Kedy zbierať mrkvu: Sprievodca pre úspešný zber

Mrkva je asi tá najznámejšia a najobyčajnejšia zelenina. Obľubujú ju asi všetci. Mrkva je bohatá na vitamíny a minerály, vyniká svojou chuťou a všestranným využitím v kuchyni. Pestovanie mrkvy nie je náročné, no musíte vedieť, kedy je vhodné ju vybrať zo zeme. Správny okamih zberu zeleniny okrem toho závisí od počasia v posledných týždňoch a mesiacoch.

Ak chceme aby bol zber zeleniny vykonaný správne, musíme sa oboznámiť s príslušnými potrebami jednotlivého druhu alebo odrody. Z dôvodu rozmanitosti rôznych druhov a odrôd zeleniny sa nedajú robiť paušálne vyhlásenia o správnom zbere zeleniny. Avšak existuje jedno všeobecné pravidlo: na rozdiel od ovocia sa zelenina neodporúča zbierať ráno. Mnohé druhy, ako šalát, špenát, ale aj reďkovky uvoľňujú nitrát, ktorý môže byť pre ľudí nezdravý.

V tomto článku sa dozviete:

• Ako rozoznať, kedy je mrkva zrelá na zber
• Ako správne žať mrkvu
• Ako mrkvu skladovať
• Tipy pre pestovanie mrkvy

Prečo je mrkva taká obľúbená?

Svoju popularitu si mrkva získala nielen vďaka svojej výraznej chuti a príjemnej chrumkavosti, ale aj vďaka vysokému obsahu beta-karoténu, ktorý sa v tele premieňa na vitamín A, ktorý je značne dôležitý pre dobrý zrak, zdravú pokožku a rovnako tak silný imunitný systém. Je dokázané, že ľudia, ktorí konzumujú denne dve až tri mrkvy, sú oveľa menej v strese ako tí, ktorí mrkvu nejedia vôbec. Obsiahnutá vláknina výborne podporuje činnosť zažívacieho traktu a zároveň čistí črevá. Pretože mrkva tiež výborne zaháňa hlad, je vhodná najmä pri redukčných a odtučňovacích diétach. Najčastejšie sa mrkva používa do čerstvých šalátov, polievok, omáčok, pečiva, ale jedná sa aj o chutnú prílohu.

Mrkva čistí zuby a ďasná, pretože odstraňuje nános a zvyšky jedla presne ako zubná kefka a pasta. Mrkva stimuluje ďasná a podporuje tvorbu slín, ktoré vyrovnávajú ph v ústach. Mrkva pôsobí ako prevencia pred infekciou. Vitamín A pomáha pečeni pri vylučovaní toxínov z tela, dokonca redukuje žlč a tuk v pečeni. Vláknina obsiahnutá v mrkve prečisťuje hrubé črevo a urýchľuje vylučovanie.

Ako rozoznať, kedy je mrkva zrelá na zber?

A ako teda poznať, že je mrkva zrelá na zber? Tu je niekoľko podstatných signálov:

• Vädnúca vňať: Najlepším ukazovateľom zrelosti mrkvy je jej vňať. Pokiaľ začne žltnúť a vädnúť, je to signál, že koreň pod zemou je plne vyzretý a pripravený na zber.
• Doba rastu: Doba zberu sa líši podľa konkrétnej odrody. Preto vám určite pomôžu aj užitočné informácie na sáčku od semienok, kde spravidla býva uvedená informácia za ako dlho môžete zeleninu zberať. Všeobecne platí, že rané odrody sa zo zeme vyťahujú už za 8 týždňov od výsevu, zatiaľ čo neskoré odrody potrebujú až 11 týždňov.
• Test koreňa: O zrelosti mrkvy sa môžete tiež presvedčiť tak, že vykopete pár koreňov na revíziu. Zrelá mrkva by mala byť sýto oranžovej farby a mala by mať na sebe malé korienky. Ak náhodou narazíte aj na mrkvu, ktorá sa farbí do béžová, je to znamenie, že by ste so zberom nemali váhať ani minútu. Bola by prezretá, strácala by svoju prirodzenú chuť a pri skladovaní by mala sa tendenciu kaziť.
• Medzi najtypickejšie vlastnosti, kedy mrkvu vybrať, patrí napríklad:
  • žltnutie vrcholov;
  • priemer mrkvy v strede koreňovej plodiny je väčší ako 1 cm;
  • pozdĺžne praskliny v koreňoch naznačujú neskorý zber.
• Mrkva je pripravená na zber, keď zo zeme trčí koreň asi 1-2 cm a vidíme oranžový vrch, z ktorého vyrastá vňať.

Ako správne žať mrkvu?

Na vyťahovanie mrkvy z pôdy použite rycie vidly a vyberte si deň, kedy bude slnečno a sucho. Prípadná vlhkosť by priniesla riziko, že sa mrkva bude rýchlo kaziť. Po vytiahnutí z pôdy každú mrkvu opatrne očistite od hliny a odstráňte vňať. Nikdy ju neumývajte vodou.

Mrkvu určite neťahajte za vňať, nepomôžete si a ani si nezjednodušíte prácu. Skôr naopak, vňať mrkvy vám ostane v ruke a koreň v zemi.

Jeseň je pre každého záhradkára obdobím, kedy zbiera poslednú úrodu a pripravuje záhradu na "zimný odpočinok". No toto nie je úplným pravidlom, pretože okrem najbežnejšej výsadby cibuľovín na jeseň sa čoraz viac stávajú praxou jesenné výsevy rôznych druhov listovej, či koreňovej zeleniny. Mrkva a petržlen patria medzi najvýznamnejšie druhy koreňovej zeleniny. Vzhľadom na úzku príbuznosť druhov je technológia pestovania dosť podobná. Jesenné výsevy sa vyznačujú netypickým termínom výsevu, pričom hlavným cieľom je využitie benefitov jesene, zimy a skorej jari.

Výsev začíname realizovať najskôr v októbri, kedy predpokladáme, že teploty neposkytnú osivu vhodné podmienky na klíčenie. Osivo v pôde prečká zimu, a následne na jar vyklíči. V tomto období môže čerpať z bohatej zásoby vody v pôde, ktorá sa vytvorila počas zimy. Zároveň sa odbúrajú obranné látky, ktoré bránia klíčeniu (furokumaríny), čo sa najviac týka petržlenu.

Osivo vysievame do hĺbky 15 - 20 mm, do riadkov vzdialených 0,3 - 0,4 m. Ideálnym stanovišťom sú výživné, kypré pôdy. Zimné obdobie je typické premenlivými zrážkami a studeným počasím, dôsledkom čoho pri nízkych teplotách osivo stráca klíčivosť, preto odporúčame urobiť výsev hustejší. Zároveň, je vhodné výsev nakryť bielou netkanou textíliou, aby sme ho chránili a mohli sa tešiť z úrody, čo najskôr. Starostlivosť o porast je viac menej rovnaká, ako pri jarných výsevoch. V období klíčenia a vzchádzania osiva je v prípade nedostatočného množstva zrážok potrebné pomôcť rastlinám závlahou. Porast v dobrej kondícii docielime odburiňovaním a plytkým okopávaním medziriadkov.

Ako ju vybrať

Ak chcete vybrať mrkvu, pevne ju chyťte za koreň a krúživým pohybom si zväčšite miesto okolo koreňa a až potom ju ťahajte smerom nahor. Neťahajte mrkvu za vňať, lebo sa môže odtrhnúť a budete musieť mrkvu vybrať záhradnou lopatkou alebo vidličkou. Hneď po zbere odstráňte zelenú vňať, aby ďalej neťahala živiny z koreňa.

Skladovanie mrkvy

Životnosť a čerstvosť mrkvy môžete predĺžiť tak, že dodržíte niektoré základné zásady. Mrkvu nakrájanú na tenšie kolieska tiež môžete usušiť v domácej sušiarni a odložiť v pohári na neskoršie použitie do polievok alebo dusených jedál.

Vonku koreňová zelenina vydrží do októbra, pokiaľ je počasie priaznivé mnohokrát až do novembra. So zberom sa ponáhľať teda nemusíte. Najotužilejší paštrnák a čierny koreň prežije bez úhony zimu aj na záhonoch.

Na uskladnenie je možné využiť aj prázdny skleník, je ale potrebné postarať sa o to, aby zemina s uskladnenou zeleninou trvalo nepremrzla - založte ju preto do skleníkových záhonov a zakryte silnejšou netkanou textíliou.

Uskladnenú zeleninu musíte čas od času prezrieť. Najviac strát spôsobujú rôzne hniloby a plesne.

Rád, ako uskladniť mrkvu na zimu, je skutočne veľa, a každý záhradkár uprednostňuje trochu iný spôsob. Všeobecne však platí niekoľko základných pravidiel. Tým prvým je, že uskladňujeme iba odrody neskoré, skoré nie sú na dlhodobé skladovanie vhodné. Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju treba zmraziť) a korene dobre očistíme od hliny. Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste.

Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C.

Užitočné tipy pre pestovanie mrkvy

1. Mrkvu vysievajte na jar, keď sa pôda ohreje na približne 10 °C.
2. Mrkvu zalievajte pravidelne, aby pôda zostala vlhká, ale nie premočená.
3. Deformovaná mrkva môže byť výsledkom ťažkej, zhutnenej pôdy alebo prekážok v pôde, ako sú kamene.
4. Mrkvová muška môže byť odradená pestovaním mrkvy v blízkosti cibule alebo pomocou sieťok proti škodcom.
5. Mrkvu skladujte na chladnom, tmavom mieste, ako je pivnica alebo chladnička.

Druhy mrkvy

Mrkva prichádza v rôznych tvaroch, farbách a veľkostiach.

• Chantenay - Tento druh mrkvy má kratší a hrubší koreň, ktorý je ideálny na pestovanie v ťažších pôdach.
• Nantes - Nantes mrkva je jednou z najobľúbenejších odrôd. Má dlhý, rovný koreň s jemnou textúrou a sladkou chuťou.
• Imperator - Tento druh mrkvy má veľmi dlhé a tenké korene. Je ideálna na komerčné pestovanie, pretože má vyššiu výnosnosť.
• Danvers - Táto mrkva má dlhý, kónický koreň a je vhodná do rôznych druhov pôd, vrátane ťažších.
• Fialová mrkva - Tento druh mrkvy má výraznú fialovú farbu a je bohatý na antioxidanty.

Medzi záhradníkmi sa potom odrody mrkvy delia častejšie na skoré a neskoré. Skoré kultivary tiež nazývame karotky. Majú väčšinou tupé korene, jemnejšiu dužinu, sú sladšie a menej vhodné na skladovanie. Zberáme ich ako prvé.

Neskoré kultivary sú vhodné na uskladnenie a zberajú sa až počas jesene. Koreň je väčší, tmavší, chuť výrazná a šupka hrubšia.

Podmienky pre pestovanie mrkvy

Mrkve sa dobre darí vo vlhkejších podmienkach. Potrebuje ľahšiu, výhrevnú a nezaburinenú hlinitopiesočnatú pôdu, bohatú na humus, vápnik a draslík. Čerstvý maštaľný hnoj neznáša, korene sa po ňom rozkonárujú a praskajú. Aj preto ju zaraďujeme do II., prípadne III. trate po plodinách, ktoré boli hnojené maštaľným hnojom alebo kompostom. Vhodné predplodiny sú napríklad plodová a listová zelenina alebo strukoviny. Korene mrkvy rastú do hĺbky, preto musíme pôdu na záhone veľmi jemne spracovať. Tvrdé hrudy či kamene totiž bývajú príčinou deformácií a pomalého rastu koreňov. Na jeseň pôdu na záhone hlboko zrýľujeme a necháme v hrubej brázde. Mrkvu pestujeme z priameho výsevu, pretože neznáša presádzanie. Vysievame veľmi skoro, už v marci, hneď ako záhon obschne a môžeme naň vstúpiť, a pokračujeme až do júna. Vysievame nahusto do riadkov vzdialených od seba 25 - 35 cm. Hĺbka výsevu je 1 - 3 cm. Po výseve pôdu utlačíme ľahkým valcom alebo dlhou drevenou doskou, na ktorú sa postavíme, aby sa utužila a priľnula k semienkam.

Keď rastlina dosiahne výšku okolo 15 cm, mrkvu vyjednotíme ručne na vzdialenosť približne 5 cm, aby mali korene dostatok priestoru na rast. Prácnemu jednoteniu sa vyhneme pri použití kombinovaných výsevných pásikov a obaľovaných osív. V pásiku sú v rozpustnej priesvitnej fólii, ktorá sa vplyvom vody v pôde rozloží, zaliate semienka mrkvy v presne určených vzdialenostiach buď samostatne, alebo so značkovacou plodinou, napríklad reďkovkou, šalátom. Mrkva klíči veľmi pomaly, 3 - 4 týždne. Na záhone sa za ten čas vytvorí pôdny prísušok, ktorý bráni rovnomernému vzchádzaniu a rozrastá sa burina. Ak vysievame voľné, neobalené alebo obalené osivo, je vhodné ho pomiešať so značkovacou rastlinou.

Mrkva zakoreňuje hlboko, preto je aj pomerne odolná proti suchu. Ak sa rozhodneme pre závlahu, musí byť pravidelná. Nerovnomerné zavlažovanie alebo aj výdatné dažde po období sucha spôsobujú deformácie a praskanie koreňov. Praskliny sú vstupnou bránou pre druhotnú infekciu spôsobenú pôdnymi hubami a škodcami.

Kedy zbierať mrkvu

Termín zberu závisí od skorosti odrody a účelu pestovania. Skoré odrody zberáme prebierkou už od mája do júla. Pre vysoký obsah vody v pletivách nie sú vhodné na zimné skladovanie, ale len na rýchly konzum, pretože sú veľmi šťavnaté a rýchlo vädnú.

Najlepším ukazovateľom, že je mrkva vhodná na zber a korene už nerastú, je vyfarbenie. Pár koreňov jednoducho vyberieme a skontrolujeme. Spodné listy žltnú, listová ružica je rozklesnutá.

Neskoré odrody zberáme na jeseň, v priebehu októbra, aj začiatkom novembra, kým nezmrzne pôda. Úrodu určenú na skladovanie pozberáme naraz, najlepšie v slnečný a teplejší deň. Zber v daždivom počasí, zo zamokrenej, mazľavej pôdy je nevhodný. Korene môžu od nadbytku vody praskať. Ak z nejakého dôvodu nestihneme korene vybrať, aspoň záhon zakryjeme netkanou textíliou, čečinou a v najbližšom priaznivom čase korene vyberieme.

Na zber používame rýľ alebo rýľovacie vidly, ktorými korene v riadku mierne nadvihneme. Podryté korene sa uvoľnia a ľahko ich vytiahneme von z pôdy. Ak by sme rýľ nepoužili, len ťahali mrkvu za vňať, vňať by sme síce odtrhli, ale koreň by zostal v pôde.

Korene s vňaťou necháme na záhone alebo v debničke v tenkej vrstve mierne zaschnúť, najlepšie niekoľko hodín, aby pôda nalepená na koreňoch sama odpadla.

Pôdu z koreňov neotĺkame, nedrhneme kefou ani neumývame vodou, ale opatrne utrieme jemnou handričkou, prípadne použijeme textilné rukavice. Pri čistení korene zároveň vytriedime.

Mrkva a jej vlastnosti

Mrkva a petržlen patria k najobľúbenejšej koreňovej zelenine nielen do polievok a šalátov. Nedarí sa im ale všade. Mrkvu ani petržlen netreba nikomu osobitne predstavovať, sú základom mnohých polievok a súčasťou šalátov. Dochucujú aj mäsové jedlá a v grilovanom stave sú skvelou prílohou. Možno ich aj mraziť, sušiť, lisovať na šťavy či mixovať na smoothie.

Mrkva obsahuje cukry, provitamín A, vitamíny B, C, E, H, minerálne látky, ako sú vápnik, horčík, fosfor, mangán, železo, meď, zinok, ale aj kyselinu kremičitú, listovú a farbivá. Petržlen je na tom z hľadiska obsahových látok podobne. Nachádzajú sa v ňom cukry, vitamíny C,E, PP, provitamín A, minerálne látky ako draslík, vápnik, fosfor, horčík, železo, zinok, silice.

Mrkva obyčajná (Daucus carota) je dvojročná rastlina. V prvom roku sa vytvorí dužinatý koreň a listy, v druhom vzpriamená kvetinová byľ porastená chĺpkami, ktorá má výšku 1 až 1,50 m. Drobné biele, žltkasté i ružovkasté kvety sú usporiadané v plochom okolíku, pričom stredný kvet v okolíku je často hnedofialový. Plodom je drobná, dvojdielna nažka s háčikmi, v ktorej je ukryté semienko.

Tabuľka: Odrody mrkvy a ich charakteristika

tags: #kedy #sa #zbiera #mrkva

Populárne príspevky:

• Králičie ľadvinky
• Zdravé kuracie ragú
• Chutná pečená cuketa
• Návod na farbenie vajíčok s cibuľovými šupkami
• Sprievodca výberom vstavanej rúry (52 l)