Ako dlho trvá alergia na jedlo?

Alergia je ochorenie, ktoré môže mať pestré prejavy aj príčiny. Preto nie je jednoduché popísať ho niekoľkými slovami zrozumiteľne, aj presne. Alergia je prejav tela, konkrétne jeho reakcia na určitú látku, s ktorou sa dostane do styku. V súčasnosti trpí alergiou približne každý štvrtý človek, pričom často sa s alergiu stretávame u malých detí. Niektoré alergie časom zmiznú, iné sa objavia a niektoré nás trápia celý život.

Alergiou označujeme neprimeranú obrannú reakciu imunitného systému nášho tela na určité látky pochádzajúce z vonkajšieho prostredia. Tieto látky, na ktoré reagujú citliví jedinci a ktoré spúšťajú ich obranné reakcie, tzv. alergény. Tieto alergény bežne človeku neuškodia, no alergici ich vnímajú a reagujú na ne.

Alergická reakcia sprostredkovaná IgE (teda I. Včasná fáza sa prejavuje takmer okamžitým nástupom príznakov po kontakte s alergénom u citlivého človeka. Neskorá fáza reakcie môže nastúpiť až po niekoľkých hodinách.

Preto v prípade vážnej alergickej reakcie treba vyhľadať lekára aj keď ťažkosti po podaní liekov zdanlivo pominuli. O niekoľko hodím (6 až 12) sa môže spustiť oneskorená reakcia.

Alergická reakcia sa nesmie podceňovať, pretože alergická reakcia poškodzuje náš organizmus. Nejde „len“ o kýchanie, či „len“ o svrbenie kože. Alergický človek má skoro stále veľmi mierny zápal. Nemusí o tom ani vedieť, ale jeho organizmus je stále pripravený reagovať zhoršením zápalu, je zaťažovaný a poškodzovaný dôsledkami.

Preto je potrebné alergiu liečiť stále, aj v čase, keď alergik nemá žiadne príznaky. Bez liečby alergik môže reagovať častými zápalmi - alergickými i nealergickými. Neliečený alergik teda môže byť často chorý a nevie sa presne prečo.

Možno sa vám zdá, že vaše príznaky sa „dajú vydržať“. No alergia sa môže časom zhoršovať a môže začať prerastať až do trvalej koprivky, či astmy. Nikdy vopred neviete, či alergia priamo neohrozí váš život prudkou reakciou. Ale aj neliečená alergia „len s miernymi príznakmi“ poškodzuje zdravie.

Preto je dobré o alergii aspoň vedieť. Ak ju dokážete včas rozpoznať, môžete navštíviť lekára a ten ju dokáže držať pod kontrolou. Na to však je potrebná aj vaša aktívna spoluúčasť.

Alergickou reakciou sa označuje neželaná odpoveď imunitného systému na alergén. Následkom reakcie imunitného systému býva menšie, alebo väčšie poškodenie tkaniva, alebo celého organizmu. Práve preto, že dochádza k poškodeniu organizmu, nie je dobré brať alergiu na ľahkú váhu. Alergia nie je „len niekoľko kýchnutí na jar, ktoré prejdú“. Následky alergickej reakcie zanechávajú v organizme stopy.

Čo je potravinová alergia – a čo nie? | Telesné problémy s Dr. Jen Gunter | TED

Alergické reakcie môžu prebiehať rôzne. Rozoznávame 4 druhy alergických reakcií:

  1. I. typ reakcie: Je to včasná reakcia sprostredkovaná imunoglobulínom triedy IgE. Nástup reakcie býva do 20 minút. V prípade ťažkej reakcie môžu prvé prejavy začať už desiatky sekúnd po kontakte s alergénom. Príznaky tohto druhu reakcie pominú až potom, čo sa alergén odstráni z organizmu. Tento typ alergickej reakcie je najčastejší. Spôsobujú ho predovšetkým alergény, ktoré sa do tela dostanú vdýchnutím, jedlom, alebo injekciou.
  2. II. typ reakcie: Reakcia je sprostredkovaná protilátkami IgG a IgM. Reakcia býva rýchla a výsledkom je poškodenie bunkovej menbrány, preto sa nazýva cytotoxickou reakciou. Tento druh reakcií je v súčasnosti zriedkavý.
  3. III. typ reakcie: Imunokomplexová reakcia. Reakcia je sprostredkovaná protilátkami IgG a IgM. Tomuto typu reakcie predchádzajú infekcie, opakovaný kontakt s alergénom, problémy s autoimunitou, niektoré druhy rakoviny. Ide o poruchu funkcie imunity, pri ktorej nie sú z organizmu odstraňované „zvyšky boja imunitného systému s ochorením“, čiže komplexy antigén-protilátka. Tieto sa usadzujú v rozličných tkanivách a neskôr sú opakovane napadnuté imunitným systémom. Cieľovým tkanivom môže byť koža, cievy, obličky, aj krv. Prejavom potom môže byť horúčka, zápal ciev, obličiek, artritída.
  4. IV. typ reakcie: Reakcia je sprostredkovaná bunkami na rozdiel od predchádzajúcich typov. Táto reakcia nikdy nie je okamžitá, nastupuje až po dvoch, alebo troch dňoch. Preto sa často nazýva aj oneskorenou reakciou. Postihnutá býva najčastejšie koža - častým spúšťačom bývajú práve kontaktné alergény, napríklad v kozmetike, alebo lieky.

Atopia je schopnosť imunitnej precitlivenosti sprostredkovaná imunoglobulínom triedy IgE. Dá sa odhaliť kožným testom. Atopia sama o sebe nie je alergiou, je však vlohou. Ak sa u atopického človeka pridružia aj ďalšie faktory, môže sa precitlivelosť rozvinúť do alergie. Alergia je teda prejavom atopie.

Alergia na jedlo je nežiaduca odpoveď imunitného systému na prijaté potraviny, ktorá sa prejavuje rôznymi spôsobmi. Mnoho ľudí to dobre pozná. Stačí pár zahryznutí, prípadne ochutnanie zakázanej potraviny a nepríjemné prejavy sú na svete. Potravinové alergie sú vo svete čoraz viac rozšírené a pozorné študovanie alergénov v jedálnych lístkoch reštaurácií je stále častejšie.

Alergia na potraviny je nežiaduca odpoveď imunitného systému na prijaté potraviny. Jej výskyt sa každým rokom zvyšuje a označuje sa ako druhá vlna epidémie alergie. Aj napriek tomuto trendu sa odhaduje, že ňou v Európe a USA trpí len 3 - 6 % populácie. Potravinová alergia býva často zamieňaná s potravinovou intoleranciou, ktorá ale nie je spôsobená imunitnou odpoveďou organizmu, a nespôsobuje bezprostredné ohrozenie na živote. Intolerancia potravín je nežiaduca reakcia organizmu zväčša zapríčinená nedostatkom enzýmov potrebných na spracovanie určitých potravín alebo zložiek potravy. Prejavuje sa najmä tráviacimi ťažkosťami, no pri požití malého množstva jedla môže zostať bez príznakov.

Riziko vzniku potravinovej alergie je vyššie u detí alergikov. V prípade, že trpia obaja rodičia potravinovou alergiou, je až 80 % pravdepodobnosť rozvoja PA u dieťaťa. Pokiaľ PA trpí iba jeden z rodičov, šanca na rozvoj potravinovej alergie u dieťaťa klesá na 40 - 50 %. U detí, ktoré v rodinnej anamnéze potravinovú alergiu nemajú, je takéto riziko v rozmedzí 20 - 30 %.

Pri PA naše telo reaguje na nevyhovujúce potraviny tak, že zburcuje imunitný systém na obranu pred nimi. Pomocou IgE protilátok dochádza k vylučovaniu histamínu a iných obranných látok, čo sa prejavuje alergickými reakciami, ako je nádcha, slzenie očí, tráviace ťažkosti, svrbenie a iné. Známe sú tiež ako alergie včasného typu a prejavujú sa bezprostredne po konzumácii problémových potravín. Poznáme však aj non IgE alergie (oneskoreného typu), kedy je alergén rozpoznaný ako potenciálna hrozba až v priebehu tráviaceho procesu.

Prejavy alergie na potraviny bývajú rôzne, počnúc ľahkými, až po závažné, život ohrozujúce, tzv. anafylaktické reakcie. Anafylaxia je reakcia organizmu, ktorá vzniká nečakane, a môže končiť smrťou postihnutého.

Ak zjeme potravinu, na ktorú sme alergickí, prvé príznaky sa môžu objaviť okamžite, do niekoľkých minút. Stačí, ak sme čo i len v kontakte s danou potravinou. Ak je napríklad dieťa alergické na arašidy a rodič ich predtým zjedol, k vyvolaniu okamžitej alergickej reakcie stačí aj kontakt s pokožkou rodiča. Aj bozk či inhalácia pár môže spôsobiť alergickú reakciu. S takýmito reakciami sa stretávame pri alergii na ryby či dary mora. Okamžitá reakcia sa prejaví do niekoľkých minút, najneskôr však do dvoch hodín. Následne sú to neskoré reakcie, ktoré vznikajú po dvoch hodinách, ale môžu tiež vzniknúť po niekoľkých dňoch. Zároveň aj dlhšie pretrvávajú.

Potravinová alergia môže postihnúť všetky orgánové systémy. Môže sa prejaviť tak na dýchaní, ako aj na trávení ina koži. Málokedy však zasiahne len jeden jednu orgánovú sústavu. Alergická reakcia však najčastejšie, až v 50% prípadoch, postihuje pokožku. Tráviaci trakt zasiahne v 25%, dýchanie v 20%. Reakcie sa nevyhýbajú ani srdcovocievnemu systému a najzávažnejším prípadom je anafylaktická reakcia.

Ak alergia zasiahne tráviaci trakt, pri okamžitej reakcii sa dostaví sa vracanie, hnačka či akútne bolesti brucha. Prejavom u malých detí môže byť krv v stolici a tá sa môže vyskytnúť aj uplne dojčených detí. V tom prípade by dojčiaca mamička mala vysadiť potraviny s obsahom bielkoviny kravského mlieka a u väčšiny detí tieto príznaky vymiznú.

Miernejším prejavom je takzvaný orálny alergický syndróm. Prejavuje sa svrbením v ústach, alebo opuchom pier a väčšinou vymizne spontánne. S týmto symptómom sa stretávame zvyčajne u peľových alergikov a často ide o skríženú peľovo-potravinovú alergiu. Alergici na jarné stromy môžu reagovať na kôstkové ovocie alebo na jablká či niektoré druhy zeleniny. Alergici na ambróziu môžu reagovať na melóny, cukety, uhorky, banány. Palinoví alergici môžu zareagovať na zeler, mrkvu, petržlen či horčicu.

Dýchacie problémy spôsobené alergénmi sú menej časté. Môže sa vyskytnúť prejav alergickej nádchy alebo rôzne ďalšie symptómy ako kašeľ či astma. V prípade astmy vyvolanej alergiou na potraviny ide o ťažšie prípady. Tieto príznaky sa objavujú aj v spojení s inými orgánovými systémami. Zriedkavo sú len izolovaným príznakom potravinovej alergie. Napríklad spúšťačom astmy, spôsobenej potravinovou alergiou, býva vaječný bielok. U niektorých ľudí s predispozíciou môže vzniknúť aj chronická astma, ak sa vystavujú alergénom. Pozorujeme to často u pekárov, ktorí bývajú vystavení múčnemu prachu.

Anafylaktický šok je život ohrozujúcou reakciou a predstavuje multiorgánové zlyhanie. Väčšinou sa objavuje náhle, v neočakávanej situácii, ako napríklad pri konzumácii potraviny, ktorá môže byť len kontaminovaná alergénom. Môže to byť čokoláda, ktorá neobsahuje alergén, alebo bola spracovaná na linke, kde boli predtým spracovávané orechy, na ktoré je človek alergický. Reakcia môže prísť do niekoľkých sekúnd po zjedení potraviny a príznaky môžu byť rôzne: od náhlej nevoľnosti, cez slabosť, kolapsový stav až po silné svrbenie pokožky, kožný výsev, opuch mäkkých tkanív, tlak na hrudníku, pískanie. Dostaviť sa môže aj vracanie, hnačka, pokles tlaku a nedostatočné prekrvenie dôležitých orgánových systémov. Silný alergik preto musí byť vybavený balíčkom prvej pomoci. Jeho základom je adrenalínové pero. Teda injekcia, ktorú si pacient dokáže aplikovať sám alebo v prípade dieťaťa ju aplikuje rodič. Adrenalínové pero musí alergik vždy nosiť pri sebe, aby mu vprípade potreby mohlo kedykoľvek zachrániť život.

Aby sme sa mohli problémom spojeným spotravinovou alergiou vyhnúť, potrebujeme ju najskôr diagnostikovať. Diagnostika potravinovej alergie je náročná. Lekárom pomáha podrobná anamnéza od rodiča a potravinový denníček. Doňho by si mali rodičia zaznamenávať, čo dieťa jedlo, či a kedy sa vyskytla reakcia, aké mala prejavy, ako zasiahol rodič a či boli prítomné aj ďalšie faktory. Úplne inak totiž telo reaguje na alergén počas choroby alebo teploty. Tiež záleží aj na tom, či predtým dieťa trpelo hnačkami alebo bralo nejaké lieky. To všetko totiž môže mať vplyv na výskyt a priebeh alergickej reakcie. Reakcia na potraviny sa môže objaviť napríklad len v spojitosti s fyzickou námahou.

Testy, ktoré vykoná lekár v ambulancii, majú rôznu formu. Môžu byť laboratórne - na základe odberu krvi alebo sa robia kožné testy. Pri nich sa v pichujúpod kožu pomocou ihličiek drobné vzorky podozrivej potraviny zmiešanej s vodou. A využíva sa aj takzvaný eliminačno-expozičný test, kedy rodič dieťaťa pozoruje, či sa po zaradení podozrivej potraviny stav dieťaťa zhoršil a po vylúčení zlepšil. Ten sa robí vtedy, ak krvné testy nepreukážu citlivosť na danú potravinu.

Veľmi dôležitá a nenahraditeľná je anamnéza. Z laboratórnych vyšetrení sa používa vyšetrenie krvi a to: vyšetrenie celkového imunoglobulínu E, špecifických potravinových imunoglobulínov E na jednotlivé potraviny a kožné testy. Tieto metódy sú však pomerne málo citlivé. Ale najlepšia diagnostická metóda je, ak si pacient vedie potravinový denník, kde udáva všetky potraviny, ktoré zjedol a ťažkosti, ktoré má.

U dojčiat sa na určenie diagnózy používa tzv. eliminačná diéta.

Základným pilierom liečby PA je vyhýbanie sa spúšťačom reakcie. Zaujímavou možnosťou je alergénová imunoterapia.

Keď sa potravinová alergia potvrdí, jedinou spoľahlivou radou je vyradiť danú potravinu z jedálnička. Lieky sa podávajú až v prípade, že z nejakého dôvodu dieťa alergén zje a prejaví sa alergická reakcia. Alergia znamená obmedzenia v jedle. Je nutné vždy starostlivo sledovať zloženie potravín a jedál. Ak dieťa nastupuje do škôlky či školy, dohodnite sa, či si bude nosiť vlastné jedlo alebo či vám školskej kuchyne vyjdú v ústrety. V takom prípade si radšej pripravte podrobný zoznam potravín, ktoré vaše dieťa nemôže.

Mnoho alergikov, ktorí sú dobre vedení a včas dostanú modernú liečbu, napríklad vo forme špecifickej imunoterapie, má prognózu lepšiu ako neliečené deti. Lenže mnoho rodičov nevyhľadá lekára včas. Pri alergiách vždy ide o čas.

V prípade alergických prejavoch na pokožke je vhodné použiť Fenistil gél, ktorý sa aplikuje lokálne, nepoužíva sa však na rozsiahle plochy kože. Systémové antihistaminiká sú liečivá, ktoré účinkujú veľmi efektívne na prejavy alergie. Prvá generácia H1 antihistaminík je najstaršia a i keď sú dobre účinné na alergické prejavy, vyskytujú sa u nich častejšie nežiadúce účinky, resp. horšia znášanlivosť. Keďže vedľajšie účinky sa prejavovali ako útlm a navodenie spánku, niektoré z nich sa využívajú na nespavosť. Druhá generácia H1 antihistaminík zahŕňa liečivá, ktoré majú menšie množstvo nežiadúcich účinkov v porovnaní s prvou generáciou, pričom antialergický účinok ostáva. Je to spôsobené tým, že ide o molekuly, ktoré sú selektívnejšie na histamínové receptory v periférii a neviažu sa tak intenzívne na receptory v centrálnom nervovom systéme. Vďaka tomu nemajú výrazné utlmujúce nežiaduce účinky. Najčastejšie používanými liekmi z tejto skupiny sú Zodac, Zyrtec a Claritine. Sú vhodné na zmiernenie nosových a očných príznakov sezónnej a celoročnej alergickej nádchy, tiež ich možno použiť ako pomoc pri zmiernení príznakov žihľavky (svrbenie, začervenanie a počet a veľkosť vyrážok). Tretia generácia H1 antihistaminík je najnovšia a zaraďujeme sem liečivá, ktoré sú, laicky povedané, vylepšenou formou molekúl liečiv 2. generácie tak, aby sa zvýšil antialergický účinok a znížili nežiadúce účinky.

Ectoin je prírodná látka, ktorá sa nachádza v niektorých druhoch baktérií. Objavená bola v roku 1985 a odvtedy je predmetom skúmania, keďže vďaka svojim účinkom predstavuje veľký potenciál aj v liečbe alergie. Používa sa vo forme očných kvapiek Vividrin, ktoré zmierňujú svrbenie, pálenie, slzenie a začervenanie očí. Pomáha pri zápaloch spojiviek, ak sú vyvolané alergénom. Vividrin existuje aj ako nosový sprej, ten sa odporúča pri kýchaní, upchatom nose, nádche a pri svrbení nosa. Sprej pôsobí regeneračne na nosovú sliznicu. Novinkou na trhu sú LIVSANE Antialergické pastilky na cmúľanie s obsahom ectoinu. Sú veľmi dobrým prostriedkom pri inhalačných alergénoch, akými sú peľ, prach a srsť zvierat.

Neexistuje žiadna definitívna odpoveď na otázku, či sú alergie na celý život. Alergie na mlieko, vajcia, pšenicu a sóju môžu v priebehu života zmiznúť. Avšak alergie na arašidy, orechy, ryby a mäkkýše majú celoživotnú tendenciu.

Niektoré formy alergií na ryby či určité alergény orechov majú tendenciu pretrvávať celoživotne. Iné alergény, konkrétne laktoglobulíny mlieka, majú tendenciu pomerne rýchlo vyhasnúť. Alergiológ už vie aj podľa zložky alergénu, na ktorý je dieťa alergické, vysloviť aj prognózu ochorenia. Zároveň musí prehodnocovať a zisťovať možné nové senzibilizácie.

Dojčenie po dobu prvých 6 mesiacov predstavuje u všetkých detí ochranný účinok pre rozvoj kožného ekzému a astmy u detí v prvých 5-10 rokoch života, hlavne u tých, ktorých rodičia sú alergici. Ak dojčenie nie je možné, u detí s pozitívnou rodinnou anamnézou sa podávajú hypoalergénne prípravky. Pevné jedlá podávať dieťaťu od 4-6 mesiacov, najlepšie súčasne s dojčením a pridávať postupne vždy len jeden druh potraviny.

Áno, pretože okrem genetiky sa na vzniku alergií podieľajú aj faktory prostredia, stravovanie, spôsob života, stresy a infekcie. A práve nárast počtu alergikov nám hovorí o výraznom vplyve nášho spôsobu života, prílišnej chemizácii a tiež o zmenách v životnom štýle.

Vaše dieťa môže byť alergické na akúkoľvek potravinu. Tieto potraviny však spôsobujú alergické reakcie u 90 % detí s potravinovou alergiou:

  • mlieko
  • vajíčka
  • arašidy
  • sója
  • pšenica
  • orechy (vlašské alebo kešu)
  • ryby
  • mäkkýše (napr. krevety)

Bez obmedzenia sa môžu podávať niektoré inhalačné kortikosteroidy a inhalačné lieky na uľavenie od príznakov alergie.

Pozornosť, ktorú venujeme potravinovej alergii, je prirodzená, keďže rok za rokom postihuje stále širšiu skupinu ľudí. Atopická (IgE) alergia je charakteristická okamžitou a často silnou reakciou imunitného systému a sprostredkúvajú ju takzvané špecifické IgE protilátky (preto názov IgE reakcia). Za jej rozvoj zodpovedá najmä genetická predispozícia, kedy riziko jej prepuknutia u dieťaťa, ktoré má oboch rodičov alergikov je až 80 %. Ak je alergikom len jeden rodič, tak je toto riziko „iba“ 40 až 50 % a u detí, ktoré nemajú v rodine alergika je pravdepodobnosť len 20 až 30 %.

Alergici majú rôznu citlivosť na potravinové alergény. Niektorí reagujú už na mikrogramové stopové množstvo alergénov v potravinách a môže sa rozvinúť až anafylaktická reakcia. Atopická alergia na potraviny vzniká ak telo vyhodnotí nejakú potravinu ako “nepriateľskú” a vyburcuje imunitný systém, aby sa pred nepriateľom bránil (protilátky IgE).

Zlý zdravotný stav nie je izolovaný proces, často ide o prepojenie viacerých chorobných procesov. Orálny alergický syndróm - väčšinou je spôsobený čerstvou zeleninou, ovocím, orechmi, ale aj korením - prejavuje sa svrbením pier, ústnej dutiny, hrdla, prípadne aj opuchom a začervenaním okolo pier. Niekedy sa príznaky obmedzujú len na škriabanie v krku, pričom pacient je často sledovaný na krčnej ambulancii ako chronický zápal nosohltanu.

Súčasti jedál, ktoré zapríčiňujú alergickú reakciu, sú obyčajne bielkoviny. Mnoho z nich môže spôsobiť alergickú reakciu napriek tomu, že sú uvarené alebo prejdú procesom trávenia v čreve. Je vhodné vedieť, že niektoré potraviny stačí tepelne upraviť - termolabilné alergény - a teplom sa rozložia a potom ich možno bezpečne konzumovať. Tepelnou úpravou sa podarí zneškodniť aj väčšinu alergénov zodpovedných za skríženú alergiu peľ - potravina.

Arašidy - patria medzi najčastejšie potravinové alergény, zákernosť je v tom, že arašidový tuk sa pridáva do mnohých potravín na zahustenie, pričom na vyvolanie reakcie stačí aj zvyšková stopa alergénu.

Veľmi dôležitá a nenahraditeľná je anamnéza. Z laboratórnych vyšetrení sa používa vyšetrenie krvi a to: vyšetrenie celkového imunoglobulínu E, špecifických potravinových imunoglobulínov E na jednotlivé potraviny a kožné testy. Tieto metódy sú však pomerne málo citlivé. Ale najlepšia diagnostická metóda je, ak si pacient vedie potravinový denník, kde udáva všetky potraviny, ktoré zjedol a ťažkosti, ktoré má.

Dojčenie po dobu prvých 6 mesiacov predstavuje u všetkých detí ochranný účinok pre rozvoj kožného ekzému a astmy u detí v prvých 5-10 rokoch života, hlavne u tých, ktorých rodičia sú alergici. Ak dojčenie nie je možné, u detí s pozitívnou rodinnou anamnézou sa podávajú hypoalergénne prípravky. Pevné jedlá podávať dieťaťu od 4-6 mesiacov, najlepšie súčasne s dojčením a pridávať postupne vždy len jeden druh potraviny.

tags: #ako #dlho #trvá #alergia #na #jedlo

Populárne príspevky: