Koľko jedla zje priemerný Američan za život? Štatistiky a fakty o stravovaní
Strava je základným aspektom ľudského života a má priamy vplyv na naše zdravie, životné prostredie a dokonca aj na genetickú výbavu. Otázka, koľko jedla priemerný Američan zje za život, je rozsiahla a komplexná, pretože závisí od mnohých faktorov, ako sú stravovacie návyky, dostupnosť potravín, kultúrne vplyvy a ekonomické podmienky. Tento článok sa pokúsi preskúmať túto otázku a zároveň sa zameria na niektoré dôležité aspekty stravovania, najmä v kontexte konzumácie mäsa.
Superpotraviny a realita výživy
V dnešnej dobe sa často stretávame s rebríčkami zdravých potravín a označením "superpotravina". Internet je plný zoznamov 50 najzdravších potravín, ale realita je zložitejšia. Kvalita potravín, spôsob ich skladovania a spracovania majú zásadný vplyv na ich výživovú hodnotu. Čokoláda nie je ako čokoláda, avokádo nie je ako avokádo a kvalita olivového oleja sa môže výrazne líšiť. Akákoľvek potravina môže byť kvalitná aj nekvalitná, dokonca vyslovene nezdravá, ak je nesprávne skladovaná alebo spracovaná.
Okrem toho, nikto presne nevie, koľko superpotraviny je potrebné zjesť, aby mala požadovaný účinok, alebo ako často ju konzumovať. A kto by dokázal zostaviť jedálniček s prevahou superpotravín a preukázať, že vďaka nim došlo k zlepšeniu zdravotných parametrov? Ľudské telo nie je štandardizované laboratórne zviera a reaguje individuálne.
Existujú potraviny, ktoré sú preukázateľne prínosné pre zdravie a nie sú len "objemové kŕmenie", ako napríklad pšeničná biela múka. Čerstvý ovocný fresh aj s dužinou je superpotravina v porovnaní s priemyselným džúsom, často vyrobeným len z vody, dužiny a šupiek, ktorý producent propaguje pridaním vitamínov alebo minerálov. Keď sa akákoľvek superpotravina priemyselne spracuje, stráca svoju biologickú hodnotu.
Mäso: Výživná potravina a potenciálne riziká
Mäso je pre mnohých ľudí dôležitým zdrojom výživy. Produkcia mäsa stúpla za posledných 50 rokov až trojnásobne a v roku 2018 sme celosvetovo vyprodukovali až 340 miliónov ton mäsa ročne. Priemerný Slovák zje za rok 70 kilogramov mäsa, čo je približne 190 g denne. Hoci je mäso výživné, jeho nadmerná konzumácia môže predstavovať zdravotné riziká. Vysoká konzumácia červeného a spracovaného mäsa má dokázaný vplyv na rozvoj rakoviny hrubého čreva a konečníka.
Spracované mäso, ako sú údeniny, párky, salámy a šunky, by nemalo presiahnuť 50 g denne, čo predstavuje približne jeden párok. Nadmerná konzumácia mäsa a bielych potravín môže viesť k zníženiu príjmu vlákniny a horčíka, ktoré sú dôležité pre zdravie.
Vplyv stravy na mikrobióm a genetiku
Čoraz viac klinických štúdií potvrdzuje nenahraditeľnú rolu pestrého mikrobiómu pre celkové fyzické aj duševné zdravie človeka. Pestrosť druhov baktérií v črevách úzko súvisí s pestrosťou našej stravy. Čím viac druhov potravín konzumujeme, tým lepšie. Nestačí jesť dookola pár druhov zeleniny, prílohy, mäso, mlieko a pár ďalších potravín.
Potrava je jedným z najdôležitejších faktorov prostredia, ktoré dokážu vplývať na naše DNA, čiže na naše gény. Vedná disciplína, ktorá sa touto problematikou zaoberá, sa volá epigenetika. Príkladom je včelia kráľovná a obyčajná včela, ktoré sú geneticky rovnaké, ale líšia sa v strave. Včelia kráľovná je kŕmená včelou kašičkou, ktorá je plná výživných látok schopných aktivovať gény upravujúce fyziológiu a plodnosť.
Moderné farmárstvo pozmeňuje spôsob výživy chovaných zvierat, čo môže vplývať aj na ich genetiku.
Kvalita mäsa a životné prostredie
Kvalita bežne dostupného mäsa je často problematická. Zvieratá sú chované predpripravenými zmesami, väčšinou bez možnosti pohybu a bez pobytu na dennom svetle. To nielenže spôsobuje utrpenie zvieratám, ale aj znižuje výživovú hodnotu mäsa. Domáca sliepka z voľného výbehu, chovaná pol roka a nie 6 týždňov, má oveľa vyššiu výživovú hodnotu.
Obrovská produkcia mäsa si vyžaduje veľa priestoru, čo vedie k vypaľovaniu lesov a pralesov. Rastlinné monokultúry sú chránené chemickými postrekmi, ktoré zabíjajú aj prospešný hmyz a narúšajú potravinový reťazec. Pestovanie plodín pre chovné účely, ich transport a metabolizmus zvierat produkujú enormné množstvá skleníkových plynov. V USA bolo v roku 2020 až 11 % skleníkových plynov vyprodukovaných pre poľnohospodárske účely.
V krajinách s najvyššími mierami konzumácie mäsa na obyvateľa je nutné obmedziť mäso až o 70 %. Slovensko síce nepatrí k TOP krajinám, ale oproti celosvetovému priemeru sme vysoko. Zníženie konzumácie mäsa aspoň o polovicu by ocenilo nielen naše životné prostredie, ale aj naše zdravie.
Odpoveď na otázku: Koľko jedla zje priemerný Američan za život?
Odpoveď na túto otázku je veľmi zložitá a závisí od mnohých faktorov. Nie je možné presne určiť, koľko jedla priemerný Američan zje za život, pretože stravovacie návyky sa líšia v závislosti od veku, pohlavia, socioekonomického statusu a geografickej polohy.
Ak by sme však chceli urobiť hrubý odhad, môžeme vychádzať z priemernej dennej spotreby kalórií a priemernej dĺžky života. Podľa údajov amerického ministerstva poľnohospodárstva (USDA) priemerný Američan spotrebuje približne 2000 až 3000 kalórií denne.
2500 kalórií/deň * 365 dní/rok * 78 rokov = 70 912 500 kalórií
Toto číslo nám dáva predstavu o celkovom energetickom príjme, ale nehovorí nič o množstve jedla v kilogramoch alebo tonách. Aby sme to mohli odhadnúť, potrebovali by sme vedieť priemernú kalorickú hustotu stravy, čo je veľmi ťažké určiť, pretože strava každého človeka je iná.
Napriek tomu môžeme urobiť ďalší hrubý odhad. Ak predpokladáme, že 1 kg jedla obsahuje priemerne 2000 kalórií, potom priemerný Američan zje za život:
70 912 500 kalórií / 2000 kalórií/kg = 35 456,25 kg jedla
To je približne 35,5 tony jedla za život.
Ulice, obchody, školy či parky v Spojených štátoch sú plné obéznych ľudí. Štatistiky OECD hovoria jasne: počet obyvateľov USA, ktorí trpia obezitou, sa približuje 35 percentám. Ide takmer o 80 miliónov Američanov, ich počet sa od sedemdesiatych rokov strojnásobil. Spôsobujú to veľké porcie, nadbytok tukov, cukrov aj bielej múky v strave. Podľa nedávneho výskumu amerického ministerstva poľnohospodárstva (USDA) priemerný Američan denne skonzumuje jedlo s energetickou hodnotou takmer 2 600 kalórií. To je o 500 kalórií viac než pred 30 rokmi (celá analýza), pričom denný energetický príjem priemerného muža je okolo dvetisíc kalórií (v závislosti od výšky, veku, fyzickej aktivity).
Najnovšie odhadované náklady na zdravotnú starostlivosť o obéznych pacientov predstavujú 210 miliárd dolárov. Ide o 50 miliónov dolárov viac ako v roku 2008. Na porovnanie, ide o pätinu rozpočtu, ktorý je určený pre americké zdravotníctvo. Ročné náklady na zdravotnú starostlivosť obéznych klientov sú v priemere o 1 500 dolárov vyššie ako u Američanov s normálnou váhou. Tieto náklady nezapočítavajú náklady zamestnávateľov, ktoré sa spájajú s obezitou - na práceneschopnosť, ktorú obézni ľudia strávili doma kvôli zdravotným problémom, alebo kvôli nižšej výkonnosti v zamestnaní.
Obezita siahne do peňaženky. Obézni ľudia platia priemerne za zdravotnú poistku o 22 percent viac ako poistenci bez obezity. Poisťovne sa tak bránia, pretože obézni pacienti častejšie trpia cukrovkou, vysokým tlakom alebo srdcovými chorobami.
Na celom svete zomrie ročne 2,8 milióna ľudí v súvislosti s obezitou a liečba jej následkov oberá zdravotníctvu z rozpočtu sedem percent. Aj keď ľudia tlstnú aj na Slovensku, realite z USA sú vzdialení. Zatiaľ. Podľa dát OECD trpí obezitou ani nie každý piaty Slovák.
Problém s nadváhou má však mierne stúpajúcu tendenciu, tvrdí pre TREND.sk lekárka Alžbeta Béderová. Obezitu spôsobuje podľa nej nedostatok pohybu a nedostatočne vyvážená strava.
Ako sa stravujeme?
Podľa najnovších dát Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktoré robilo meranie v Bratislavskom kraji, trpí obezitou 17,5 percenta stredoškolákov, v prípade stredoškoláčok do 18 rokov ide o 10,3 percenta. "Deti cukor milujú a ten je ukrytý všade. Problémy s nadváhou sa však začínajú už tým, že dieťa vynecháva obedy v škole, pretože mu nechutí. A potom sa nárazovo naje," hovorí lekárka A. Béderová. Stretáva sa s prípadmi obezity každý deň - u detí aj dospelých. Naopak u dievčat a mladých chlapcov, ktorí chcú dobre vyzerať, pozoruje opačný trend - ide o takzvanú ortorexiu, čo je posadnutosť zdravým životným štýlom, ktorý sa môže skončiť až anorexiou.
Potraviny lekárka rozdeľuje podľa takzvaného glykemického indexu. To znamená, ako rýchlo potravina ovplyvní hladinu cukru v krvi, čím organizmus reaguje vypustením inzulínu. Ak človek vynechá jedlo a príjem potravín nedostatočne dávkuje počas dňa, organizmus sa správa stresovo. "Vyplaví inzulín a robí si zásoby vo forme tuku, pretože nevie, kedy dostane ďalšie jedlo. Následne obrovský výkyv spôsobí akoby vlčí hlad," vysvetľuje lekárka. Zelenina na rozdiel od sladkostí má nízky glykemický index, čím sa hladina cukru v krvi nerozkýve, ale udržuje hladinu cukru na vyrovnanej úrovni. Je to výhodné pre organizmus, pretože je dostatočne a rovnomerne zásobovaný príjmom energie a nerozhodí celý metabolizmus.
Rady, koľko cukru konzumovať
Keďže niekedy tvrdenie "jesť rozumne" nestačí, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v marci tohto roku na základe vedeckých výskumov zverejnila nové odporúčania, kde to vysvetlila polopate: dospelý človek by mal vo forme cukru prijímať len päť percent svojich denných kalórií. Teda nie desať, ako sa tvrdilo doteraz. Nová ideálna životospráva má jeden háčik - je veľmi ťažké ju dodržiavať.
Cukor sa v súčasnosti kvôli zlepšeniu chuti pridáva vo veľkom do radu potravín, kde by sme ho možno ani nehľadali. Je súčasťou prakticky všetkých spracovaných jedál, ako sú jogurty, rôzne omáčky, chlieb či kečup. Jedna lyžica kečupu napríklad vyčerpá desatinu odporúčanej dennej dávky a jedna plechovka sladkej limonády ju obsiahne celú.
Z piatich chutí, ktoré vie ľudský jazyk rozoznávať, je sladká chuť najdominantnejšia a potravinári ho postupne začali pridávať do jedla ako skryté lákadlo. Pre metabolizmus je to obrovská záťaž, keďže ľudské telo je stavané na sezónny prísun sladkostí v podobe sladkého ovocia, ale nie na 32 kilogramov priemyselne vyrábaného cukru, ktoré zje ročne priemerný Slovák.
Obsah cukru je síce na obaloch označený, ale v gramoch, ktoré si ľudia nevedia predstaviť. Aj preto dokumenty alebo prezentácie o účinkoch cukru na organizmus človeka používajú na ilustráciu čajové lyžičky cukru.
A. Béderová tvrdí, že denný príjem potravín by mali tvoriť bielkoviny v objeme asi 12 percent, tuky do 25 percent a zvyšok cukor, kde patria aj dôležitá zelenina a ovocie. "V rámci cukrov existuje podzložka sacharóza, teda čistý cukor a ten by sa mal konzumovať len do 10 percent celkového príjmu potravín," vysvetľuje lekárka. Výživové dávky sú však individuálne a berú ohľad na váhu a vek človeka, pohlavia, ale aj zamestnania - je rozdiel medzi sedavým zamestnaním a murárom na stavbe. Napríklad muž vo veku do 34 rokov, ktorý vykonáva fyzicky ľahkú prácu, by mal podľa odporúčaní lekárov skonzumovať denne 442 gramov sacharidov, 66 gramov bielkovín a 80 gramov tukov. Robotník na stavbe môže zjesť aj o 40 percent viac cukrov ako úradník, a tiež o tretinu viac tukov a o 15 percent viac bielkovín.
Ako cukor ovplyvňuje naše zdravie?
Ak sa to s cukrom preženie, výsledkom nemusí byť len pneumatika na bruchu, ale môže mať zásadný vplyv na srdcové ochorenia či niektoré druhy rakovín.
Americká vedkyňa Kimber Stanhope skúmala vplyv cukru na srdcovocievne ochorenia. Pri pokuse skúmaným osobám najprv niekoľko dní podávala stravu s nízkym obsahom pridaných cukrov, a potom niekoľko dní sladené nápoje. Krvné testy dokázali, že pridané cukry v organizme zvyšovali hladinu nebezpečného LDL cholesterolu a ďalších rizikových faktorov pre kardiovaskulárne ochorenie.
Konzumáciou príliš veľa cukrov si tak podľa nej môže človek preťažiť pečeň fruktózou. Časť z nej sa potom premení na tuk a pomáha vytvoriť LDL cholesterol, ktorý upcháva cievy.
"Cukor ani tuky nie sú úhlavným nepriateľom, ak si človek dostatočne uvedomuje, v akom množstve ich jesť a že jedenie má byť pravidelné, aby sa nespomaľoval metabolizmus," dodala. Základom zdravej výživy je teda dostatočný príjem vyváženej potravy viackrát denne, čo postupne zrýchľuje metabolizmus. Vyprážaný rezeň alebo tabuľka čokolády by tak raz za čas nemali byť problém. Najesť sa ráno je mimoriadne dôležité, lebo práve vtedy začína fungovať metabolizmus.
Zmiasť spotrebiteľa
„Verejnosť je zmätená, čo má vlastne jesť. Vymyli nám mozgy. Je to všetko premyslene konštruované veľkými potravinárskymi firmami. Je to takmer ako vo vojne. A podstatou vojny je pokúsiť sa nás zmiasť, aby vyhrali,“ napísal novinár The New York Times venujúci sa potravinám Mark Bittman.
Lifestylové média a vedecké štúdie sú preplnené rôznymi radami a dôkazmi, ktoré zlepšujú životosprávu. Spleť informácií a článkov môže pôsobiť až zmätočne. Nie je potom problém vpašovať štúdie, ktoré nemajú žiaden vedecký základ. Dôkazom manipulácie môže byť vedecká analýza, ktorá vyšla na mnohých spravodajských serveroch v máji tohto roku. Vyznela na prvý pohľad ako hoax: Diétne nápoje sú na chudnutie lepšie ako voda, viselo na stránke CNN.
V skutočnosti tento výskum priamo financovala American Beverage Association. Výskumníci z University of Colorado rozdelili 300 dobrovoľníkov do dvoch skupín. Jedna skupina pila len vodu a vyhýbala sa pitiu sladených nápojov, druhá skupina ich kombinovala.
Po troch mesiacoch obe skupiny odvážili a zistili, že skupina, ktorá pila sladené nápoje a vodu, schudla v priemere 5,9 kilogramu, kým skupina, ktorá pila len vodu, schudla len o štyri kilá. Vedec John Peters, ktorý bol za výskum zodpovedný, povedal, že síce vedecké dôkazy nemajú, ale že skupina, ktorá pila aj sladké vody, nepociťovala taký hlad ako partia dobrovoľníkov, ktorí pili len vodu. Dodal, že ide skôr o dohady. „Nemôžeme určiť mechanizmus tohto procesu,“ povedal J. Peters.
Štúdia sa jednoducho snažila nahlodať dôkazy, ku ktorým prišlo 83,3 percenta nezávislých vedeckých štúdii, ktoré dokázali, že existuje priama spojitosť medzi spotrebou sladených nápojov a obezitou alebo aspoň nadváhou.
Fed Up: Cukor je všade
Fenoménu obezity sa zaoberá aj tento rok zverejnený americký dokument Fed Up (tu si ho môžete pozrieť celý), za ktorým stojí producent Laurie Davies. Ide o toho istého človeka, ktorý stál v roku 2006 za vznikom kritizovaného dokumentu o globálnom otepľovaní Inconvenient Truth. Tak ako v prípade dokumentov Michalea Moorea, ktoré občas sugestívne pretláčajú polopravdy, aj tento dokument brať s istou dávkou nadhľadu.
Za nadváhu môže len cukor „Tlačilo sa na nás, že to, že sme obézni, je naša chyba. Zabudnite na to,“ odkazuje v dokumente lekár Mark Hyman z Inštitútu funkčnej medicíny. Za hlavný dôvod celosvetovej obezity odborníci oslovení v dokumente nepovažujú fastfoodové jedlo alebo nedostatok pohybu detí a dospelých, ale cukor. Na pultoch amerických obchodov je podľa dokumentu 600-tisíc druhov potravín, pritom až v 80 percentách v nejakej forme obsahujú cukor. Škodlivosť cukru je vraj taká závažná, že podľa bývalého komisára Úradu pre potraviny a liečivá (FDA) Davida Kesslera sa cukor stane pre verejné zdravotníctvo „jednou z najväčších epidémii našej doby“.
Dokument Fed Up je nakrútený svižným tempom, prepája sociálne prípady obéznych detí, ale mieša niektoré mýty, ktoré nemá dostatočne vedecky podložené. Tak napríklad, že tento rok zomrie na následky obezity po prvýkrát v histórii viac ľudí ako na následky podvýživy. Nie je to celkom pravda. Podľa dát Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zomrie na následky chorobnej nadváhy 2,8 milióna ľudí. Na následky nedostatku jedla podľa dát z roku 2009 zomrie každý deň 24-tisíc ľudí, teda 8,8 milióna ľudí ročne. Vedec Mark Gregory Robson z americkej Rutgers University tento rok vydal analýzu, podľa ktorej na podvýživu zomrie ročne až 10 miliónov ľudí a podľa World Food Program ročne zomrie nedostatkom jedla 3,1 milióna detí do piatich rokov.
Epidémia obezity do roku 2050?
Dokument varuje, že do roku 2050 bude tretina dospelých trpieť cukrovkou a v priebehu dvoch desaťročí bude trpieť obezitou alebo aspoň nadváhou 95 percent Američanov. Ako k tomu pesimistickému číslu tvorcovia dokumentu prišli, nie je celkom jasné. Portál foodinsight.org cituje prieskumy národného zdravia a výživy, ktoré skepsu brzdia. Analýzy dokazujú spomalenie nárastov obezity od roku 2003. V kategórii detí od dvoch do piatich rokov magazín Journal of the American Medical Association zverejnil začiatkom roka analýzu, podľa ktorej došlo u týchto detí dokonca k prudkému poklesu nadváhy. Kým v rokoch 2003 až 2004 trpelo obezitou 14 percent detí, v období rokov 2011 až 2012 podiel klesol na osem percent detí.
Dokumentaristi filmu Fed Up sa oháňajú mimoriadne závažným tvrdením, že súčasná generácia detí sa po prvýkrát za posledných 200 rokov dožije nižšieho priemerného veku ako ich rodičia. A to napriek tomu, že vývoj v zdravotníctve - minimálne čo sa týka udržiavania ľudí pri živote - postupuje míľovými krokmi. Americký štatistický úrad teda túto teóriu popiera, pretože očakáva, že priemerná dĺžka života Američanov sa bude kontinuálne zvyšovať minimálne až do roku 2020 - dôvodom je klesajúci počet fajčiarov. Navyše tvrdenie, že len cukor a nadváha môžu za nárast úmrtnosti, je minimálne pritiahnuté za vlasy. Pred troma rokmi vyšla štúdia, ktorá potvrdila, že korelácia medzi obezitou a úmrtnosťou je stále menšia vďaka pokroku vo výskume. „Medzi rokmi 1946 až 2006 sme našli výrazný pokles vzťahu medzi obezitou a úmrtnosťou a v niektorých prípadoch kardiovaskulárnych ochorení,“ napísali lekári.
Dokument spochybňuje aj základnú rovnicu priberania či chudnutia, podľa ktorej ak prijmeme viac kalórií, ako spotrebujeme, priberieme, v opačnom garde zas človek schudne. Film ponúka ako dôkaz, že to neplatí, príbehy troch amerických detí, ktoré neustále cvičia, ale lekári im pri každej prehliadky odpovedia, že pribrali pár kíl navyše. Fed Up tvrdí, že nezáleží na tom, koľko cvičíme, pretože potraviny a nápoje sú konštruované tak, aby sme boli na nich závislí. Aj keď výrobcovia deklarujú výrobky „s nízkym obsahom tuku“, chuť kompenzujú vyšším obsahom cukru. Odborníci tak v 1,5-hodinovom filme podsúvajú názor, že človek je bezbrannou obeťou potravinárskeho priemyslu a môže len tlstnúť.
Výskumy: nezávislé a tie, ktoré financuje potravinársky biznis
Tvorcovia dokumentu však majú aj svetlé chvíľky. Ponúkajú tvrdenie, že medzi rokmi 1980 až 2000 vzrástol počet členov rôznych fitness klubov dvojnásobne, ale napriek tomu sa za ten istý čas obezita zdvojnásobila. Ide síce o zamieňanie korelácie za automatickú kauzalitu, ale k téme oslovili známeho štatistika University of Alabama v Birminghame a experta na obezitu Davida Allisona. Ten ešte v roku 2011 vypracoval 108-stranovú analýzu, v ktorej otvorene kritizoval vedecké štúdie, ktoré dospeli k zjednodušenému záveru, keď porovnali dva trendy a vyvodili populárne závery, ktoré prebrali médiá aj politici. Konkrétne sa zameral na vyššiu spotrebu sladkých nápojov, ktorá podľa vedcov vedie k obezite. D. Allison tvrdil, že tento fakt nie je dostatočne dokázaný, keďže paralela existuje napríklad aj medzi rastúcou spotrebou vody a rastom obezity. V skutočnosti mu za túto analýzu mali podľa televízie ABC zaplatiť 2,5 milióna dolárov spoločnosti ako Coca-Cola, Pepsi a rovnako aj America Beverage Association, ktoré štúdiu neskôr citovali. „Otázku by sme mohli položiť tak, či sladké nápoje zvyšujú príjem kalórií oveľa viac ako bežné potraviny,“ povedal v dokumente D. Allison. Dôkaz o „neškodnosti“ sladených nápojov však nenašiel ani on, ale aspoň efektívne nahlodal vierohodnosť výskumov. V roku 2013 obhajoval potravinárske firmy jeho kolega z univerzity Andrew W. Brown. Ten v analýze tvrdil, že človek má mať slobodnú vôľu výberu potravín a všetky preventívne opatrenia (vrátane možného zdaňovania sladených nápojov a tučných jedál) nastavené proti potravinárskym firmám budú situáciu s obezitou len zhoršovať.
Najviac obéznych je v rozvojových krajinách: Cukor je potravou chudobných
Obezita netrápi len Američanov a problém netreba podceňovať. Od roku 1980 sa počet obéznych ľudí zvýšil medzi dospelými o 27 percent, medzi deťmi dokonca o 47 percent. Vyššiu ako odporúčanú váhu má celkom 2,1 miliardy ľudí, teda tretina svetovej populácie, tvrdí odborný magazín The Lancet. Dvaja z troch „objemnejších“ ľudí pochádzajú z rozvinutých krajín. Vôbec najviac obéznych žije v spomínaných Spojených štátoch, nasledujú Čína, India a Rusko. Ak však odhliadneme od absolútnych čísel, dajú sa považovať za najproblémovejšie krajiny ako Kuvajt, Kiribati...
Na internete je veľa rebríčkov zdravých potravín. Existujú „výživové“ weby, ktoré uvádzajú konkrétne zoznamy - napríklad 50 najzdravších potravín. Lenže rozhodne nie je čokoláda ako čokoláda, avokádo ako avokádo, nehovoriac o kvalite olivového oleja. Inak povedané, akákoľvek potravina môže byť, v dôsledku nevhodného skladovania, pančovania a podobne, tak kvalitná, ako aj nekvalitná, dokonca vyslovene nezdravá.
Okrem toho nikto nedokáže povedať, koľko tej-ktorej superpotraviny je nutné zjesť, aby zafungovala, ako často sa má jesť... A navyše: kto by vedel dať dohromady jedálniček s prevahou superpotravín? A kto by dokázal, že vďaka nim došlo k zlepšeniu „zdravotných parametrov“? Človek nie je štandardizované laboratórne zviera. Z môjho pohľadu existujú potraviny, ktoré sú preukázateľne niečím pre zdravie prínosné a nie sú len „objemové kŕmenie“, ako je napríklad pšeničná biela múka. Čerstvý ovocný fresh aj s dužinou je superpotravina v porovnaní s „priemyselným džúsom“, často vyrobeným len z vody, dužiny a zo šupiek, ktorý producent propaguje tým, že doň pridal nejaký vitamín alebo minerál. Keď sa musí akákoľvek „superpotravina“ priemyselne spracovať, stráca biologickú hodnotu. Ja považujem za superpotravinu aj niektoré druhy rýb.
Na záver, pozrite si video o tom, ako cukor ovplyvňuje naše telo:
Čo cukor V SKUTOČNOSTI robí s telom
tags: #koľko #jedla #zje #priemerný #Američan #za
