Koľko jedla vyhodí priemerný Slovák ročne: Štatistiky a riešenia

Plytvanie potravinami je globálny problém, ktorý sa dotýka aj Slovenska. Množstvo vyhodených potravín má negatívny dopad na životné prostredie, ekonomiku a etické aspekty spoločnosti. Tento článok sa zameriava na štatistiky plytvania potravinami na Slovensku, príčiny tohto javu a možné riešenia, ako znížiť množstvo vyhodených potravín v domácnostiach a v celom dodávateľskom reťazci.

Plytvanie jedlom a čo s tým robiť?

Štatistiky plytvania potravinami na Slovensku

Podľa najnovších štatistík vyhodí priemerný Slovák ročne približne 100 až 111 kg potravín. Analýza spoločnosti Wood & Company uvádza dokonca až 100 kg potravín ročne, pričom mnohé z nich sú ešte neotvorené v pôvodnom obale. Tieto čísla predstavujú značný problém, najmä ak vezmeme do úvahy, že až 17,6 % slovenských domácností si nemôže dovoliť poriadny obed každý druhý deň.

V rámci Európskej únie je situácia tiež alarmujúca. Priemerne sa na jedného Európana vyhodí ročne 173 kg potravín, čo predstavuje 88 miliónov ton potravinového odpadu. Slovensko sa v rebríčku krajín EÚ, ktoré najviac plytvajú potravinami, nachádza v dolnej časti.

Kľúčové zistenia:

Priemerný Slovák vyhodí ročne 100 až 111 kg potravín.
Domácnosti sú zodpovedné za viac ako 50 % potravinového odpadu.
Najčastejšie vyhadzované potraviny sú zvyšky uvareného jedla, chlieb, pečivo, ovocie a zelenina.
Priemerná slovenská domácnosť ročne vyhodí potraviny v hodnote približne 150 eur.
Miera plytvania v domácnostiach stúpa so vzdelaním a s príjmom.

Na jedného Slováka pripadá ročne 99 kilogramov potravinového odpadu. Až dve tretiny (67 %) z neho pochádza z domácností, zvyšných 33 % vzniká pri prvovýrobe, výrobe potravín, v obchodoch, pri distribúcii či v reštauráciách.

Približne 23% slovenských spotrebiteľov priznáva, že plytvá potravinami. "Plytvať jedlom znamená plytvať zdrojmi, ktoré sú potrebné na jeho výrobu - pôdou, vodou, prácou ľudí, ale aj energiou. Je to nezodpovedné nielen voči životnému prostrediu, ale aj nemorálne voči ľuďom, čo si nemôžu dovoliť kvalitné jedlo. Je najvyšší čas, aby sme zásadným spôsobom zmenili svoje spotrebiteľské správanie," upozornila ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.

Podľa celoslovenského reprezentatívneho prieskumu, ktorý pre Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR) vypracovala Agentúra A.K.O., približne 23 % Slovákov a Sloveniek priznáva, že vyhadzuje zvyšky jedla. Takmer polovica opýtaných uvádza, že sa snažia zvyšky jedál využiť pri ďalšom varení, prípadne ich dajú zvieratám. Tretina respondentov deklaruje, že nevyhadzuje takmer žiadne jedlo. V porovnaní s celoslovenským priemerom plytvá jedlom najviac mladá a stredná generácia vo veku 23-49 rokov.

Najčastejšie vyhadzovanou potravinou na Slovensku sú chlieb a pečivo (35%). O niečo menší počet ľudí (29%) uvádza, že vyhadzuje zvyšky uvareného jedla. Na otázku, prečo im ostávajú neskonzumované potraviny, až 74% respondentov uviedlo, že navarili viac ako zjedli a v 34% prípadov sa potraviny pokazili alebo uplynul dátum spotreby.

Príčiny plytvania potravinami

Existuje niekoľko faktorov, ktoré prispievajú k plytvaniu potravinami na Slovensku:

Nadmerné nakupovanie: Ľudia často nakupujú viac potravín, ako sú schopní skonzumovať. Dôvodom môže byť neplánovanie nákupov, nakupovanie v stave hladu alebo podľahnutie marketingovým trikom, ako sú množstevné zľavy.
Nesprávne skladovanie: Nesprávne skladovanie potravín vedie k ich rýchlejšiemu kazeniu. Dôležité je dodržiavať odporúčania na obaloch a využívať teplotné zóny chladničky.
Nerozlišovanie medzi dátumom spotreby a minimálnou trvanlivosťou: Mnoho ľudí nevie rozlíšiť medzi týmito dvoma pojmami, čo vedie k vyhadzovaniu potravín, ktoré sú stále konzumovateľné. Dátum spotreby označuje potraviny, ktoré sa rýchlo kazia a po uplynutí tohto dátumu môžu predstavovať zdravotné riziko. Dátum minimálnej trvanlivosti označuje potraviny, ktoré sú stabilnejšie a môžu byť konzumované aj po uplynutí tohto dátumu, ak sú správne skladované a nevykazujú známky pokazenia.
Nedostatočné využitie zvyškov jedla: Mnoho ľudí vyhadzuje zvyšky uvareného jedla, ktoré by sa dali využiť na prípravu ďalších jedál. Kreatívne využitie zvyškov môže výrazne znížiť množstvo vyhodených potravín.
Kultúra stravovania: Zvyk vyhadzovať určité časti potravín, ako sú listy z karfiolu alebo šupky zo zeleniny, prispieva k celkovému plytvaniu. Tieto časti potravín sú často výživné a dajú sa využiť na prípravu rôznych jedál.
Nízka cena potravín: V porovnaní s inými krajinami V4 platíme za potraviny najviac, stále však vyhadzujeme značné množstvo jedla. To môže viesť k menšej úcte k jedlu a menšej motivácii na znižovanie plytvania.
Prísne hygienické normy: Na Slovensku platia jedny z najprísnejších hygienických noriem v EÚ, čo komplikuje darovanie potravín, ktoré už nie sú vhodné na predaj. Supermarkety si radšej volia cestu vyhadzovania, ako by mali riskovať pokuty za porušenie hygienických štandardov pri darovaných potravinách.
Nedostatočná podpora zo strany štátu: Chýba celistvá podpora zo strany štátu, edukácia na školách a vzájomné prepojenie jednotlivých rezortov, maloobchodníkov, mimovládnych organizácií a občianskych združení.

Riešenia na zníženie plytvania potravinami

Existuje mnoho spôsobov, ako znížiť plytvanie potravinami na Slovensku.

Pre jednotlivcov a domácnosti:

Plánovanie nákupov: Pred nákupom si naplánujte jedlá na celý týždeň a pripravte si nákupný zoznam. Vyhnite sa impulzívnym nákupom a kupujte len to, čo skutočne potrebujete.
Kontrola zásob: Pravidelne kontrolujte zásoby potravín v chladničke a špajze. Uistite sa, že používate potraviny s kratšou trvanlivosťou skôr, ako sa pokazia.
Správne skladovanie: Dodržiavajte odporúčania na obaloch a využívajte teplotné zóny chladničky. Správne skladovanie predĺži trvanlivosť potravín.
Využívanie zvyškov: Buďte kreatívni a využívajte zvyšky uvareného jedla na prípravu ďalších jedál. Z prestarnutého ovocia pripravte smoothie alebo koláče, zo zvyškov zeleniny polievky, zo šupiek chrumkavé čipsy.
Kompostovanie: Ak sa nedá vyhnúť potravinovému odpadu, skompostujte ho. Kompostovanie je ekologický spôsob, ako premeniť potravinový odpad na hnojivo pre záhradu.
Vzdelávanie: Naučte sa rozlišovať medzi dátumom spotreby a minimálnou trvanlivosťou.

Ministerstvo pôdohospodárstva v snahe znížiť plytvanie potravinami presadilo na jeseň 2016 novelu zákona o potravinách, ktorá priniesla možnosť darovať charitatívnym organizáciám potraviny po uplynutí dátum minimálnej trvanlivosti.

Ďalšie možnosti riešenia

Zber kuchynského bioodpadu (KBO): Povinnosť realizovať triedený zber kuchynského bioodpadu (KBO) od občanov má väčšina samospráv na Slovensku od 1. júla 2021, od začiatku roka 2023 sa k nim pridali aj Bratislava, Košice a Prešov.
Bioplynové stanice a kompostárne: Je to zariadenie na spracovanie biologicky rozložiteľných odpadov. Okrem iného aj potravinového odpadu. Jej výhodou je, že odpad sa spracováva anaeróbnym procesom, takže bez prístupu vzduchu. Z týchto zariadení je vedľajším produktom energia.

"V súvislosti s nadmerným plytvaním potravinami vyvstáva otázka, ako tento trend zmeniť. Na prvom mieste je určite uvedomelé správanie spotrebiteľa. Nestačí len rozmýšľať nad tým, čo kupujeme, ale aj koľko toho kupujeme. Vďaka hypermarketom sme si zvykli nakupovať vo veľkých množstvách, ale potom nevieme odhadnúť mieru. Odporúčame radšej nakupovať častejšie a v menších množstvách. Nielenže sa tak vyhneme zbytočnému potravinovému odpadu, ale tiež ušetríme peniaze a môžeme mať doma čerstvejšie produkty," uviedla G. Matečná.

tags: #koľko #jedla #vyhodí #priemerný #Slovák #ročne