Ako pestovať a zbierať baklažán: Úplný sprievodca pre bohatú úrodu

Pohľad na sýtofialové, lesklé plody baklažánu visiace na rastline je odmenou pre každého záhradkára. Táto teplomilná zelenina si našla pevné miesto v kuchyniach. Mnohí pestovatelia však robia pri zbere zásadnú chybu - v snahe dopestovať čo najväčší kus nechajú plod na rastline príliš dlho. Výsledkom je horká, špongiovitá dužina plná tvrdých zrniečok. S baklažánom je to presne naopak, ako si mnohí myslia. Jeho kulinársky vrchol nie je v maximálnej veľkosti.

V tomto článku sa dozviete, ako správne pestovať baklažán a kedy ho zbierať, aby ste si vychutnali jeho najlepšiu chuť.

Čo je dobré vedieť o baklažáne

Baklažán (Solanum melongena), nazývaný aj „fialové vajce“, je jednoročná letnička z čeľade ľuľkovité. Počas rastu sa rozkonáruje a prináša tmavofialové, čierne, biele, zelené a žlté oválne, podlhovasté alebo guľaté plody s lesklým povrchom, široké 5 až 10 cm. Ich veľkosť a tvar závisí od odrody a spôsobu pestovania.

Hoci ide o ovocie, baklažány sa bežne nazývajú „kráľom zeleniny“, prinajmenšom v Indii, pretože sú jednou z najuniverzálnejších a najfunkčnejších potravín v kultúrnej oblasti.

Ako pestovať baklažány v nádobách zo semien | Jednoduchý návod na výsadbu

Baklažán obsahuje draslík, vápnik, meď a horčík, pričom najviac v ňom nájdete draslíka. Tento minerál je dôležitý pre správnu funkciu nervovej sústavy, pečene, srdca aj svalov. Baklažán pomáha znížiť hladinu cholesterolu, pre vysoký obsah vlákniny prispieva tiež k dobrému tráveniu. Má močopudný účinok a chráni pred vznikom obličkových kameňov.

Ako pestovať baklažán

Baklažány sú čoraz populárnejšie nielen v našich kuchyniach, ale aj v záhradách. Novšie kultivary baklažánov sú vhodné aj pre menej skúsených pestovateľov. Majú menšie plody, ale rodia viac, sú odolnejšie voči zmenám počasia i chorobám.

Baklažán má podobné nároky na pestovanie ako papriky. Baklažán (Solanum melongena) je veľmi teplomilná rastlina z čeľade Solanaceae. Je príbuzná rajčinám, paprikám i zemiakom, a teda je aj podobne náročná na teplo, slnko, výživu i vodu. Optimálna denná teplota pri pestovaní je 20 - 26 °C, nočná 16 - 18 °C.

Baklažán (Solanum melongena) rastie najlepšie na slnečných a teplých miestach, na hriadkach alebo aj v skleníkoch a fóliovníkoch. V krytých priestoroch môžeme získať vyššiu úrodu. Bohato rodiace rastliny si vypestujeme z kvalitných priesad, ktoré sa dajú kúpiť koncom jari alebo si ich vypestujeme svojpomocne. Začať však musíme čím skôr, pretože mladé rastliny potrebujú na svoj vývoj dlhší čas.

Ľuľok baklažánový (Solanum melongena) alebo baklažán je rastlina z čeľade ľuľkovité, ktorá potrebuje veľa tepla na úspešnú úrodu, takže sa najlepšie pestuje v skleníku. Vonku bude plodiť na veľmi miernych miestach alebo počas dlhých horúcich liet. Aj keď baklažán pochádza z Nepálu, Indie, Bangladéšu, Pakistanu a Srí Lanky, je blízko príbuzný paradajkám a paprike, takže sa ľahko pestuje aj v našich podmienkach. Môžete ho pestovať zo semien v interiéri alebo si môžete kúpiť mladé rastliny.

Výber odrody

Pri výbere odrody baklažánu zohľadnite klimatické podmienky a priestorové možnosti. Ak pestujete baklažán vonku, vyberte si odrody, ktoré znášajú chladnejšie počasie, zrážky a sú odolné voči niektorým patogénom, ako je fytoftóra zemiaková (Phytophthora infestans).

Medzi obľúbené odrody patria:

NERO - skorá až poloskorá odroda.
GOBI - štíhle plody s fialovou šupkou.
TSAKONIKI - plody majú svetlejšiu šupu.

Baklažány prichádzajú v rôznych tvaroch, farbách a veľkostiach:

Baklažán klasický (Solanum melongena 'Classic') - Tento druh má tmavofialovú farbu a oválny tvar.
Japonský baklažán - Tento druh baklažánu je dlhý a štíhly s tmavofialovou farbou.
Thajský baklažán - Tento malý, guľatý baklažán má svetlozelenú farbu a je typický pre thajskú kuchyňu.
Biely baklažán - Tento druh baklažánu má bielu šupku a jemnú dužinu.
Indický baklažán - Malý a guľatý baklažán, ktorý má fialovú farbu.

Predpestovanie sadeníc

Ak plánujete dopestovať baklažán zo semienka, počítajte s tým, že vám to zaberie viac času a pozornosti. Bez skleníka, fóliovníka alebo pareniska sa k silnej priesade nedopracujete. Zo zasadených semien vám vzíde len 60 %.

Výsev: Semená začnite pestovať v interiéroch alebo rašelinových kvetináčoch 8-9 týždňov pred posledným jarným dátumom mrazu. Semená rýchlo klíčia pri teplotách medzi 15 až 22 °C. Substrát nasypte do čistej výsevnej misky. Osivo baklažánu vysypte z vrecúška do dlane a potom ho rovnomerne vysejte na povrch substrátu. Vlaha je dôležitým predpokladom rýchleho klíčenia semien. Zakrytie priehľadnou fóliou podporí vytvorenie optimálnych podmienok na klíčenie.

Počas predpestovania je dôležité zabezpečiť semenám a sadeniciam dostatok tepla a svetla. Pravidelne ich zalievajte.

Približne 10 dní pred vysádzaním priesady mierne otužujte častejším vetraním, aby po zmene prostredia neutrpeli veľký šok.

Výsadba

V priebehu mája je správny čas na vysadenie priesad baklažánu. Môžete si ich dopestovať sami zo semena, ale aj kúpiť v špecializovaných predajniach či na trhoch.

Baklažánu vyberte miesto chránené pred vetrom s dostatkom slnka. Najlepšie sa mu bude dariť v priepustnej a výživnej pôde pri dennej teplote 22 až 28 °C a v noci by sa už nemala dostať pod 15 °C. Vyhovujú mu také podmienky ako paprike a paradajkám. Baklažán (Solanum melongena) rastie najlepšie na slnečných a teplých miestach, na hriadkach alebo aj v skleníkoch a fóliovníkoch. V krytých priestoroch môžeme získať vyššiu úrodu.

Pôdu si aspoň 2 týždne pred ich vysadením poriadne pripravte. Na to, aby bola úroda naozaj bohatá, doprajte pôde dostatok superfosfátov a síranu draselného. Pri hnojení postupujte podľa návodu na obale. Pôdu hnojíme maštaľným hnojom v dávke 300 až 500 kilogramov na 100 metrov štvorcových. Približne dva týždne pred sadením je vhodné pôdu ošetriť aj priemyselnými hnojivami, najmä superfosfátom a síranom draselným. Ak nepoznáme obsah živín v pôde, zapravíme pri jarnej príprave pôdy asi 0,90 kilogramu čistého dusíka, 0,35 kilogramu fosforu a 1,51 kilogramu draslíka na plochu 100 metrov štvorcových vo forme priemyselných hnojív.

Vytvorte si riadky vo vzdialenosti cca 60 cm. Priesady saďte v 30 - 35 cm odstupoch, aby mali dosť miesta. Korene baklažánov sa rady rozťahujú a často siahajú až do hĺbky 1 metra. Priesady je vhodné do pôdy vysadiť v polovici mája, pričom riadky majú byť od seba 60 až 70 centimetrov a vzdialenosť priesad v riadku 25 až 35 centimetrov alebo spon 50 x 50 centimetrov. Sadenice baklažánov premiestnite do jamiek aj s koreňovým obalom. Saďte hlbšie, aby získali dostatočnú stabilitu, pôdu utlačte a výdatne zalejte odstátou vodou.

Starostlivosť počas rastu

Baklažán bude potrebovať časté zalievanie, a to najmä v čase, keď sa tvoria plody. Pri nedostatku vlahy by mohli odpadnúť. Baklažán výdatne a dôsledne zalievajte počas celého vegetačného obdobia. Rastliny v nádobách sú obzvlášť náchylné na vysychanie a v horúcom počasí môžu potrebovať zalievanie aspoň raz denne.

Pravidelne odburiňujte.

Počas rastu nezabudnite pravidelne hnojiť, ideálne každé 3-4 týždne, aby rastliny dostali dostatok živín. Vyvážené hnojivo (ako NPK 10-10-10) je ideálne.

Baklažány, podobne ako ich paradajkové príbuzné, vyžadujú pomôcku na šplhanie, pretože rastliny môžu dorásť až do výšky 150 cm a do takmer takej istej šírky. Plody niekedy vážia viac ako 1 kg. Podpera udržuje rastliny vo vzpriamenej polohe a zabraňuje zlomeniu alebo ohýbaniu spôsobeným ťažkými plodmi.

Počítajte tiež s nutnosťou znížiť počet plodov na jednej rastline - po vytvorení 7 plodov je vhodné zaštipnúť vrchol tak, aby sa nad najvyšším plodom nachádzal jeden list. Ak chcete podporiť dozrievanie ovocia ku koncu sezóny, odstráňte všetky nové plody, ktoré sa začnú tvoriť po neskorom lete, pretože je nepravdepodobné, že dozrejú. Na jednej rastline nechajte 3 až 7 plodov.

V júni môžeme začať vylamovať bočné výhonky. Ak sa rastlina vylamuje, sústreďuje viac svojej energie do rastu plodov a nie do rastu zbytočných vetvičiek. Týmto spôsobom môžeme dostať viac plodov z jednej rastliny. Vylamovanie baklažánu je podobné vylamovaniu rajčín. Pri vylamovaní rajčín nechávam zväčša jednu hlavnú stonku. Pri pestovaní baklažánu môžeme ponechať aj dve alebo tri bočné stonky, ktoré sú dobre vyvinuté. Odlamujem bočné lístky, ktoré vyrastajú za hlavným listom. Pričom si dávam pozor, aby som neodlomila kvety, kvetné puky alebo plody.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Baklažán najčastejšie napádajú roztoče a pásavka zemiaková. V boji s ňou môžete použiť prípravky určené pre paradajky. Snažte sa vybrať také, aby ujmu neutrpeli aj včely a neboli toxické pre vás. Medzi ďalších škodcov patria vošky a molice.

Vošky: Cicanie miazgy môže spôsobiť nedostatočnú vitalitu rastlín, spomalený rast a často vylučujú lepkavú látku (medovicu), na ktorej môžu rásť sadzovité plesne.
Molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum): Známa tiež ako biela muška, je bežný hmyz, ktorý sa živí šťavou, najmä izbových a skleníkových rastlín.
Verticiliové vädnutie: Je najčastejším ochorením baklažánu. Prenáša sa v pôde a spôsobuje, že listy žltnú a stáčajú sa dovnútra.
Alternáriová škvrnitosť: Spôsobuje ju huba Alternaria solani, postihuje predovšetkým paradajky a zemiaky, a keďže baklažán patrí do rovnakej rodiny, postihuje aj jeho.
Pleseň (fytoftóra) zemiaková: Je ochorenie, ktoré spôsobuje huba Phytophthora infestans. Šíri sa vzdušnými spórami, ktoré sa prenášajú vetrom a striekajúcou vodou až do vzdialenosti 50 km.

Pestovanie baklažánu v kvetináči

Baklažán vypestujete aj v kvetináči a na balkóne. Je dôležité vybrať si dostatočne veľkú nádobu s objemom pôdy najmenej 10 litrov a dobrým odtokom vody. Pri pestovaní rozľahlých, vysoko rastúcich odrôd použite 20-litrovú nádobu. Väčší črepník nielenže uľahčuje polievanie v lete, keďže sa v pôde ukladá viac vlahy, ale zvyšuje aj prísun živín, ktoré sú pre vysoko výživné baklažány nevyhnutné. Nádobu naplňte viacúčelovým kompostom bez rašeliny a do stredu zasaďte jednu priesadku baklažánu. Listy tiež pravidelne striekajte (ideálne dvakrát denne) vlažnou vodou, aby ste odradili roztočce a zlepšili plodnosť.

Kedy zbierať baklažán

Ten najdôležitejší signál, ktorý vám napovie, že baklažán je na vrchole svojej chuti, neuvidíte na váhe, ale v zrkadlovom lesku jeho šupky. Vo všeobecnosti môžete baklažány zbierať od augusta. Plody treba zbierať, keď ešte nie úplne zrelé, pretože zrením výraznejšie horknú a stávajú sa mľandravejšími. Zberáme ich teda približne tridsať dní po odkvitnutí. Väčšina domácich pestovateľov vie, že prvé plody sa dajú zberať približne v polovici augusta.

Ako zistiť, či je baklažán zrelý

Lesk šupky: Tým najspoľahlivejším indikátorom dokonalej zrelosti baklažánu, kedy je jeho chuť najjemnejšia a bez horkosti, je vzhľad jeho šupky. Dokonale pripravený na zber je baklažán, ktorého šupka je pevná, hladká, má sýtu, rovnomernú farbu a hlavne sa nádherne leskne. Vyzerá, akoby ju niekto práve vyleštil. Tento vysoký lesk signalizuje, že plod je plný šťavy a jeho vnútro je jemné. Akonáhle baklažán začne tento lesk strácať a jeho povrch sa stáva matným alebo mdlým, je to znak, že je prezretý. Rastlina sa už nesústredí na kvalitu dužiny, ale na dozrievanie semien vo vnútri. Práve vtedy sa v dužine začínajú tvoriť horkasté látky a semená tvrdnú.
Test palcom: Jemne zatlačte palcom na šupku. Ak je povrch pevný, no zanechá vo vašom palci jemnú, plytkú priehlbinku, ktorá sa pomaly vráti späť, je to ideálne. Ak je plod tvrdý ako kameň, je ešte nedozretý. Ak priehlbinka zostane v plode natrvalo, je už prezretý a pravdepodobne hubovitý. Jemne na baklažán zatlačte. Ak sa v pokožke vytvorí malá preliačina, je zrelý.
Vzhľad „klobúčika“ a stopky: Zelený kalich (klobúčik), z ktorého plod vyrastá, by mal byť sviežo zelený a bez známok vädnutia či hnednutia.
Veľkosť: Rôzne odrody dorastajú do rôznych veľkostí. Vždy je lepšie odtrhnúť menší, no krásne lesklý plod, ako čakať na veľký, ale matný a horký. Plody už majú mať typickú farbu a veľkosť.

Ako správne zbierať baklažán

Stopka baklažánu je veľmi pevná a drevnatá. Nikdy sa nesnažte plod odtrhnúť rukou, mohli by ste poškodiť celú rastlinu. Vždy použite ostré záhradnícke nožnice alebo nôž a odstrihnite ho aj s krátkou, asi 2 cm dlhou stopkou.

Pravidelný zber podporuje rastlinu v ďalšom plodení. Akonáhle odstránite dozretý plod, rastlina dostane signál, aby venovala energiu vývoju ďalších, menších plodov a kvetov. Jednotlivé plody zbierajte hneď, ako sú plné, zrelé a dobre vyfarbené, s lesklou šupkou. Pravidelne plody zbierajte, aby ste ich viac povzbudili k dozrievaniu.

Skladovanie baklažánu

Baklažán je najlepšie zbierať čerstvý a ihneď uvariť. V chladničke môžete skladovať baklažán asi týždeň. Je citlivý na chlad a jeho šupka môže pri dlhodobom chladení popraskať. Zrelé plody, ktoré neskonzumujete, môžete odložiť do pivnice, kde vydržia 2 - 3 týždne.

Tipy na záver

„Potenie“ baklažánu: Ak máte podozrenie, že by baklažán mohol byť predsa len trošku horký, použite starý známy trik. Nakrájajte ho na plátky, z oboch strán posoľte a nechajte 30 minút postáť. Soľ z neho vytiahne prebytočnú vodu aj s horkými látkami. Pred varením ho už len osušte papierovou utierkou.
Striedanie plodín: Baklažány nikdy nepestujte na mieste, kde minulý rok rástli zemiaky alebo rajčiny.

I keď baklažán nepatrí do zoznamu tradične konzumovanej slovenskej zeleniny, postupne si aj u nás nachádza čoraz viac priaznivcov. Ak zachutil aj vám, môžete si ho dopestovať vo vašej záhradke. Baklažán obsahuje draslík, vápnik, meď a horčík, pričom najviac v ňom nájdete draslíka. Tento minerál je dôležitý pre správnu funkciu nervovej sústavy, pečene, srdca aj svalov. Baklažán pomáha znížiť hladinu cholesterolu, pre vysoký obsah vlákniny prispieva tiež k dobrému tráveniu. Má močopudný účinok a chráni pred vznikom obličkových kameňov.

tags: #kedy #zbierať #baklažán #pestovanie