Koľko priestoru potrebuje jedna hus m2 a úprava verejnej zelene

Všeobecne sa uvádza, že jedna sliepka by mala mať asi 10 m² výbehu. Čím viac, tým lepšie. Sliepky by sa mali pásť, mali by mať priestor, kde si budú spokojne hrabať a chytať dážďovky, červíky, chrobáky.

Dostatočné miesto vo výbehu aj v kurníku je jedným z kľúčov šťastných a zdravých sliepok. Sliepky chované vo voľnom výbehu sa dostanú do stavu nudy len zriedkakedy. Ovšem ak sú nútené vplyvom nepriaznivého počasia zdržiavať sa v priestoroch kurníku, k nude môže dochádzať veľmi často.

Ďalej sa zameriame na úpravu prvkov verejnej zelene, ktorá pozostáva z dvoch častí: z výrubov existujúcich stromov a krov, a z výsadby navrhovaných stromov a krov. Celková výmera plôch zelene v danej časti je 621,6m2.

Na záujmové územie sa vzťahuje Zákon 543/2002 o ochrane prírody a krajiny a Vyhláška MŽP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva Zákon OPaK. Na záujmové územie sa vzťahuje I.stupeň ochrany - všeobecná ochrana.

Súčasné dreviny na záujmovom území

• Spirea x vanhouttei
• Spiera bumalda
• Pinus nigra
• Rosa sp.
• Philadelphus coronarius
• Picea pungens ´Glauca´
• Tamarix salicifolia
• Cornus alba
• Juniperus squamata ´Mayerii´
• Juniperus communis
• Betula pendula
• Prunus domestica
• Forsythia x media
• Prunus luarocerasus
• Taxus baccata
• Philadelphus coronarius
• Prunus cerasifera
• Acer sacharinum
• Pyracantha coccinea
• Picea omorika
• Ligustrum vulgare
• Fraxinus excelsior
• Ailanthus altisimma
• Platanus x acerifolia
• Tillia cordata
• Viburnum x pragense
• Ligustrum ovalifolium

Na základe novely vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. z roku 2006, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je možné orezy drevín realizovať najskôr v apríli.

Výruby drevín

Bez predchádzajúceho výrubu stromov nie je možné realizovať novú kompozíciu plôch zelene. Ide o výruby stromov a krov jednak z hľadiska kompozičného riešenia plôch, jednak z hľadiska ich zlého zdravotného stavu (mnohé dreviny nezodpovedajú požadovanej kvalite a niektoré sa stali z hľadiska bezpečnosti nevhodnými na ploche, zrejme je tomu tak z dôvodu zanedbania údržby stromov).

Z pôvodných druhov je v návrhu ponechaných 6ks stromov a 13m2 krov. Celkový počet stromov a krov navrhnutých na výrub je 95 ks. Stromy a kry budú odstránené s kompozičného alebo zdravotného hľadiska.

Veľkým kompozičným zásahom pre dreviny je vybudovanie nového námestia, ktoré je spojené aj s rozšírením dopravnej infraštruktúry a budovaním sociálneho zázemia. Navrhované výsadby budú mať nové kompozičné riešenie, ktoré je bližšie popísané v časti Sadovnícke úpravy.

Stromy a kry, ktoré sú navrhnuté na výrub z kompozičného alebo zdravotného hľadiska:

Pri výrube stromov a krov je potrebné dodržať súvisiace predpisy o bezpečnosti práce. Pri výrube drevín sa postupuje podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Na výrub jednotlivých drevín sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody.

Povolenie na výrub drevín musí objednávateľ zabezpečiť ešte pred začatím prác. Je potrebné dodržať podmienky stanovené v povolení, za ktorých je možné výrub vykonať.

Orgán ochrany prírody uloží v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby sa uskutočnila primeraná náhrada výsadby drevín na vopred určenom mieste na náklady žiadateľa, uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy.

Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§95).

Technologický postup

Výruby (asanačné práce vegetačných prvkov) by sa mali realizovať najmä v zimnom období, teda v období vegetačného pokoja. Najnovšie výskumy však ukazujú, že výrub inváznych druhov vo vegetačnom období je účinnejší a je výhodnejšie expanzívne dreviny odstraňovať v predjarí, na začiatku vegetácie, ale i počas vegetácie, pretože tak sa zabráni odnožovaniu drevín z pňov a zbytkov.

Výruby sa realizujú ako prvé práce v rámci realizácie stavby zároveň s inými demolačnými prácami. Stromy budú odstraňované tak, aby neboli poškodené stromy zostávajúce. Okolo zostávajúcich stromov je potrebné teda realizovať tzv. postupné zrezávanie stromov.

Kmene zrezaných stromov budú ďalej využité (napr. odpredané na ďalšie spracovanie alebo na vykurovanie), konáre stromov a kry je možné rozdrviť drvičom, pričom drť je možné použiť pri výsadbe na mulčovanie okolo vysadených stromov a krov (najmä drť ihličnatých drevín), avšak len v prípade, že dreviny neboli napadnuté hubovým ochorením.

Rozdrvené konáre a kry je možné tiež uložiť ako biologický odpad na kompostovisko, pokiaľ je materiál zdravý.

Pne: tam kde nebude poškodený jestvujúci strom alebo statika iného objektu, je možné pne s koreňovou sústavou vytiahnuť pomocou mechanizácie. Ak by mala byť porušená statika nejakého objektu, potom budú pňom odrezané korene v kruhu o priemere cca 2 m a pne budú vytiahnuté mechanizáciou. Jamy po pňoch budú zavezené zeminou.

Ak nie je možné vyťahovanie pňov, potom budú pne vyfrézované do hĺbky 50 cm a jamy budú zasypané zeminou. Zbytky koreňovej sústavy stromov či stromokrov, ktoré nie je možné vytiahnuť, sa nechajú dotlieť v zemi, pričom tvoria zásobáreň humusu. Výhodnejšie je však koreňový systém vytiahnuť, pretože potom je možná kvalitnejšia príprava pôdy pre výsev a výsadbu.

Odstránené krovité porasty, kmene, konáre a pne, ktoré sa nevyužijú budú uložené na dohodnuté kompostovisko alebo odvezené na skládku I. stavebnej triedy.

Ochrana zostávajúcich drevín

Zostávajúce dreviny je potrebné chrániť pred poškodením, a to debnením (vytvorenie ohrádky okolo stromu) alebo obložením stromu pruživým materiálom. Debnenie i obloženie stromov siaha do výšky min. 1,8 m. Debnenie bude budované po obvode koruny, v prípade nedostatočného priestoru bude toto debnenie inštalované min. 2,5 m od kmeňa stromu.

Budovanie debnenia sa bude realizovať len u tých drevín, ktoré by mohli byť poškodené navážkou zeminy pre terénne modelácie, výstavbou technických prvkov, výstavbou spevnených plôch, alebo výstavbou prvkov drobnej architektúry, či iných stavebných prvkov. Jedná sa o stromy č. 88., 89., 90., 96.

Navrhované dreviny je potrebné chrániť najmä pred inžinierskymi sieťami. Do rýh, kde budú uložené inžinierske siete, bude uložená zo strany stromov protikoreňová netkaná textília napr. ROOTBARIER, ktorá zabráni prerastaniu koreňovej sústavy smerom k siete.

Tento spôsob ochrany je veľmi účinný, pretože chráni jednak korene stromov v prípade opravy sietí a jednak chráni siete pred poškodením koreňmi, a to dokonca i po ukončení stavby (teda v rámci údržby). Táto protikoreňová fólia sa dá použiť len pri osadených nových sietí, prípadne pri prekládke jestvujúcich sietí.

Zostávajúce dreviny je potrebné po výruboch prihnojiť, ošetriť, orezať a stabilizovať.

Výsadba

Sadové výsadby sú riešené výsadbou stromov a krov na plochách námestia a parčíka. Výber drevín vo veľkej miere limitujú klimatické aj estetické podmienky. Na záujmové územie bude spolu vysadených 304 kusov stromov a krov.

Návrh sortimentu drevín a výsadba drevín:

Výsadby porastov

a) príprava územia:. Príprava pôdy spočíva v nasledujúcich opatreniach na celok pozemku:

• Odstránenie stavebných zvyškov
• Odstránenie drevín, prvkov a starého drnu
• Prevzdušnenie pôdy
• Skyprenie pôdy rotavátorom
• Vyhnojenie umelým hnojivom
• Zapravenie hnojiva do pôdy rotavátorom
• Jemná modelácia terénu - bránenie, valcovanie

b) výsadba stromov štandardnej veľkosti (obvod kmienka 16-18 cm) Táto výsadba sa použije u stromov doplnkových a výplňových. Je tomu tak z dôvodu šetrenia finančných prostriedkov. Nádoby so stromami sú vyberateľné z dôvodu možných údržbových prác na námestí v podloží, sú osadené do palisádového záhona.

Stromy: výsadba sa bude realizovať na ploche vopred urovnanej a upravenej. Sadiť sa budú dreviny kontajnerované alebo so zemným balom s priemerom 0,6-0,8 m, obvod kmienka navrhovaných stromov je nad min.16 cm. Kontajnerované dreviny je možné vysádzať v priebehu celého vegetačného obdobia (okrem mesiacov s vysokou intenzitou slnečného žiarenia, teda júl, začiatok augusta).

Dreviny budú vysádzané do vopred vykopaných, dostatočne veľkých jám. Jama má byť 2-3x väčšia ako je zemný bal dreviny. Zemný bal bude 60 cm široký, výška drevín 4-5 m (min. 3,5 m), korunka bude založená vo výške min. 2,2-2,5 m. Jamy pre výsadbu odporúčame kopať ručne. Ich objem bude 1,0-1,5 m3.

Hĺbka výsadby drevín má zodpovedať hĺbke výsadby v škôlke, to znamená že bal bude umiestnený tak, že jeho vrchná časť bude v rovine s terénom. Bal sa má narušiť až v jame, korene rozprestrieť do jamy, aby sa predišlo tzv. kvetináčovému efektu, ktorý brzdí rast drevín.

Kvalitnejší substrát sa použije do vrchnej časti jamy, obohatený môže byť o štartovacie hnojivo (napr.OSMOCOTE). Organický materiál nemusí byť pri výsadbe použitý, ak bude použité štartovacie hnojivo.

Kotvenie drevín:

Ku stromčekom osadíme 3 ks drevené koly napustené fungicídnymi prostriedkami (v závislosti od veľkosti vysádzaných drevín), priemer kolu je 5-6 cm, tým sa stromy ukotvia a sú chránené pred poškodením. Koly (prípadne polguľatina) sú do jamy zatlčené ešte pred výsadbou stromčeka, zatlčú sa do rastlej zeminy.

Koly budú navzájom spevnené textilnými popruhmi tiež stromček je uchytený týmito popruhmi avšak nie celkom napevno, aby bol nútený postupne sa ukotviť, stabilizovať v pôde. Kmienok je potrebné chrániť obalením jutou alebo rohožou pred poškodením kolmi či pred slnečným žiarením.

Po výsadbe sa okolo každého stromčeka vytvorí tzv. misa, ktorá zadrží vodu pri sadenici. Zálievka bude realizovaná z príslušného hydrantu, a to hneď po vysadení drevín. Projekt neuvažuje so závlahovým systémom.

V nasledujúcich dňoch po výsadbe sa strom zalieva dávkou 100 l/ks každý druhý deň, neskôr 400 l za týždeň a postupne sa dávka zálievok zníži na 200 l/ týždeň. Túto dávku ovplyvňuje jednak počasie a jednak prirodzená zásoba vody v pôde a tiež podľa reakcie stanoviska.

Počas horúcich letných dní sa odporúča rozstrek vody na listy, čim sa ovzdušie v korune stromov schladí a zníži sa výpar vody. Dôležitá je zálievka v 1.roku počas celého vegetačného obdobia, aby dreviny dôkladne zakorenili.

Rozpočtovaná je zálievka po dobu jedného mesiaca, kedy je prísun vody najdôležitejší. Zálievka v ďalších mesiacoch bude realizovaná podľa potreby v závislosti od počasia.

c) Výsadba krov: na stanovisko budú vysádzané listnaté, kvitnúce kry. Kry pri výsadbe budú dosahovať výšku 30-40 cm. Spon výsadby je určený v tabuľke.

d) Popínavé dreviny sadené popri pergole: Najvhodnejšia je ich výsadba skoro na jeseň alebo na jar. Sadia sa zväčša s koreňovým balom, ktorý je zárukou ich dobrého prijatia a rastu. Odporúča sa veľkosť balu 2l.

Koreňové baly musia byť dobre prevlhčené, a preto ich v prípade potreby vopred krátko vložíme do vedra s vodou. Na rozdiel od ostatných drevín, ktoré sa sadia tak, ako boli vypestované v škôlke, vysádzame popínavé dreviny (až o 10 cm) hlbšie.

e) Zalievanie: bude realizované z cisterny alebo z hydrantu, a to hneď po vysadení drevín. V nasledujúcich dňoch po výsadbe po dobu cca 1 mesiaca sa kry spolu so stromami zalievajú dávkou 50 l/m2 za týždeň, postupne sa dávka zálievok zníži a v treťom roku a neskôr sa zalievanie aplikuje už len v období viacdňového sucha.

Údržba porastov: Údržba 1.rok po výsadbe:

• Dosadby za uhynuté jedince
• Znovu uviazanie drevín ku kolom
• Odstraňovanie poškodených častí drevín, včasné ošetrenie prípadného poranenia dreviny
• Kyprenie pôdy a odburiňovanie okopávaním, prípadne je možné uplatniť nastielanie slamy
• Prihnojovanie a zalievanie pôdy (aspoň v prvom roku výsadby),
• vytváranie vhodného vývojového priestoru pre rastúce...

tags: #koľko #priestoru #potrebuje #jedna #hus #m2

Populárne príspevky:

• Kompletný zoznam ovocia a ich benefity
• Aktuálny výskyt húb
• Biela fazuľa a údené mäso
• Zábavné slovenské príbehy
• Recept na lahodnú pudingovú tortu