Objavte chuť Bulharska: Recepty na tradičné klobásy

Keď sa na Vareche objaví niečo od našej Varecháčky Eldiny, znamená to väčšinou recept z Balkánu alebo nejaký skvelý liečivý elixír na rôzne zdravotné problémy. No vždy je napísaný s vtipom a hlavne zo srdca. Dnes by sa s nami Eldina chcela podeliť o svoje skúsenosti a zaujímavosti z balkánskeho regiónu.

Bulharská kuchyňa je bohatá na chute a tradície, ktoré odrážajú vplyvy rôznych kultúr a historických udalostí. Geografická poloha Bulharska na križovatke medzi Európou a Áziou prispela k rozmanitosti kulinárskych postupov a ingrediencií.

Bulharská klobása Lukanka

Charakteristické črty bulharskej kuchyne

Používanie čerstvých surovín: Bulharská kuchyňa kladie dôraz na sezónne a lokálne suroviny, ako sú zelenina, ovocie, bylinky a mliečne výrobky.
Rozmanitosť mliečnych výrobkov: Bulharsko je známe svojimi kvalitnými mliečnymi výrobkami, ako sú syry (napr. feta, kaškaval), jogurty a kyslé mlieko, ktoré sa používajú v mnohých tradičných jedlách.
Vplyv tureckej a gréckej kuchyne: Bulharská kuchyňa zdieľa niektoré prvky s tureckou a gréckou kuchyňou, ako sú používanie korenia, príprava mäsa a zeleniny a obľúbenosť niektorých jedál (napr. baklava, mastika).
Používanie korenia: Bulharská kuchyňa je bohatá na korenie, ako sú cesnak, cibuľa, mleté korenie, petržlenová vňať, tymián, rozmarín, ružová voda, aníz a muškátový oriešok, ktoré dodávajú jedlám charakteristickú chuť.
Tradičné spôsoby prípravy: Bulharské jedlá sa často pripravujú dlhým varením v hlinených nádobách v rúre alebo grilovaním mäsa a zeleniny.

Bosna a Hercegovina: Kulinárska inšpirácia z Balkánu

Bosna a Hercegovina je zvláštna krajina. Žijú v nej najmä Moslimovia, Srbi, Chorváti, ale aj Albánci, Rómovia, Židia, či iné etnické skupiny. Za Bosniaka som sa vydala mladá, sotva 20 ročná, žiť sme začali v Berlíne, v komunite vtedajších (ešte) Juhoslovanov. V tom čase práve začala na Balkáne vojna. Jazyk som sa naučila dosť rýchlo, pomohla mi k tomu čeština, ale i ruština.

Variť na Balkáne znamená variť pomaly, s láskou, s trpezlivosťou. Tzv. slow food je dnes vo svete veľký trend, no v Bosne a Hercegovine a celkovo na Balkáne, sa tak varí už celé stáročia. To, čo robí bosniansku kuchyňu charakteristickou je, že nepoužívajú zápražky či zásmažky. Mäsá sa varia so zeleninou, chute sa jemne prepoja a nakoľko sa varia dlhšie, netreba ich zahusťovať.

Medzi takúto najznámejšiu špecialitu patrí Bosanski lonac (v preklade bosniansky hrniec), kde sa do hrnca pridá jahňacie a teľacie mäso, zemiaky, cibuľa, paradajky, kapusta s kopou koreňovej zeleniny a nechá sa pomaly variť aj 3 - 4 hodiny. Najčastejšie sa varí mäso teľacie, hovädzie, potom z tzv. Z ovocia, okrem toho pestovaného u nás, sa často používajú aj figy, či tzv. Nakoľko je Bosna a Hercegovina hornatá krajina, plná pastvín, Bosniaci majú na stole plno mliečnych výrobkov, najčastejšie kúpených na trhovisku, tzv. pijaca.

Balkánske ženy sú v kuchyni veľmi šikovné, moja nebohá svokra vždy hovorila: „Keď mám doma múku a olej, hladní nebudeme.“ A je to pravda, z dvoch-troch ingrediencií vedia vytvoriť niekoľko druhov jedál, čo dodnes veľmi obdivujem, ja tak variť neviem. Bosniaci sú veľmi zhovorčivý a pohostinný národ. Čo znamená pohostinnosť som zistila, až keď som medzi nimi žila. Žiadne tyčinky, káva či koláč, keď príde návšteva. Ale plné stoly.

Jedno staré bosnianske príslovie hovorí: „Niektorí ľudia jedia, aby mohli piť. Iní jedia, aby mohli žiť a pracovať. Bosniaci žijú a pracujú preto, aby mohli jesť a piť“. Kávu pijú všetci, silnú a niekoľko denne. Pripravuje sa turecká káva v tzv. džezve. Káva sa varí spolu s vodou, nechá sa zovrieť, stiahne sa z ohňa a to sa opakuje 2x.

Návštevy si uctievajú nielen kávou, ale aj rakijou (pálenka), stoly sa prehýbajú pod rôznymi údeninami, najznámejšia je obdoba našej klobásy, ale vyrobená z hovädzieho mäsa, tzv. sudžuka, ale aj údené hovädzie mäso, ktoré sa krája natenko, nakoľko je tvrdšie, ďalej musí byť na stole ajvar (zmes z pečeného baklažánu, kapie, paradajok), niekoľko druhov syra, či iných mliečnych výrobkov, ďalej rôzne pity.

Sudžuka

Pod pitou rozumieme ručne ťahané štrúdľové cesto, veľmi tenké. Cesto sa miesi z hladkej múky a vody, vytvoria sa bochníky, tie sa naolejujú a cesto sa pomaly ťahá a plní rôznymi plnkami, vždy slanými. Takéto stolovanie sa nazýva Meze, to znamená pomaly jesť, popíjať, debatovať (čiže mezetiť).

Bosniaci raňajkujú inak ako Slováci. Tam sa chlieb niečím natretý nepovažuje za raňajky. Za raňajky považujú lepinjice (ako naše langoše), krčamak (kukuričná múka, uvarená v mlieku, s trochou masla a soli, navrchu potretá kyslou smotanou a posypaná cibuľou), kajgana (vajíčka na cibuľke), pečená jajuša (cesto z vajec, múky, PDP, soľ a biely jogurt), či uštipci (niečo ako naše šišky, len zo slaného cesta).

K hlavnému jedlu patrí neodmysliteľne polievka, ktorá býva väčšinou hustá, aby nasýtila, tzv. čorba. Buď zo zeleniny, ale i z odrezkov mäsa, z ktorého sa varí obed. Dokonca aj zo zvyškov cesta, keď sa pečie pita. V Bosne sa zužitkuje všetko.

Balkánci, nielen Bosniaci, sú známi tým, že ugrilujú snáď všetko. Počnúc zeleninou (papriky, baklažán), až po vynikajúce jahňacie mäso, teľacie alebo už svetoznáme čevabćići (malé šulčeky z mletého mäsa). Čevabćići musia byť malé, nie veľké, aké sa dajú kúpiť aj u nás v obchode. Každá rodina, každé mesto, má svoje vlastné recepty, aby práve tie ich boli najlepšie, ale všeobecne platí, že do mletého mäsa, ktoré je buď z junetiny (mladej kravy), z jahňaciny alebo hovädzieho mäsa, sa pridáva soľ, mleté čierne korenie, to je základ. Niektorí pridajú aj mletú sladkú červenú papriku a ak pridáte štipku jedlej sódy, budú nadýchanejšie.

V Bosne a Hercegovine nepoznajú kyslú kapustu v podobe, ako je u nás. Kapustu nechajú kysnúť v celých hlávkach, vyrežú hlúb, do otvoru nasypú soľ, hlávky vložia do veľkého suda, nechajú pár hodín pôsobiť a zľahka nalejú po vrch vodou, aby sa soľ nevymyla a ešte dosolia. Sud musí byť dobre zatvorený.

Veľmi populárne sú aj sarmice, plnené listy viniča, taktiež mletým mäsom a ryžou (v hrnci sa osmaží mletá paprika, naukladajú sa sarmice, podlejú trochou vody a nechajú sa pomaly variť). V Bosne a Hercegovine vidíte pri každom rodinnom dome pár koreňov hrozna, ktoré sa určite nepostrekuje, práve kvôli sarmiciam.

Na spôsob prípravy jedla v Bosne a Hercegovine pôsobili rôzne kultúry, preto je priam zážitok navštíviť tzv. aščinice. Sú to reštaurácie rýchleho občerstvenia, ale v kladnom slova zmysle. Ja som tento rok neodolala, počas návštevy Sarajeva, opekaným teľacím ľadvinkám. Ceny sú prijateľné, najete sa lacnejšie ako na Slovensku. V Bosne je mena KM - konvertibilná marka, 1 KM je asi 0,50 €, pripájam aj cenník jedál pre porovnanie.

Po pečivo sa v Bosne chodí do súkromných pekárničiek, ktoré sú nezriedka otvorené aj do polnoci. Nájdete ich veľmi rýchlo, vôňa čerstvého pečiva, ktoré je iné, ako u nás, je veľmi lákavá. No najviac pečiva majú z bielej múky, tak pozor, koľko toho zjete.

Extra kapitola sú bosnianske sladkosti, tu sa snúbi to najlepšie z Orientu a Balkánu. Koláče a zákusky bývajú zaliate uvareným hustým cukrovým sirupom, tzv. agda. Po zjedení jedného kúsku ste sýti.

Bosna a Hercegovina je krásna krajina, plná vrúcnych ľudí, ktorí sa vám prihovoria len tak. Vôbec sa netreba báť cestovať po Bosne, vojna už dávno skončila, aj keď sem-tam ešte uvidíte domy poznačené streľbou. Ale možno vám to práve pripomenie, ako ľahko je prísť zo dňa na deň o všetko. Preto, ak sa vyberiete na dovolenku do južnej časti Chorvátska, napr. Dubrovníka, či Čiernej Hory, neobchádzajte chorvátskou magistrálou celú Bosnu a Hercegovinu, bolo by to škoda.

Bulharská kuchyňa: Prepojenie medzi tradíciou a chuťou

Bulharská kuchyňa je veľmi autentická a zaujímavá, evidentne ovplyvnená tak tureckými a gréckymi, ako aj slovanskými, orientálnymi a stredomorskými kulinárskymi vplyvmi. Je založená na množstve tradičných, jednoduchých, aromatických a chutných pokrmov schopných potešiť rôzne chute. Základom pôvodnej bulharskej kuchyne sú prírodné a čerstvé pokrmy pochádzajúce, rovnako ako v minulosti, tak aj v súčasnosti, z úrodných polí a trávnatých pastvín, ale tiež zo záhrad a sadov.

Bulharské pokrmy sú založené na vysoko kvalitnej zelenine, ktorá sa exportuje, ako napríklad zemiaky, baklažány, cuketa, paradajky, papriky, uhorky, kapusta, mrkva, cibuľa, fazuľa a fazuľové struky, ale tiež na pšenici, jačmeni, raži, kukurici a ryži. Zelenina je tak populárna, že mnoho pokrmov existuje v dvoch verziách, s mäsom a bez neho.

Z ovocia, ktoré sa konzumuje tak čerstvé, ako aj ako súčasť rôznych dezertov a spracované na kompóty a džemy, sú populárne marhule, broskyne, jablká, hrušky, čerešne, jahody, melóny a hrozno. Bulhari sú veľkými fanúšikmi mlieka a mliečnych produktov - kravského, ovčieho, býčieho a mixovaného mlieka. Okrem pitia sa mlieko používa aj na výrobu rôznych druhov syra, masa, smotany, jogurtov a zákvasov, konzumovaných buď samostatne, alebo používaných ako súčasť mnohých tradičných pokrmov.

Veľmi populárnym syrom je fetta, jemný mäkký syr z kravského alebo ovčieho mlieka, a kaškaval, žltý syr z ovčieho mlieka volaný tiež balkánsky cheddar.

Bulharská kuchyňa používa veľa korenín, takže prakticky nenájdete kuchyňu, kde by sa nepoužíval cesnak, cibuľa, mleté korenie, ale tiež petržlenová vňať, tymián, rozmarín, ružová voda, aníz a muškátový oriešok. Pri príprave povzbudivých, mastných a ťažkých jedál sa používa okrem slnečnicového oleja aj olej z vlašských orechov, sezamový olej a pozdĺž pobrežia aj olivový olej.

Mäso, zelenina a ovocie sa na stôl dostávajú v podobe marmelád, kompótov a nakladané podľa tradičných receptov. V bulharskej kuchyni sa preferuje dlhá príprava v prikrytých hlinených nádobách v rúre, ale tiež grilovanie mäsa a zeleniny. Pokrmy sa najprv na získanie špeciálnej arómy a zachovanie všetkých zložiek krátko grilujú a potom sa dokončujú na sporáku alebo v rúre.

Bulhari sú veľkí gurmáni a napriek značným vplyvom zo západu sú stále verní svojej tradičnej kuchyni a mnoho jedál pripravujú podľa tradičných receptov rovnako, ako to robili ich prarodičia. Aj napriek celoročnej dostupnosti rôznych potravín sa stále varí hlavne v súlade s podnebím a ročným obdobím. Napríklad na jar je na jedálnom lístku hlavne jahňacina, v lete ľahšie mäso, hydina a teľacina s veľkým množstvom zeleniny a ovocia a v zime bravčovina, mäsové výrobky a konzervované ovocie a zelenina.

V mnohých domácnostiach si dodnes sami pestujú všetky plodiny, resp. ich kupujú od iných pestovateľov na trhoviskách a svojpomocne si ich spracúvajú na zimu. Typický každodenný obed (okolo 13.hodiny) musí začať veľkou misou šalátu, v závislosti od ročného obdobia buď čerstvého, alebo pripraveného z nakladanej zeleniny.

Skutočne, veľká misa šalátu z rôznej čerstvej, ale aj pečenej zeleniny ako baklažány a paprika, rovnako aj z nakladanej zeleniny ako uhorky, mrkva, karfiol, kapusta, by sa mohla stať priam ochrannou známkou bulharského stola. Popri šaláte je povinný aj pohárik rakije. Po šaláte nasleduje polievka, v lete studená a v zime horúca a výdatná.

Ku každému jedlu patrí chlieb, ktorý sa konzumuje so všetkým a vo veľkých množstvách. K predjedlu a hlavnému jedlu sa pije víno, pivo alebo minerálna voda. Po hlavnom jedle je povinný dezert, medzi obľúbené patrí napríklad jogurt s ovocím alebo medom, palacinky s medom, čokoládou alebo marmeládou, zmrzlina s ovocím, rôzne koláče ako napríklad baklava. Obed končí tak, ako aj začal, pohárikom rakije. Zvyčajne nemusia sedieť všetci za stolom v rovnakom čase. Napríklad muži potrebujú dlhšiu prípravu a sedia hodiny pri šaláte a rakiji, následne pri polievke a rakiji, potom prejdú na predjedlo a hlavné jedlo.

Na raňajky sa zvyčajne jedia mliečne výrobky, napríklad hustý jogurt, ktorý sa mieša s medom alebo marmeládou, sladké alebo slané palacinky. K raňajkám sa nalačno pije aj sladový nápoj pripomínajúci čokoládové mlieko alebo jogurt zriedený vodou. Na večeru sú na jedálničku jednoduché jedlá, ku ktorým sa pije mlieko alebo víno.

Bulhari sú známi ako veľkí gurmáni a milovníci dobrého moku. Milujú svoju rakiju, ktorou začínajú aj končia hlavný denný chod, a ktorú pijú aj v rôznych situáciách a v rôznom čase. Medzi najobľúbenejšie rakije, pálenky, ktoré si často vyrábajú sami doma, patrí slivovica, rožovka, marhuľovica, ale aj rakija s anízom a muškátom. Rakije sú veľmi silné, zvyčajne obsahujú okolo 40% alkoholu, ale môžu ho obsahovať aj 60%. K čaši rakije patrí aj malý zákus, pretože sedenie za stolom môže trvať aj hodiny. Najobľúbenejším zákusmi k rakiji sú čerstvé alebo kyslé šaláty, tradičné klobásky z hovädziny alebo bravčoviny sušené na slnku, lukanka i sudschuk ako nátierky na chlieb z pečeného baklažánu (kjopolo) alebo z paradajok a pálivej papriky (ljuteniza).

Okrem konzumácie rakije má v Bulharsku dlhú tradíciu aj konzumovanie vína. V Bulharsku ku každému jedlu patrí víno alebo pivo. V minulých storočiach popri obľúbenej rakiji a víne nemalo pivo veľkú šancu, ale v súčasnosti sa pivovarnícky priemysel rozvíja veľmi dynamicky. Najobľúbenejšie druhy piva sú Kameniza, Zagorka, Schumensko, Pirinsko, Bugarsko, Boljarka, Almus a Ledenika.

Odkedy v 14 storočí prišli z Perzie a udomácnili sa, Bulharsko vonia ružami. Olej a voda vyrobená z bulharských ruží sú považované za najkvalitnejšie na svete a Bulharsko je po Turecku ich druhým najväčším vývozcom. Až 70% produkcie sa vyvezie do krajín, ktoré sú najväčšími spotrebiteľmi esencií - Francúzska, Spojených štátov amerických, arabských zemí, Indie a Pakistanu.

Zber ruží v centrálnej časti Bulharska zvanej Ružová dolina sa uskutočňuje koncom jari, začiatkom leta a je veľkou turistickou atrakciou. Zbiera sa výlučne ručne, zber začína skoro ráno okolo 4 hodiny a trvá najviac do 10. hodiny, aby slnko nezničilo cenné zložky kvetov. Za tú dobu oberú zberači 30 až 50 kg ruží. Na 1 liter oleja, ktorého cena dosahuje až 4000 dolárov, je potrebných 3 000 kg ruží.

Domáca Čabajka

Mnohí veria, že jogurt vznikol na území dnešného Bulharska, v Trácii,okolo roku 1500 p.n.l. Ako sa v tom čase nosilo mlieko vo vakoch z jahňacej kože, pôsobením tepla došlo k fermentácii mlieka a vznikol jogurt. Či už to je pravda, alebo nie, nesporný je fakt,že v Bulharsku sa vyrábajú veľmi chutné a zdravé jogurty, ktorým vďačia obyvatelia za svoju dlhovekosť. Bulharské jogurty obsahujú špecifickú baktériu Lactobacterium bulgaricum, ktorá sa vyskytuje iba v tomto podnebí a ktorú v roku 1905 objavil lekár Stamen Grigorov. Spojitosť medzi dlhovekosťou bulharských sedliakov a konzumáciou jogurtov skúmal vedec Ilya Metchnikoff, otec probiotiky a držiteľ Nobelovej ceny.

Bulharské suveníry

Bulharsko ponúka množstvo autentických suvenírov, ktoré odrážajú jeho bohatú kultúru, remeselnú tradíciu a prírodné bohatstvo. Tu sú niektoré tipy na suveníry, ktoré si môžete priniesť domov:

Ružový olej a výrobky z ruží: Bulharsko je svetovo známe produkciou ružového oleja z oblasti Kazanlak, často nazývanej Ružové údolie. Môžete si kúpiť čistý ružový olej, ružovú vodu, mydlá, parfémy alebo kozmetiku. Tento suvenír je veľmi voňavý a kvalitný.
Mastika a Rakia: Mastika je tradičný anízový alkoholický nápoj, podobný gréckej ouzo. Rakia je zase silný alkohol, ktorý je vyrobený najčastejšie z hrozna, sliviek alebo marhúľ a patrí medzi obľúbené domáce destiláty.
Bulharská keramika: Ručne vyrábaná a maľovaná bulharská keramika je známa svojím výrazným dizajnom s pestrými farbami a vzormi. Môžete si kúpiť misky, taniere, hrnčeky alebo iné dekoračné kúsky. V oblasti Troyan sa vyrába najznámejší typ bulharskej keramiky.
Korenie a tradičné pochutiny: Čubrica (Šabrec) - obľúbená zmes bulharských byliniek s výraznou chuťou, vhodná na ochutenie mäsa, omáčok a šalátov. Lutenica - pikantná zeleninová omáčka, vyrobená najmä z papriky, paradajok a baklažánu, ktorá je skvelá na chlieb alebo prílohu k mäsu. Med a orechy - Bulharsko je tiež známe výrobou kvalitného medu, vrátane medu s orechmi alebo bylinného medu.
Ručne tkané textílie a koberce: Bulharské textílie sú známe svojou kvalitou a tradičnými vzormi. Ručne tkané koberce, prikrývky alebo tašky s tradičnými geometrickými motívmi sú jedinečné a praktické suveníry.
Drevené rezby: Bulharsko má dlhú tradíciu v rezbárstve a drevené výrobky sú populárne suveníry. Kúpiť si môžete drevené lyžice, sošky, nádoby alebo ikony s náboženskými motívmi, ktoré sú ručne vyrezávané.
Ikony a náboženské predmety: Bulharsko je známe svojou pravoslávnou kultúrou, a preto sú tu veľmi populárne ručne maľované ikony. Sú to malé obrázky svätých alebo výjavov z Biblie, ktoré si môžete kúpiť ako dekoráciu alebo darček.
Tradičný bulharský kroj (Nosia): Kroj alebo jeho súčasti, ako sú vyšívané blúzky, šatky a čiapky, sú krásne a farebné a odrážajú kultúru a tradičný štýl jednotlivých regiónov Bulharska.
Ručne vyrábané šperky: V Bulharsku nájdete šperky vyrobené z ružového kremeňa, tyrkysu, ale aj zo striebra. Môžu to byť náušnice, prstene alebo náramky, ktoré sú krásnym a elegantným suvenírom.
Bulharské vína: Bulharsko má dlhú tradíciu výroby vína. Odporúča sa najmä červené víno z odrody Mavrud, ktoré je považované za jednu z najlepších bulharských odrôd.
Kazandžijska rakičarka (Mini destilačné prístroje): Ide o dekoratívne mini repliky tradičných destilačných zariadení, ktoré sa používajú pri výrobe rakie.

Užitočné informácie pre cestovateľov do Bulharska

Mena a platby: Oficiálnou menou je bulharský lev (BGN). 1 BGN = približne 0,50 EUR (kurz sa však môže meniť). V mestách a turistických oblastiach je bežné platiť kartou a bankomaty sú dobre dostupné. V menších mestách a na trhoch môže byť vhodné mať hotovosť. Zmenárne nájdete najmä na letiskách a turistických miestach. Vyhýbajte sa pouličným zmenárňam a pozor na poplatky a nevýhodné kurzy.
Jazyk a komunikácia: Úradný jazyk: Bulharčina, ktorá používa cyriliku. Vo väčších mestách a turistických oblastiach sa dá dohovoriť po anglicky a rusky. Základné frázy: Naučiť sa pár slov po bulharsky, napr. „Zdravejte“ (Dobrý deň) alebo „Blagodarya“ (Ďakujem), môže byť výhodou.
Doprava: Prenájom auta je bežný a pomerne dostupný, ale v mestách je premávka často hustá. Bulharsko má dobré cestné spojenia, hoci miestami môžu byť cesty v horšom stave. Verejná doprava: Vo veľkých mestách a medzi nimi funguje dobrý systém autobusov a vlakov.

Miesta, ktoré stoja za návštevu v Bulharsku

Sofia: Katedrála sv. Alexandra Nevského, Rotunda sv. Juraja, Národné historické múzeum.
Rilský kláštor: Kláštor z 10. storočia, zapísaný na zozname UNESCO.
Plovdiv: Staré mesto, Rímsky amfiteáter, Kapitánov dom a ďalšie staré meštianske domy.
Národný park Pirin: Národný park zapísaný na zozname UNESCO, s turistickými chodníkmi, jazerami a pôsobivými vrchmi.
Pobrežie Čierneho mora: Slnečné pobrežie, Zlaté piesky, Nesebar.
Bansko: Lyžiarske stredisko v zime, turistika v lete.
Veliko Tarnovo: Tsarevets, Trapezitsa.
Kazanlak a Ružové údolie: Údolie ruží, Trácka hrobka v Kazanlaku.
Prírodný park Belogradchik Rocks: Skalné útvary v rôznych tvaroch a farbách.
Jaskyňa Devetashka: Jaskyňa so širokým vchodom a podzemnou riekou.
Etar - Etnografický komplex: Tradičný bulharský skanzen pri Gabrove.
Srebarna - Biosférická rezervácia: Biosférická rezervácia zapísaná na zozname UNESCO.

Čokoládová klobása: Sladká pochúťka s medzinárodným presahom

Čokoládová klobása, známa aj ako čokoládová saláma, je obľúbená cukrovinka po celom svete, ktorá si získala popularitu vďaka svojej božskej chuti, jednoduchej príprave a cenovej dostupnosti hlavných surovín. Hoci názov môže byť zavádzajúci, pretože evokuje mäsový výrobok, v skutočnosti nemá so skutočnou klobásou nič spoločné. Názov "klobása" pochádza len z jej fyzickej podobnosti.

Pôvod a rozšírenieČokoládová klobása má svoje korene v Taliansku, kde je známa ako "salame di cioccolato". Odtiaľ sa rozšírila do Portugalska, kde sa stala tradičnou cukrovinkou, ktorú nájdete takmer v každom obchode. Popularita tejto pochúťky presiahla hranice Európy a rozšírila sa do Anglicka, Írska, Spojených štátov a Austrálie, kde sa ingrediencie mierne líšia od tých talianskych alebo portugalských. V týchto krajinách sa často používa pena, známa aj ako "marshmallow", ktorá slúži ako spojivo pre ostatné prísady, čím nahrádza vajcia v talianskom recepte.

V Bulharsku a Maďarsku sa čokoládová saláma, známa ako "csokoládészalámi", vyrába s väčším množstvom vlašských orechov a bez použitia vajec. V severoeurópskych krajinách má táto cukrovinka zaujímavé názvy, napríklad v Litve sa nazýva "tinginys", čo znamená "ľan", čo má odrážať jednoduchosť jej prípravy. V Nemecku je známa ako "kalter hund", čo znamená "studený pes".

Čokoládová saláma

tags: #klobása #vyrobená #v #Bulharsku #recept