Pohár mlieka: Obsah, prínosy a alternatívy

Mlieko bolo dlho považované za jednu z najdokonalejších potravín. Pamätáte si, keď ste ako malé deti museli povinne vypiť jeden pohár mlieka denne? Mlieko bolo považované za jednu z najdokonalejších potravín, ktorá nesmela chýbať vo výžive detí, chorých či rekonvalescentov. A to najmä kvôli výskytu dôležitých vitamínov A, B a C, významného vápnika či fosforu. Pohár mlieka denne môže mať v prípade pestrej a vyváženej stravy a zdravého životného štýlu priaznivé účinky. Vápnik je potrebný na udržanie zdravých zubov, Bielkoviny prispievajú k udržaniu svalovej hmoty.

Trvanlivé mlieko polotučné. Objem 1 l, balenie 12 ks. Hmotnosť: 1 l Tuk najmenej 1,5 %. Ošetrené UHT. Homogenizované.

Čo ak máte intoleranciu laktózy alebo alergiu na mlieko?

Čo ak vám doktor diagnostikuje laktózovú intoleranciu alebo alergiu na mlieko? Čo vlastne tieto dva pojmy znamenajú a aký je medzi nimi rozdiel? Ako postupovať a ako si upraviť stravu, si povieme v našom článku. Nemajte strach, aj s týmito nepríjemnými diagnózami sa môže človek zdravo a chutne stravovať. Ako na to?

1. Laktózová intolerancia

Vyskytuje sa u ľudí, ktorých tráviaci systém nedokáže spracúvať mliečny cukor - laktózu. Príčinou je nedostatok laktázy. S laktózovou intoleranciou sa môže človek narodiť alebo ju získať počas života. Treba si uvedomiť, že laktózová intolerancia nie je choroba. Jedná sa len o nedostatok enzýmu, ktorého následkom sú poruchy trávenia komplikujúce náš každodenný život.

Čo je laktóza? Laktóza je charakterizovaná ako mliečny cukor, ktorý je prirodzenou súčasťou mlieka a mliečnych výrobkov. Po ich konzumácii sa v tenkom čreve laktóza štiepi pomocou enzýmu laktázy na dva monosacharidy - glukózu a galaktózu. Laktóza (najmä galaktóza) zlepšuje absorpciu minerálov, vrátane vápnika, a taktiež stimuluje rast bifidobaktérii v čreve. Z čoho nám vyplýva, že je veľmi dôležité mať aktívny štiepiaci enzým laktázy, ktorý nám rozloží laktózu a následne ju telo bez problémov príjme a strávi.

Aké sú klinické príznaky laktózovej intolerancie? Klinické príznaky vznikajú, pokiaľ je znížená alebo chýbajúca aktivita enzýmu laktázy. Enzým telu chýba alebo je jednoducho lenivý a nechce sa mu štiepiť. Výsledkom nedostatočného trávenia laktózy sú hnačky, kolikové bolesti brucha, meteorizmus, distenzia čriev a prelievanie črevného obsahu.

Liečba: Tolerancia na množstvo laktózy v strave je individuálna a závisí aj od aktivity enzýmu v čreve. Najčastejšie sa odporúča vyskúšať, ako pacient reaguje na jednotlivé mliečne výrobky. Obmedziť konzumáciu týchto výrobkov alebo ich úplne vylúčiť z jedálnička. Jednoznačne by si mal pacient s laktózovou intoleranciou dávať pozor na mliečny cukor a snažiť sa upraviť jedálniček pomocou diéty, aby predišiel neželaným negatívnym dôsledkom.

Odborníci tvrdia, že je veľkou chybou zakazovať týmto pacientom aj maslo alebo syry. Syry je možné konzumovať bez obmedzenia, hlavne tvrdé a zrejúce syry, pretože laktóza prechádza pri výrobe z veľkej časti do srvátky a zvyšná laktóza sa počas zrenia odbúra. Naopak, vyhnúť by sa mali niektorým druhom mäkkých syrov. Ďalej sa pacienti nemusia vyhýbať ani jogurtom či zakysaným výrobkom. Obsahujú totiž aj živé kultúry, ktoré napomáhajú štiepeniu laktózy.

2. Alergia na mlieko (alergia na bielkovinu kravského mlieka)

Od laktózovej intolerancie však treba odlíšiť alergiu na bielkovinu kravského mlieku. V prípade laktózovej intolerancie ide o poruchu trávenia, zatiaľ čo u alergie na kravskú bielkovinu ide o nežiaducu reakciu imunitného systému.

Aké sú klinické prejavy alergie na bielkovinu kravského mlieka? Medzi hlavné klinické prejavy patrí opakované vracanie, odmietanie potravy, podráždenosť, nafukovanie, bolesti brucha, porucha vstrebávania, hnačky, stolica s prímesou krvi a celkové neprospievanie. Symptómy nie sú špecifické len pre alergiu na mlieko, preto treba vylúčiť aj iné ochorenia, ktoré môžu viesť k uvádzaným prejavom (metabolické ochorenie, intolerancia laktózy, celiakia, chronické zápalové ochorenia čreva, infekčné hnačky).

Liečba: Liečba alergie spočíva v eliminácii tohto alergénu zo stravy pacienta. Čiže to znamená nasadenie prísnej diéty, ktorá predstavuje úplné vylúčenie kravskej bielkoviny. To predstavuje elimináciu nielen mlieka, ale aj všetkých výrobkov, kde sa bielkovina, čo i len trošku nachádza (mliečne výrobky - syry, jogurty, zakysané nápoje, maslo, niektoré pekárenské výrobky či výrobky z mäsa).

Podľa odborníkov nie je vhodná konzumácia sójového mlieka kvôli vysokej alergénnosti, a takisto nie sú vhodné ani mlieka iných živočíšnych druhov (kozie, ovčie).

Rozdiely medzi laktózovou intoleranciou a alergiou na mlieko

Intolerancia laktózy ako aj alergia na bielkovinu kravského mlieka majú spoločného menovateľa. V obidvoch prípadoch ide o nežiaducu reakciu na konzumovanú potravinu. V prípade intolerancie laktózy ide však o poruchu trávenia, zatiaľ čo u alergie na bielkovinu kravského mlieka o nežiaducu reakciu imunitného systému. Podľa toho upravujeme aj jedálniček.

Tabuľka: Rozdiely laktózovej intolerancie a alergie na bielkovinu kravského mlieka

Čím možno nahradiť bielkovinu kravského mlieka?

Bez mlieka a mliečnych výrobkov nie je jednoduché zvoliť stravu, ktorá organizmu zabezpečí dostatok vápnika. Zostavenie správneho jedálneho lístka si vyžaduje veľkú pozornosť zameranú na potraviny, ktoré budeme konzumovať.

• Cenným zdrojom vápnika je najmä zelenina: brokolica, kel, kaleráb, špenát, čínska kapusta alebo pór.
• Mimoriadne vysoké hodnoty nájdeme aj v maku, o ktorom štúdie dokazujú, že je tu až dvanásťnásobne viac vápnika ako v mlieku.
• Dostatok ho nájdeme i v strukovinách, ako napríklad v sóji, fazuli alebo v červenej šošovici.
• Obsahujú ho aj lieskové a vlašské orechy, mandle, ľanové semiačka či vňate.
• Na našom tanieri by nemali chýbať ani morské ryby, losos a tuniak.

Mlieko vieme nahradiť rastlinnými variantmi, ako napríklad mandľové, kokosové, ryžové, ovsené, konopné či makové mlieko.

Vápnik v potravinách: Mýty a fakty

Získava človek najviac vápnika z mliečnych výrobkov? Existujú lepšie zdroje vápnika v potravinách? Niektorí ľudia sú zarytými priaznivcami mlieka a hovoria, že z mliečnych výrobkov človek získa najväčšie množstvo vápnika. Ide iba o mýtus? Existujú lepšie zdroje vápnika v potravinách? Poďme sa na to pozrieť. Vápnik má v ľudskom tele nezastupiteľný význam. Najviac je obsiahnutý v kostiach a zuboch. Stabilizuje pevné tkanivo, podieľa sa na zrážanlivosti krvi, prenose vzruchu na nervosvalovej platničke, podporuje činnosť svalov i správne fungovanie tráviacich enzýmov.

Dlhodobo nízky príjem vápnika vedie k osteoporóze alebo slabnutiu kostí, a to predovšetkým v starobe a u žien s hormonálnymi disbalanciami či v menopauze. Treba si však uvedomiť, že potreba príjmu tohto minerálu sa zvyšuje nielen v období rastu a v starobe, ale aj napríklad v tehotenstve a pri dojčení.

Na čo sa treba zamerať?

Viac ako kvantita je dôležitá kvalita. Nestačí si iba strážiť hladinu príjmu tohto minerálu, ale musíme tiež brať ohľad na formu z hľadiska vstrebávania. Vápnik z potravín sa totiž nikdy nevstrebe na 100%. Poďme si teda ukázať, ktoré potraviny majú vyššiu vstrebateľnosť a ktoré naopak nižšiu. Ešte predtým, než sa zameriame priamo na jednotlivé druhy potravín, je dobré spomenúť, že na vstrebávanie vápnika má vplyv množstvo vonkajších, ale aj vnútorných faktorov.

Po preskúmaní 34 štúdií publikovaných v rôznych 16 krajinách vedci z Yaleovej univerzity zistili, že krajiny s najvyššou mierou osteoporózy (vrátane USA, Švédska a Fínska) sú tie, v ktorých ľudia konzumujú najviac mäsa, mlieka a ďalších živočíšnych potravín. Táto štúdia tiež ukázala, že u Afroameričanov, ktorí konzumujú v priemere viac ako 1 000 mg vápnika denne, je deväťkrát vyššia pravdepodobnosť výskytu zlomenín bedrového kĺbu ako u juhoafrických černochov, ktorých denný príjem vápnika je iba 196 mg. Vedci z týchto štúdií zistili, že nejde iba o celkové množstvo prijatého vápnika, ale aj o celkovú vstrebateľnosť tohto minerálu, ktorá je závislá aj od ďalších premenných.

Vstrebateľnosť vápnika je nižšia pri vyššej konzumácii živočíšnych bielkovín. Tie totiž zvyšujú v krvi produkciu kyselín, ktoré musia byť neutralizované práve vápnikom z kostí.

Aké ďalšie faktory ovplyvňujú vstrebateľnosť vápnika?

• Potraviny bohaté na soli
• Kyseliny šťaveľovej a listovej, ako je napríklad listová zelenina, ríbezle a orechy.

Ktoré potraviny bohaté na vápnik je dobré konzumovať?

Odporúčaná denná dávka pre dospelého človeka je 1000 mg vápnika. Potraviny bohaté na vápnik nie sú iba mliečne výrobky, ale aj tie rastlinné. Určite ste už počuli, že výborným zdrojom vápnika je zelenina alebo mak. V čom je teda háčik? Všetko sa opäť točí okolo vstrebateľnosti a využiteľnosti vápnika naším organizmom.

• Mak a sója: 100 g maku obsahuje až 1360 mg vápnika. Ani mandle a sója nemajú práve najmenej, a to okolo 250 mg vápnika na 100 g. Mohlo by sa zdať, že príjem vápnika z týchto potravín nám všetky ostatné zdroje zaručene nahradí. Ale nie je to tak. Tieto potraviny nám poskytujú iba 10 % svojho obsahu vápnika. Obsahujú totiž oxaláty a fytáty, ktoré sa na vápnik viažu, a tak sťažujú jeho využiteľnosť.
• Z kapustovitej zeleniny vstrebáme až 60% vápnika. Aj napriek tomu, že množstvo tohto minerálu je v porovnaní s mliečnymi výrobkami nižšie, má oveľa vyššiu využiteľnosť, a to 50 až 60%.

Má mlieko vyššie množstvo vápnika ako syr?

Čo sa obsahu vápnika týka, nie je mliečny výrobok ako mliečny výrobok. Rozhodne najviac vápnika obsahujú tvrdé syry. Takých 100 gramov 30% eidamu má až 950 mg vápnika. Syry môžeme teda považovať za oveľa lepší zdroj vápnika, než je napríklad mlieko, ktoré má iba okolo 120 mg vápnika na 100 g. Za zmienku určite stoja kyslomliečne výrobky, ako je napríklad kefír, ktorý má síce iba 130 mg vápnika na 100 g, ale jeho kyslosť spoločne s probiotickými baktériami podporujú vstrebávanie tohto minerálu. Je preto veľmi vhodnou potravinou, a to nielen čo sa týka príjmu vápnika. A čo tavené syry? Hoci majú vysoký obsah vápnika, majú aj vysoké množstvo fosforu, ktorý znemožňuje absorpciu vápnika do tela. Okrem toho sú to spracované potraviny, ktorým odporúčame sa celkovo vyhýbať.

Čo sa mliečnych výrobkov týka, a nielen ich, určite je potrebné zamerať sa na ich kvalitu. Pri mlieku, syre či jogurte z farmy budete mať vždy väčšiu istotu obsahu tejto dôležitej minerálnej látky. A čo sa týka farmárskeho mlieka, ďalším bonusom je fakt, že nepijete iba mlieko riedené vodou.

Ako je to s doplnkami stravy? Na čo si dať pozor?

Pokiaľ sa rozhodnete podporiť svoj príjem vápnika doplnkami stravy, určite zbystrite pozornosť a nezabudnite na príjem ďalších minerálov a vitamínov, ktoré pracujú s vápnikom ako tím a podporujú nielen jeho vstrebateľnosť. Napríklad bez takého horčíka sa vápnik, ktorý koluje v krvi, veľmi rád ukladá do tepien a spôsobuje vyššie riziko obehových ochorení. Väčšina odborníkov odporúča pomer vápnika a horčíka 2:1. Pokiaľ teda užijete odporúčaný denný príjem 1000 mg vápnika, mali by ste denne užiť 500 mg a viac horčíka. Aj tu platí pravidlo, že všetkého veľa škodí. Štúdie totiž ukazujú, že nie je vhodná suplementácia viac ako 500 mg vápnika naraz, preto odporúčame rozdeliť dávku na 2-3 časti.

Výskumy zaoberajúce sa silnými a zdravými kosťami zároveň odporúčajú dostatok vitamínu D spoločne s vitamínom K2 vo forme MK-7, ktorý napomáha zdraviu kostí a podporuje normálnu zrážanlivosť krvi.

tags: #kniha #pohár #mlieka #obsah

Populárne príspevky:

• Tipy na zmiernenie ekzému
• Vaječný sen
• Kulinárske umenie
• Recept na raw tortu
• Ako pripraviť šopský šalát