Ako úspešne pestovať paradajky a čili papričky v kvetináčoch na parapete

Pestovanie vlastných paradajok a čili papričiek môže byť obohacujúca a uspokojujúca činnosť. Či už máte záhradu alebo len balkón, môžete si vychutnať čerstvé plody priamo z vášho domova. V tomto článku sa dozviete, ako pestovať paradajky a čili papričky v kvetináčoch na parapetnej doske, čo je ideálne riešenie pre tých, ktorí nemajú záhradu, ale chcú si dopriať čerstvé a chutné plodiny.

Pestovanie čili papričiek v kvetináči

Vypestovať si vlastné čili papričky je skutočne jednoduché. Potešujúcou správou pre vás určite bude fakt, že sa papričkám bude dariť dobre v záhrade, ale aj v kvetináči. Sú mimoriadne nenáročné na priestor a aj tak vás obdaria množstvom chutných a zdravých plodov. Na výber máte množstvo chutí, farieb, veľkostí a, samozrejme, aj stupňov štipľavosti. Tú spôsobuje látka s názvom kapsaicín a meria sa podľa Scovilleho stupnice. Existujú doslova stovky odrôd čili papričiek, bude teda závisieť len od vášho vkusu a chuti, ktoré uprednostníte.

Platí, že ak chceme mať papričky len na ozdobu, vhodné je zvoliť si menšie a farebnejšie druhy so zaujímavým tvarom, napríklad Twilight či Purple princess. Dôležité je aj to, kde budete pestovať. Napríklad Demon red či Apache majú skvelú chuť a dariť sa im bude aj v kvetináči na parapetnej doske. Pestovanie čili papričiek zvládne aj začiatočník. Nie sú výnimkou a aj u nich má každá rastlinka svojské potreby, ktoré treba rešpektovať.

Výber semien

Ak ste sa rozhodli, akú odrodu budete pestovať, dôležité je zaobstarať si kvalitné semená. Najlepšie sú európskeho pôvodu, pretože sú lepšie prispôsobené na naše podmienky, než napríklad tie z Mexika či Indie. Ideálnym obdobím na sadenie je predjarie, teda mesiac február, prípadne začiatok marca. Dôvodom skoršieho sadenia je najmä to, že väčšina pálivých odrôd má dlhšiu dobu klíčenia.

Sadenie a klíčenie

Pri sadení je dôležitá zemina (substrát). Najvhodnejšie je použiť špeciálne určenú na výsev, ktorá sa vyznačuje dobrou priepustnosťou. Odporúča sa sadiť do priesadových kontajnerov. Uľahčí to ďalšiu manipuláciu s rastlinkami a ich následné presádzanie. Pred výsadbou môžeme semienka namočiť na pár hodín do vody, aby dobre nasiakli, urýchli to klíčenie. Pre klíčenie je vhodné udržiavať stabilnú teplotu cca 24 - 26 °C. Semienka môžete umiestniť na parapetnú dosku, kde je radiátor a zároveň dostatok svetla. Zeminu, do ktorej sú vložené, treba udržiavať neustále vlhkú. Rýchlosť, akou vyklíčia, sa líši od druhu čili papričiek.

Starostlivosť o sadenice

Keď sa na sadeničkách objavia prvé lístky, môžeme rastlinku presadiť. Urobte tak však iba v prípade, ak ju chcete pestovať v interiéri. Papričky určené na pestovanie vonku či v nevyhrievanom fóliovníku sa presádzajú až vtedy, keď nehrozia prízemné mrazy. Rastlinky sadíme do kvetináčov - odtokové dierky by sme mali upchať papierovým obrúskom alebo dať na spodok drenáž, aby sa voda v zálievke nevyplavovala von. Polievame podľa potreby každých 4 - 5 dní, radšej častejšie a menšie množstvo.

V kvetináči môžeme čili papričky pestovať po celý rok. Okrem tepla, vody a svetla nemajú žiadne špeciálne nároky, stačí ich len umiestniť za okno a pravidelne zalievať. V izbových podmienkach môžeme rastlinky aj pravidelne zastrihávať, zabezpečí to ich zahustenie. Väčšina čili papričiek je čiastočne samoopelivá, ak ich však pestujeme v interiéri bez potrebného prievanu a opeľovačov, pomôcť im môžeme umelým oplodnením. Stačí jednoducho pretrieť všetky kvety štetcom.

Do väčšieho kvetináča môžeme presádzať aj v čase kvitnutia, pozor však na korienky! Pri pestovaní v záhrade je takisto potrebné zabezpečiť rastlinám dostatok svetla. Pôda, v ktorej ich pestujeme, by mala byť dostatočne prevzdušnená. Predpokladom dobrej úrody je pravidelná zálievka, vyhnúť by sme sa však mali prelievaniu. V takom prípade hrozí, že nám začnú listy aj nedozreté papriky opadávať. V horúcich dňoch treba rastlinky pred spálením chrániť tienením.

Počas rastu dodávame papričkám živiny prihnojovaním. Ani tu by sme to ale nemali preháňať, inak budeme mať rastliny obsypané listami, no zato bez plodov. Aj keď sú papričky menej náchylné na napadnutie škodcami, treba ich sledovať a poskytnúť im potrebnú ochranu. Plody čili papričiek dozrievajú do 2 až 4 mesiacov, podľa odrody. Čím dlhšie ich necháme na rastline, tým budú pálivejšie. Zároveň však budú obmedzovať rast nových kvetov a plodov. V interiéri môžeme rastliny uchovávať 2 až 3 roky.

Pestovanie paradajok v kvetináči

Paradajky sú také obľúbené, že ich pokojne môžeme volať zeleninové zlato. V svetovej i slovenskej kuchyni majú nenahraditeľné miesto. Paradajky nájdeme takmer v každej záhrade. Ich obľúbenosť a relatívna jednoduchosť pestovania im v súčasnosti vyslúžili prvé miesto v rebríčku, čo aktívni i víkendoví záhradkári najviac pestujú. Ak ste aspoň raz vyskúšali, ako chutia paradajky vypestované v záhradke, dáte nám za pravdu, že tie zo supermarketu sú už na vedľajšej koľaji.

Domáce vypestované paradajky majú vynikajúcu chuť, ktorej sa nevyrovná žiadna umelá paradajka zo supermarketu. Paradajky obsahujú lykopén, najsilnejší prírodný antioxidant. Antioxidanty bojujú proti voľným radikálom, molekulám ktoré spôsobujú rôzne chronické ochorenia. Práve teraz nastáva čas ich výsevu na predpestovanie priesad. Máte radi chuť čerstvej paradajky? Radi by ste si vypestovali vlastné rastlinky, no neviete ako na to? Máme pre vás jednoduchý postup aj s praktickými tipmi.

Výber odrody

Paradajkový trh je plný špecifických druhov. Pri výbere semien máte na výber z mnohých druhov. Líšia sa od seba textúrou dužiny, chuťou aj veľkosťou či tvarom. Zafarbenie môže byť od zelenej, cez žltú a oranžovú, klasickú červenú až po višňový odtieň. Medzi frekventovanými druhmi nájdeme kríčkové odrody, tie smelo vypestujete aj na balkóne. K obľúbeným patria bezpochyby cherry paradajky a im podobné kokteilové paradajky, ktoré majú malé okrúhle plody. Medzi obľúbené odrody kríčkových paradajok patrí Karla a Pavlína.

Okrem spomínaného delenia pestovatelia ešte rozlišujú rýchlo rastúce paradajky s veľkými plodmi - takéto druhy potrebujú nejaký oporný bod (ide o takzvané indeterminantné odrody).Stretnúť sa môžete s pôvodnými odrodami alebo hybridmi. Pôvodné odrody majú výraznejšiu chuť a môžete si z nich odložiť semienka na nasledujúcu sezónu.

Príklady odrôd:

Tornádo F1: klasická odroda paradajok, ktorá má veľké, červené a okrúhle plody.
Karla: stredne skorá odroda s guľatými a pevnými plodmi.
Pavlína: rastlina s mohutnejším vzrastom a veľmi pevnými a sladkými plodmi.
Sungold F1: táto odroda má plnú chuť a je považovaná za jednu z najlepších.

Existujú rôzne typy paradajok:

Indeterminované (nekríčkové): Rastú počas celého vegetačného obdobia a môžu dosiahnuť veľké výšky. Kolíkové paradajky sa pestujú s oporou. Neprestávajú rásť až do konca vegetačného obdobia.
Trpasličie paradajky dorastajú len do 0,5 - 1 m. Môžete ich preto pestovať bez opory, dokonca aj v črepníku.

Predpestovanie priesad

Sadenice sa dajú kúpiť už predpestované, ale môžete si ich pestovať aj sami v skleníku, zimnej záhrade alebo interiéri. Paradajky si môžete zasadiť už z vopred kúpených priesad alebo si vypestovať priesady vlastné. Pestovanie vlastných priesad nám ponúka väčší výber z rôznych odrôd, viete si tak nájsť ten správny typ paradajky, ktorá chutí najviac vám. Pri už vypestovaných priesadách je výber odrôd značne menší.

Paradajky patria medzi najobľúbenejšie plodiny pestované v záhradách po celom svete. Pestovanie paradajok však vyžaduje určitú starostlivosť a vedomosti. Vzhľadom na krátku vegetačnú sezónu v našich podnebných podmienkach je preto potrebné predpestovanie sadeníc. S výsevom začnite vopred. Vhodný čas na pestovanie vlastných priesad paradajok je obdobie konca zimy a začiatku jari, teda približne od druhej polovice februára a počas marca. Vhodným časom na výsev paradajok je druhá polovica februára až začiatok marca. Druhá polovica februára je ideálny čas na výsev na dopestovanie vlastných sadeníc.

Na predpestovanie priesad zvolíme zakoreňovače, pareniská, taktiež môžeme použiť tégliky od jogurtov, umelé poháriky alebo aj obal z vajíčok. Na pestovanie priesad paradajok, papriky či zeleru vám okrem zakoreňovačov postačí aj téglik od jogurtu, umelé poháre či obal z vajíčok. Nevkladajte na jar semená hneď do pôdy, predpripravte si ich už začiatkom kalendárneho roka v zakoreňovačoch. Vysievajte 6 - 8 týždňov pred predpokladanými poslednými mrazmi, koncom februára až v polovici marca do hlbších nádob (aspoň 10 cm). Nádoby by mali mať drenážny otvor.

Postup krok za krokom

Kvetináče s priemerom 9 - 10 cm naplníme takmer až po okraj výsevným substrátom bez rašeliny alebo s obsahom kompostu. Jemne utlačíme, poriadne zalejeme.
Semená rovnomerne rozložíme na povrch tak, aby boli od seba vzdialené 1 - 2 cm.
Na povrch nasypeme cca 5 mm vrstvu substrátu alebo vermikulitu a jemne utlačíme.
Každý kvetináč označíme názvom odrody a dátumom výsevu. Substrát udržiavame vlhký.
Výsevy dáme na miesto, kde je vyrovnaná teplota 15 - 20 °C. Vhodný je vykurovaný skleník, ako aj svetlý okenný parapet.
Rastliny vyklíčia za 7 až 14 dní. Keď budú ich klíčne listy dostatočne veľké a začnú sa objavovať pravé, môžeme pikírovať.

Nádobu naplňte v dvoch vrstvách. Overte si ešte pred rozbalením osiva, aké majú jednotlivé semená nároky. Vysievajte buď naširoko alebo do riadkov. Myslite na to, aby sa semená nedotýkali. Nesejte ich príliš hlboko. Substrát zavlažte pomocou rozprašovača alebo fľaškou s malými dierkami vo vrchnáku. Nepremočte ich.

Plastovú nádobu hlbokú 5 cm zľahka naplňte substrátom takmer doplna. Urobte asi 1 cm hlboký riadok. Doň nasypte semienka rajčín, približne 1 ks na 1 cm. Následne treba výsev zavlažiť. Na to odporúčam použiť rozprašovač. Zabránite tak vyplaveniu semienok na povrch, tak by sa totiž znehodnotili. Takto pripravenú misku je ideálne zakryť, na to poslúži aj potravinárska fólia či mikroténové vrecko. Pomôžu udržať rovnomernú klímu pre výsev. Do dvoch týždňov by sa mali objaviť prvé klíčky. To je čas na premiestnenie výsevnej misky na slnečné miesto.

Takto pripravené budúce sadenice umiestnime na svetlé miesto, najlepšie na okenný parapet, kde sa veľmi nekúri. Teplota by sa mala pohybovať okolo 18 - 22 °C. Ak chceme predísť padaniu klíčiacich rastlín, treba zaliať semienko po sejbe, prípadne na začiatku vzchádzania rastlín prípravkom Magnicur energy. Ak pestujete viac odrôd, nezabudnite si ich označiť.

Starostlivosť o priesady

Pre vývoj samotnej rastliny je vhodné slnečné miesto a pravidelné zavlažovanie. Semienka jemne zalejte odstátou vodou. Po výsadbe pôdu nezalievme prúdom vody, ale pravidelne kropíme rozprašovačom tak, aby substrát nikdy nevyschol.

Vyhnime sa umiestneniu na priame slnečné svetlo, ktoré môže na citlivých listoch mladých rastliniek spôsobiť popáleniny. Priesady paradajok a paprík potrebujú veľa svetla. Ak ich umiestnite na parapetnú dosku, pravidelne ich otáčajte. Pri pestovaní rastlín na parapete ich nezabúdajte raz za čas otočiť, aby sa neťahali za svetlom do jedného smeru.

Keď sa vytvoria prvé klíčne lístky, odstránime fóliu a necháme rastlinky voľne rásť, kým sa nevytvoria pravé listy. Paradajky sadíme hlboko, až po klíčne listy, a následne udržiavame zem vlhkú. Priesady neustále zavlažujte, lebo pôda nesmie byť ani suchá, ani premočená.

Zatiaľ čo pestovanie priesad šalátu a hlúbovín si vyžaduje teplotu okolo 10 - 15°C, teplomilná zelenina potrebuje viac. Čím však teplota bude vyššia, tým viac svetla rastliny potrebujú. Po vyklíčení semienok budú rastliny potrebovať nočnú teplotu okolo 15 °C a dennú 20 - 25 °C. Takéto podmienky podporujú rozvoj koreňovej sústavy. Mala by sa pohybovať okolo 25 °C, čo môžete dosiahnuť prikrytím nádoby.

Pikírovanie

Len čo sa objavia rastliny s prvými lístkami, mali by ste vykonať takzvané prepichovanie paradajok. Pri prepichovaní sa mladé paradajky presúvajú z pôdy, kde ste ich prvotne zasadili, na miesto, kde budú mať väčší priestor na rast. O čom je vlastne reč? Zasadiť ich môžete do klasických plastových pohárikov, kvetináčov alebo zakoreňovačov. V momente, keď majú rastliny vyvinuté klíčne listy, môžete začať s pikírovaním. Pikírovanie robíme vtedy, ak máme v nádobe vzídených viac rastlín. Prípadne ak sme semienka zasadili do menšej nádobky (sadenicový panel, paletka od vajíčok).

Keď sa na sadeniciach objavia tzv. pravé listy, je ideálny čas na pikírovanie, teda presadenie sadeníc do väčších nádob. Sadenice podoberieme napríklad vidličkou a opatrne vyklopíme. Chytáme ich skôr za lístky a nie stonky, ktoré sú v tejto fáze veľmi krehké. Každú z rastlín vysadíme hlboko do samostatného malého kvetináča s priemerom 8 - 9 cm. Priesadu vložte do sadbovačov alebo do kelímkov od jogurtu.

Výsadba priesad do záhrady

S výsadbou priesad sa neponáhľajte, aby sa vám nestalo, že rastliny budú prerastené alebo nedostatočne vyvinuté. Odporúčame vysádzať priesady až po 15. máji, kedy už nehrozia posledné mrazy, a aj pôda by už mala byť dobre prehriata. Ideálny čas na výsadbu priesad do záhrady je podvečer. Priesady však môžete vysadiť do zeme až po uplynutí jarných mrazov, čiže v druhej polovici mája. Aklimatizované sadenice paradajok vysádzajte s dodržaním vzdialenosti 60 cm pri kolíkových odrodách, pri kríčkových až 1 m. Najlepším počasím na sadenie je oblačný deň bez priameho slnka.

Pred vysadením budete musieť sadenice aklimatizovať, aby si navykli na vonkajšie podmienky. Aklimatizácia by mala trvať aspoň 7 dní. Vyneste ich na polotienisté miesto do záhrady v prvý deň na 2 - 3 hodiny. Postupne tento interval predlžujte a presúvajte na miesto s viac slnečnými lúčmi. Paradajky nemajú rady mráz. Nízke teploty pod nulou túto rastlinu ničia. Na vysadenie rajčín vyberte teplé, slnečné miesto. Budú potrebovať minimálne 6 hodín priameho slnka denne.

Pôda by mala byť dobre prekyprená. Rajčiaky sadíme na slnečné miesta do riadkov vzdialených cca 60 - 70 cm do jamky hlbokej aspoň 15 - 20 cm. Pridať môžeme aj mykoríznu hubu pre rajčiny a papriku. Ku kolíkovým odrodám nezabudnime dať opory. Jednotlivé sadenice priviažeme k oporám, predídeme tak padaniu rastlín a zlomeniu vetiev pod ťarchou plodov. Ak treba, vylomíme aj prvé zálistky. Plody tak skôr a lepšie dozrejú. Plánujete sadiť paradajky do skleníka či fóliovníka? V tom prípade začnite s výsadbou sadeníc v prvej polovici marca. Pokiaľ chcete paradajky vysádzať vonku v záhonoch, úplne stačí, keď začnete s výsadbou sadeníc až na sklonku marca.

Na dno výsadbovej jamy pridajte kompost. Z rastlinky odstráňte všetky listy, ktoré narástli pod vrcholovými listami. Vysádzajte hlboko - v pôde by sa mala nachádzať celá stonka až do vzdialenosti 3 cm od vrcholových listov. Takto podporíte tvorbu nových koreňov, ktoré si rastlina bude vyháňať zo stonky. Sadenice paradajok nikdy nesadíme zvisle do zeme, ale kolmo tzn. že rastlinku oprieme o jamku a zasypeme pôdou.

Sadenicu zasypeme pôdou a pôdu poriadne zatlačíme, aby po zaliatí nevznikla jamka. Sadenice výdatne zalejeme. Vysadené sadenice dobre polejeme. Takto si paradajka vytvorí rozsiahlejší koreňový systém. Rastlinu polievajte tak, aby bola pôda vlhká a vodu nikdy nelejte na listy a plody. Po vysadení bude potrebné ku kolíkovým paradajkám zatĺcť do zeme oporu. Mala by mať výšku minimálne 2 m nad zemou. Umiestnite ju do pôdy približne 10 - 15 cm od rastliny. Dbajte o dostatočnú stabilitu, aby sa mali paradajky po čom ťahať. K opore paradajky priväzujte približne každých 25 cm výšky.

Starostlivosť o paradajky po výsadbe

Zalievajte pravidelne po presadení približne 2 týždne. Keďže si paradajky vytvárajú mohutný koreňový systém, ktorým ťahajú vody až z 2 - 2,5 m hĺbky, zalievanie bude potrebné len počas dlhšieho sucha. Priveľmi časté polievanie by malo za následok, že by korene nerástli do hĺbky. Počas dozrievania zalievame opatrne pri korienkoch, vyhýbajte sa listom. Ideálny čas na polievanie je skoro ráno a večer, kedy slnko už tak nepáli. V dobe dozrievania plodov zalievame opatrene, aby nedochádzalo k praskaniu plodov.

Ak chcete podporiť úrodnosť, zachovávajte na rastline len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení. Bočné výhonky nájdete medzi listom a hlavnou stonkou. Vďaka odstraňovaniu bočných výhonkov bude využívať rastlina všetku energiu na produkciu plodov. Odstraňovať môžete tiež spodné bočné stonky s listami. Sú to bočné výhonky, ktoré rastú v pazuchách listov.

Prihnojovať by sme mali začať asi 3 - 4 týždne po výsadbe sadeníc hnojivami , ktoré sú určené pre paradajky. Vďaka svojmu zloženiu hnojivá dodávajú potrebné živiny rastlinám vo vyváženom pomere. Ak ste hnojili paradajky pri presádzaní, neskôr už nebude potrebné.

Kvalitná Pôda: Pôda by mala byť dobre priepustná a bohatá na živiny.

Od vysadenia budete musieť počkať dva až tri mesiace, kým budete môcť začať zberať prvú úrodu. Plody paradajok prestanú dozrievať až s príchodom chladného počasia. Paradajky sú pripravené na zber, keď sú úplne vyfarbené a jemne sa dajú stlačiť.

Pestovanie paradajok na balkóne

Ak nemáte vlastnú záhradu, paradajky si môžete dopestovať aj na balkóne. Ak nemáte vlastnú záhradku, môžete si paradajky vypestovať aj na balkóne. Ideálne je ak máte balkón na slnečnej strane. Zaobstarajte si dostatočne veľké nádoby s objemom do 60 l a s drenážnymi otvormi. Na trpasličie odrody postačia aj menšie nádoby. Vyberte si vhodnú nádobu, ideálne väčší kvetináč (paradajky môžete vysadiť aj do rôznych debničiek či pevných vriec). Do črepníkov nasypte priepustný záhradný substrát s dostatkom živín.

Dbajte o časté zalievanie, aby sa pôda nevysušila. Predpripravte si pôdu, do ktorej budete siať. Nezabudnite rastlinkám dopriať dostatok slnečného svetla. Starostlivosť o rajčiny nie je náročná - dôležitá je pravidelná zálievka. Aj tu však platí heslo “všetko s mierou”. Vyhýbajte sa polievaniu počas poludnia a už vôbec nepolievajte rastliny priamo na lístky. Dozreté paradajky prezradí sýta červená farba, záhradkári ich odporúčajú zbierať zrána.

Tabuľka: Stručný prehľad pestovania paradajok

Krok	Čas	Popis
Výsev semien	Február - Marec	Do kvetináčov s kvalitným substrátom
Pikírovanie	Po vytvorení prvých pravých listov	Presadenie do väčších nádob
Aklimatizácia	7 dní pred výsadbou	Postupné privykanie na vonkajšie podmienky
Výsadba	Po 15. máji	Na slnečné miesto do dobre pripravenej pôdy

Výber kvetináčov

Kvetináče z keramiky sú klasickým predstaviteľom kvetináčov pre interiérové rastliny. Keramika je väčšinou glazovaná, je vodotesná a má hladký povrch. Jej výhoda sa preukáže hlavne pri čistení kvetináčov. Zároveň chráni parapet pred stopami od vody. Keď sa už rozhodnete pre konkrétny materiál, v ponuke je takmer neobmedzený výber farieb a tvarov. Pri výbere správnej veľkosti myslite na to, že priemer ozdobného kvetináča by mal byť o 2 cm až 3 cm väčší ako priemer výsadbového kvetináča.

Na čo slúžia izbovým rastlinám výsadbové a ozdobné kvetináče?

Izbovým rastlinám sa najlepšie darí vo výsadbových kvetináčoch, ktoré sú doplnené vhodným ozdobným kvetináčom. Nesaďte svoje rastliny priamo do ozdobného kvetináča - aj keď sa to možno zdá ako jednoduchšie riešenie. Existujú na to viaceré dôvody: Kvetináč z plastu alebo hliny má na dne otvor, cez ktorý môže prebytočná voda vytiecť do ozdobného kvetináča. Kvetináče z hliny sú vhodné najmä ako vnútorné kvetináče, pretože vďaka svojim poréznym stenám sa voda dobre odparuje a rastlina môže dýchať. Ozdobné kvetináče pritom nemajú len dekoratívnu funkciu. Keďže nemajú na dne otvory, používajú sa ako záchytné nádoby na vodu vytekajúcu z kvetináča vo vnútri. Ozdobné kvetináče tak chránia parapetnú dosku pred nepeknými škvrnami od vody a zeminy.

Ozdobné kvetináče: Výhody a nevýhody prírodných materiálov

Kvetináče z keramiky sú klasickým predstaviteľom kvetináčov pre interiérové rastliny. Keramika je vo väčšine prípadov glazovaná, je vodotesná a má hladký povrch. Výhody týchto vlastností sa preukážu hlavne pri čistení kvetináčov. Zároveň chráni parapet pred stopami od vody. Keramické kvetináče sú navyše dostupné v širokej škále farieb a tvarov: vzorované, hladké, okrúhle alebo hranaté. Ak kladiete dôraz na prírodný vzhľad, zamilujete si ozdobné kvetináče z prútených materiálov. Nezabudnite však použiť vodotesnú výstelku z fólie alebo podobného materiálu, inak môže voda vytekať. Prútený materiál vás presvedčí aj tým, že sa len tak ľahko nepoláme.

Plast ako alternatívny materiál pre vnútorný kvetináč

Plastové ozdobné kvetináče sú nerozbitnou alternatívou keramických kvetináčov a sú navyše dekoratívne. Aj tu máte na výber množstvo farieb a dizajnov. Kúpiť si môžete dokonca priehľadné či polopriehľadné modely. Výhoda materiálu: Je odolný voči zlomeniu a absolútne vodotesný. Cez plast sa na rozdiel od hliny nedokáže odparovať voda, preto je plastový kvetináč vhodný pre rastliny s vysokou potrebou vody. Hladký povrch materiálu sa ľahko čistí, a preto nevytvára žiadny podklad na usadenie sa choroboplodných zárodkov, baktérií a plesní - z tejto vlastnosti profitujú najmä mladé, citlivé rastliny. Na rozdiel od napr. keramických kvetináčov sú plastové kvetináče relatívne ľahké, a preto nie sú také protišmykové a stabilné.

Farebné kvetináče na vytvorenie akcentov

Keď sa už rozhodnete pre konkrétny materiál, máte takmer neobmedzený výber farieb a tvarov. Možnostiam úpravy sa pri tom nekladú takmer žiadne medze. Ak máte v obľube aranžmány tón v tóne, budete nadšení napríklad z červenej amarylky v červenom kvetináči. S vhodným ozdobným kvetináčom si môžete doma vytvoriť akcenty. Často pôsobí mimoriadne harmonicky, ak sú kvetináče zladené so štýlom zariadenia. A pamätajte: Aj ozdobné kvetináče nasledujú aktuálne trendy. Keďže však ozdobné kvetináče sľubujú dlhú životnosť, odporúčame vám vybrať decentný, nadčasový model.

Tvary ozdobných kvetináčov

Tvar kvetináčov už zďaleka nie je len okrúhly. Aj hranaté tvary ponúkajú veľmi pekné možnosti na dizajn. Tieto kvetináče môžete napríklad pôsobivo zoradiť vedľa seba. Pri výbere kvetináča dbajte však na to, aby jeho tvar negatívne neovplyvnil jeho stabilitu. Ak sa priemer a výška kvetináča zhodujú, je to pre rastlinu len dobré. Kvetináče, ktoré sa smerom nadol výrazne zužujú, sa môžu oveľa ľahšie preklopiť ako valcové tvary. Môže sa to stať hlavne vtedy, ak sú v nich zasadené vysoké rastliny, ako orchidey. Všeobecne platí: Zamerajte sa na potreby rastlín. Niektoré rastliny obľubujú napríklad úzke, vysoké kvetináče, pretože ich korene rastú do hĺbky.