stave za dlhotrvajúceho suchého, teplého počasia. Pri zbere v uzavretom stave nás môže po otvorení nepríjemne prekvapiť prípadnými deformáciami.
Vzácnejší okrasný medzipanelákový strom. Jej šišky nepripomínajú šišky predošlých dvoch borovíc, sú úzke, veľmi dlhé so zaoblenými šupinami. Šupiny často priečne praskajú a ľahko sa lámu. Majú len malé využitie vo väčších ikebanách a vencoch na hroby. Dajú sa z nich však dobre vyrábať šiškové kvietky, pričom jej strihanie je nenáročnejšie ako strihanie borovice čiernej.
Naša najrozšírenejšia drevina lesov je menej bežná v parkoch a alejách, kde býva spravidla nahradená smrekom strieborným. Jej šišky sú veľké, podlhovastné. V uzavretom stave ich šupiny priliehajú tesne k sebe a šišky sú v tvare úzkych zahrotených valcov. Kvôli veľkým rozmerom, malej ploche na pritavenie a výraznej zatvárateľnosti som pre šišky smreka lesného nenašla v dekoráciách veľké využitie. Mimoriadne vhodné sú iba do vencov na hroby, práve pre svoju mohutnosť a ľahkú dostupnosť.
Častý dekoratívny strom parkov, medzipanelákových skupiniek stromov, alejí, záhrad. Jeho šišky sú výrazne menšie a svetlejšie ako u smreka lesného. V uzavretom stave k sebe šupiny nedoliehajú. Otváravosť je podobná ako u jeho lesného príbuzného. Vďaka menším rozmerom sú dekoračne prípustnejšie do menších ozdôb. Najmenšie kusy môžu byť súčasťou šiškových vencov, väčšie aj ikebán a adventných vencov. Zbierame exempláre nezalepené živicou, ktorá tieto šišky často znehodnocuje.
O čosi zriedkavejší okrasný strom parkov a medzipanelákových skupiniek. Jeho šišky sú veľmi podobné šiškám smreka lesného, sú však výrazne menšie. Vďaka tejto vlastnosti nájdu uplatnenie v menších dekoráciách, v ikebanách a vencoch. Rovnako ako u smreka lesného, aj jeho šišky sú veľmi otváravé.
Nie bežný okrasný ihličnan. Jeho šišky sú veľmi podobné smreku omorikovému (pozri vyššie), preto majú aj podobné využitie. Sú však v priemere o kúsok menšie ako u omoriky a jeho roztváravé šupiny sú kratšie a krehkejšie.
Lesný, už menej parkový a medzipanelákový strom. Druh s malými šiškami, často opadávajúcimi spolu s úlomkami konárov. Dá sa použiť celý takýto konárik obsypaný šiškami alebo len šišky samotné. Šišky sú roztváravé, ale nemenia rapídne tvar. V uzavretom stave šupiny k sebe nepriliehajú. Pre smrekovec mám širokú škálu využitia. Šiškami obsypané lysé konáriky sa dajú použiť ako dekorácia do váz alebo byť súčasťou vencov na hroby.
Jedľa je krásny lesný strom, jej šišky žiaľ nie sú súce prakticky na nič. Ich prirodzenosťou je totiž rozpadnúť sa. Pokiaľ sa k nejakej šiške dostaneme, spravidla to býva nedozretá šiška na vyrúbanom strome. Akokoľvek môže táto šiška vyzerať kompaktne, po dlhšej dobe v suchu postupne prichádza o šupiny, až ostane iba stredové vreteno. Možno použiť šupiny samotné na výrobu napríklad drevnatého kvietku, škridiel pre maketu domčeka a podobne, v tomto je ich ľahká oddeliteľnosť výhodou.
Pomerne vzácny strom botanických záhrad a parkov, zriedkavejšie pestovaný na sídliskách. Jeho šišky však stoja za to. Sú stredne veľké a úplne neroztváravé, možno ich teda použiť bezprostredne po zbere nezávisle na počasí.
Ihličnan parkov a iných okrasných skupiniek stromov, v lesoch rastie len vďaka výsadbe. Jej šišky sú veľmi dekoratívne. Majú strednú veľkosť a slabo otváravé, v uzavretom stave k sebe nedoliehajúce šupiny. Cez ne prečnievajú podporné šupiny s troma lalokmi, ktoré vytvárajú na veľmi peknú vzorku. Staré šišky ležiace pridlho na zemi môžu podporné šupiny stratiť. Pozor však na poškodenie podporných šupín pri manipulácií. Vhodná do ikebán a vencov.
Áno, nie je to druh tvoriaci šišky, nie je to ani ihličnan. Napriek tomu ju uvádzam, lebo jej malé, drevnaté plody pripomínajú zmenšeniny šišiek veľmi nápadne. Používam ju najmä na upchtanie škár medzi väčšími šiškami vo vencoch. Na vianočných ministromčekoch zase poslúži ako napodobenina skutočných šišiek.
Rozmnožovanie ihličnanov zo semien
V období od polovice decembra zhruba do konca februára zbierajú lesníci šišky zo smrekovca, aby zabezpečili dostatok reprodukčného materiálu, dostatok semien na dopestovanie nových sadeníc na výsadbu v Tatranskom národnom parku (TANAP).
Vykonáva sa to vtedy, keď sú šišky zrelé, u smrekovca to býva spravidla raz za dva až tri roky. Keď nazbierame dostatok šišiek, prenesieme ich do špeciálnej lúštiarne do Semenolesu v Liptovskom Hrádku, kde budú špeciálnou technológiou striedaním tepla a zimy a v mechanických sitách semienka vytriasané.
Podľa neho je dôležité, aby sa semienka zbierali na takom mieste, kde budú následne aj vysadené nové sadenice. Materiál, ktorý pochádza z tatranských podmienok, by sa mal tam rozširovať a mali by sa pestovať sadenice z pôvodných drevín, pretože tie potom spĺňajú všetky predpoklady k stabilite budúcich lesných porastov,“ zdôvodnil. Podľa Marhefku je veľký predpoklad, že sa potom bude sadeniciam oveľa lepšie dariť.
Semienka sa po zbere a vylúštení vysievajú spravidla na jar v stredisku genofondu drevín na Rakúskych lúkach v ŠL TANAP. V kile už vylúšteného semena môže byť od 120.000 do 150.000 týchto semienok a každý rok vysievame tri až štyri kilogramy smrekovca v TANAP,“ doplnil Marhefka s tým, že semená sa zberajú dvojakým spôsobom. Okrem zbierania priamo zo stojaceho stromu sa získavajú aj z popadaných stromov, pričom druhý spôsob je lacnejší.
Pri fenotypovej klasifikácii sa sledujú predovšetkým tri kritériá, a to produkcia, tvárnosť a korunovosť na tomto strome. Posudzuje sa súbor stromov v poraste, keď spĺňa tieto kritériá, tak sa vytypuje ako uznaný a následne desať rokov figuruje v databáze národných zdrojov a možno z neho počas celého obdobia platnosti programu starostlivosti zbierať reprodukčný materiál,“ dodal s tým, že semená sa zbierajú z prirodzene rastúcich drevín v TANAP, z ihličnanov sú to smrek, jedľa, borovica, smrekovec, borovica limba prípadne kosodrevinová, z listnatých stromov sú to semená bukov, javorov, brestov, ďalej z jaseňa, lipy i jelše. V obvode Štrbské Pleso sa zber väčšinou vykonával práve z kalamitných ležiacich stromov, túto zimu tam však pristúpili aj k zbieraniu zo stojaceho stromu.
Je potrebné sledovať periódu, kedy prichádza k semennému roku smrekovca. „Ja som sa k tomu dostal cez partiu zberačov, ktorí zbierajú už asi 40 rokov, robím to už druhý rok. Je to krásna práca, môžem byť v prírode a zhora je krásny výhľad na okolie. Je však aj dosť fyzicky náročná, treba sa na ňu dostatočne pripraviť. Najprv treba vyliezť hore, zaistiť sa a cestou dole zbierať šišky,“ opísal prácu zberač Vladimír Šmelko s tým, že niekedy pobudne na strome dve hodiny, inokedy aj pol dňa.
tags: #kedy #sa #otvárajú #šišky #ihličnanov
