Ako sa začala manufaktúrna výroba na Slovensku, s dôrazom na Košice

Manufaktúry predstavujú prechodnú výrobnú formu medzi remeslom a továrenským priemyslom, založenú na ručnej práci, deľbe práce a sústredení väčšieho počtu pracovníkov do jedného podniku. Manufaktúrnou výrobou sa pri zachovaní technologickej základne remesla dosiahlo zvýšenie produktivity práce a zdokonalenie jednotlivých pracovných úkonov. Na Slovensku vznikali manufaktúry od 17. storočia (Hubice, Malacky).

Vývoj manufaktúr na Slovensku mal 4 etapy:

• Prvá (1725 - 1765): Bola založená na práci zahraničných odborníkov. Pracovali vlastnými nástrojmi vo vlastných dielňach, ktoré existovali na základe povolenia alebo vyrábali necechový tovar.
• Druhá (1765 - 1784): Zakladali sa predovšetkým textilné manufaktúry (Halič, Teplička nad Váhom, Bernolákovo), ktoré boli chránené pred cechmi.
• Tretia: Vyznačovala sa veľkou podnikateľskou aktivitou, objavili sa napríklad spriadacie a česacie stroje.
• Štvrtá (1790 - 1840): Bola prechodom od manufaktúrnej k priemyselnej výrobe v podmienkach štátnej podpory. Na manufaktúry sa menili aj remeselné dielne.

V manufaktúrach pracovali schudobnení remeselníci a roľníci strácajúci pôdu na vidieku. Prvé manufaktúry vznikali v 14. storočí vo Flámsku a Florencii. Vyrábalo sa v nich prevažne súkno.

Väčšie prevádzky boli sústredené v jeho západnej časti (na západnom Slovensku) a boli investíciou rakúskej aristokracie alebo vzmáhajúcej sa viedenskej buržoázie. Až po dôležitých hospodárskych opatreniach vládnej moci za Márie Terézie začala v rokoch 1765 - 1771 zakladať manufaktúry aj miestna uhorská šľachta. Výraznejšie ovplyvnili rozvoj manufaktúr nariadenia Jozefa II. V roku 1784 bol vydaný zákaz dovozu tovaru do Habsburskej monarchie zo zahraničia. Od roku 1798 sa plne uplatňovala jozefínska politika podpory priemyslu, odstraňujúca všetky prekážky slobodnému podnikaniu najmä zo strany cechov.

Zakladanie manufaktúr spadalo do kompetenčnej oblasti Uhorskej dvorskej kancelárie a povolenie na zriadenie tak ovplyvňovala sama Viedeň. Od roku 1808 táto kompetencia bola posunutá na Uhorskú miestodržiteľskú kráľovskú radu, stavovskú inštitúciu sídliacu v Budíne.

Manufaktúry v Košiciach vznikli a fungovali na ich území v manufaktúrnom období, t. j. medzi rokmi 1790 - 1825. Na rozdiel od západných častí Uhorska, kde manufaktúry vznikali už v 20. a 30. rokoch 18. storočia, košické manufaktúry neboli investíciou zahraničných podnikateľov alebo miestnej šľachty.

Periférna odľahlosť košického regiónu s prevládajúcim poľnohospodárskym charakterom spôsobila, že sa tu prvé manufaktúry neobjavili pred rokom 1790. Obrat v rozvoji manufaktúr v Košiciach nastal v 90. rokoch 18. storočia, kedy sa v súvislosti s vypuknutím Francúzskej revolúcie a možných vojenských konfliktov na západnej hranici či už Uhorska, alebo celej monarchie, stali bezpečným podnikateľským prostredím. Pevnostné postavenie Košíc bolo už v roku 1783 zrušené a uvoľnené areále schátraných bastiónov ponúkli vhodný priestor pre vznik manufaktúrnych prevádzok. Ďalším pozitívnym faktorom pre ich vznik bol vysoký podiel remeselníkov v meste v pomere k celkovému počtu obyvateľstva.

Prvý podnik založil v roku 1791 mešťan Fridrich Gebrecht a ako bývalý príslušník cechu klobučníkov musel s ním zvádzať konkurenčný boj. To sa netýkalo najúspešnejšej košickej manufaktúry na kameninu, ktorá produkovala od roku 1802 tovar rozdielny od cechu hrnčiarov. Zaujímavým príkladom využitia lacnej pracovnej sily mestom Košice bolo zriadenie súkenky, ktorá sa úspešne pretvorila na továreň.

Za vznikom prvej manufaktúry v Košiciach stál člen košického cechu klobučníkov Fridrich Gebrecht. V nej choval králikov, z ktorých srsti vyrábal špeciálny druh klobúkov. Zajačiu srsť si zaobstarával u miestnych garbiarov. Vďaka práve prebiehajúcim vojnám s Francúzskom mala armáda o Gebrechtove klobúky mimoriadny záujem. Dodával do vojenských skladov v Košiciach a v Jaroslave. V roku 1801 zamestnával okolo 25 tovarišov.

Najvýznamnejším manufaktúrnym podnikom v Košiciach bola manufaktúra na výrobu kameniny a iných z hliny pálených výrobkov, prvá svojho druhu v Hornom Uhorsku. Podnik založili v roku 1802 traja miestny obchodníci Henselmann, Mohl a Rumi spolu s lekárom Štefanom Wirknerom a popredným mešťanom Jánom Fedákom. Podarilo sa im vybudovať podnik značného rozsahu v areáli Mlynskej bašty, ktorú tým fakticky zlikvidovali.

V roku 1803 dostali od Miestodržiteľstva všetky privilégia ako aj Gebrechtova manufaktúra, okrem oslobodenia tovarišov od vojenskej služby. V manufaktúre hneď od počiatku pracovalo 50 ľudí - 9 pri modelovaní, 5 pri pálení, 12 pri príprave hliny, 4 pri rúbaní dreva, 5 pri hrnčiarskych kruhoch hnaných zvláštnym anglickým strojom a ostatní pri rozličných nádenníckych prácach. Príležitostne v ňom pracovalo 6-8 vojakov. Pre manufaktúru pracoval aj odborník z Anglicka, ktorý zadovážil aj spomínaný stroj. Riaditeľom bol Benátčan Osvadlo Pivirotti.

Podnik z roka na rok prosperoval a profitoval najmä z exportu do západnej Haliče, Sliezska, Valašska, Moldavska a Varšavského veľkokniežatstva. Rovnako ťažil z úpadku inej významnej manufaktúry na kameninu v Holíči v Nitrianskej župe. V polovici druhého desaťročia 19. storočia mal podnik 60-70 zamestnancov, ročne vyrobil tovar za 100 000 zlatých, z toho tretina sa predávala v Uhorsku, najmä na jarmoku v Debrecíne. Od roku 1822 mal podnik svoj stály predaj výrobkov v Pešti.

Manufaktúra na kameninu v Košiciach sa stala vzorom pre zakladanie podobných podnikov v regióne Horného Uhorska. V roku 1813 otvorili závod v Spišskej Novej Vsi, v roku 1815 sa viacerí bývalí zamestnanci košickej keraminy podieľali na otvorení manufaktúry v Kežmarku.

Vznik súkenky v Košiciach sa spája s existenciou tzv. domu práce (domus laboratorium) vybudovanom vedľa mestského chudobinca sv. Ducha. Dom práce založil obchodník Ján Koppi v roku 1799. Zamestnával v ňom tulákov a žobrákov bez práce, ktorých úlohou bolo pradenie. Mesto sa rozhodlo vyrobenú priadzu spracovať v manufaktúre na súkno, ktorú by prenajalo nejakému podnikateľovi na 10 rokov s podmienkou, že zamestná každého, koho mu mesto pošle. Pomery v dome práce, kde boli chovanci do práce násilne nútení, a zneužívanie žien podnikateľom spôsobilo zastavenie výroby a prepustenie Weissa v roku 1802. Podnik bol dočasne zverený odborníkovi z mukačevskej súkenky Františkovi Tugemannovi, ktorý ho zrevitalizoval. Okrem chovancov domu práce (40-50) zamestnával aj slobodných pradiarov (5). V roku 1804 podnik prevzal Koppi mladší. Mesto si však ponechalo nad prevádzkou dozor a vykonávalo pravidelnú inšpekciu ohľadne zaobchádzania s chovancami. V ďalších rokoch podnik prosperoval pod vedením Kiliána Petra Haltenbergera. V roku 1816 mal už anglické spriadacie stroje, čo bolo prvým krokom k jeho premene na továreň. Ročne sa tu vyrobil tovar v hodnote okolo 20 000 zlatých.

Vznikla v roku 1820 z podnetu vdovy po Františkovi Ďurkovičovi.

Prehľad významných manufaktúr v Košiciach a okolí:

tags: #kedy #sa #začal #vyrábať #pretlak #manufaktúrne

Populárne príspevky:

• Recept na slivkový koláč
• Srbský recept na kuracie stehná
• Pestovanie tují zo semienka
• Zloženie krmiva pre filtrujúce krevety
• Vlastnosti polypropylénu plneného sklom